Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Ek-1258-2020.pdf
PDF · 87.05 KB
Case nature
Subarea
31Ek/1258/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: SPVD116, s. r. o., Jahodná 3369/9, 058 01 Poprad, IČO: 46 816 721, právne zastúpený: IURIS SL s. r. o., Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava
- mestská časť Karlova Ves, IČO: 53 204 786, proti povinnému: Ten Ba, s. r. o., Pri starej prachárni 132/14, 821 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 864 567, o vymoženie 598 484,28 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Ivančík, Výpalisko č. 2, 940 02 Nové Zámky, IČO: 30 997 488, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 13.08.2020, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 598 484,28 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - Výpis zo zoznamu pohľadávok uloženého na Okresnom súde Nitra ako súčasť reštrukturalizačného plánu 31R 2/2016 zo dňa 01.03.2017 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 29.10.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka, so sídlom ýpalisko č. 2, 940 02 Nové Zámky, IČO: 30 997 488, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 66EX 680/20.
3. Dňa 19.01.2021 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zo strany povinného. K návrhu na zastavenie sa vyjadril oprávnený a súdny exekútor.
4. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal jej zastavenia z dôvodu, že sú tu skutočnosti, ktoré bránia vo vymáhateľnosti exekučného titulu. Exekúcia je podľa neho vedená na základe rozhodnutia vydaného v rámci upomínacieho konania, v ktorom sa povinný účinne nebránil oprávneným uplatňovanej pohľadávke, nakoľko ho oprávnený uviedol do omylu tým, že malo medzi nimi dôjsť k uzavretiu dohody ohľadom spornej výšky pohľadávky a jej právneho dôvodu. Oprávnený ho tak účelovo zavádzal, kým si uplatnil svoju pohľadávku v upomínacom konaní, čo je podľa jeho názoru zneužitím práva, ktoré podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nepožíva právnu ochranu a je zároveň v rozpore s dobrými mravmi. Povinný ďalej namietol aj výšku uplatnených trov, ktoré nemožno považovať za účelne vynaložené s poukazom na § 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), a teda trovy majú byť odôvodnené, preukázané a predovšetkým účelne vynaložené. Nakoľko vo veci prebiehali aktívne rokovania o mimosúdne riešenie veci, je podľa povinného celkom zrejmé, že výdavky v podobe trov konania nemožno považovať za účelne vynaložené, keďže účel výdavkov mohol byť dosiahnutý aj iným spôsobom, a to uzatvorením mimosúdnej dohody, na ktorej mal povinný dobromyseľný záujem. Vzhľadom na uvedené povinný navrhol predmetnú exekúciu celkom, resp. v časti zastaviť podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
5. Oprávnený v rámci svojho vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že nesúhlasí s jej zastavením, keďže ide o zjavne účelové podanie zo strany povinného a práve on porušil tým zásadu zneužitia práva. Vo vzťahu na tvrdenia ohľadom exekučného titulu oprávnený uviedol, že exekučnému konaniu predchádzalo reštrukturalizačné konanie, v ktorom oprávnený vystupoval ako riadne zistený a legitímny veriteľ povinného. Nakoľko sa reštrukturalizačný plán stal neúčinným podľa § 159 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - výpisu zo zoznamu pohľadávok uloženého na súde podľa § 161 ods. 3 písm. c) ZKR, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 159 ZKR. Vymáhaná pohľadávka bola riadne zistená v rámci reštrukturalizačného konania povinného, ktorú dokonca aj čiastočne plnil, preto ide o zjavne klamlivé a účelové tvrdenie povinného ohľadom jej spornosti.
6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 16.11.2020 a návrh na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 26.11.2020 a doručený na exekútorský úrad dňa 27.11.2020.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre vymoženie pohľadávky vo výške 598 484,28 eur s príslušenstvom a trov exekúcie.
12. V uvedenej veci súd konštatuje, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 16.11.2020 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 26.11.2020 a doručený na exekútorský úrad dňa 27.11.2020, teda bol podaný v zákonnej 15 - dňovej lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a má odkladný účinok.
13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20).
14. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
15. Podľa § 45 ods. 2 písm. l) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj exekučný titul podľa osobitného predpisu.
16. Podľa § 161 ods. 3 písm. c) ZKR pre pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu podľa odseku 1 možno v prípade neúčinnosti plánu voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu, a to na podklade výpisu zo zoznamu pohľadávok uloženého na súde, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 159.
17. Podľa § 159 ZKR, ak dlžník alebo preberajúca osoba ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplní riadne a včas voči účastníkovi plánu pohľadávku alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu, plán sa tým stáva voči dlžníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným.
18. Dôvodom na zastavenie exekúcie je podľa povinného zneužitie práva zo strany oprávneného tým, že ho uviedol do omylu vedením rokovaní na dosiahnutie dohody o výške a právnom dôvode pohľadávky, pričom oprávnený si ju uplatnil v rámci upomínacieho konania.
19. K danej námietke súd v prvom rade uvádza, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je Výpis zo zoznamu pohľadávok uloženého na Okresnom súde Nitra ako súčasť reštrukturalizačného plánu 31R 2/2016 zo dňa 01.03.2017, a teda nie je ním rozhodnutie vydané v upomínacom konaní, tak ako to uviedol povinný.
20. Z vykonanej lustrácie v Obchodnom vestníku mal súd za preukázané, že voči povinnému bola vedená reštrukturalizácia, ktorá bola ukončená Uznesením sp. zn. 31R/2/2016 vydaným Okresným súdom Nitra dňa 03.05.2017, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 89/2017 dňa 11.05.2017. Týmto uznesením bol zároveň potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka (v tomto konaní povinného), v ktorom bola prihlásená vymáhaná pohľadávka oprávneného.
21. Nakoľko si povinný neplnil povinnosti v súlade s reštrukturalizačným plánom, oprávnený ho vyzval na úhradu zameškaných splátok pod hrozbou neúčinnosti plánu voči oprávnenému výzvou zo dňa 07.07.2020, ktorú si povinný prevzal dňa 13.07.2020, čo mal súd za preukázané z predložených príloh. Keďže povinný neuhradil vyzývanú časť pohľadávky v stanovenej 30 - dňovej lehote, reštrukturalizačný plán sa stal voči oprávnenému neúčinný podľa § 159 ZKR, v dôsledku čoho mal už povinný podľa § 161 ods. 1 ZKR povinnosť uhradiť oprávnenému pohľadávku v rozsahu, v akom bola prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu počítaným zo zistenej časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania. Oprávnený tak dôvodne pristúpil k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom si uplatnil nárok v súlade s exekučným titulom, ktorý bol spôsobilým podkladom pre vedenie exekučného konania v zmysle § § 161 ods. 3 písm. c) ZKR v spojení s § 45 ods. 2 písm. l) Exekučného poriadku.
22. V súvislosti s exekučným titulom a ním priznanej výšky pohľadávky súd ďalej uvádza, že základným procesným predpokladom pre vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie a exekučný súd v prvom rade skúma, či rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom je vykonateľné. Teda exekučný súd skúma iba, či ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozhodnutia všeobecného súdu. Exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia súdu, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak, a teda súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, nemôže tak naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Podľa názoru súdu si mal povinný námietku spornosti výšky pohľadávky, odôvodňujúc právnym dôvodom jej vzniku, uplatniť v rámci reštrukturalizačného konania, kde v súlade s § 124 ZKR mal možnosť podať vyjadrenie, ktoré by bolo vecne preukázané a právne odôvodnené, za účelom popretia namietanej pohľadávky správcom. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť
pohľadávku oprávneného, a teda exekučný súd nie je oprávneným subjektom na vecné skúmanie rozhodnutí iných orgánov.
23. Pokiaľ ide o samotné mimosúdne rokovania oprávneného a povinného, tu súd konštatuje, že súd ich jednak nemal ani len preukázané, a najmä v prípade aj ich preukázania povinným, neboli by dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, keďže vychádzajúc pri tom z tvrdení povinného, mali tieto rokovania prebiehať v čase pred vznikom exekučného titulu, avšak exekučný súd sa zaoberá len skutočnosťami, ktoré nastali po jeho vzniku.
24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
26. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
27. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
28. Návrhom na zastavenie exekúcie povinný namietol aj uplatnené trovy právneho zastúpenia, ktoré v nadväznosti na predošlú námietku neboli účelné vynaložené. Podľa názoru súdu táto námietka neobstojí, nakoľko v prípade dôvodného podania návrhu na vykonanie exekúcie na základe spôsobilého exekučného titulu, vzniknú účastníkovi konania v súvislosti s jeho podaním účelné náklady, má možnosť si ich uplatniť v rámci návrhu na vykonanie exekúcie. Aj s poukazom na vyššie uvedené tak v tomto konaní oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, nakoľko si povinný neplnil riadne a včas to čo mu bolo stanovené reštrukturalizačným plánom, resp. na čo bol vyzvaný oprávneným, v dôsledku čoho oprávnený mohol pristúpiť k splneniu pohľadávky a jej príslušenstva v rámci exekučného konania. Oprávnený tak podal návrh na vykonanie exekúcie, za ktorý preukázateľne uhradil súdny poplatok vo výške 16,50 eur, ktorý si ako účelne vynaložené náklady mohol uplatniť v návrhu na vykonanie exekúcie, čo aj tak učinil. Zároveň bol oprávnený pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie právne zastúpený advokátskou kanceláriou HMG LEGAL, s. r. o., v dôsledku čoho si uplatnil aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia a spísanie návrhu, ktorých výška bola uplatnená v súlade s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky, t. j. základná sadzba tarifnej odmeny advokáta na 1 polovičný úkon právnej služby je 810,87 eur. Celková výška trov právneho zastúpenia na 2 polovičné úkony právnej služby tak predstavuje sumu 1 971,58 eur (2 x 810,87 eur + 2 x režijný paušál za rok 2020, t. j. 2 x 10,62 eur + DPH). Súd tak konštatuje, že oprávnený si uplatnil celkové trovy konania vo výške 1 988,08 eur dôvodne a účelne s poukazom na citované ustanovenia Exekučného poriadku a vyhlášky.
29. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a návrhom na zastavenie exekúcie mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani
o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
30. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nakoľko nebola zo strany povinného naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.