Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Csp/52/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II, v právnej veci navrhovateľa: O. A., bytom F. X, N., nar. XX.XX.XXXX, proti odporcovi: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava , IČO: 35 724 803, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu práv a povinností z dohody o zrážkach zo mzdy, o uloženie povinnosti zamestnávateľovi: Duslo, a.s. Administratívna budova ev. č. 1236, Šaľa, IČO: 35 826 487 a o určenie neplatnosti právneho úkonu a poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia, takto

rozhodol:

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie: Zamestnávateľ navrhovateľa, spoločnosť Duslo, a.s., Administratívna budova e. č. 1236, Šaľa, IČO: 35 826 487 j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľa na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o OTP refinanc exprese č. 149/2015/13SU zo dňa 25.10.2013, uzavretej medzi spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916 ako pôvodným veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti odporcovi ako veriteľovi zdržať sa výkonu práv z dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o OTP refinanc exprese č. 149/2015/13SU zo dňa 25.10.2013, uzavretej medzi spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916 ako pôvodným veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom, z a m i e t a . III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.03.2021 domáhal vydania nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou Zmluvy o OTP refinanc exprese č. 149/2015/13SU a zároveň uložil povinnosť zamestnávateľovi navrhovateľa - spoločnosti Duslo, a.s., zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou Zmluvy o OTP refinanc exprese č. 149/2015/13SU. Súčasťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola aj žaloba vo veci samej, ktorou sa navrhovateľ domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a finančného zadosťučinenia v sume 100,- Eur.

2. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia bola podľa navrhovateľa skutočnosť, že ako spotrebiteľ uzatvoril s pôvodným veriteľom, ktorým bola spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s. úverovú zmluvu č. 149/2015/13SU. Túto zmluvu považuje za problematickú a najmenej z časti za neudržateľnú. Súčasťou formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Odporca sa stal na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.02.2017 postupníkom a požiadal navrhovateľovho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by navrhovateľovi uložilo plniť, vykonávajú sa mu zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje navrhovateľ za neplatnú.

3. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca už vyzval jeho zamestnávateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy a zamestnávateľ tieto zrážky aj vykonáva. Z dôvodu, že nemá k dispozícii iný prostriedok ochrany proti zásahom do svojho majetku navrhovateľ žiada, aby súd zakázal jeho zamestnávateľovi vykonávať zrážky zo mzdy.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil navrhovateľ ako listinný dôkaz Zmluvu o OTP refinanc exprese č. 149/2015/13SU, žiadosť odporcu o vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa 27.05.2020, prehľadu tretinových exekúcií v období od 01.01.2019 do 31.01.2021 a výplatné pásky zo obdobie od mája 2020 do januára 2021.

5. Podľa (ďalej len „“) účinného od 01.07.2016, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa , na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

7. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20160701#paragraf-132> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených navrhovateľom a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci sú čiastočne splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je v prípade potreby bezodkladne upraviť pomery, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou.

15. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Neodkladné opatrenie má byť teda výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa

osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné, pričom existenciu uvedených skutočností je povinný osvedčiť navrhovateľ.

16. Zmyslom neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať, Ide pritom o opatrenie, ktoré môže byť na návrh zrušené a neprejudikuje konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby navrhovateľ osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani strán sporu. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia.

17. V konaní je zrejmé, že navrhovateľ ako dlžník uzavrel s právnym predchodcom odporcu (veriteľa) -spoločnosťou OTP banka Slovensko, a.s., úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol navrhovateľovi úver vo výške 25.000,- Eur. Súčasťou tejto úverovej zmluvy bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, uvedená priamo v texte úverovej zmluvy ako bod IX.

18. Navrhovateľ osvedčil, že je zamestnancom spoločnosti Duslo, a.s. a že odporca listom zo dňa 27.05.2020 vyzval zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľa a to až do úplného uspokojenia pohľadávky veriteľa, vrátane príslušenstva pohľadávky. Odporca v liste uviedol, že k uvedenému dňu eviduje voči navrhovateľovi pohľadávku vo výške 25.455,98 Eur.

19. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto prípade je zrejmé, že ako dôvod nariadenia navrhovateľ uvádza práve potrebu dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov. V tomto prípade súd neodkladné opatrenie nariadi len v prípade existencie dôvodnej obavy, že jeho nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie žalobcu v spore. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jeho strane. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov. V tomto kontexte má teda neodkladné opatrenie výrazne regulatívny charakter, ktorého zmyslom je aj zamedzenie vzniku škody alebo inej ujmy na zákonom aprobovaných právach strany alebo účastníka. Preventívny účinok neodkladného opatrenia má zabrániť vzniku situácie, kedy by boli pomery účastníka ohrozené, resp. došlo k rozširovaniu trvania negatívneho a protizákonného účinku.

20. Súd v prvom rade uvádza, že v kontexte predložených listinných dôkazov je nesporné, že medzi stranami sporu (resp. medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu) bola uzavretá spotrebiteľská zmluva v zmysle ust. a nasl. , účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Navrhovateľovi ako spotrebiteľovi je v zmysle slovenského právneho poriadku poskytovaná zvýšená právna ochrana, a to z dôvodu vyrovnania jeho postavenia voči veriteľovi, ako zmluvne nepochybne silnejšej strane, ktorá v prípade uzatvárania spotrebiteľských zmlúv mu predkladá vopred predpripravené (tzv. formulárové zmluvy), čím nepochybne určuje obsah záväzkovo právneho vzťahu. Preto zákonná úprava v slovenských právnych predpisoch, reflektujúca úpravu spotrebiteľského práva únijnom meradle, je po obsahovej stránke pomerne striktná a zabezpečuje ochranu spotrebiteľa v širokom kontexte. Rozsah tejto právnej úpravy musí následne rešpektovať aj súd.

21. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá nie je uzavretá v súlade s ust. o ochrane spotrebiteľa, umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex

offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, teda kontrolu, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 N., rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 19.06.2013).

22. Navrhovateľ potrebu dočasne upraviť pomery účastníkov konania odôvodnil tým, že bez nariadenia neodkladného opatrenia bude môcť odporca prostredníctvom jeho zamestnávateľa vykonávať zrážky bez ohľadu na existenciu výšky sporu, pričom samotnú výšku nesplneného záväzku môže odporca jednostranne určovať.

23. Súd na základe tvrdení navrhovateľa a na základe skutočností vyplývajúcich z listín, ktoré pripojil k návrhu dospel k záveru, že v prejednávanej veci navrhovateľ osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému žiada poskytnúť ochranu nariadením navrhnutého neodkladného opatrenia, keď osvedčil existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami, založeného úverovou zmluvou č. 149/2015/13SU, ktorej súčasťou bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ako aj skutočnosť, že zrážky zo mzdy sú mu zamestnávateľom na základe výzvy zo dňa 27.05.2020 skutočne vykonávané, keď túto povinnosť má zamestnávateľa podľa ust. . Keďže navrhovateľ namieta neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, možno v danom prípade vzhľadom na vykonávanie zrážok z jeho mzdy, považovať jeho nárok, ktorému žiada poskytnúť ochranu, za osvedčený spôsobom dostatočným pre účely nariadenia neodkladného opatrenia.

24. Je nepochybné, že mzda pre každého zamestnanca predstavuje základný zdroj príjmov nevyhnutných na úhradu nákladov na uspokojovanie jeho bežných životných potrieb a potrieb jeho rodiny, ktorých rozsah priamo závisí od výšky dosahovanej mzdy. Za tohto stavu potom nútené uspokojovanie pohľadávky veriteľa vo forme zrážok zo mzdy, ktorých výkon je sporný a ktorých výkon môže mať za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane odporcu ako veriteľa, treba považovať za neprimeraný zásah do života zamestnanca, a preto je potrebné vychádzať z toho, že ak je sporná otázka oprávnenosti prebiehajúceho výkonu zrážok zo mzdy, existuje tu potreba okamžitej úpravy pomerov medzi stranami neodkladným opatrením, ktorým sa dosiahne dočasné prerušenie realizácie takýchto zrážok. Ak by sa totiž v spore vo veci samej neoprávnenosť výkonu zrážok zo mzdy potvrdila, predstavovalo by pokračovanie vo výkone týchto zrážok vo vzťahu k zamestnancovi taký závažný zásah do jeho práv a oprávnených záujmov, ktorý od neho nemožno spravodlivo požadovať. Naviac, dočasným prerušením výkonu zrážok zo mzdy nemôže dôjsť k vzniku ujmy na strane veriteľa, keď v nadväznosti na výsledok sporu vo veci samej, ak si nárok voči navrhovateľovi uplatní žalobou, mu nič nebráni ihneď vyzvať zamestnávateľa na pokračovanie vo výkone zrážok na základe pôvodnej Dohody o zrážkach zo mzdy. 25. Listinnými dôkazmi bolo osvedčené, že ku dňu podania návrhu žiadal (vyzval) odporca listom zo dňa 27.05.2020 zamestnávateľa navrhovateľa o vykonávanie zrážok z jeho mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Aby nedochádzalo k vzniku možného bezdôvodného obohatenia v prospech odporcu na úkor navrhovateľa, súd považoval za potrebné tomuto zamedziť a to formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude zamestnávateľovi navrhovateľa ako tretej osobe, od ktorej to možno spravodlivo požadovať nariadenie neodkladného opatrenia, zdržať sa realizácie zrážok zo mzdy navrhovateľa na základe dohody o zrážkach zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu. Príkazom zdržať sa vykonávania zrážok na základe tohto neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu a na strane odporcu nemôže ďalším nevykonávaním týchto zrážok vzniknúť ani neprimeraná ujma. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný v časti uloženia povinnosti zamestnávateľovi navrhovateľa zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľa na základe dohody o zrážkach zo mzdy, preto súd návrhu v tejto časti vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

26. Navrhovateľ sa však nedôvodne domáha uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa použitia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, keď tieto spolu so žiadosťou (výzvou) odporcu o vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa 27.05.2020 už boli zamestnávateľovi navrhovateľa predložené, teda už boli použité, čo sám navrhovateľ v návrhu potvrdil a uviedol. V súlade s ust. § 551 ods. 2 Občianskeho

zákonníka odporca ako veriteľ nadobúda voči zamestnávateľovi ako platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená Dohoda o zrážkach zo mzdy a zároveň týmto okamihom zamestnávateľovi vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa ako dlžníka a poukazovať ich odporcovmu veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená. Preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol tak, ako je uvedené vo v druhom výroku tohto uznesenia.

27. Súd o trovách konania rozhodoval podľa a vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).