Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44C-155-2019.pdf
PDF · 99.46 KB
Case nature
Area
Subarea
44C/155/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v spore žalobkyne: Západoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpená spoločnosťou: AK Herceg, s. r. o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: Š. I., narodený XX. X. XXXX, trvale bytom N., o zaplatenie 384,74 eura, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 384,74 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyňa m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 30. 12. 2019, domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 384,74 eura, ako aj náhrady trov konania, titulom škody vzniknutej žalobkyni neoprávneným odberom elektrickej energie (ďalej len „škoda“) žalovaným bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny v zmysle § 46 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že dňa 4. 7. 2017 vykonala kontrolu v mieste odberu elektriny na adrese: Š. XX/VE, XXX XX N., číslo odberného miesta: XXXXXXXXXX, EIC odberného miesta XXZZSXXXXXXXXXXX, pričom bol zistený neoprávnený odber elektriny, t. j. odoberanie energie bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. O vykonanej kontrole spísala žalobkyňa Protokol č. XXXXXX. Listom zo dňa 4. 7. 2017 zaslala žalobkyňa žalovanému výzvu na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, v ktorej vyzvala žalovaného na úhradu dlhu do 30 dní od vyhotovenia výzvy, pričom mu ponúkla možnosť odpustenia 15 % dlhu v prípade úhrady do 10. 8. 2017, resp. možnosť splatiť dlh v splátkach. Súčasťou výzvy bol Protokol č. XXXXXX a výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny č. XXXXXXXXXX. Výška škody bola 384,74 eura. Keďže žalovaný škodu neuhradil, postúpila žalobkyňa jej vymáhanie právnemu zástupcovi, ktorý listom zo dňa 11. 9. 2019 zaslal žalovanému predžalobnú výzvu na zaplatenie škody, a to do 5 dní od prevzatia výzvy. Žalovaný škodu neuhradil.
2. Súd v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vyzval žalovaného uznesením, č. k. 44C/155/2019 - 40 zo dňa 16. 7. 2020, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia: písomne sa vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Spolu s týmto uznesením súd doručil žalovanému žalobu s prílohami a poučenie o procesných právach a povinnostiach.
3. Žalovanému bolo predmetné uznesenie podľa § 167 ods. 2 CSP spolu so žalobu, prílohami k žalobe a poučením o procesných právach a povinnostiach doručené postupom podľa § 116 ods. 2 CSP oznámením na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu.
4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobkyne nijakým spôsobom nepoprel a v konaní ostal nečinný.
5. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
6. Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
7. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
8. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, keď ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, súd nenariadil pojednávanie, súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.
9. Súd rozhodol na základe žalobkyňou predložených listinných dôkazov, a to žaloby, príloh k žalobe: výzva na úhradu č. XXXXXXXXXX zo dňa 4. 7. 2017, splatnou dňa 10. 8. 2017, vystavená na sumu 384,74 eura, ktorou si žalobkyňa vyúčtovala náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie od žalovaného; výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zákona 251/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov; predžalobná výzva zo dňa 11. 9. 2019; Protokol o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike č. záznamu XXXXXX/XXXXXXXXX zo dňa 4. 7. 2017; z ktorých zistil skutkový stav zhodne so skutkovým stavom opísaným žalobkyňou v žalobe (medzi stranami sporu neboli sporné skutkové tvrdenia žalobkyne) a nasledovný právny stav:
10. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník,“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
11. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
12. Podľa § 40 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu zistenia neoprávneného odberu elektrickej energie žalovaným, t. j. ku dňu 4. 7. 2017 (ďalej len „zákon č. 251/2012 Z. z.“), výrobca elektriny alebo koncový odberateľ elektriny je povinný umožniť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy alebo poverenej osobe prístup k určenému meradlu a k odbernému elektrickému zariadeniu na účel vykonania kontroly, výmeny, odobratia určeného meradla alebo zistenia odobratého množstva elektriny. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný oznámiť výrobcovi elektriny alebo koncovému odberateľovi elektriny s tým súvisiace prerušenie dodávky elektriny.
13. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona č. 251/2012 Z. z., neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny.
14. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z., pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
15. Podľa § 95 ods. 1 písm. i) zákona č. 251/2012 Z. z., ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 46 ods. 2. Týmto všeobecne záväzným právnym predpisom je Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v znení neskorších predpisov.
16. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v znení účinnom ku dňu zistenia neoprávneného odberu elektrickej energie žalovanou, t. j. ku dňu 4. 7. 2017 (ďalej len „Vyhláška MH SR č. 292/2012 Z. z.“), škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
17. Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z. z., cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu. 18. Podľa § 1 ods. 3 Vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z. z., ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.
19. Podľa § 1 ods. 4 Vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z. z., celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len „denná spotreba“) zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
20. Podľa § 1 ods. 5 Vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z. z., denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia, b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej, c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.
21. Podľa § 1 ods. 6 Vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z. z., denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak
a) je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo z viacerých fáz, b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch a časového využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia. 22. Podľa § 1 ods. 7 Vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z. z., k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
23. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
24. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.
25. Subsumovaním vyššie uvedených právnych noriem na zistený skutkový stav, súd zistil, že žalobkyňa, ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, bola v zmysle § 40 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z. z., oprávnená vykonať kontrolu odberného miesta, pričom žalovaný, ako odberateľ elektrickej energie, bol za týmto účelom povinný žalobkyni umožniť prístup k určenému meradlu a k odbernému elektrickému zariadeniu. Žalobkyňa vykonala dňa 4. 7. 2017 kontrolu odberného miesta č. XXXXXXXXXX poverenými zamestnancami žalobkyne. Touto kontrolou bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektriny, pričom podľa § 46 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona č. 251/2012 Z. z., neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny. Uvedenú skutočnosť preukazuje listinný dôkaz predložený žalobkyňou spolu so žalobou, a to Protokol o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike č. záznamu XXXXXX zo dňa 4. 7. 2017. V Protokole o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike č. záznamu XXXXXX zo dňa 4. 7. 2017 je uvedený nasledovný skutkový stav: „Odberné miesto bez platnej zmluvy nebolo odpojené, ostalo pripojené, nedovolila odpojiť“. Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike č. záznamu XXXXXX zo dňa 4. 7. 2017 ďalej vyplýva, že počas kontroly odberného miesta bola prítomná ako svedkyňa pani J. I., manželka, ktorá s týmto zisteným skutkovým stavom vyjadrila svoj súhlas podpisom Protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike č. záznamu XXXXXX zo dňa 4. 7. 2017. Zodpovednosť za neoprávnený odber elektrickej energie bez uzatvorenej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť. To znamená, že žalovaný, ako odberateľ elektrickej energie, je zodpovedný za protiprávny stav vzniknutý v dôsledku pôsobenia správania, ktoré objektívne právo nepovoľuje, a to bez zreteľa na subjektívny predpoklad spočívajúci v jeho zavinení. V dôsledku tejto objektívnej zodpovednosti vznikla žalobkyni škoda spôsobená neoprávneným odberom elektrickej energie žalovaným v celkovej výške 384,74 eura. Žalobkyňa si túto škodu vypočítala na základe kontroly vykonanej na odbernom mieste v súlade s pravidlami výpočtu škody obsiahnutými v ustanoveniach § 1 Vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z. z., o čom svedčí listinný dôkaz predložený žalobkyňou spolu so žalobou, a to Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zákona 251/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov. Z hľadiska právneho súd posudzoval uplatnený nárok na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú: protiprávny úkon, existencia škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, zavinenie. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Žalobkyňa v tomto konaní riadne preukázala naplnenie všetkých predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa
§ 420 Občianskeho zákonníka. Správne si uplatnila aj výšku škody, ku ktorej dospela výpočtom podľa pravidiel výpočtu škody vymedzených v ustanoveniach § 1 Vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z. z. Na základe toho následne žalobkyňa vystavila žalovanému faktúru - výzvu na úhradu č. XXXXXXXXXX zo dňa 4. 7. 2017, splatnú dňa 10. 8. 2017, vystavenú na sumu 384,74 eura, ktorou si žalobkyňa vyúčtovala náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie. Žalovaný faktúru neuhradil, preto žalobkyňa zaslala žalovanému ešte písomnú výzvu na zaplatenie - predžalobnú výzvu zo dňa 11. 9. 2019. Žalovaný nereagoval ani na túto predžalobnú výzvu a dlžnú sumu žalobkyni neuhradil.
26. Z vykovaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver o dôvodnosti žaloby. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 384,74 eura, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, tak ako je uvedené v prvom výroku enunciátu rozsudku.
27. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.
29. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.