Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44Ek/664/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ETOP - TRADING, a.s. „v konkurze", Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 300 314, zákonne zast. (správca): Crossdefault Management Group, k. s., Grösslingová 56, 811 09 Bratislava, IČO: 45 462 801, právne zast.: J.. I. Š., D., H. XX, XXX XX P.-T. R., S.: XX XXX XXX, proti povinnému: TATRA SPC21, s. r. o., Velehradská 33, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 45 363 901, právne zast.: advokátska kancelária Geško, s.r.o., Velehradská 33, 821 08 Bratislava, IČO: 36 740 101, o vymoženie 472.349,70 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jana Plšková, so sídlom exekútorského úradu Letná 5, 831 03 Bratislava, IČO: 42 355 877, pod číslom XXXEX XXX/XX, rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 16.04.2020 domáhal od povinného vymoženia peňažného nároku vo výške 472.349,70 EUR s príslušenstvom na základe exekučných titulov - Rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 10.05.2019, sp. zn. XCb/XXX/XXXX, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 24.03.2020 (vo výroku I. a II. v spojení s XXCob/XXX/XXXX) a Rozsudku Krajského súdu Žilina zo dňa 22.01.2020, sp. zn. XXCob/ XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.03.2020 a vykonateľnosť dňa 24.03.2020 (ďalej len „Exekučné tituly“). 2. Súd po preskúmaní návrhu a príloh k nemu vydal pod spisovou značkou dňa 27.04.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jana Plšková, so sídlom exekútorského úradu Letná 5, 831 03 Bratislava, IČO: 42 355 877, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX. 3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 28.07.2020 bolo povinnému doručené do elektronickej schránky dňa 14.08.2020. Podanie povinného - návrh na zastavenie exekúcie, bolo poverenému súdnemu exekútorovi doručené dňa 31.08.2020. Súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. 4. Súdny exekútor doručil Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 13.09.2020 podanie k spisu - Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 29.08.2020 spolu s prílohami, vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 09.09.2020, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 28.07.2020 a doručenky. 5. Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 29.08.2020 uvádza dôvody, pre ktoré žiada začatú exekúciu zastaviť. V úvode svojho návrhu na zastavenie exekúcie povinný uvádza, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Povinný uvádza, že pohľadávka oprávneného má právny dôvod v Zmluve o

dielo na generálnu dodávku technológií pre výstavbu fotovoltaickej elektrárne, jej výstavbu a súvisiacu projektovú a inžiniersku činnosť zo dňa 10.03.2011. Úpadca si cenu diela uplatnil viacerými faktúrami, pričom exekučným titulom mu boli priznané pohľadávky spolu vo výške 472.349,70 EUR. Povinný ďalej uvádza, že pohľadávka oprávneného mala zaniknúť započítaním vzájomných pohľadávok oprávneného a povinného v septembri roku 2011, Krajský súd v Žiline však v cit. rozsudku (exekučnom titule) konštatoval, že jednostranné započítanie je neplatný právny úkon a preto nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní vo výške 472.349,70 EUR oprávnenému priznal. Povinný dáva do pozornosti skutočnosť, že dňa 27.08.2020 riadne prihlásil u správcu konkurznej podstaty svoju pohľadávku, ktorá mala pôvodne zaniknúť započítaním v septembri 2011. Pohľadávka je podrobne špecifikovaná v Prihláške do konkurzu zo dňa 27.08.2020. Povinný uvádza, že podaním prihlášky správcovi konkurznej podstaty zo dňa 27.08.2020 sa stal povinný účastníkom konkurzného konania a prihlásená pohľadávka sa stala v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii spôsobilou na započítanie. K uvedenému povinný zároveň dodáva, že vzájomné pohľadávky oprávneného a povinného sa stali spôsobilými na započítanie dňa 15.06.2011 a 04.08.2011, t.j. spôsobilými na započítanie sa stali pred dobou, keď nastalo premlčanie pohľadávky povinného. Povinný dňa 27.08.2020, po podaní konkurznej prihlášky, doručil správcovi konkurznej podstaty Jednostranné započítanie pohľadávok, ktorým započítal svoju prihlásenú pohľadávku oproti pohľadávke oprávneného vymáhanej v exekučnom konaní. Ďalej povinný vo svojom podaní uvádza, že pohľadávky oprávneného a povinného sú vzájomné, sú peňažné, t.j. ich plnenie je rovnakého druhu. Dňa 27.08.2020 došlo podľa povinného k zániku nároku priznaného exekučným titulom a vymáhaného v exekučnom konaní. Tým došlo podľa povinného zároveň i k splneniu podmienky podľa Exekučného poriadku. Na základe vyššie uvedeného preto povinný navrhuje, aby súd exekúciu v zmysle Exekučného poriadku zastavil. 6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 09.09.2020. Oprávnený v úvode svojho vyjadrenia poznamenáva, že v súvislosti s doručením listiny obsahujúcej jednostranné započítanie pohľadávok sa tvrdenie povinného, že toto jednostranné započítanie doručil správcovi konkurznej podstaty dňa 27.08.2020, nezakladá na pravde. Jednostranné započítanie je podľa oprávneného síce datované dňom 27.08.2020, avšak správcovi konkurznej podstaty bolo doručené až dňa 28.08.2020. Odhliadnuc od momentu doručenia listiny povinného označenej ako „jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok“, má oprávnený za to, že na započítanie vzájomných pohľadávok, v dôsledku ktorého malo podľa povinného dôjsť k zániku exekučne vymáhaného nároku, nemožno prihliadať. Listina zo dňa 27.08.2020 obsahujúca jednostranný započítací prejav povinného bola správcovi konkurznej podstaty oprávneného doručená dňa 28.08.2020, teda až po začatí exekúcie. Z obsahu započítacieho prejavu podľa tvrdenia oprávneného nevyplýva, že by pohľadávky povinného, ktoré použil na započítanie voči oprávnenému, boli povinnému priznané exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. Oprávnený popiera, že by bol akýmkoľvek exekučným titulom zaviazaný na splnenie pohľadávok povinného. Oprávnený uvádza, že povinný takúto skutočnosť ani nijako nepreukázal, napriek tomu, že ho v tejto otázke zaťažuje dôkazné bremeno. Na základe vyššie uvedeného je podľa oprávneného zrejmé, že v zmysle citovaného Exekučného poriadku na jednostranné započítanie povinného zo dňa 27.08.2020 zo zákona nie je možné prihliadať. Z tohto dôvodu k zániku exekučne vymáhaného nároku a splneniu zákonnej podmienky pre zastavenie exekúcie podľa oprávneného nemohlo dôjsť. Na základe vyššie uvedeného je podľa tvrdenia oprávneného zrejmé, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je neopodstatnený, nakoľko skutočnosti v ňom uvedené nenapĺňajú zákonom ustanovené predpoklady, ktoré by umožňovali zastavenie exekúcie súdom podľa Exekučného poriadku. Oprávnený preto navrhuje, aby súd v zmysle ust. Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. 7. Súdny exekútor sa ku návrhu povinného na zastavenie exekúcie a ku vyjadreniu oprávneného nevyjadril, súdu len predložil dokumenty. 8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 9. Podľa Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 11. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú. 12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 13. Podľa Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 14. Podľa , na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. 15. Podľa , započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. 16. Podľa , započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. 17. Podľa Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. 18. Návrh na zastavenie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Povinný sa môže proti exekúcii relevantne brániť tvrdením, že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu. V zmysle Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie neslúži ako opravný prostriedok proti nesprávnym rozhodnutiam. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti. Pre vykonávacie konanie platí, že sa v ňom vymáha plnenie, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučný súd nesmie skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Znamená to, že exekučný súd nemôže prehodnotiť, že vymáhaná pohľadávka nevznikla. Základným predpokladom na zákonné vedenie exekúcie voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné, čo je v tomto prípade Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 10.05.2019, sp. zn. XCb/XXX/XXXX, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 24.03.2020 (vo výroku I. a II. v spojení s XXCob/XXX/XXXX) a Rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 22.01.2020, sp. zn. XXCob/XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.03.2020 a vykonateľnosť dňa 24.03.2020. 19. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. 20. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

21. Súd zastaví exekúciu voči povinnému iba v prípadoch uvedených v § 61k ods.1 Exekučného poriadku a teda ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ak bol exekučný titul zrušený, ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 22. Vykonateľnosť je podľa vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Vykonateľnosť rozhodnutia nastáva priamo zo zákona splnením procesných podmienok pre nadobudnutie vykonateľnosti rozhodnutia a je nevyhnutným prvkom bez ktorého by predmetné rozsudky nemohli byť exekučnými titulmi. 23. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že exekúcia je vedená dôvodne. Rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 10.05.2019, sp. zn. XCb/XXX/XXXX a rozhodnutie Krajského súdu Žilina zo dňa 22.01.2020, sp. zn. XXCob/XXX/XXXX sú spôsobilými exekučnými titulmi, na podklade ktorých možno viesť exekúciu voči povinnému. Z uvedených skutočností zároveň vyplýva, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladajú vykonateľné rozhodnutia. 24. K samotnému obsahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie, pokiaľ ide o námietku povinného, že došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávok ku dňu 27.08.2020, čím pohľadávka oprávneného zanikla, súd poukazuje na skutočnosť, že námietku jednostranného započítania môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku (tiež osvedčenú exekučným titulom). Exekučný súd vyhodnotí, či sú skutkové a právne predpoklady na započítanie splnené, najmä či je jednostranné započítanie proti pohľadávke oprávneného prípustné a či je pohľadávka povinného spôsobilá na započítanie. Ak povinný namieta jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky, t.j. pohľadávky, ktorá nie je osvedčená exekučným titulom, exekučný súd na takéto tvrdenie neprihliadne. 25. Súd sa zaoberal otázkou prípustnosti jednostranného započítania pohľadávky povinného, v exekúcii vedenej voči nemu oprávneným na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. K uvedenému je potrebné poukázať na to, že zatiaľ čo právna úprava Exekučného poriadku účinná do 31.03.2017 nevylučovala započítanie vzájomných pohľadávok oprávneného a povinného kedykoľvek v priebehu exekúcie (čo často viedlo k zneužívaniu inštitútu započítania pohľadávok započítavaním sporných a nejudikovaných pohľadávok za účelom spôsobovania prieťahov v exekučnom konaní), , ktorým sa novelizoval Exekučný poriadok, účinným od 01.04.2017, bola do Exekučného poriadku zavedená nová právna úprava jednostranného započítania vzájomných pohľadávok oprávneného a povinného, ktorá obmedzuje uplatnenie jednostranného započítania pohľadávok len na pohľadávky priznané povinnému exekučným titulom, t.j. na judikované vzájomné pohľadávky povinného voči oprávnenému. Aj z dôvodovej správy k vyššie uvedenej novelizácii exekučného poriadku účinnej od 01.04.2017 vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo zamedzenie zneužívania inštitútu jednostranného započítania pohľadávok v exekučnom konaní, ktorého cieľom bolo iba oddialiť uspokojenie pohľadávky oprávneného. Napriek tomu, že oprávnený mal exekučný titul, povinnému stačilo započítať si aj nejudikovanú pohľadávku, čo viedlo k špekulatívnym zápočtom sporných a mnohokrát aj neexistujúcich pohľadávok. Cieľom ustanovenia Exekučného poriadku je preto práve obmedzenie jednostranného započítavania pohľadávok povinným len na prípady, ak aj povinný má svoju pohľadávku voči oprávnenému priznanú exekučným titulom s tým, že povinný by si mal prípadné kompenzačné námietky uplatňovať v rámci tzv. základného konania, ktoré voči nemu viedol oprávnený a ktorého výsledkom je exekučný titul, resp. bez zbytočného odkladu po tom, ako sa pohľadávky stretli, a nie až v exekučnom konaní. Preto, vzhľadom na cieľ a zmysel novej právnej úpravy Exekučného poriadku, je potrebné slovné spojenie „po začatí exekúcie sa neprihliadne“, v ustanovení Exekučného poriadku vykladať doslovným výkladom tak, že exekučný súd neprihliadne na jednostranné započítanie pohľadávky povinného voči oprávnenému s výnimkou pohľadávky vyplývajúcej povinnému z exekučného titulu, ktorý má voči oprávnenému. Pre exekučný súd nie je preto právne významné, kedy nastal a bol doručený kompenzačný prejav povinného oprávnenému, t.j. či pred alebo po začatí exekúcie, ale to, či je pohľadávka, ktorá je predmetom započítania judikovaná alebo nie. Po začatí exekúcie už súd prihliadne iba na pohľadávku priznanú povinnému exekučným titulom. Slovné spojenie „po začatí exekúcie“ teda nesúvisí s tým kedy nastal kompenzačný prejav povinného ale s tým, či je predmetom započítacieho prejavu pohľadávka priznaná

exekučným titulom alebo nie, pretože práve to je okolnosť, v zmysle zákona (§ 61e Exekučného poriadku), na ktorú súd prihliada. 26. Na základe uvedeného súd konštatuje, že povinný namieta jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky, a preto súd na jednostranné započítanie pohľadávky povinného voči oprávnenému neprihliadol. 27. Súd zároveň k námietkam povinného dodáva, že sa jedná o skutočnosti, ktoré boli predmetom základného a odvolacieho konania. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základom konaní a ani odvolacom konaní a ich rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný. 28. Súd má za to, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 29.08.2020 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok) 29. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 30. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 31. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 32. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 33. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výrok)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.