Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9To-45-2020.pdf
PDF · 113.32 KB
Case nature
Area
Subarea
9To/45/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.04.2021 v trestnej veci obžalovanej M. a právnickej osoby - spoločnosti N. s.r.o., pre zločin skresľovania údajov hospodárskej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaných M., právnickej osoby
- spoločnosti N. s.r.o. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 01.07.2020, sp. zn. 8T/17/2019, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovanej M.. G. E., právnickej osoby spoločnosti N. s.r.o. a prokurátora.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 01.07.2020, sp. zn. 8T/17/2019 boli obžalovaná M.. G. E. a obžalovaná právnická osoba - spoločnosť N. s.r.o., uznané vinnými pre zločin skresľovania údajov hospodárskej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
1/ obžalovaná M.. G. E.
ako konateľka spoločnosti a osoba zodpovedná za vedenie účtovníctva spoločnosti N., s.r.o., so sídlom L. XXX, IČO: 36 514 543 za zdaňovacie obdobie rokov 2015, 2016, 2017 a minimálne do 13.9.2018 neviedla účtovnú evidenciu slúžiacu na kontrolu hospodárenia tejto spoločnosti v rozsahu a spôsobom upraveným v § 4, § 7, § 8 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,
2/ obžalovaná právnická osoba - spoločnosť N. s.r.o. prostredníctvom konateľky M.. G. E., ktorá konala za spoločnosť N. s.r.o., so sídlom L. XXX, IČO: 36 514 543, v období od 1.1.2017 minimálne do 13.9.2018 neviedla účtovnú evidenciu slúžiacu na kontrolu hospodárenia tejto spoločnosti v rozsahu a spôsobom upraveným v § 4, § 7 a § 8 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Za uvedený skutok bol obžalovanej M.. G. E. uložený podľa § 259 ods. 3 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a nezistení priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona, trest odňatia slobody v trvaní 3 roky. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon trestu obžalovanej podmienečne odložil so súčasným uložením probačného dohľadu nad jej správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona súd obžalovanej určil skúšobnú dobu na 4 roky.
Podľa § 51 ods. 4 Tr. zákona súd obžalovanej prikázal počas trvania skúšobnej doby zúčastniť sa kurzu podvojného účtovníctva v rozsahu minimálne 50 hodín na vlastné náklady, ktorý je súčasťou probačného dohľadu.
Obžalovanej právnickej osobe - spoločnosti N. s.r.o. súd uložil podľa § 259 ods. 3 Tr. zákona, za použitia § 10 písm. d/ a § 15 zákona č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb peňažný trest vo výške 3.000,- eur.
Proti tomuto rozsudku, riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku podali odvolania obžalovaná M.. G. E., ako aj právnická osoba spoločnosť N. s.r.o. prostredníctvom konateľky M.. G. E. a podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 07.07.2020 aj prokurátor.
Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 17.07.2020, pričom upresnil, že ide o odvolanie v nesprospech obžalovanej čo do výroku o treste. Namietal, že dôvodom odvolania je skutočnosť, že v rozpore s návrhom intervenujúceho prokurátora na hlavnom pojednávaní obžalovanej nebol uložený aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, prokuristu alebo konať ako splnomocnený zástupca obchodných spoločností. S rozhodnutím okresného súdu a odôvodnením, že uloženie trestu zákazu činnosti by sa javilo ako už príliš prísny trest, sa nestotožňuje. Práve uloženie primeraného trestu zákazu činnosti by obžalovanej „pro futuro“ zabránilo v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Z lustrácie v obchodnom registri bolo zistené, že menovaná je štatutárnym orgánom aj v ďalších dvoch obchodných spoločnostiach, čo môže zakladať dôvodnú obavu z toho, že obdobnej trestnej činnosti by sa mohla dopustiť aj v rámci obchodnej činnosti týchto spoločností. Neuloženie trestu zákazu činnosti nespĺňa ani účel tzv. generálnej prevencie. Zdôvodnenie neuloženia trestu zákazu činnosti, s poukazom na tvrdenia okresného súdu, že obžalovanej by tak padol hlavný zdroj príjmov, nepovažuje za argumentáciu relevantnú, nakoľko účelom trestu je primárne náprava páchateľa a ochrana spoločnosti, čo v danom prípade bolo možné dosiahnuť len uložením trestu zákazu činnosti. Z uvedených dôvodov navrhuje Krajskému súdu v Prešove, aby rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o treste a sám rozhodol o uložení trestu zákazu činnosti vykonávať funkciu člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, prokuristu alebo konať ako splnomocnený zástupca obchodných spoločností v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Obžalovaná M.. G. E. ňou podané odvolanie odôvodnila podaním doručeným súdu prvého stupňa elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom dňa 16.07.2020 a doplnila podaním doručeným súdu prvého stupňa elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom dňa 15.09.2020. Namietala, že zo strany polície, prokuratúry, ako aj súdu, došlo v konaní pred súdom k pochybeniu pri písaní obchodného mena spoločnosti, ktoré správne znie N. s.r.o. a nie N., s.r.o. Je nemysliteľné, aby doručovanie a komunikácia orgánov verejnej moci prebiehala smerom k neexistujúcej spoločnosti. Vedené trestné stíhanie, ktorého výsledkom je aj nezákonný rozsudok súdu, bolo vedené vo vzťahu k neexistujúcej spoločnosti, pričom orgány polície komunikovali s neexistujúcou spoločnosťou, čím je daná teória ovocia/plodov z otráveného stromu. V samotnom uznesení o začatí trestného stíhania je spoločnosť nesprávne označená ako N., s.r.o., teda už samotné rozhodnutie je nepreskúmateľné a nezákonné, nakoľko sa koná smerom k neexistujúcej spoločnosti. Po vydaní nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania dochádza k vydaniu ďalšieho nezákonného meritórneho rozhodnutia a to uznesenia o vznesení obvinenia jej ako fyzickej osobe a právnickej osobe nesprávne označenej, teda neexistujúcej spoločnosti. Je nemysliteľné, aby jej ako fyzickej osobe bolo vznesené obvinenie pre neexistujúcu spoločnosť a aby bolo vznesené obvinenie aj neexistujúcej spoločnosti a to bez zaoberania sa výškou spôsobenej škody a tým, aké konkrétne účtovníctvo nemalo byť predložené. Vzhľadom na uvedené uznesenia a následne vykonané procesné úkony sú zabezpečené dôkazy nepoužiteľné. Nezákonnosť uvedených uznesení sa prehlbuje návrhom na podanie obžaloby na ňu a na obchodnú spoločnosť, ktorá trpí vadami, s poukazom na uvedené uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Uznesenie o začatí trestného stíhania bolo vydané zmätočne podľa § 199 ods. 1 Tr. poriadku, namiesto § 199 ods. 2 Tr. poriadku, keďže policajt sa o skutočnostiach odôvodňujúcich začatie trestného stíhania dozvedel inak ako z trestného oznámenia. V danom prípade sa policajt o skutočnostiach odôvodňujúcich začatie trestného stíhania dozvedel z iného vyšetrovacieho
spisu. Namieta aj skutočnosť, že pri vydávaní uznesenia o začatí trestného stíhania došlo k účelovému prispôsobeniu skutkového stavu a v konaní vedenom pod ČVS: ORP-30/VYS-SL-2019 nedošlo k vydaniu koncového meritórneho rozhodnutia, ale došlo k vydaniu nezákonného uznesenia podľa § 199 Tr. poriadku. Konajúci sudca sa nemôže snažiť napraviť nezákonnosť a na nepráve postaviť právo, nakoľko keď sú raz nezákonné vydané uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, nemôže byť potom podaný návrh na podanie obžaloby, obžaloba podaná zákonne a ani rozsudok súdu na nich nadväzujúci nemôže byť zákonný. Je nemysliteľné, aby v prípravnom konaní nebolo vykonané žiadne dokazovanie, iba nezákonný výsluch svedka, plus zabezpečený výpis z obchodného registra a aby za takejto dôkaznej mizérie bolo vznesené obvinenie, pričom odôvodnenie uznesenia o vznesení obvinenia sa neoprávnene odvoláva na úkony iného trestného konania. Je nemysliteľným, aby dôvodom na podanie obžaloby bolo vykonanie nezákonného výsluchu svedka, plus výpisy z obchodného a živnostenského registra, výsluch obvineného a aby za takejto dôkaznej mizérie bola podaná obžaloba na súd a aby obsah obžaloby sa neoprávnene odvolával na úkony iného trestného konania. OČTK ani súd neuniesli dôkazné bremeno a vôbec nezistili skutkový stav, konali na základe ľubovôle a nezákonných dôkazov a rozhodnutí a nepreukázali jej, ani spoločnosti spáchanie skutku kladeného im za vinu, pričom nezisťovali ani výšku spôsobenej škody. V prípravnom konaní bola neoprávnene vypočúvaná v procesnom postavení svedka, aj keď v tom čase už mala byť podozrivá zo spáchania skutku. Súdy sa už viackrát vyjadrili, že je nezákonným vypočúvať v procesnom postavení svedka osobu podozrivú zo spáchania skutku, no napriek tomu ju OČTK vypočuli v procesnom postavení svedka a použili to aj ako dôkaz na vznesenie obvinenia. Ako ďalšiu nezákonnosť výsluchu jej osoby ako svedka pociťuje to, že bola nesprávne poučená poučeniami pre svedka a nie pre osobu podozrivú zo spáchania trestnej činnosti. To, že odmietla v procesnom postavení svedka vypovedať, neznamená, že sa k skutku priznala. Namieta aj skutočnosť, že za totožný skutok, ktorý je jej kladený za vinu a za ktorý je už aj nezákonne odsúdená rozsudkom súdu prvého stupňa, ktorý napáda, bola už postihnutá rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 26.03.2019, č.k. 1000735150/2019, za čo jej bola uložená pokuta vo výške 1.000,- eur. Má za to, že nie je možné postihnutie 2-krát za ten istý skutok. OČTK ignorovali uvedený stav a nezabezpečili do trestného konania ani uvedené rozhodnutie Daňového úradu, pričom toto nezabezpečil ani súd, ignorujúc zásadu ne bis in idem, nakoľko 2-krát bola postihnutá štátnymi orgánmi, na jednej strane daňovým úradom a následne súdom. Nerozumie, ako ju môže OČTK v trestnom konaní vyzvať na vydanie účtovníctva spoločnosti, nakoľko ako fyzická osoba v súlade so zásadou zákazu sebaobviňovania nie je nútená ničím prispievať na svoje usvedčenie, navyše OČTK výzvy neadresovali spoločnosti, ale jej ako fyzickej osobe. Nezákonnosť výziev vidí aj v tom, že sú spracované na vydanie účtovníctva za obdobie máj 2014 až jún 2018, no skutok neplniaci odvodové povinnosti je za obdobie máj 2015 až jún 2017. Z oznámenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že poistné nebolo hradené len za niektorý z konkrétnych mesiacov, čiže nemôže byť stíhaná za celé obdobie, ale len za konkrétne mesiace. Škoda za mesiace máj 2015 až jún 2017 nie je škodou vyššou ako 2.666,- eur, ale nižšou a tvorí prekážku zákonnosti vydania rozhodnutia o začatí trestného stíhania, ktoré nemalo byť vydané vôbec. Nerozumie, prečo sa doposiaľ nikto nezaoberal výškou spôsobenej škody, či vôbec spĺňa skutkovú podstatu trestného činu podľa § 278 Tr. zákona. K prehliadkam a to k domovej prehliadke a prehliadke iných priestorov uvádza, že tieto prehliadky boli nezákonné, pričom na ich vykonanie nebol žiaden dôvod. Nijakým spôsobom nebolo preukázané, že účtovníctvo spoločnosti sa nachádzalo v priestoroch rodinného domu, ani dôvodné podozrenie, že tam má byť. Zo strany súdu pri vydávaní príkazu nebol daný dôvod na formuláciu, že v rodinnom dome sa nachádzajú veci dôležité pre trestné konanie pochádzajúce z trestnej činnosti. Zo strany súdu neboli veci, ktoré boli dôležité pre trestné konanie označené presne a jasne, čo sa má hľadať a zaistiť a akým spôsobom. Pred vykonaním prehliadok neboli poučené všetky osoby, ktoré sa tam nachádzali, čím boli porušené ich práva. Policajti sa po dome a ostatných priestoroch pohybovali ľubovoľne ako chceli, dokonca kamerový záznam z týchto prehliadok nebol spracovaný, čo preukazuje nezákonnosť ich vykonania. Nevydanie účtovníctva ňou ako fyzickou osobou nemôže zakladať jej trestné stíhanie. Nie je jej povinnosťou predkladať do trestného konania dôkazy na jej usvedčenie. Uznesenie o začatí trestného stíhania, uznesenie o vznesení obvinenia, ale ani obžaloba nekonkretizovali aké konkrétne podklady na kontrolu účtovníctva nemala viesť a nemala predložiť, aké konkrétne doklady mala zatajiť, aké účtovníctvo mala zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľným a aký mal byť jej motív. Žasne nad tým, že došlo k zmene právnej kvalifikácie na spáchanie skutku z osobitného motívu, že tým mala zakrývať iné protiprávne konanie. Má za to, že ak je jej kladené niečo za vinu, musí byť vo výroku nielen jasne popísaný skutok, ale musí byť jasne popísané aj protiprávne konanie, ktoré mala zakrývať nevydaním účtovníctva spoločnosti, aké konkrétne účtovníctvo nemala viesť, ktoré mala zničiť a pod. Nie je možné v jednom rozsudku odsúdiť fyzickú osobu a zároveň právnickú osobu za ten istý skutok,
nakoľko najprv je potrebné odsúdiť právoplatne konkrétnu fyzickú osobu a potom je možné pristúpiť k odsúdeniu právnickej osoby. Tvrdí a bude tvrdiť, že OČTK v prípravnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-83/SL-SL-2018 jej nedoručili výzvu na predloženie dokladov zákonným spôsobom. Ona ako občan nie je povinná skúmať obsah podania tak, ako táto povinnosť vyplýva OČTK. Vlastníkom účtovníctva je spoločnosť a nie ona ako osoba. Nesprávne doručovanie, resp. nedoručovanie písomností môže mať za následok, okrem iného, aj neplatnosť právneho úkonu. V bode 6. rozsudku súd, keďže doklady neboli vydané ani domovou prehliadkou ani prehliadkou iných priestorov, uzavrel, že účtovné doklady neboli vedené, no vôbec nekonkretizoval, aké účtovné doklady nemali byť vedené, čím je rozsudok nepreskúmateľný. Má za to, že elektronická komunikácia je povinná aj pre právnické osoby, preto mal súd, ale aj OČTK, komunikovať s jej spoločnosťou elektronicky, čiže nie na základe ľubovôle OČTK a súdu, čo považuje za nezákonné. Čo sa týka výšky uloženého trestu, ten vzhľadom na to, že sa cíti nevinná a na všetky okolnosti, je neadekvátny, neprimeraný, no hlavne nemalo dôjsť k jeho uloženiu. Za urážku považuje povinnosť zúčastniť sa kurzu podvojného účtovníctva v rozsahu minimálne 50 hodín na vlastné náklady. Uložený trest je podľa jej názoru ďaleko za hranicou primeranosti. Zároveň poukazuje na expresnú rýchlosť od podania obžaloby po vynesenie rozsudku. Vzhľadom na uvedené, navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v plnom rozsahu a vrátil vec na nové konanie, kde bude potrebné doplniť dokazovanie, zabezpečiť rozhodnutie daňového úradu, výsluch policajta, prečo nebolo umožnené nahliadnuť do spisu, prečo boli vydané uznesenia o začatí trestného stíhania pre trestný čin podľa § 278 Tr. zákona, ustáliť skutkové zistenia smerom k právnej kvalifikácii skutku a k spôsobenej škode, prečo nebola zaslaná výzva spoločnosti N. s.r.o. na vydanie účtovníctva. Namieta, že samotný skutok neobsahuje výšku spôsobenej škody, čo tvorí prekážku jeho zákonnosti. Rovnako namieta nevykonanie ňou navrhnutého dôkazu a to zabezpečenie kamerového záznamu z domovej prehliadky a prehliadky nebytových priestorov, nevykonanie výsluchu policajta a poukazuje na skutočnosť, že je nezákonné používať procesné úkony vykonané v inom trestnom konaní.
Na základe takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadnuc aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolania obžalovaných a prokurátora nie sú dôvodné.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že obžalované neviedli účtovníctvo, pričom vychádzal z toho, že obžalovaná M.. E. na opakované výzvy povereného príslušníka PZ účtovné doklady spol. N. s.r.o. nepredložila. Keďže tieto výzvy ostali neúspešné, bola vykonaná jednak domová prehliadka v rodinnom dome, v ktorom má spoločnosti N. s.r.o. sídlo, ako aj v kancelárii tejto spoločnosti na ulici O. v H. X.. Ani po ich vykonaní sa nepodarilo zaistiť účtovné doklady spoločnosti N. s.r.o. K rovnakému záveru o nevedení účtovníctva dospel aj znalec, ktorý bol ustanovený v konaní vedenom na OO PZ v Starej Ľubovni, ktoré sa viedlo pre prečin nezaplatenia dane a poistného. Trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie v zmysle § 259 ods. 1 a 2 Tr. zákona sa páchateľ môže dopustiť viacerými spôsobmi, následok ktorých môže byť rovnaký. Napr. či už páchateľ nevedie účtovné doklady, alebo ich zničí alebo ich zatají, následkom čoho je, že tieto nie sú k dispozícii. Predpokladom zatajenia, či zničenia účtovných dokladov je však ich existencia. Ak je táto preukázaná, potom je namieste skúmať, či boli zatajené alebo boli zničené. V danom prípade však neboli vydané a ani domovou prehliadkou, ani prehliadkou iných priestorov neboli nájdené. Súd preto uzavrel, že účtovné doklady neboli vedené. Preto upravil skutkovú vetu tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, keďže zatajenie a nevedenie účtovných dokladov sú dve rôzne konania navzájom sa vylučujúce. Ak súd nemal preukázanú existenciu účtovných dokladov spol. N. s.r.o. od zdaňovacieho obdobia roku 2015 minimálne do 13.09.2018, ustálil, že tieto neboli vedené. Tomuto záveru nasvedčuje aj správa Daňového úradu Prešov, pobočky Stará Ľubovňa, ktorý vykonával v spol. N. s.r.o. daňovú kontrolu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rokov 2014, 2015 a 2016, pričom aj v tomto konaní, napriek výzve daňového úradu, spol. N. s.r.o. žiadne účtovné doklady nepredložila.
Po preskúmaní odvolaniami napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahu predloženého spisu odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku, ktorý bol posúdený ako zločin skresľovania údajov hospodárskej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané dôkazy pred súdom prvého stupňa v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového
stavu veci a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje krajský súd za správne a s nimi sa stotožňuje a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie, z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností, v celom rozsahu odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v zhodnotení vykonaných dôkazov v zmysle zásad uvedených v 2 ods. 12 Tr. poriadku na vytvorenie záverov o tom, či došlo k spáchaniu skutku, ak áno, ako a k akému. Z obsahu uvedeného rozsudku súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia. Výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalované M.. G. E. a právnická osoba spol. N. s.r.o. spáchali skutky, ktoré sú im obžalobou kladené za vinu.
V súlade s uvedeným je možné, aj podľa názoru krajského súdu, výrok o vine obžalovaných, aj napriek tomu, že tak obžalovaná M.. G. E. ako fyzická osoba, ale aj ako konateľka spoločnosti N. s.r.o., spáchanie skutku poprela, ustáliť predovšetkým na základe skutočnosti, že v priebehu konania sa nepodarilo zaistiť účtovníctvo spoločnosti N. s.r.o., ktorej konateľkou je obžalovaná M.. G. E. a to ani na základe výzvy a ani na základe vykonanej domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov. Obžalovaná M.. G. E. zároveň pri svojom výsluchu na súde prvého stupňa bola dotazovaná na skutočnosť, kde sa nachádza účtovníctvo spoločnosti N. s.r.o. za roky 2015, 2016 a 2017 do 13.09.2018, na čo uviedla, že neodpovie na otázku a na otázku či je ochotná vydať účtovníctvo, uviedla, že odpovedať nebude. Na otázky, či za uvedené obdobie bola vedená účtovná evidencia a kto okrem nej mal prístup k účtovníctvu spoločnosti N. s.r.o. uviedla, že neodpovie. Zároveň uviedla, že na takéto otázky by odpovedala rovnako ako konateľka spoločnosti N. s.r.o. a na výslovné otázky prokurátora, či je ochotná ako konateľka spoločnosti N. s.r.o. vydať účtovníctvo, uviedla, že neodpovie a či bola spoločnosťou N. s.r.o. vedená účtovná evidencia od 01.01.2017 do 13.09.2018 v súlade s príslušnými právnymi predpismi, uviedla, že nebude odpovedať. Rovnako uviedla, že na uvedené položené otázky nebude odpovedať ani ako fyzická osoba, ani ako konateľka obchodnej spoločnosti.
Na základe uvedeného, vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu celého konania sa nepodarilo zaistiť účtovníctvo spoločnosti N. s.r.o. za rozhodné obdobie, pričom obžalovaná M.. E. ako fyzická osoba, ani ako konateľka právnickej osoby nebola ochotná k uvedeným skutočnostiam vypovedať a účtovníctvo nevydala a na výslovnú otázku, či je ochotná ho vydať a či bolo vedené za rozhodné obdobie, uviedla, že odpovedať nebude, resp. neodpovie, aj odvolací súd mal za to, že obžalovaná M.. E. a obžalovaná právnická osoba spoločnosť N. s.r.o., za rozhodné obdobie účtovníctvo neviedli. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd dodáva, že v prípade, ak by účtovníctvo bolo vedené, je dôvodný predpoklad, že toto by bolo vydané M.. E., či už ako fyzickou osobou, alebo ako konateľkou spoločnosti N. s.r.o., za účelom zbavenia sa trestnej zodpovednosti.
Vo vzťahu k odvolacej námietke, že v rozsudku nie je uvedená výška škody, resp. že za obdobie máj 2015 až jún 2017 je výška škody nižšia ako 2.666,- eur, odvolací súd udáva, že pri trestnom čine kladeného obžalovaným za vinu nie je škoda pojmovým znakom skutkovej podstaty trestného činu, preto táto nemusela byť vo výroku rozsudku uvedená.
K námietke, že išlo o spoločnosť N. s.r.o. a nie N., s.r.o. a takáto neexistuje podľa obchodného registra, preto bolo konané s neexistujúcou spoločnosťou, resp. výzva na vydanie účtovníctva bola doručovaná neexistujúcej spoločnosti, je potrebné konštatovať, že v obchodnom registri sa nenachádza žiadna spoločnosť s názvom N., s.r.o., z ktorého dôvodu by mohlo dôjsť k zámene uvedených spoločností, navyše spoločnosť bola dostatočne identifikovaná identifikačným číslom (IČO) na to, aby nedošlo k jej zámene s inou spoločnosťou.
Aj keď je pravdou, že uznesenie o začatí trestného stíhania bolo vydané podľa § 199 ods. 1 Tr. poriadku a nie podľa § 199 ods. 2 Tr. poriadku, keďže policajt sa o veci mal dozvedieť z iného spisu a v pôvodnej veci nedošlo k vydaniu meritórneho rozhodnutia, ale došlo iba k prerušeniu trestného stíhania a následne
došlo k začatiu trestného stíhania a vzneseniu obvinenia v tejto veci, pričom OČTK a súd prvého stupňa sa odvoláva aj na úkony v pôvodnej veci, odvolací súd udáva, že v prejednávanej trestnej veci došlo k začatiu trestného stíhania, vzneseniu obvinenia a k riadnemu vykonaniu dokazovania, kde dôkazy z inej trestnej veci boli v tejto trestnej veci zákonným spôsobom vykonané ako listinný dôkaz pred súdom prvého stupňa, čím bola zachovaná zásada bezprostrednosti a ústnosti trestného konania. Uvedená skutočnosť nemá za následok nezákonnosť takýchto dôkazov a je v súlade s procesným postupom pri použití listinných dôkazov z inej trestnej veci.
Ak obžalovaná M.. E. namieta, že bola v prípravnom konaní vypočutá ako svedok a nie ako podozrivá, uvedená skutočnosť rovnako nemá vplyv na zákonnosť trestného konania a rozhodnutia, nakoľko ako svedkyňa využila svoje právo a odmietla vypovedať, čo následne učinila aj ako obvinená v prípravnom konaní, keď bola následne ako obvinená vypočutá.
Ak obžalovaná namieta, že nebol spracovaný kamerový záznam z prehliadky iných priestorov a pozemkov, k tomu odvolací súd udáva, že z ust. § 100, § 101 a najmä § 105 a § 106 Tr. poriadku, ktoré upravujú, okrem iného, aj výkon domovej prehliadky, prehliadky iných priestorov a pozemkov a vstup do obydlia na iné priestory a pozemky, nevyplýva, aby bolo povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní z týchto prehliadok vyhotovovať kamerové záznamy.
Rovnako skutočnosť, že v inej trestnej veci jej nebolo doručené uznesenie o pribratí znalca, nie je podstatnou pre priebeh tohto konania, nakoľko v tejto veci ide o samostatné konanie, začaté na základe uznesenia o začatí trestného stíhania a následne vznesení obvinenia.
Tvrdenie, že nie je možné jedným rozsudkom rozhodnúť o uznaní viny fyzickej a právnickej osoby, je v rozpore nielen s ustálenou judikatúrou, z ktorej vyplýva, že o vine, resp. nevine fyzickej a právnickej osoby je obvykle rozhodované spoločným rozhodnutím, ale aj s ustanovením § 24 ods. 1 zákona č. 91/2016 Zb. o trestnej zodpovednosti právnických osôb, z ktorého vyplýva, že proti obvinenej právnickej osobe a proti obvinenej fyzickej osobe uvedenej v § 4 ods. 1, ktorých trestné činy súvisia, sa môže vykonať spoločné konanie, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote.
K námietke, že nie je špecifikované, aké účtovné doklady nemali byť vedené, odvolací súd udáva, že z rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, že neboli vedené účtovné doklady slúžiace na kontrolu hospodárenia spoločnosti v rozsahu a spôsobom upravenými v § 4, § 7 a § 8 zákona č. 431/2002 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Vo vzťahu k namietanej skutočnosti, že výzva na vydanie účtovníctva mala byť doručená spoločnosti N. s.r.o. a nie obžalovanej M.. G. E., odvolací súd udáva, že obžalovaná M.. G. E. je a aj v rozhodnom období bola jedinou spoločníčkou a jedinou konateľkou spoločnosti N. s.r.o., preto uvedená skutočnosť nemá za následok nezákonnosť trestného stíhania alebo rozhodnutia.
Ak obžalovaná namieta, že výzva na vydanie účtovníctva, resp. vydanie účtovníctva by bolo v rozpore so zásadou zákazu sebaobviňovania, odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie uverejnené v zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 7/2015, podľa ktorého uplatňovanie zásady, že nikto nie je povinný obviniť seba samého, vyplývajúcej z článku 37 ods. 1, 40 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a zakotvenej aj v článku 14 ods. 3 písm. g/ Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach má chrániť obvineného pred bezprávnym donucovaním zo strany štátnych orgánov a tým prispievať k zaisteniu spravodlivého procesu. Právo neprispievať k vlastnému obvineniu sa v prvom rade týka rešpektovania vôle obvineného mlčať, ako aj neprispievať k svojmu obvineniu a usvedčeniu iným aktívnym konaním. Odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že výzva na vydanie účtovníctva, ktorej nebolo vyhovené a následná domová prehliadka, resp. prehliadka iných priestoroch boli vykonané v súlade so zákonom a to oprávnenými subjektmi.
K namietanej zásade ne bis in idem, vo vzťahu ku ktorej obžalované poukazujú na rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 26.03.2019, č. 100735150/2019 krajský súd udáva, že uvedené rozhodnutie si zabezpečil a toto na verejnom zasadnutí oboznámil, pričom z neho vyplýva, že daňovému subjektu N. s.r.o. bola uložená pokuta vo výške 1.000,- eur za to, že daňový subjekt v lehote do 8 dní od doručenia výzvy nepredložil správcovi dane účtovné doklady preukazujúce hospodárske operácie a účtovné prípady za zdaňovacie obdobie rokov 2014, 2015 a 2016. Vo vzťahu k uvedenému krajský
súd dodáva, že nejde o porušenie zásady ne bis in idem a postih obžalovanej spoločnosti N. s.r.o. za totožné konanie, za aké mala byť postihnutá rozsudkom súdu prvého stupňa, nakoľko rozhodnutím daňového úradu bola predmetnej spoločnosti uložená pokuta za nepredloženie účtovných dokladov správcovi dane a rozsudkom súdu prvého stupňa boli obžalovaná právnická osoba spoločnosť N. s.r.o., ako aj obžalovaná M.. G. E. uznané za vinné za nevedenie účtovnej evidencie slúžiacej na kontrolu hospodárenia spoločnosti N. s.r.o.
Na základe uvedeného krajský súd konštatuje, že správne prvostupňový súd konanie obžalovaných posúdil ako zločin skresľovania údajov hospodárskej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, nakoľko obžalovaná M.. G. E. neviedla podklady slúžiace na kontrolu účtovníctva a čin spáchala závažnejším spôsobom konania a to po dlhší čas a obžalovaná právnická osoba spoločnosť N. s.r.o., prostredníctvom konateľky neviedla podklady slúžiace na kontrolu účtovníctva a čin spáchala závažnejším spôsobom konania a to po dlhší čas.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prvého stupňa zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň prihliadal aj na osoby obžalovaných. S poukazom na odpis z registra trestov obžalovanej M.. G. E., z ktorého vyplýva, že táto nemá záznam v registri trestov, na základe čoho jej bola priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, za súčasného nezistenia priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona, aj odvolací súd mal za to, že trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, teda na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, s podmienečným odkladom s probačným dohľadom a uložením povinnosti, za súčasného určenia skúšobnej doby v trvaní 4 rokov, ako aj peňažný trest vo výške 3.000,- eur uložený právnickej osobe spoločnosti N. s.r.o. je možné považovať za tresty primerané a dostatočne na nápravu obžalovaných a súd prvého stupňa správne rozhodol, ak takéto tresty obžalovaným uložil. Odvolací súd uložené tresty považoval za správne a zákonné, vzhľadom na okolnosti prípadu, osoby obžalovaných, ich pomery a možnosti ich nápravy, ktorými bude zároveň dosiahnutý účel individuálnej, ako aj generálnej prevencie.
Vo vzťahu k prokurátorom namietanému neuloženiu trestu zákazu činnosti obžalovanej M.. G. E. odvolací súd udáva, že uloženie uvedeného trestu pri žalovanom trestnom čine nie je obligatórne, pričom sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že vzhľadom na trest uložený obžalovanej M.. E., s poukazom na skutočnosť, že výkon podnikateľskej činnosti je hlavným zdrojom jej príjmu, uloženie trestu zákazu činnosti v rozsahu uvedenom prokurátorom by bolo pre ňu neprimerane prísne.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd odvolania obžalovaných ako aj prokurátora vyhodnotil ako nedôvodné a tieto postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.