Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Ek-220-2021.pdf
PDF · 84.37 KB
Case nature
Subarea
21Ek/220/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31575951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, právne zastúp.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 811 05 Bratislava, IČO: 36853186, proti povinnému: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 104.313,49 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Róbert Segľa so sídlom Baštová 44, 080 01 Prešov, pod sp. zn. 212EX 110/21, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/220/2021 zo dňa 06. 03. 2024, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/220/2021 zo dňa 06. 03. 2024 z r u š u j e a vec v celom rozsahu v r a c i a vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Upovedomením o zastavení exekúcie sp. zn. 212EX 110/21 zo dňa 10.01.2024 vydaným povereným súdnym exekútorom Mgr. Róbertom Segľom, upovedomil súdny exekútor oprávneného o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vedenej proti povinnému z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 5OdK/377/2023 zo dňa 27.12.2023 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. 2. Proti upovedomeniu o zastavení exekúcie podal oprávnený včas námietky, ktoré odôvodnil predovšetkým tým, že povinný bol zamestnancom oprávneného – spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s., kde ako osobný bankár si neoprávnene prevádzal finančné prostriedky klientov na svoj účet. Poukázal zároveň na obžalobu Okresnej prokuratúry Prešov č.k. 1 Pv 580/20/7707 zo dňa 24.03.2022 podanú na povinného pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. c), d), ods. 4 písm. a) Tr. zákona. Jednotlivé odškodňovacie plnenia, ktoré oprávnený uhradil ukráteným klientom, predstavujú jeho individuálny nárok voči povinnému na náhradu škody. Oprávnený namietal, že pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii je nedotknutá oddlžením v zmysle § 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ako „ZoKR“), nakoľko jej predmetom je pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním povinného. 3. Súd, konajúc vyšším súdnym úradníkom, podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku uznesením sp. zn. 21Ek/220/2021 zo dňa 06.03.2024 námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vydané súdnym exekútorom zamietol a oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov exekúcie v súvislosti s podanými námietkami. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal nárok oprávneného a nestotožnil sa s názorom, že ide o nedotknutú pohľadávku v zmysle § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR. Poukázal najmä na to, že nebolo rozhodnuté trestným rozsudkom ohľadom viny obžalovaného (v exekúcii povinného) a preto exekučný súd nemôže posúdiť či sa jednalo o úmyselné konanie. Absencia posúdenia úmyselného konania potom znamená, že súd nemôže posúdiť či sa jedná o pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním. Ďalšou skutočnosťou, pre ktorú vyšší súdny úradník nepovažoval predmetnú pohľadávku za nedotknutú je to, že spoločnosť Prima banka Slovensko, a.s. refundovala nárok na náhradu škody poškodeným. V danom prípade sa teda vymáha
o nárok banky, ktorá refundovala náhradu škody poškodeným (svojim klientom) a následne si tento nárok uplatnila voči povinnému – regresný nárok. Z danej veci vyplýva, že nejde priamo o náhradu škody spôsobenú úmyselným konaním. Na základe vyššie uvedených skutočností vyšší súdny úradník nepovažoval predmetnú pohľadávku za nedotknutú v zmysle § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR, preto námietky oprávneného proti upovedomeniu súdneho exekútora o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora sú nedôvodné, preto ich s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol . 4. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený včas sťažnosť, ktorú odôvodnil predovšetkým tým, že rozhodnutie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia. Predmetom zastavenej exekúcie je pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním povinného vo výške 104.313,49 Eur s prísl., ktorá bola oprávnenému priznaná platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 30.11.2020 sp. zn. 10Up/1990/2020. Povinný bol zamestnancom oprávneného, kde pôsobil na pozícii osobného bankára. V období od 19.9.2017 do 3.11.2020 spreneveril peňažné prostriedky klientov oprávneného. Bez ich vedomia a súhlasu vyberal z ich účtov peniaze, ktoré prevádzal na svoje účty a následne ich používal na účely stávkovania. Postupoval pritom sofistikovane tak, aby jeho konanie nebolo odhalené v rámci interných kontrolných procesov banky. Povinný aktuálne čelí obžalobe z obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. c) a d), ods. 4 písm. a) Trestného zákona. Z predloženej zápisnice o výsluchu povinného v postavení svedka zo dňa 16.12.2020 a z obžaloby vyplýva, že povinný sa priznal k spáchaniu skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Sám podrobne opísal vyšetrovateľovi PZ, ako postupoval. Oprávnenému adresoval dva listy, v ktorých uvádza, že si je vedomý škody, ktorú spôsobil a ospravedlňuje sa za svoje konanie. Celkovo povinný úmyselne poškodil siedmich klientov oprávneného, ktorých oprávnený následne odškodnil. Jednotlivé plnenia, ktoré oprávnený uhradil ukráteným klientom, si uplatnil proti povinnému z titulu náhrady škody. V tejto súvislosti oprávnený zdôraznil, že ak by povinný nespôsobil škodu úmyselne, v zmysle § 186 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov by sa oprávnený mohol proti nemu domáhať náhrady maximálne do výšky štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Keďže však ide o škodu spôsobenú úmyselne, oprávnený si uplatnil jej náhradu v plnom rozsahu. Ani v jednom zo súdnych konaní povinný uplatnený nárok nerozporoval (ani jeho výšku). Nepodal proti platobným rozkazom odpor, v dôsledku čoho nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť a stali sa spôsobilými exekučnými titulmi. S napadnutým uznesením vyššieho súdneho úradníka, ktorý okrem iného uviedol, že v trestnom konaní nebolo doposiaľ rozhodnuté, preto nie je možné posúdiť, či povinný spôsobil škodu úmyselne, sa oprávnený nemôže stotožniť. Poukázal na výklad ustanovení Občianskeho zákonníka, napr. § 450, z ktorého vyplýva, že „úmyselné konanie podľa § 450 nevyžaduje, aby sa tým naplnila skutková podstata trestného činu.“ Exekučný súd opomenul skutočnosť, že povinný sa v trestnom konaní priznal k spáchaniu skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Vyšetrovateľovi PZ podrobne opísal celý priebeh udalostí, z ktorého je zrejmé, že celý čas postupoval sofistikovane, úmyselne a s plným vedomím (evidentne uzrozumený s následkami). V listoch adresovaných oprávnenému sa povinný ospravedlňuje za svoje konanie a prejavuje záujem nahradiť ním spôsobenú škodu. Na to, aby bola pohľadávka nedotknutá v zmysle § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR, musí ísť o pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním. Právoplatné odsúdenie páchateľa v trestnom konaní nie je zákonnou podmienkou. Úmyselné zavinenie konajúcej osoby je možné vyvodiť fakticky len z nepriamych dôkazov, t.j. z okolností prejavujúcich sa navonok. Priamo preukázaný úmysel možno mať iba vtedy, ak samotná konajúca osoba potvrdí, že jednala úmyselne. To znamená, že niet hodnovernejšieho dôkazu o úmyselnom konaní, ako vyhlásenie konajúceho subjektu. Je preto absurdné, ak exekučný súd, ignorujúc priznanie povinného, odmietne poskytnúť pohľadávke oprávneného zvýšenú ochranu s formalistickým odkazom na absentujúci trestný rozsudok. Vo vzťahu k odseku 14 napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka oprávnený podotkol, že jeho závery vyznievajú zmätočne. Oprávnený je právnickou osobou, ktorá koná vo vlastnom mene prostredníctvom štatutárnych orgánov alebo za ňu koná zástupca (§ 13 ods. 1 ObZ). Keďže klientom spôsobil škodu povinný konajúci za oprávneného ako jeho zamestnanec, vznikol im nárok na náhradu škody priamo proti oprávnenému. To znamená, že povinný svojím konaním poškodil práve oprávneného, a to v rozsahu, v ktorom oprávnený musel svojich klientov odškodniť. Jednotlivé refundované nároky si následne uplatnil proti povinnému z titulu náhrady škody. Je preto evidentné, že vymáhaná pohľadávka je zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním povinného v zmysle § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR, v dôsledku čoho nie je oddlžením dotknutá. Záverom podanej sťažnosti oprávnený podotkol, že v súvislosti s konaním povinného refundoval celkovo sedem nárokov poškodených klientov. Jednotlivé nároky sú osobitne vymáhané u súdneho exekútora Mgr. Róberta Segľu. Po vyhlásení konkurzu na majetok povinného súdny exekútor každé z týchto exekučných konaní zastavil samostatným upovedomením o zastavení exekúcie. Oprávnený podal obsahovo totožné
námietky proti všetkým upovedomeniam, pričom napr. v exekučnej veci vedenej proti povinnému pod sp. zn. 212EX 588/21 medzičasom exekučný súd uznesením zo dňa 19.3.2024 sp. zn. 62Ek/1701/2021 námietkam oprávneného vyhovel a zrušil upovedomenie súdneho exekútora o zastavení exekúcie. 5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 6. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. 7. Podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. 8. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dospel súd prvej inštancie k záveru, že sťažnosť bola podaná včas a je dôvodná. 9. Podstatným pre posúdenie námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vydaného súdnym exekútorom podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku je právne posúdenie skutkového stavu, pri ktorom sa podľa tvrdení oprávneného jedná o vymáhanie pohľadávky na náhradu škody spôsobenej úmyselne, ktorá je z tohto dôvodu nedotknutá oddlžením povinného. Preskúmaním sťažnosťou napadnutého uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom dospel súd prvej inštancie k záveru, že dôvody pre jeho vydanie neboli dané. Podľa § 166c ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii sú oddlžením nedotknuté aj pohľadávky za škodu spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva pohľadávky. Pre účely zistenia hmotnoprávneho základu vymáhanej pohľadávky súd prvej inštancie nahliadol do vlastných registrov, najmä do návrhu na vydanie platobného rozkazu podaného oprávneným v upomínacom konaní sp.zn. 10Up/1990/2020, a tiež zohľadnil aj obsah príloh k námietkam oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie a k podanej sťažnosti (zápisnice o výsluchu povinného ako svedka v trestnom konaní pred vznesením obvinenia dňa 16.12.2020, obžaloby podanej na povinného dňa 24.03.2022 na Okresný súd Prešov pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. c) a d), ods. 4 písm. a) Trestného zákona a taktiež vyjadrenie povinného adresované dňa 21.12.2020 generálnemu riaditeľovi Prima banky Slovensko, a.s., kde povinný svoje konanie poškodzujúce klientov banky priznal a oľutoval ho). Z obsahu predložených dokumentov je nepochybné, že povinný ako zamestnanec oprávneného v rozhodnom období spôsobil úmyselne škodu oprávnenému, keď neoprávnene a v rozpore s internými predpismi banky, bez súhlasu a vedomia majiteľov účtov prevádzal finančné prostriedky na ich osobné účty a následne bez platobného príkazu zo strany platiteľa vykonával z týchto účtov prevody finančných prostriedkov na svoje účty, pričom následne ich použil na svoje osobné potreby - na stávkovanie. Súd prvej inštancie má za to, že povinný úmyselne (nie je dosť dobre možné predstaviť si neúmyselné vybratie peňažných prostriedkov z účtu cudzej osoby) spôsobil škodu oprávnenému tým, že bez právneho dôvodu vyberal z účtu klientov banky peňažné prostriedky, ktoré použil pre vlastné účely. 10. Pokiaľ vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení uvádzal, že nárok priznaný oprávnenému exekučným titulom nie je nárokom na náhradu škody v pravom slova zmysle, ale je regresným nárokom banky, ktorá refundovala nárok na náhradu škody poškodeným (klientom banky), s takýmto názorom sa súd prvej inštancie nestotožňuje. Nejedná sa totiž o regresný nárok, ale o nárok na náhradu škody vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu medzi povinným ako zamestnancom a oprávneným ako zamestnávateľom, z ktorého plynie zamestnancovi určitá forma zodpovednosti. Zároveň sa súd prvej inštancie nestotožňuje ani s tvrdením, že exekučný súd nemôže posúdiť či sa jednalo o úmyselné konanie pokiaľ nemá k dispozícii právoplatný odsudzujúci rozsudok v trestnom konaní. Pre vyslovenie záveru o úmyselnosti konania (pre účely aplikácie ustanovenia § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR) nie je totiž nutné mať k dispozícii trestný rozsudok voči povinnému, pretože konanie povinného by mohlo byť úmyselné napr. aj v prípade, že nenaplňuje všetky znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu, ale napr. priestupku. To by však povinného nezbavovalo zodpovednosti za úmyselné konanie, ktorým spôsobil inému škodu. Je evidentné, že v súčasnosti prebieha voči povinnému trestné konanie na podklade obžaloby podanej na Okresný súd Prešov pod sp.zn. 1Pv 580/20/7707, ktoré k dnešnému dňu nie je právoplatne skončené, avšak práve z podanej obžaloby vyplýva, že povinný (tam obvinený) sa k spáchaniu všetkých skutkov priznal a svoje konanie úprimne oľutoval. 11. Podľa § 166c ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii sú oddlžením nedotknuté aj pohľadávky za škodu spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva pohľadávky.
12. Nakoľko pohľadávka priznaná oprávnenému exekučným titulom je podľa § 166c ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii nedotknutou pohľadávkou, keď vznikla zo zodpovednosti povinného za škodu spôsobenú oprávnenému úmyselne, je možné ju na základe exekučného titulu vymáhať aj v exekúcii. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené odlišné právne posúdenie skutkového stavu veci tak sudca napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka postupom v zmysle § 250 ods. 2 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Jeho úlohou pri novom posúdení námietok oprávneného proti súdnym exekútorom vydanému Upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 212EX 110/21 zo dňa 10.01.2024 bude právne posúdiť, či škoda spôsobená oprávnenému konaním povinného, ktorej náhrada bola oprávnenému priznaná v exekučnom titule, bráni aplikácii ustanovenia § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a ak áno, z akých dôvodov.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Proti tomuto uzneseniu dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
V Banskej Bystrici, 15. apríla 2024
JUDr. Katarína Zdechovanová s u d k y ň a