Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11S-55-2020.pdf
PDF · 206.87 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/55/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Matúša Staríčka, v právnej veci žalobcu: Súkromná bezpečnostná služba SHIELD, spol. s r.o., Ľudovíta Štúra 70, Michalovce, IČO: 36 208 922, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Bellásom, Štefánikova 40, Košice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o správnej žalobe zo dňa 07. 04. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č.: PO/BEZ/2018/4944 S-2/2019 zo dňa 12. 02. 2020, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č.: PO/BEZ/2018/4944 S-2/2019 zo dňa 12. 02. 2020 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č.: 159-I/18/práv. IPNR_KHIP/ROZ/2018/2622 zo dňa 20. 11. 2019 a v e c v r a c i a Inšpektorátu práce Nitra na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. V predloženom administratívnom spise sa nachádzajú pracovné zmluvy uzavreté medzi žalobcom ako zamestnávateľom a jeho zamestnancami (I. Q., B. J., E. Q., X. O., O. I., X. Q.), dodatky k niektorým pracovným zmluvám, pracovné výkazy týchto zamestnancov, dohoda o skončení pracovného pomeru so B. J. zo dňa 13. 06. 2016 a zápočtový list tohto zamestnanca zo dňa 30. 06. 2016, dohoda o skončení pracovného pomeru s X. Q. zo dňa 24. 06. 2016 a zápočtový list zo dňa 30. 06. 2016 a 04. 07. 2016, výplatné lístky X. Q. za obdobie január až december 2015, mzdový list X. Q. a H. P. za rok 2015, plán dovoleniek za rok 2015 týkajúci sa X. Q., B. J. a E. P.. 2. Dňa 11. 05. 2017 bol spísaný protokol o výsledku inšpekcie práce u žalobcu (vykonanej dňa 27. 10. 2016, 02. 12. 2016 a 11. 05. 2017), ktorá bola okrem iného zameraná i na dodržiavanie pracovnoprávnych a mzdových predpisov, pričom inšpektorom práce boli predložené i vyššie uvedené doklady týkajúce sa týchto zamestnancov: O. I., X. Q., X. O., E. P., B. J., H. P., E. Q. a I. Q.. V protokole (v časti pracovnoprávne vzťahy) sú v časti „B“ uvedené zistené nedostatky u zamestnávateľa: Dĺžka pracovného času - 1. Zamestnávateľ neviedol evidenciu práce nadčas u zamestnancov: X. Q. za obdobie 1/2015 až 5/2015, 8/2015 až 12/2015, 2/2016, 4/2016 a 6/2016, E. P. za obdobie 2/2015 až 6/2015, 8/2015 až 11/2015, 2/2016, I. Q. za obdobie 3/2016, 4/2016, 6/2016 až 9/2016, E. Q. za obdobie 1/2016 až 5/2016, 7/2016, 9/2016 a 10/2016 a evidenciu nočnej práce u zamestnancov O. I. za obdobie 4/2016, 9/2016 a 10/2016, X. O. za obdobie 5/2016, 9/2016 a 10/2016, E. P. za obdobie 10/2015 až 12/2015, 1/2016 až 6/2016, I. Q. za obdobie 3/2016 až 8/2016, 10/2016 a E. Q. za obdobie 1/2016 až 10/2016 tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanci vykonávali
prácu, čím porušil § 99 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonníka práce), Dovolenka - 2. Zamestnávateľ neurčil zamestnancom: X. Q. a H. P. čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku 2015, na ktoré mali nárok a určeniu čerpania dovolenky nebránili prekážky v práci na strane zamestnanca, čím porušil § 111 ods. 1 Zákonníka práce, Skončenie pracovného pomeru - 3. zamestnávateľ nevydal zamestnancom: X. Q. a B. J. pri skončení ich pracovného pomeru potvrdenie o zamestnaní, čím porušil § 75 ods. 2 Zákonníka práce. Obsah protokolu bol prerokovaný so splnomocneným zástupcom žalobcu dňa 11. 05. 2017.
3. Žalobca podal k protokolu vyjadrenie zo dňa 16. 05. 2017, v ktorom sa vyjadril k evidencii práce nadčas a nočnej práce, k plánu dovoleniek a ku skončeniu pracovného pomeru.
4. Na základe vyjadrenia žalobcu a ním predložených dokladov, Inšpektorát práce Nitra dňa 24. 05. 2017 spísal dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 11. 05. 2017, v ktorom k bodu B.1. protokolu uviedol, že zostáva nezmenený a v platnosti.
K bodu B.2. protokolu konštatoval, že zamestnanec X. Q. na základe predložených dokladov (mzdový list za rok 2015 a výplatné pásky za rok 2015) čerpal 8 dní dovolenky v roku 2015 z nároku na dovolenku v rozsahu 25 dní, pričom zamestnávateľ bol povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku. V tejto časti bol protokol upravený v tom zmysle, že porušenie sa týkalo už len zamestnanca X. Q..
K bodu B.3. protokolu správny orgán prvého stupňa konštatoval, že zamestnanec X. Q. skončil pracovný pomer 27. 06. 2016, pričom potvrdenie o zamestnaní bolo vydané dňa 04. 07. 2016 a zamestnanec B. J. skončil pracovný pomer dňa 17. 06. 2016, pričom potvrdenie mu bolo vydané dňa 30. 06. 2016, čo znamená, že zamestnávateľ si nesplnil povinnosť vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní pri skončení pracovného pomeru a tento nedostatok zostáva nezmenený a v platnosti.
5. Správny orgán prvého stupňa v podaní zo dňa 27. 04. 2018 oznámil žalobcovi, že na základe inšpekcie práce vykonanej dňa 27. 10. 2016 a 02. 12. 2016 (u zamestnávateľa) a dňa 11. 05. 2017 (na inšpektoráte práce) zameranej na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov, kontrolu dodržiavania predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania u zamestnávateľa bolo zistené porušenie zákona, o čom bol dňa 11. 05. 2017 spísaný protokol v znení jeho dodatku č. 1 zo dňa 24. 05. 2017.
V oznámení o začatí konania je okrem iného uvedené: Podľa ust. § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov sa začína proti žalobcovi správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v prvom bode zákona o inšpekcii práce, konkrétne za porušenie:
- ust. § 99 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov tým, že ako zamestnávateľ neviedol evidenciu práce nadčas u zamestnancov: X. Q. za obdobie 9/2015 až 12/2015, 4/2016 a 6/2016, I. Q. za obdobie 3/2016, 4/2016, 6/2016 až 9/2016, E. Q. za obdobie 1/2016, 2/2016, 4/2016, 7/2016, 9/2016 a 10/2016 a evidenciu nočnej práce u zamestnancov: O. I. za obdobie 4/2016, 9/2016 a 10/2016, X. O. za obdobie 5/2016, 9/2016 a 10/2016, I. Q. za obdobie 3/2016 až 8/2016, 10/2016 a E. Q. za obdobie 1/2016 až 10/2016 tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanci vykonávali prácu (bod 1 protokolu),
- ust. § 111 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov tým, že zamestnávateľ neurčil zamestnancovi: X. Q. čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku 2015, na ktoré mal nárok a určeniu čerpania dovolenky nebránili prekážky v práci na strane zamestnanca (bod 2 protokolu),
- ust. § 75 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov tým, že ako zamestnávateľ nevydal zamestnancom: X. Q. a B. J. pri skončení ich pracovného pomeru potvrdenie o zamestnaní (bod 3 protokolu).
Oznámenie o začatí správneho konania bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 09. 05. 2018 a žalobca podal k nemu písomné vyjadrenie zo dňa 11. 05. 2018, ktoré bolo doručené správnemu orgánu prvého stupňa dňa 16. 05. 2018.
6. Následne vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie zo dňa 28. 05. 2018, ktorým žalobcovi podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o inšpekcii práce) uložil pokutu 6.000,- eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v prvom bode zákona o inšpekcii práce, konkrétne z ust. § 99 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov tým, že ako zamestnávateľ neviedol evidenciu práce nadčas u zamestnancov: X. Q. za obdobie 9/2015 až 12/2015, 4/2016 a 6/2016, I. Q. za obdobie 3/2016, 4/2016, 6/2016 až 9/2016, E. Q. za obdobie 1/2016, 2/2016, 4/2016, 7/2016, 9/2016 a 10/2016 a evidenciu nočnej práce u zamestnancov: O. I. za obdobie 4/2016, 9/2016 a 10/2016, X. O. za obdobie 5/2016, 9/2016 a 10/2016, I. Q. za obdobie 3/2016 až 8/2016, 10/2016 a E. Q. za obdobie 1/2016 až 10/2016 tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanci vykonávali prácu a za použitia absorpčnej zásady podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode zákona o inšpekcii práce, a to za porušenie povinnosti vyplývajúcej z:
- ust. § 111 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov tým, že zamestnávateľ neurčil zamestnancovi: X. Q. čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku 2015, na ktoré mal nárok a určeniu čerpania dovolenky nebránili prekážky v práci na strane zamestnanca,
- ust. § 75 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov tým, že ako zamestnávateľ nevydal zamestnancom: X. Q., deň skončenia pracovného pomeru 27. 06. 2016 a B. J., deň skončenia pracovného pomeru 17. 06. 2016, pri skončení ich pracovného pomeru potvrdenie o zamestnaní, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce.
Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 28. 05. 2018 podal žalobca odvolanie zo dňa 13. 06. 2018, v ktorom sa vyjadril k evidencii nočnej práce a práce nadčas, k plánu čerpania dovoleniek a namietal nezákonný postup inšpektorátu práce. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 31. 07. 2018 tak, že zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 28. 05. 2018.
7. Na základe žaloby žalobcu zo dňa 25. 09. 2018 proti vyššie označeným rozhodnutiam, tunajší súd rozsudkom č. k. 11S/210/2018-98 zo dňa 17. 07. 2019 rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. PO/BEZ/2018/4944 O-391/2018 zo dňa 31. 07. 2018 ako i rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č.: 159/18/práv. IPNR_KHIP/ROZ/2018/2622 zo dňa 28. 05. 2018 a vec vrátil Inšpektorátu práce Nitra na ďalšie konanie.
8. Následne správny orgán prvého stupňa v podaní zo dňa 30. 10. 2019 žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi oznámil, že pokračuje vo vedení správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v prvom bode zákona o inšpekcii práce (konkrétne ust. § 99 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov - žalobca ako zamestnávateľ neviedol evidenciu práce nadčas a nočnej práce u konkrétnych zamestnancov a v konkrétnom období a ust. § 75 ods. 2 Zákonníka práce - žalobca ako zamestnávateľ nevydal dvom zamestnancom pri skončení ich pracovného pomeru potvrdenie o zamestnaní) s tým, že konanie vedené za porušenie ust. § 99 Zákonníka práce v roku 2015 a za porušenie ust. § 111 ods. 1 Zákonníka práce bude v novom rozhodnutí zastavené z dôvodu preklúzie. Zároveň správny orgán prvého stupňa žalobcu vyzval na predloženie tam uvedených dokladov v určenej lehote. Žalobca predložil doručenky a čestné prehlásenia od bývalých zamestnancov X. Q. a B. J..
9. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie zo dňa 20. 11. 2019, ktorým žalobcovi podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o inšpekcii práce) uložil pokutu 5.000,- eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v prvom bode zákona o inšpekcii práce,
konkrétne z ust. § 99 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov tým, že ako zamestnávateľ neviedol evidenciu práce nadčas u zamestnancov: X. Q. za obdobie 4/2016 a 6/2016, I. Q. za obdobie 3/2016, 4/2016, 6/2016 až 9/2016, E. Q. za obdobie 1/2016, 2/2016, 4/2016, 7/2016, 9/2016 a 10/2016 a evidenciu nočnej práce u zamestnancov: O. I. za obdobie 4/2016, 9/2016 a 10/2016, X. O. za obdobie 5/2016, 9/2016 a 10/2016, I. Q. za obdobie 3/2016 až 8/2016, 10/2016 a E. Q. za obdobie 1/2016 až 10/2016 tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanci vykonávali prácu a za použitia absorpčnej zásady podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode zákona o inšpekcii práce, a to za porušenie povinnosti vyplývajúcej z:
- ust. § 75 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov tým, že ako zamestnávateľ nevydal zamestnancom: X. Q., deň skončenia pracovného pomeru 27. 06. 2016 a B. J., deň skončenia pracovného pomeru 17. 06. 2016, pri skončení ich pracovného pomeru potvrdenie o zamestnaní, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce v dňoch 27. 10. 2016 a 02. 12. 2016 u zamestnávateľa a dňa 11. 05. 2017 na inšpektoráte práce.
Podľa ust. § 30 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov správny orgán prvého stupňa zastavil konanie vedené za porušenie ust. § 111 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov tým, že žalobca ako zamestnávateľ neurčil zamestnancovi X. Q. čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku 2015, na ktoré mal nárok a určeniu čerpania dovolenky nebránili prekážky v práci na strane zamestnanca.
10. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 20. 11. 2019 podal žalobca odvolanie zo dňa 18. 12. 2019, v ktorom sa vyjadril k evidencii nočnej práce a práce nadčas, k povinnosti zamestnávateľa vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a namietal nezákonný postup inšpektorátu práce.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
11. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 12. 02. 2020 tak, že zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 20. 11. 2019, ktoré podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 02. 2020.
12. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na vykonanie inšpekcie práce u žalobcu, na jej zameranie, na jednotlivé zistenia a porušenia právnych predpisov, ktoré boli zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 11. 05. 2017 v znení jeho dodatku č. 1 zo dňa 24. 05. 2017. Následne správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie zo dňa 28. 05. 2018, ktorým žalobcovi uložil pokutu 6.000,- eur. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol dňa 31. 07. 2018 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 28. 05. 2018 potvrdil. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/210/2018-98 zo dňa 17. 07. 2019 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 31. 07. 2018 ako i rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 28. 05. 2018 a vec vrátil tomuto správnemu orgánu z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu v prípade tvrdeného neurčenia čerpania dovolenky u bývalého zamestnanca žalobcu X. Q. v roku 2015 ako i v prípade vydania potvrdenia o zamestnaní tomuto zamestnancovi a ďalšiemu zamestnancovi B. J..
Následne Inšpektorát práce Nitra v ďalšom konaní uložil žalobcovi pokutu v sume 5.000,- eur za porušenie ust. § 99 Zákonníka práca a za použitia absorpčnej zásady i za porušenie ust. § 75 ods. 2 Zákonníka práce s tým, že konanie za porušenie ust. § 111 ods. 1 Zákonníka práce zastavil. I proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
Žalovaný po oboznámení sa so skutkovým stavom veci dospel k právnemu záveru, že žalobcovi bolo dostatočne preukázané porušenie ust. § 99 a ust. § 75 ods. 2 Zákonníka práce. K argumentácii žalobcu v podanom odvolaní v súvislosti s porušením ust. § 99 Zákonníka práce žalovaný uviedol, že
žalobca ako zamestnávateľ bol povinný viesť evidencie práce nadčas, pričom sa samostatne zaeviduje začiatok a koniec časového úseku vykonávania prác nadčas, aby sa odlíšila od pracovného času, ktorý je rozvrhnutý.
K námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia ust. § 75 ods. 2 Zákonníka práce a predloženým doručenkám žalovaný uviedol, že so zamestnancom X. Q. bol pracovný pomer skončený dňa 27. 06. 2016 a žalobca predložil potvrdenie o prevzatí (doručenku) s dátumom prevzatia 05. 02. 2018, o ktorom tvrdil, že toto zaslal omylom, nakoľko uvedený zamestnanec mal u neho v neskoršom období ďalší pracovný pomer a ako dôkaz zaslal potvrdenie s dátumom osobného prevzatia 27. 06. 2016. Pracovný pomer B. J. skončil dňa 17. 06. 2016 a žalobca predložil potvrdenie o prevzatí (doručenku) s dátumom prevzatia17. 06. 2016, pričom k vypracovaniu tohto potvrdenia došlo až dňa 30. 06. 2016 a teda nie je možné, aby zamestnanec potvrdil prevzatie dokumentu, ktorý ešte neexistoval. K týmto dokladom (doručenkám) žalovaný taktiež uviedol, že absentuje na nich denná pečiatka podacej pošty a že k nim boli predložení i čestné prehlásenia oboch zamestnancov zo dňa 11. 11. 2019 s notársky overenými podpismi vo fotokópiách. Čestné prehlásenia však nie sú konkrétne k prejednávanej veci, nakoľko obsahujú len všeobecné prehlásenie zamestnancov o tom, že pri skončení pracovného pomeru im žalobca vydal potvrdenie o zamestnaní. Vzhľadom na predložené doručenky, ktorými žalobca preukazoval doručenie potvrdení o zamestnaní, sú čestné prehlásenia v rozpore s doručenkami, keď v prípade X. Q. bolo potvrdenie prevzaté po viac ako roku a v prípade B. J. bolo potvrdené prevzatie niečoho, čo v čase údajného prevzatia ani neexistovalo. V súvislosti s čestnými prehláseniami žalovaný uviedol, že čestné vyhlásenie môže urobiť len účastník konania a nie je prípustné zo strany iných subjektov, ktoré sa zúčastňujú na konaní.
K ďalšej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že celý priebeh inšpekcie práce bol v súlade so zákonom o inšpekcii práce, vrátane požadovania podkladov a dokladov, ktoré súvisia s dozorovanou oblasťou, nakoľko bolo dôvodné podozrenie, že z porušovania Zákonníka práce pri dodržiavaní limitov pracovného času zamestnancov a podmienky, resp. požiadavky na zamestnancov vo vzťahu k prítomnosti na stráženom objekte vyplývali z obchodných zmlúv a následných fakturácií.
K výške uloženej sankcie žalovaný uviedol, že zo strany správneho orgánu prvého stupňa bola výška ukladanej sankcie náležite zdôvodnená, čo do dôvodu a čo do výšky, s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu, pričom maximálne zákonné rozpätie pokuty v danom prípade bolo určené až do sumy 100.000,- eur a uložená pokuta 5.000,- eur plní preventívnu i výchovnú funkciu.
Žalovaný zdôraznil, že sa zaoberal so skutočnosťami, ktoré žalobca namietal v podanom odvolaní a dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa pri vydaní svojho rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z relevantných listinných dôkazov, ktoré boli predložené pri výkone inšpekcie práce. Bol toho názoru, že žalobca nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinností.
V závere svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že argumentácia žalobcu nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalobca k odvolaniu nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
13. V podanej žalobe zo dňa 07. 04. 2020 žalobca uviedol, že sa jedná o žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2018/4944 zo dňa 12. 02. 2020. Žiadal však zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 31. 07. 2018 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 28. 05. 2018 (ktorým mu bola uložená pokuta v sume 6.000,- eur). Alternatívne žiadal, aby žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov súd zmenil a znížil udelenú pokutu. Poukázal na vykonanie inšpekcie práce, v priebehu ktorej boli zistené nedostatky zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 11. 05. 2017, ktorý bol doplnený dodatkom č. 1 zo dňa 24. 05. 2017.
14. V II. časti žaloby (k evidencii nočnej práce a práce nadčas) konštatoval, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach uviedli, že ako zamestnávateľ porušil ust. § 99 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce,
a to konkrétne u zamestnancov: X. Q., I. Q., E. Q. tým, že u týchto zamestnancov neviedol evidenciu práce nadčas a evidenciu nočnej práce u zamestnancov: I. Q., E. Q., O. I. a X. O..
Práca nadčas a nočná práca bola evidovaná v pracovnom výkaze. Nočná práca je zákonom stanovená od 22.00 hod. do 6.00 hod. Na niektorých výkazoch bol evidovaný len počet nočných hodín (napr. 8 hod.) a je vykázaný pri pracovnej zmene, ktorá je uvedená napr. od 19.00 hod. do 7.00 hod.. Na väčšine výkazov je už uvedený aj čas (napr. od 22.00 hod. do 06.00 hod., t. j. spolu 8 hod.). Žalobca nesúhlasil s tvrdením správnych orgánov, podľa ktorého „zamestnávateľ je povinný evidovať každú odpracovanú prácu nadčas začiatkom a koncom časového úseku, v ktorom bola vykonaná, a to i keď sa práca nadčas nezahŕňa do rozsahu najviac prípustného rozsahu práce nadčas v roku, ale musí viesť evidenciu i o takej práci nadčas, za ktorú zamestnancovi bolo poskytnuté náhradné voľno“. Platná právna úprava nestanovuje zamestnávateľovi povinnosť evidovať každú odpracovanú prácu nadčas začiatkom a koncom časového úseku tak, ako to uvádza Inšpektorát práce Nitra vo svojom rozhodnutí, ktoré žalovaný potvrdil. Predložené doklady a vyjadrenia preukazujú, že postupom žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 99 Zákonníka práce.
15. K povinnosti zamestnávateľa vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní (III. časť žaloby) žalobca uviedol, že v doplnenom dokazovaní predložil doklad „doručenka doporučene“ v prípade obidvoch zamestnancov a taktiež ich čestné prehlásenia. U zamestnanca Q. však bola predložená zlá „doručenka doporučene“, a to z dôvodu, že tento mal po skončení pracovného pomeru dňa 27. 06. 2016 v neskoršom období ďalší pracovný pomer a omylom bola zaslaná zlá „doručenka doporučene“, pričom žalobca predložil dôkaz o osobnom prevzatí potvrdenia o zamestnaní zo strany tohto zamestnania zo dňa 27. 06. 2016. Predložené doklady jednoznačne preukazujú, že potvrdenia o zamestnaní boli zamestnancom vydané v súlade so zákonom a k porušeniu právnej úpravy nedošlo.
16. K nezákonnému postupu inšpektorátu práce (V. časť žaloby) žalobca uviedol, že v priebehu inšpekcie práce došlo zo strany tohto správneho orgánu k viacerým pochybeniam, ktoré svedčia jednak o neznalosti platnej právnej úpravy, šikanóznom, nekompetentnom a absolútne bezprecedentnom postupe Inšpektorátu práce Nitra. Kontrola bola vykonaná dňa 27. 10. 2016 na objekte --- U. V. P. S.
- K. R. XXXX, S., pričom žalobca nebol o tejto kontrole vopred informovaný. Po skončení kontroly bol žalobcovi doručený list zo dňa 28. 10. 2016, v zmysle ktorého Inšpektorát práce Nitra požadoval predložiť ku kontrole doklady za obdobie január 2015 až október 2016, a to do troch dní od prevzatia žiadosti. Inšpektor práce požadoval od žalobcu obchodné zmluvy a faktúry, ktoré boli uzatvorené medzi žalobcom a jeho obchodnými partnermi, čo je podľa žalobcu v rozpore s platnou právnou úpravou a pri inšpekcii práce je inšpektorát práce oprávnený požadovať doklady týkajúce sa pracovnoprávnej problematiky. Dňa 03. 11. 2016 bola bez oznámenia vykonaná kontrola na ďalšom objekte a inšpektor práce požadoval opätovne zaslanie faktúr a príloh k faktúram, teda opätovne nad rámec jeho oprávnenia.
V tejto časti žaloby žalobca citoval ust. § 3 ods. 1, 2, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a konštatoval, že priebeh kontroly zo strany Inšpektorátu práce Nitra žalobca považuje za nezákonný, v rozpore s platnou právnou úpravou a výšku uloženej pokuty za neprimeranú.
17. V závere žaloby (VI. časť) žalobca tvrdil, že vymáhanie uloženej pokuty by malo pre neho likvidačný charakter a z toho dôvodu žiadal, aby správny súd zvážil možnosť zákonom ustanovenej možnosti peňažnej moderácie upravenej v ust. § 192 SSP.
IV. Vyjadrenie žalovaného
18. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 10. 08. 2020 k žalobe uviedol, že pokuta v sume 5.000,- eur bola žalobcovi uložená za spáchanie správnych deliktov, ktorých skutkovú podstatu naplnil protiprávnym konaním, a to porušením ust. § 99 a § 75 ods. 2 Zákonníka práce.
19. Bol toho názoru, že porušenie ust. § 99 Zákonníka práce bolo u žalobcu jednoznačne preukázané a v tejto súvislosti poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Asan/3/2018 zo dňa 24. 08. 2018.
20. K porušeniu ust. § 75 ods. 2 Zákonníka práce žalovaný uviedol, že žalobca pri vyjadrení k protokolu v prílohe svojho podania zo dňa 16. 05. 2017 priložil vydané potvrdenia o zamestnaní zamestnancom X. Q. a B. J., z ktorých bolo zistené, že žalobca vypracoval potvrdenie o zamestnaní „zápočtový list“ ex post, t. j. po skončení pracovného pomeru a nie pri jeho skončení, nakoľko u zamestnanca X. Q. ho vypracoval dňa 04. 07. 2016, pričom ku skončeniu pracovného pomeru došlo dňom 27. 06. 2016 a u zamestnanca B. J. ho vypracoval dňa 30. 06. 2016, pričom ku skončeniu pracovného pomeru došlo dňa 17. 06. 2016. Na základe výzvy inšpektorátu práce žalobca v prípade oboch zamestnancov predložil doklad „doručenka doporučene“, na ktorých absentuje denná pečiatka podacej pošty. V prípade X. Q. bol pracovný pomer skončený dňa 27. 06. 2016 a zamestnancom potvrdené prevzatie je s dátumom 05. 02. 2018 (následne z dôvodu omylu zaslal potvrdenie s dátumom prevzatia 27. 06. 2016) a v prípade B. J. pracovný pomer skončil dňa 17. 06. 2016, potvrdené prevzatie je s dátumom 17. 06. 2016, pričom k vypracovaniu potvrdenia došlo až 30. 06. 2016, a teda nie je možné, aby zamestnanec potvrdil prevzatie dokumentu, ktorý ešte neexistoval. Na všetkých doručenkách absentuje denná pečiatka podacej pošty. Čestné prehlásenia oboch zamestnancov zo dňa 11. 11. 2019 obsahujú len všeobecné prehlásenia, že pri skončení pracovného pomeru im žalobca vydal potvrdenie o zamestnaní a sú v rozpore s doručenkami, nakoľko v prípade X. Q. bolo potvrdenie prevzaté po viac ako roku a prípade B. J. sa jednalo o potvrdenie prevzatia niečoho, čo v čase prevzatia nebolo vyhotovené.
21. K argumentácii týkajúcej sa nezákonného postupu Inšpektorátu práce Nitra žalovaný poukázal na ust. § 13 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého inšpektor práce je povinný oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ak tým neovplyvní výkon inšpekcie práce. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom výkonu inšpekcie práce je vždy zisťovanie dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, inšpektor práce neoznamuje svoju prítomnosť pred začatím výkonu inšpekcie práce.
Dĺžka lehoty na predloženie dokladov bola stanovená rovnako, ako pre ostatné kontrolované subjekty a inšpektor práce nevzhliadol dôvod na jej predĺženie. K požadovaniu dokladov, ktoré sa týkajú obchodných vzťahov žalobcu žalovaný uviedol, že tieto doklady majú vypovedaciu hodnotu pre posúdenie vierohodnosti ďalších predložených dokladov a inšpektor práce postupoval v rámci kompetencií daných mu zákonom o inšpekcii práce.
Žalovaný poukázal na to, že žalobca v petite žaloby žiada zrušiť rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. IPNR_KHIP/ROZ/2018/2622 zo dňa 28. 05. 2018 a rozhodnutie žalovaného č. PO/BEZ/2018/4944 zo dňa 31. 07. 2018, pričom žalovaný návrh smeruje na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PO/ BEZ/2018/4944 zo dňa 12. 02. 2020. Správny orgán postupoval pri výkone inšpekcie práce a následne v správnom konaní v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov, žalobcovi bol poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k správnemu deliktu, za ktorý mu následne bola uložená sankcia a so všetkými námietkami žalobcu sa zodpovedne a dôsledne zaoberal a vysporiadal.
22. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
23. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 09. 03. 2021 (I., II., III. časť) k vyjadreniu žalovaného uviedol identické tvrdenia ako v žalobe (II., III. V. časť) a navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. IPNR_KHIP/ROZ/2018/2622 zo dňa 20. 11. 2019 a rozhodnutie žalovaného č. PO/BEZ/2018/4944 zo dňa 12. 02. 2020.
24. Následne súd žalobcovi a žalovanému oznámil, že s poukazom na ust. § 195 písm. b/ a § 196 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) bude skúmať i „otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie“. Zároveň ich vyzval, aby sa k prípadnému zániku zodpovednosti žalobcu za správny delikt a počítaniu lehôt písomne vyjadrili. Súdom určená lehota na podanie vyjadrenia márne uplynula.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
25. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, t. j. vo veci správneho trestania žalobcu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PO/ BEZ/2018/4944 S-2/2019 zo dňa 12. 02. 2020 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č.: 159-I/18/práv. IPNR_KHIP/ROZ/2018/2622 zo dňa 20. 11. 2019, a to bez viazanosti rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 195 písm. a/ až e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len SSP) a bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania), pričom dospel k záveru, že vyššie označené rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa ust. 191 ods. 1 písm. d/ SSP (rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov) s využitím ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ust. § 191 ods. 4 SSP.
Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 14. 04. 2021 pri dodržaní podmienok podľa ust. § 137 ods. 4 SSP.
26. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 04. 2017 (teda i v čase, keď malo dôjsť k porušeniu tohto zákona), tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
Podľa § 75 ods. 2 vyššie citovaného zákona, pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä a/ dobu trvania pracovného pomeru, b/ druh vykonávaných prác, c/ či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, d/ údaje o poskytnutej mzde za vykonanú prácu, o poskytnutej náhrade mzdy a náhrade za čas pracovnej pohotovosti, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti a z funkčných požitkov a pre výpočet podpory v nezamestnanosti, e/ údaj o záväzku o zotrvaní v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu, po vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, alebo po skončení štúdia, alebo prípravy na povolanie vrátane údaja o tom, kedy sa táto doba skončí ( § 53 ods. 2), f/ údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76a.
Podľa § 97 ods. 1 vyššie citovaného zákona, práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
Podľa § 98 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Zamestnanec pracujúci v noci je na účely tohto zákona zamestnanec, ktorý a/ vykonáva práce, ktoré vyžadujú, aby sa pravidelne vykonávali v noci v rozsahu najmenej troch hodín po sebe nasledujúcich, alebo b/ pravdepodobne odpracuje v noci najmenej 500 hodín za rok.
Podľa § 99 vyššie citovaného zákona, zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Počas dočasného pridelenia zamestnávateľ vedie evidenciu podľa prvej vety v mieste výkonu práce dočasne prideleného zamestnanca.
27. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z. zákon o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 28. 02. 2019, inšpekcia práce je a/ dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.
Podľa § 7 ods. 3, písm. a/, i/ vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce a/ zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú 1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení a 2. pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia, i/ rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu, 17a)
Podľa § 19 ods. 1 písm. a/, ods. 4, 6 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, a/ zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur, Pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť. Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a/ závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c/ počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e/ opakované zistenie toho istého nedostatku.
Podľa § 21 ods. 3 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. __________________ 2) Napríklad Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 26) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
28. Podľa § 3 ods. 1, 2, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.
Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 33 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
29. Podľa § 71 ods. 1 SSP, ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty (ďalej len "správny delikt") určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo veciach daní, cla, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov.
Podľa § 191 ods. 1, 3 písm. a/, ods. 4, 6 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a/ zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b/ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c/ ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d/ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e/ ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
30. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, teda skúma, či namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
31. Z obsahu administratívneho spisu súd v danej veci zistil, že Inšpektorát práce Nitra ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 28. 05. 2018 podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 125/2006 Z. z. alebo zákon o inšpekcii práce) uložil žalobcovi ako zamestnávateľovi pokutu v sume 6.000,- eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v ust. § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1. vyššie citovaného zákona, konkrétne za porušenie povinnosti uvedenej v ust. § 99 Zákonníka práce (povinnosť vedenia evidencie práce nadčas a nočnej práce) a za použitia absorpčnej zásady i
za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 111 ods. 1 Zákonníka práce (povinnosť určenia čerpania dovolenky) a z ust. 75 ods. 2 Zákonníka práce (povinnosť vydať potvrdenie o zamestnaní pri skončení pracovného pomeru). Toto rozhodnutie žalovaný potvrdil svojim rozhodnutím zo dňa 31. 07. 2018. Tunajší súd na základe žaloby žalobcu zo dňa 25. 09. 2018 rozsudkom č. k. 11S/210/-98 zo dňa 17. 07. 2019 zrušil obe vyššie uvedené rozhodnutia podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e/ SSP (teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci) a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa.
32. Následne správny orgán prvého stupňa po doplnení dokazovania vydal dňa 20. 11. 2019 nové rozhodnutie, ktorým podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. uložil žalobcovi ako zamestnávateľovi pokutu v sume 5.000,- eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v ust. § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1. vyššie citovaného zákona, konkrétne za porušenie povinnosti uvedenej v ust. § 99 Zákonníka práce (povinnosť vedenia evidencie práce nadčas a nočnej práce) a za použitia absorpčnej zásady i za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. 75 ods. 2 Zákonníka práce (povinnosť vydať potvrdenie o zamestnaní pri skončení pracovného pomeru). Konanie vedené za porušenie ust. § 111 ods. 1 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov správny orgán prvého stupňa zastavil podľa ust. § 30 ods. 1 písm. h/ zákona o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, nakoľko odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.
33. Správny orgán prvého stupňa teda rozhodnutím zo dňa 20. 11. 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť podľa vyznačenia dňa 17. 02. 2020 (v tento deň bolo podľa doručenky na č. l. 85 súdneho spisu právnemu zástupcovi žalobcu doručené rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 02. 2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa), žalobcovi uložil pokutu za porušenie ust. § 99 Zákonníka práce, t. j. za porušenie povinnosti viesť u zamestnancov evidenciu práce nadčas (X. Q. za obdobie 4/2016 a 6/2016, I. Q. za obdobie 3/2016, 4/2016, 6/2016 až 9/2016, E. Q. za obdobie 1/2016, 2/2016, 4/2016, 7/2016, 9/2016 a 10/2016) a povinnosti viesť u zamestnancov evidenciu nočnej práce (O. I. za obdobie 4/2016, 9/2016 a 10/2016, X. O. za obdobie 5/2016, 9/2016 a 10/2016, I. Q. za obdobie 3/2016 až 8/2016, 10/2016 a E. Q. za obdobie 1/2016 až 10/2016) tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanci vykonávali prácu nadčas a nočnú prácu a za použitia absorpčnej zásady i za porušenie ust. § 75 ods. 2 Zákonníka práce, t.j. za porušenie povinnosti vydať zamestnancom pri skončení ich pracovného pomeru potvrdenie o zamestnaní (X. Q. - skončenie pracovného pomeru dňa 27. 06. 2016 a B. J. - skončenie pracovného pomeru dňa 17. 06. 2016).
34. Vzhľadom k tomu, že k uvedeným správnym deliktom došlo v roku 2016 a jedná sa už o druhé rozhodnutie správnych orgánov o uložení pokuty, správny súd za zaoberal i otázkou prípadného zániku zodpovednosti za vyššie uvedené pokračujúce správne delikty žalobcu podľa ust. § 99 Zákonníka práce (porušenie povinnosti viest evidenciu práce nadčas, a nočnej práce) a ust. § 75 ods. 2 Zákonníka práce (porušenie povinnosti vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní pri skončení pracovného pomeru), i keď to žalobca v žalobe nenamietal. Súd takto postupoval v zmysle ust. § 195 SSP, nakoľko vo veciach správneho trestania nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípade zistenia vád uvedených v ust. 195 písm. a/ až e/ SSP, pričom tento svoj postup oznámil i účastníkom konania, ktorí sa k tomu nevyjadrili.
Za pokračovací správny delikt (na základe analógie k trestnému právu) možno považovať situáciu, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého deliktu, pričom trestnosť jednotlivých čiastkových útokov sa má posudzovať ako jeden správny delikt, ak všetky čiastkové útoky spája objektívna súvislosť v čase, v spôsobe ich spáchania a v predmete útoku. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/18, 22, 23, 24/2011, sp. zn. 5Sž/21, 22/2011). Porušenie povinnosti žalobcu viesť u svojich konkrétnych zamestnancov evidenciu práce nadčas a evidenciu nočnej práce v konkrétnom období špecifikovanom vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v zmysle ust. § 99 Zákonníka práce treba chápať ako čiastkové útoky, ktorých trestnosť sa posudzuje ako jeden správny delikt, a to z dôvodu, že ich spája objektívna súvislosť v čase, v spôsobe ich spáchania a v predmete útoku. Podstata pokračovacieho správneho deliktu je v tom, že viacero útokov sa pokladá za jeden správny delikt a subsumuje sa pod tú istú skutkovú podstatu, v tomto prípade pod ust. § 99 Zákonníka práce.
V zmysle ust. § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z. z. bolo možné žalobcovi uložiť pokutu do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ust. § 71 ods. 1 SSP, ktoré významným spôsobom modifikuje ust. § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z. z. a v zmysle ktorého, ak osobitný predpis upravujúci priestupky,
kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že protokol zo dňa 11. 05. 2017 o výsledku inšpekcie práce bol prerokovaný s právnym zástupcom žalobcu v ten istý deň, čo znamená, že žalobcovi bolo možné uložiť pokutu do 11. 05. 2019 (subjektívna lehota na uloženie pokuty žalobcovi). V tejto lehote vydal správny orgán prvého stupňa svoje prvé rozhodnutie zo dňa 28. 05. 2018 o uložení pokuty žalobcovi, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa 31. 07. 2018 a právoplatnosť nadobudlo dňa 03. 08. 2018. Na základe žaloby žalobcu zo dňa 25. 09. 2018 proti vyššie uvedeným rozhodnutiam prebiehalo na tunajšom súde od 26. 09. 2018 (dátum podania žaloby na súd) do 07. 10. 2019 vrátane (deň nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/210/2018-98 zo dňa 17. 07. 2019), kedy pri uplatnení ust. § 71 ods. 1 SSP lehoty na rozhodnutie o správnom delikte neplynuli. Plynutie dvojročnej lehoty teda začalo dňa 12. 05. 2017 a táto plynula do 25. 09. 2017 vrátane, čo predstavuje 501 dní, t. j. 1 rok a 136 dní.
Počas súdneho konania lehota neplynula od 26. 09. 2018 do 07. 10. 2019 vrátane (kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok tunajšieho súdu 11S/210/2018-98 zo dňa 17. 07. 2019, ktorým bolo zrušené prvé rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako i prvé rozhodnutie žalovaného), t. j. 1 rok a 11 dní. Následné plynutie lehoty pokračovalo po skončení súdneho konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/210/2018, teda od 08. 10. 2019. Dňa 17. 02. 2020 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 02. 2020, čo znamená, že dňa 17. 02. 2020 nadobudlo právoplatnosť žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 20. 11. 2019. Od 08. 10. 2019 do 17. 02. 2020 vrátane uplynulo ďalších 181 dní dvojročnej lehoty. Subjektívna lehota na uloženie pokuty od prerokovania protokolu plynula od 12. 05. 2017 do 25. 09. 2018 vrátane, t. j. 1 rok a 136 dní (prerušená bola od 26. 09. 2018 do 07. 10. 2019 vrátane, t. j. 1 rok a 11 dní) a ďalej od 08. 10. 2019 do 17. 02. 2020 vrátane, t. j. 181 dní, teda spolu 1 rok a 317 dní. Uvedené znamená, že v čase právoplatného uloženia pokuty (17. 02. 2020 - deň právoplatnosti rozhodnutia zo dňa 20. 11. 2020) neuplynula ešte subjektívna lehota dvoch rokov oprávňujúca inšpektorát práce uložiť žalobcovi pokutu.
Taktiež neuplynula ani objektívna trojročná lehota, v ktorej bolo možné pokutu žalobcovi uložiť. Pokračovací správny delikt je dokonaný, ak sa vykonal posledný útok (čiastkový akt) a k porušeniu povinnosti žalobcu podľa ust. 99 Zákonníka práce došlo preto najneskôr dňa 31. 10. 2016, čo znamená, že žalobcovi bolo možné uložiť pokutu do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť, t. j. do 31. 10. 2019 vrátane. S prihliadnutím a prerušenie plynutia lehoty v trvaní 1 roka a 11 dní, potom bolo možné pokutu uložiť do 11. 11. 2020. Objektívna lehota na uloženie pokuty, t. j. do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť plynula od 01. 11. 2016 do 25. 09. 2018 vrátane, t. j. 694 dní ( spočívala v priebehu súdneho konania od 26. 09. 2018 do 07. 10. 2019 vrátane, t. j. 1 rok a 11 dní) a opätovne plynula od 08. 10. 2019 do 17. 02. 2020 vrátane, t. j. 181 dní, teda spolu plynula 875 dní, to je 2 roky a 145 dní, čo znamená, že v čase právoplatného uloženia pokuty (17. 02. 2020 - deň právoplatnosti rozhodnutia zo dňa 20. 11. 2020) neuplynula ešte objektívna lehota troch rokov oprávňujúca inšpektorát práce uložiť žalobcovi pokutu za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 99 Zákonníka práce.
Obdobná je situácia i v prípade ďalšieho správneho deliktu podľa ust. § 75 ods. 2 Zákonníka práce (povinnosť vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní pri skončení pracovného pomeru), ktorý je taktiež pokračujúcim správnym deliktom, nakoľko žalobca túto svoju povinnosť nesplnil v prípade dvoch zamestnancov, a to X. Q. (pracovný pomer skončil dňa 27. 06. 2016) a B. J. (pracovný pomer skončil dňa 17. 06. 2016). I v tomto prípade bol pokračovaní správny delikt dokonaný dňa 27. 06. 2016, kedy bol vykonaný posledný útok (čiastkový akt). Trojročná objektívna lehota na uloženie sankcie potom začala plynúť od 28. 06. 2016 a plynula do 25. 09. 2018 vrátane, t. j. 779 dní (spočívala od 26. 09. 2018 do 07. 10. 2019, t. j. 1 rok a 11 dní) a opätovne plynula od 08. 10. 2019 do 17. 02. 2020, t. j. 181 dní, teda spolu plynula 960 dní, čo je 2 roky a 145 dní a v čase právoplatného uloženia pokuty (17. 02. 2020
- deň právoplatnosti rozhodnutia zo dňa 20. 11. 2020) neuplynula ešte objektívna lehota troch rokov oprávňujúca inšpektorát práce uložiť žalobcovi pokutu za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 75 ods. 2 Zákonníka práce.
35. Po zistení, že pokuta bola žalobcovi právoplatne uložená pri dodržaní subjektívnej a objektívnej lehoty na jej uloženie sa súd zaoberal námietkou žalobcu, či jeho konaním došlo k porušeniu ust. § 99 a ust. § 75 ods. 2 Zákonníka práce.
Z ust. § 99 Zákonníka práce vyplýva zamestnávateľovi povinnosť viesť evidencie, a to okrem iného evidenciu pracovného času (ust. § 85 Zákonníka práce), evidenciu práce nadčas (ust. § 97 Zákonníka práce) a evidenciu nočnej práce (ust. § 98 zákonníka práce). Zákonník práce teda stanovuje povinnosť viesť evidenciu uvedených skutočností, teda pracovného času (časový úsek, v ktorom zamestnanec vykonáva prácu v rámci rozvrhovaného pracovného času, je k dispozícii zamestnávateľovi a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou, pričom sa eviduje začiatok a koniec pracovného času), evidenciu práce nadčas (práca nad určený týždenný pracovný čas, ktorá sa vykonáva mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a ktorú je potrebné odlíšiť od rozvrhnutého pracovného času, pričom sa samostatne eviduje začiatok a koniec časového úseku vykonávania práce nadčas) a evidenciu nočnej práce (nočná práca sa vykonáva v čase medzi 22:00 hod. - 06:00 hod., pričom je potrebné samostatne evidovať začiatok a koniec nočnej práce, resp., že daný časový úsek je aj nočnou prácou).
Žalobca predložil pracovné výkazy X. Q. i za obdobie 4/2016 a 6/2016, v ktorých je uvedený čas nástupu do služby, čas ukončenia služby, hodiny v jednotlivých dňoch spolu, počet hodín nočnej práce v jednotlivých dňoch a v súhrne je uvedený počet hodín spolu, počet hodín nočnej práce spolu a počet hodín nadčas spolu. Takáto evidencia podľa názoru súdu nie je vedená v súlade s požiadavkami ust. § 99 Zákonníka práce, nakoľko v prípade práce nadčas nie je vôbec takáto práca v jednotlivých dňoch príslušného mesiaca evidovaná, nie je samostatne evidovaný začiatok a koniec časového úseku jej vykonávania (od kedy do kedy). Pre účely evidencie práce nadčas nie je postačujúce, ak je uvedený celkový počet odpracovaných hodín v jednotlivých dňoch (ktorý v niektorých prípadoch presahuje 8 hodín denne a v iných tento počet nedosahuje), resp. počet odpracovaných hodín spolu a počet hodín práce nadčas spolu. Rovnaké nedostatky vykazujú i pracovné výkazy, ktoré sa týkajú zamestnancov I. Q. (obdobie 3/2016, 4/2016, 6/2016 až 9/2016) a E. Q. (1/2016, 2/2016, 4/2016, 7/2016, 9/2016 a 10/2016). Pracovné výkazy I. Q. za uvedené obdobie obsahujú čas nástupu do služby v jednotlivých dňoch mesiaca, ukončenie služby, celkový počet odpracovaných hodín v jednotlivých dňoch (ktorý v niektorých prípadoch dosahuje 8 hodín a v iných tento počet prekračuje), počet hodín v mesiaci spolu a počet hodín práce nadčas spolu. Pracovné výkazy E. Q. za uvedené obdobie taktiež obsahujú čas nástupu do služby v jednotlivých dňoch mesiaca, ukončenie služby, celkový počet odpracovaných hodín v jednotlivých dňoch (ktorý v niektorých prípadoch nedosahuje 8 hodín denne a v iných tento počet prekračuje), počet hodín v mesiaci spolu a počet hodín práce nadčas spolu.
Možno teda konštatovať, že žalobca neviedol evidenciu práce nadčas tak, ako mu to ukladá ust. § 99 Zákonníka práce, keď neevidoval začiatok a koniec práce nadčas a z predložených výkazov ani nie je zrejmé, v ktorých dňoch vo vyššie uvedených mesiacoch zamestnanci prácu nadčas vykonávali, od kedy a dokedy.
Z pracovných výkazov, ktoré sa týkajú zamestnancov O. I. (obdobie 4/2016, 9/2016 a 10/2016), X. O. (obdobie 5/2016, 9/2016 a 10/2016), I. Q. (obdobie 3/2016 až 8/2016, 10/2016) a E. Q. (obdobie 1/2016 až 10/2016) vyplýva, že ani v tomto prípade si žalobca nesplnil svoju povinnosť viesť evidenciu nočnej práce tak, ako mu to ukladá ust. § 99 Zákonníka práce, teda viesť ju tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával nočnú prácu. Spôsob, akým žalobca viedol evidenciu nočnej práce (v pracovných výkazoch uvedených zamestnancov za uvedené obdobie je zapísaný len počet hodín nočnej práce v jednotlivých dňoch príslušného mesiaca a počet hodín nočnej práce v mesiaci spolu, ale nie začiatok a koniec časového úseku, v ktorom sa nočná práca vykonávala, pričom v mesiaci október 2016 pracovný výkaz zamestnanca X. O. neobsahuje ani počet hodín nočnej práce spolu), podľa názoru súdu nezodpovedá požiadavke zakotvenej v ust. § 99 Zákonníka práce.
Z uvedených dôvodov potom podľa názoru súdu nie je dôvodná námietka žalobcu v podanej žalobe týkajúca sa vedenia evidencie práce nadčas a nočnej práce, nakoľko tieto evidencie žalobca neviedol v súlade s príslušným ustanovením Zákonníka práce, čo správne konštatovali i správne orgány. V súvislosti s potrebou vedenia evidencie nadčasovej práce a evidencie nočnej práce správny súd dáva do pozornosti žalobcu rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Asan/3/2018 zo dňa 24. 10. 2018, ktorý sa podrobne zaoberal vedením týchto evidencií.
36. Z ust. § 75 ods. 2 Zákonníka práce vyplýva povinnosť zamestnávateľa vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní. Zamestnávateľ má túto zákonnú povinnosť voči každému zamestnancovi, s ktorým končí pracovný pomer. Zákonník práce neurčuje presnú lehotu na vydanie potvrdenia o zamestnaní. Keďže je zamestnávateľ povinný vydať potvrdenie o zamestnaní pri skončení pracovného
pomeru, je nepochybné, že zamestnávateľ je povinný odovzdať zamestnancovi pracovný posudok najneskôr v posledný deň trvania pracovného pomeru. V prospech tohto termínu svedčí aj skutočnosť, že údaje, ktoré majú byť obsahom potvrdenia o zamestnaní (napr. zrážky zo mzdy), sa môžu v priebehu výpovednej doby ešte zmeniť. Pracovný pomer X. Q. ako zamestnanca u žalobcu ako zamestnávateľa bol ukončený dňa 27. 06. 2016 na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 24. 06. 2016. Žalobcovi vznikla povinnosť vydať a odovzdať tomuto zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní najneskôr v posledný deň trvania pracovného pomeru, čo znamená, že toto potvrdenie malo byť vystavené najneskôr v deň skončenia pracovného pomeru. V predmetnej veci sa tak nestalo, nakoľko v predloženom administratívnom spise sa nachádza zápočtový list, ktorý žalobca vystavil s dátumom 30. 06. 2016 a ďalší zápočtový list s dátumom 04. 07. 2016, pričom tento mal prevziať zamestnanec (nie je uvedený dátum prevzatia). Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné potvrdenia boli vystavené s dátumom 30. 06. 2016, resp. 04. 07. 2016 je dôvodné tvrdenie správnych orgánov, že potvrdenie o zamestnaní nebolo vydané pri skončení pracovného pomeru. Žalobca na základe výzvy správneho orgánu prvého stupňa predložil doručenku s označením „zápočtový list - prevzatie“, s adresou X. Q. a dátumom prevzatia 05. 02. 2018. Ďalšiu doručenku s označením „zápočtový list - prevzatie“, s adresou X. Q. a s dátumom prevzatia dňa 27. 06. 2016 predložil žalobca ako prílohu k odvolaniu zo dňa 18. 12. 2019 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 20. 11. 2019. Žalobcom predložený doklad o doručení „doručenka“ s dátumom prevzatia 05. 02. 2018 podľa názoru súdu jednoznačne nie je dôkazom o tom, že žalobca odovzdal zamestnancovi X. Q. potvrdenie o skončení pracovného pomeru pri jeho skončení, teda dňa 27. 06. 2016 tak, ako mu to vyplýva z ust. § 75 ods. 2 Zákonníka práce. Žalobca taktiež nepreukázal ani to, že túto doručenku predložil „omylom“ a mala by sa týkať iného skončenia pracovného pomeru s týmto zamestnancom, ktorý mal byť u žalobcu opakovane zamestnaný. Ako účelová sa javí súdu doručenka s dátumom 27. 06. 2016, nakoľko žalobca predložil správnemu orgánu zápočtový list s dátumom 30. 06. 2016 a 04. 07. 2016 (opatrený nečitateľným podpisom osoby, ktorá prevzatie potvrdila a bez dátumu prevzatia) a nie je potom zrejmé, aký zápočtový list mal prevziať zamestnanec X. Q. dňa 27. 06. 2016, t. j. pri skončení pracovného pomeru. Naviac je potrebné zdôrazniť, že žalobcom predložené doklady o doručení „doručenky“ nie sú opatrené dennou pečiatkou pošty.
Z dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej medzi žalobcom ako zamestnávateľom a B. J. dňa 13. 06. 2016 vyplýva, že jej účastníci sa dohodli na skončení pracovného pomeru dňom 17. 06. 2016 a k tomuto dňu bol žalobca ako zamestnávateľ povinný vystaviť a zamestnancovi vydať potvrdenie o zamestnaní. V priebehu administratívneho konania žalobca nepredložil žiadny dôkaz o splnení tejto svojej povinnosti, nakoľko predložil „zápočtový list“ s dátumom vystavenia 30. 06. 2016, z čoho vyplýva, že tento nemohol byť odovzdaný zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru, teda dňa 17. 06. 2016. Za hodnoverný dôkaz o doručení potvrdenia o zamestnaní, resp. zápočtového listu zo dňa 30. 06. 2016 podľa názoru súdu nemožno považovať „doručenku“ s adresou B. J. a s dátumom prevzatia 17. 06. 2016.
Žalobca ani v jednom prípade (teda u zamestnanca X. Q., ani u zamestnanca B. J.) nepredložil doklad o tom, že by predmetné potvrdenia vydal v deň skončenia pracovného pomeru svojim zamestnancom, resp. bývalým zamestnancom. Potvrdenia o skončení pracovného pomeru, resp. vyplnené tlačivá „zápočtový list“, ktoré sa nachádzajú v spise boli vyhotovené s dátumom 30. 06. 2016 (v prípade X. Q. i dňa 04. 07. 2016), a teda je evidentné, že v deň skončenia pracovného pomeru nemohli byť odovzdané uvedeným zamestnancom a neboli im ani odoslané, nakoľko predložené doklady „doručenky“ nie sú opatrené podacou pečiatkou pošty.
K predloženým čestným prehláseniam (bez dátumu ich vystavenia) X. Q. a B. J. o tom, že pri skončení pracovného pomeru im žalobca vydal potvrdenie o zamestnaní je potrebné uviesť, že čestné vyhlásenie môže urobiť len účastník konania, čo jednoznačne vyplýva z dikcie ust. § 39 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a teda nie je prípustné zo strany iných subjektov. Na čestných prehláseniach nie je uvedený ani dátum vydania potvrdenia o zamestnaní a podpisy zamestnancov na nich mali byť osvedčené dňa 11. 11. 2019, kedy mali byť tieto prehlásenia podpísané. Obsah týchto čestných prehlásení však nekorešponduje s ďalšími listinami nachádzajúcimi sa v administratívnom spise, a to najmä s potvrdeniami o zamestnaní, t. j. „zápočtovými listami“, ktoré boli vystavené s dátumom 30. 06. 2016, resp. 04. 07. 2016 (v prípade X. Q.) a je teda zrejmé, že tieto potvrdenia nemohli byť vydané v čase skončenia pracovného pomeru. Z uvedených dôvodov správny súd námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia ust. § 75 ods. 2 Zákonníka práce, teda
porušenia povinnosti vydať potvrdenie o zamestnaní pri skončení pracovného pomeru, posúdil ako nedôvodnú. Ani po doplnení dokazovania v zmysle predchádzajúceho rozsudku tunajšieho súdu č. k. 11S/210/2018-98 zo dňa 17. 07. 2019 nebolo preukázané, že žalobca postupoval v súlade so zákonom a svojim zamestnancom pri skončení ich pracovného pomeru vydal potvrdenia o zamestnaní.
37. Žalobca v podanej žalobe namietal i neprimeranosť uloženej pokuty a domáhal sa v zmysle ust. § 192 SSP peňažnej moderácie. Účelom peňažnej moderácie je umožniť správnemu súdu, aby priamo svojim rozhodnutím mohol na základe návrhu žalobcu a výsledkov dokazovania znížiť výšku peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody. V predmetnej veci bola žalobcovi uložená pokuta (sankcia), nebolo mu priznané peňažné plnenie ani peňažná náhrada škody, a preto využitie inštitútu peňažnej moderácie zo strany správneho súdu neprichádzalo do úvahy.
38. V zmysle ust. § 198 SSP sa však žalobca mohol domáhať využitia sankčnej moderácie, ktorá predstavuje možnosť správneho súdu rozhodnúť o zmene sankcie, resp. o upustení od jej uloženia bez toho, aby došlo k zmene tej časti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba uznaná za vinnú zo spáchania priestupku, správneho deliktu alebo iného protiprávneho konania. Predpokladom zmeny rozhodnutia orgánu verejnej správy v časti uloženia druhu alebo výšky sankcie je: správnym súdom vykonané dokazovanie, návrh žalobcu (nebol podaný) a neprimeranosť sankcie ku skutku alebo jej likvidačný charakter pre žalobcu. Správny súd však v rámci sankčnej moderácie môže rozhodnúť len v rámci takých limitov, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť v administratívnom konaní orgán verejnej správy. Z uvedeného vyplýva, že sú stanovené hranice, ktoré správny súd v rámci rozhodovania vo veci samej pri sankčnej moderácií nemôže prekročiť.
V predmetnej veci bola žalobcovi uložená pokuta 5.000,- eur podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákonodarca v predmetnom ustanovení upravil fakultatívne (nepovinné) ukladanie pokút, t. j. inšpektoráty práce po zhodnotení zistených nedostatkov a zohľadnení preventívneho pôsobenia pokuty a kritérií ustanovených v § 19 ods. 6 tohto zákona, sú oprávnené (nie však povinné) ukladať dozorovaným subjektom pokuty. Za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v ust. § 2 ods. 1 písm. a/ v prvom bode (teda i v Zákonníku práce) vyššie citovaného zákona možno uložiť pokutu až do 100.000,- eur. Spodná hranica pokuty nie je limitovaná a jej výška závisí od závažnosti zistených nedostatkov, zohľadnenia jej preventívneho pôsobenia a iných skutočností vymedzených v ust. § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce.
Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc) a zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite odôvodnené. Je preto zrejmé, že správny orgán je pri ukladaní sankcie povinný určenie konkrétnej výšky v príslušnom rozhodnutí náležite odôvodniť. V danom prípade zákon za spáchanie inkriminovaných správnych deliktov v ust. § 19 zákona o inšpekcii práce neurčuje konkrétne rozpätie peňažnej sumy, v ktorom správny orgán môže pokutu uložiť, ale pre určenie výšky stanovuje zákonné kritériá správnej úvahy správneho orgánu (§ 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce), na ktoré prihliada pri určovaní výšky pokuty. Výpočet týchto kritérií zjavne nie je vyčerpávajúci, keďže zákon ukladá správnemu orgánu prihliadať najmä na tie, ktoré uvádza pod písmenami a/ až e/. Z uvedeného je zrejmé, že môže prihliadať aj na iné (z hľadiska logiky veci) relevantné kritériá, ale musí prihliadať na kritériá uvedené pod citovanými písmenami (za podmienky, ak môžu mať vzhľadom na povahu druhu spáchaného správneho deliktu význam).
Správne orgány v danom prípade vo svojich rozhodnutiach správne uvádzajú potrebu zohľadnenia uvedených kritérií pri formovaní svojej právnej úvahy pri určovaní výšky pokuty. Ako však zhodnotili ich dopad na určenie výšky pokuty uloženej v prejednávanom prípade žalobcovi z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov už zrejmé nie je.
Žalovaný správny orgán vo vzťahu k aplikácii týchto kritérií v podstate len súhlasil so správnosťou použitia kritérií stanovených v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce správnym orgánom prvého stupňa,
ale podrobnejšie sa s nimi nezaoberal. I keď v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa možno pozorovať snahu argumentačne sa vysporiadať so zákonnými kritériami určenia výšky pokuty, táto však vyústila napokon viacmenej len do enumerácie kritérií uvedených v § 19 ods. 6 citovaného zákona (závažnosť zisteného porušenia povinností, počet zamestnancov žalobcu ako zamestnávateľa, tri porušenia pracovnoprávneho predpisu, opakované zistenie porušenia ust. § 99 Zákonníka práce, nezistenie nelegálneho zamestnávania). Závažnosť zisteného porušenia povinností správny orgán vyhodnotil konštatovaním, že „... závažnosť je zrejmá, nakoľko účastník konania porušil svoje základné povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávneho predpisu ...“. Z ust. § 99 Zákonníka práce vyplýva povinnosť viesť okrem iného evidenciu pracovného času, evidenciu práce nadčas, evidenciu nočnej práce, a to tak, aby bol vždy zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu. Riadne plnenie týchto evidenčných povinností zo strany zamestnávateľa je predpokladom spôsobilosti vykonať efektívnu kontrolu dodržiavania pracovných podmienok, nadčasovej práce a nočnej práce zo strany príslušného inšpektorátu práce, resp. iných kontrolných orgánov. Podľa vyššie uvedeného názoru súdu je nepochybné, že žalobca neviedol evidenciu práce nadčas a nočnej práce v súlade so zákonom a taktiež nevydal svojim zamestnancom pri skončení pracovného pomeru potvrdenie o zamestnaní. Správny orgán prvého stupňa však žiadnym, resp. náležitým spôsobom nevyhodnotil závažnosť zisteného porušenia povinností, jeho následky a závažnosť týchto následkov, napr. vo vzťahu k vykonávanej inšpekcii práce, k dotknutým zamestnancom, príp. ich nárokom a pod.. Napriek tomu však bol toho názoru, že závažnosť porušenia povinnosti je „zrejmá“, čo považoval za okolnosť odôvodňujúcu uloženie vyššej pokuty. Za dôvod uloženia vyššej pokuty považoval i opakované zistenie porušenia ust. § 99 Zákonníka práce, ktoré bolo zistené aj pri inšpekcii práce vykonanej dňa 24. 02. 2016. Toto tvrdenie správneho orgánu prvého stupňa však nemá oporu v administratívnom spise, v ktorom sa nenachádza žiadny dôkaz o tejto inšpekcii práce, jej zisteniach, resp. uloženej sankcii. Z rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu (konanie vedené pod sp. zn. 11S/150/2017) je však správnemu súdu známe, že inšpektorát práce uložil žalobcovi rozhodnutím zo dňa 07. 03. 2017 pokutu v sume 4.000,- eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 120 ods. 1 Zákonníka práce (neposkytnutie mzdy najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti podľa príslušného pracovného miesta) a za porušenie ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce (uzatvorenie dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru napriek tomu, že sa nejednalo o prácu vymedzenú výsledkom), ktoré bolo zistené inšpekciou práce vykonanou dňa 22. 03. 2016 a 29. 04. 2016. Výsledky tejto inšpekcie práce, resp. rozhodnutia, ktoré boli následne vydané, však správny orgán a ani žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí neuvádzajú, čo znamená, že na túto skutočnosť taktiež neprihliadali, ako na iné kritérium, ktoré by taktiež mohlo ovplyvniť výšku ukladanej sankcie. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ bola žalobcovi uložená v inom (predchádzajúcom) konaní pokuta v sume 4.000,- eur za správny delikt, teda za porušenie zákonom stanovených povinností, pri ukladaní ďalšej pokuty, v tomto prípade v sume 5.000,- eur za ďalšie porušenie zákonných povinností, bolo potrebné posúdiť a porovnať i závažnosť týchto porušení a ich následkov.
V neposlednom rade správny súd uvádza, že prvým rozhodnutím zo dňa 28. 05. 2018 správny orgán uložil žalobcovi pokutu v sume 6.000,- eur, pričom toto rozhodnutie spolu s rozhodnutím žalovaného zo dňa 31. 07. 2018 tunajší správny súd zrušil rozsudkom č. k. 11S/210/2018-98 zo dňa 17. 07. 2019 a vec vrátil na ďalšie konanie Inšpektorátu práce Nitra. V ďalšom rozhodnutí inšpektorát práce uložil žalobcovi pokutu v sume 5.000,- eur (v odôvodnení rozhodnutia na strane 6 však opakovane uvádza pokutu v sume 6.000,- eur), ale dôvod jej zníženia z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a ani z rozhodnutia žalovaného nevyplýva. V predmetnej veci sa jedná o fakultatívne uloženie pokuty, ktoré musí byť riadne a zákonným spôsobom zdôvodnené, nakoľko skutočnosť, že žalobcovi bolo možné uložiť pokutu až do výšky 100.000,- eur (na čo poukazujú oba správne orgány) nie je dôvodom na uloženie pokuty v sume 5.000, -eur.
39. I keby sa výška uloženej pokuty pre žalobcu javila správnemu súdu ako neprimeraná, nemohol by v predmetnej veci využiť svoje právo sankčnej moderácie a uloženú pokutu znížiť, nakoľko žalobca sa tohto ani nedomáhal (domáhal sa peňažnej moderácie, ktorú nebolo možné v predmetnej veci využiť). Ani v prípade, ak by sa žalobca sankčnej moderácie domáhal, nebolo by možné zo strany správneho súdu tento inštitút využiť, a to z dôvodu, že v administratívnom spise sa nenachádza dostatok podkladov na ustálenie výšky sankcie (najmä pokiaľ ide o správnymi orgánmi tvrdené opakované porušenie ust. § 99 Zákonníka práce ako i výsledky inšpekcie práce vykonanej dňa 24. 02. 2016, ale aj výsledky inšpekcie práce vykonanej dňa 22. 03. 2016 a 29. 04. 2016 a následného správneho konania, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie zo dňa 07. 03. 2017 o uložení pokuty v sume 4.000,- eur). Je potrebné vytknúť
správnemu orgánu, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia si nezadovážil dostatok podkladov, ktoré by odôvodňovali uloženie pokuty v sume 5.000,- eur a uloženie takejto pokuty zdôvodnil viac-menej formálne vymenovaným kritérií stanovených v § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. Pochybil aj žalovaný, ak aj napriek uvedenému a zákonnej povinnosti zakotvenej v ust. § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako zákonné.
40. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nezákonnom postupe (V. časť žaloby) inšpektorátu práce správny súd uvádza, že rozsah inšpekcie práce je vymedzený v ust. § 2 zákona č. 125/2006 Z. z. V ust. § 7 tohto zákona je vymedzené postavenie a pôsobnosť inšpektorátov práce tak, aby bolo zabezpečené realizovanie právnych predpisov a úloh v oblasti ochrany zamestnancov, pričom zákonodarca detailne ustanovil jednotlivé úlohy a kompetencie inšpektorátov práce, čím veľmi jasne charakterizoval vecnú pôsobnosť týchto výkonných štátnych orgánov v oblasti inšpekcie práce. K vyžadovaniu obchodných zmlúv a faktúr od žalobcu zo strany inšpektorov práce správny súd uvádza, že tieto sa v spise nenachádzajú, ale žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 10. 08. 2020 ani nepopiera, že boli žiadané z dôvodov uvedených v tomto vyjadrení (dôvodné podozrenie z porušovania Zákonníka práce pri dodržiavaní limitov pracovného času zamestnancov, resp. požiadavky na zamestnancov vo vzťahu k prítomnosti na stráženom pracovisku). V protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 11. 05. 2017 je okrem iného uvedené, že bola predložená i zmluva o dielo, prílohy a faktúry, ktoré sa taktiež v spise nenachádzajú. Súd je toho názoru, že pokiaľ si správny orgán vyžiadal od kontrolovaného subjektu listinné doklady (zmluvy, faktúry) a tieto boli predmetom inšpekcie práce, tak by sa mali nachádzať v administratívnom spise rovnako, ako sa tam nachádzajú iné listiny uvedené v protokole zo dňa 11. 05. 2017, ktorý by mal obsahovať i zistenia z predložených listín. V opačnom prípade nie je možné, aby súd posúdil dôvodnosť a účelnosť postupu inšpektorátu práce v súvislosti s požadovanými listinami.
41. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 02. 2020 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP (nakoľko je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov na uloženie pokuty v sume 5.000,- eur a podklady na uloženie pokuty v tejto sume sa nenachádzajú ani v administratívnom spise) a z tohto dôvodu zrušil i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 20. 11. 2019 (čoho sa žalobca v podanej žalobe domáhal) v zmysle ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP, ktorému vec vrátil na ďalšie konanie.
42. V rámci tohto ďalšieho konania bude správny orgán prvého stupňa v zmysle ust. § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z. z. posudzovať i lehotu na uloženie pokuty žalobcovi so zreteľom na skutočnosť, že lehoty na uloženie sankcie za správny delikt uvedené v tomto ustanovení (dvojročná subjektívna a trojročná objektívna) sú prekluzívnymi (prepadnými) lehotami, na uplynutie ktorých je povinný prihliadnuť správny orgán z úradnej povinnosti ( ex offo). V prípade, pokiaľ bude správny orgán prvého stupňa naďalej toho názoru, že žalobcovi je potrebné a možné uložiť pokutu, zadováži si k tomu všetky potrebné podklady, ako i podklady, na ktoré sa odvolával vo svojom zrušenom rozhodnutí a jej uloženie i riadne a v zmysle kritérií obsiahnutých v ust. § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. zdôvodní, najmä so zameraním sa závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov.
Správne orgány budú v ďalšom konaní viazané vyššie uvedeným právnym názorom súdu (ust. § 191 ods. 6 SSP). Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu a táto viazanosť sa vzťahuje i na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní.
43. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd vyhovel žalobe) priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 175 ods. 2 SSP).
44. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.