Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Sa-21-2020.pdf
PDF · 122.91 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcu G. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. J. XX, XXX XX Y., právne zastúpeného JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, Advokátska kancelária so sídlom Námestie sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 1. júna 2020 číslo: XXXXX-X/ XXXX-BA na základe podanej správnej žaloby v sociálnych veciach takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
1. Žalovaná ako príslušný orgán na rozhodnutie podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vo veci odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka R. č.: XXX- XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 28.02.2020, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, že pán G. W. nemá nárok na materské, ktoré si uplatnil od 02.08.2019, nárok na materské menovaný nemá v období, kedy neposkytuje dieťaťu starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa, v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnil odvolací orgán citáciou ustanovenia § 218 ods. 1, 2 zákona, s poukazom na výrok prvostupňového rozhodnutia. Poukázal na to, čo žiadal žalobca v žiadosti zo dňa 02.08.2019, ktorou si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec z dobrovoľného nemocenského poistenia z dôvodu prevzatia dieťaťa G. G. W., nar. XX. J. XXXX do starostlivosti odo dňa 02.08.2019.
3. Prvostupňový správny orgán o odvolaní žalobcu nerozhodol a predložil tak odvolanie, ako aj celý spisový materiál odvolaciemu orgánu na rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí kde citoval ustanovenie § 49 ods. 1, 2 zákona uviedol, že menovaný podľa § 49 ods. 2 písm. d) v znení neskorších predpisov by bol považovaný za iného poistenca. Menovaný prevzal 02.08.2019 do svojej starostlivosti dieťa G. G. W. nar. XX. J. XXXX. Nárok na materské a jeho výplatu si uplatnil od 02.08.2019 žiadosťou, ktorú Sociálna poisťovňa posúdila a konštatovala, že podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti je splnená iba v prípade, ak poistenec dieťaťa do starostlivosti aj prevzal dieťa, t. j. na splnenie podmienky nestačí iba spísanie formálnej dohody alebo skutočnosť, že sa o dieťa stará, keďže povinnosť starať sa o dieťa mu vyplýva priamo zo zákona o rodine. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti je splnená iba v prípade, ak otec prevzal
od matky starostlivosť, ktorú do prevzatia zabezpečovala dieťaťu matka. V prípade, ak sa preukáže, že otec dieťaťa potom, čo prevzal dieťa do svojej starostlivosti, opätovne začal vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá mu znemožňuje poskytovať dieťaťu starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa, otec dieťaťa nespĺňa jednu z podmienok nároku iného poistenca na materské.
4. Šetrením prvostupňový správny orgán zistil, že menovaný ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba je naďalej sociálne zabezpečený ako príslušník silového rezortu. Zamestnávateľ vo svojom vyjadrení z 27.09.2019 uviedol, že menovaný nečerpá materskú dovolenku a pracovný čas má nerovnomerne rozvrhnutý v pracovných zmenách, t. j. 24 hodín pracuje v zmene a potom má 48 hodín voľno. Sociálna poisťovňa, pobočka R. pôvodne vydala 30.09.2019 rozhodnutie, ktorým vyslovila, že menovaný nemá nárok na materské. Proti rozhodnutiu podal menovaný odvolanie a Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušila a vec vrátila pobočke na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom uviedla, že podľa predloženej dochádzky za mesiac august 2019 žiadateľ prácu vykonáva v nočných hodinách a tak ústredie dospelo k záveru, že v takomto prípade navrhovateľ spĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Zároveň je uvedené, že v dochádzke za mesiac august 2019 je uvedený pracovný čas od 07.00 hod. do 07.00 hod. Pobočka v novom konaní opäť vyžiadala od zamestnávateľa dochádzku a vysvetlenie k dochádzke, pričom uviedol, že pán W. osobne pri návšteve pobočky vysvetlil, že od 07.00 do 07.00 hod. je v práci, t. j. 24 hodín, z toho v čase od 22.30 do 05.30 hod. je v práci v pohotovosti (spí v práci). Aj z dochádzky za mesiac september až december vyplýva, že menovaný má pracovný čas nerovnomerne rozvrhnutý v pracovných zmenách, t. j. 24 hodín pracuje v zmene a potom má 48 hodín voľno. Z uvedeného dôvodu nie je možné považovať podmienku starostlivosti za splnenú a na základe uvedenej skutočnosti menovaný nezačal od 02.08.2019 poskytovať dieťaťu starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa. Matka dieťaťa od 01.09.2018 je vedená ako občan, ktorý sa stará o dieťa do 6 rokov. Vzhľadom na tieto skutočnosti Sociálna poisťovňa, pobočka R. rozhodla tak, ako bolo uvedené vo výroku rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté odvolaním.
5. Čo sa týka odôvodnenia rozhodnutia žalovanej ako odvolacieho orgánu, táto poukázala na konanie o nároku na materskú, v ktorom uviedla postup, na ktorý súd už vyššie poukázal a ďalej žalovaná uviedla, že prvostupňový správny orgán rešpektoval názor ústredia a postupoval ďalej a vydal rozhodnutie dňa 28.02.2020, ktoré bolo napadnuté odvolaním účastníka konania - žalobcu. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia poukázala na dôvody odvolania žalobcu voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka R. pričom v odvolaní poukázal na definíciu riadnej starostlivosti zo zákona o rodičovskom príspevku, teda zákona č. 571/2009 Z. z. Žalobca žiadal o prehodnotenie rozhodnutia a priznania dávky materského od 02.08.2019. Argumentoval pritom v odvolaní tým, že materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia, pričom nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenia príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva tvorí súčasť sociálneho poistenia. Navrhovateľ si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec - otec dieťaťa a to z dobrovoľného nemocenského poistenia.
6. Odvolací orgán citoval príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení § 31 ods. 1, ods. 3 ako aj § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. d) a zároveň argumentoval tým, že v ustanovení § 31 vymedzuje zákon všeobecné podmienky vzniku nároku dobrovoľne nemocensky poistenej osoby na materské, ktorými sú existencia nemocenského poistenia, deň vzniku dôvodu na poskytnutie dávky, resp. existencia nemocenského poistenia v deň vzniku dôvodu na poskytnutie dávky v ochrannej lehote, t. j. v prípade materského inému poistencovi ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti a zároveň zaplatenie príslušného poistného. Osobitnými podmienkami nároku na materské iného poistenca, ktoré určuje § 49 v znení neskorších predpisov sú prevzatie do starostlivosti na základe dohody s matkou a starostlivosť o toto dieťa otcom dieťaťa, ako aj iné podmienky... Jednou z osobitných podmienok nároku na materské iného poistenca je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu. Zákon o sociálnom poistení má rovnakú právnu silu ako zákon o rodičovskom príspevku, a preto nie je dôvod uplatňovať analógiu pri pojmoch starostlivosť a riadna starostlivosť. To platí aj v prípade zákona č. 568/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa v znení neskorších predpisov. Povinnosť sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa je rodičovskou povinnosťou, ktorú majú obaja
rodičia dieťaťa, tak matka ako otec dieťaťa. Túto rodičovskú povinnosť ukladá rodičom § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. Na splnenie podmienky nároku na materské musí ísť o faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti, čo dokazuje aj ustanovenie § 51 citovaného zákona. Vychádzajúc z predložených dôkazov uvedených vyššie v rozhodnutí, ako aj údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré navrhovateľovi vzniklo odo dňa 28.01.2019, trvalo do dňa 02.08.2019. V rozhodujúcom čase bol zároveň sociálne zabezpečený na základe zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý v zmysle jeho § 1 upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov.
7. Odvolací orgán z predloženej navrhovateľovej dochádzky za mesiac august 2019 až december 2019 zistil, že navrhovateľ v období odo dňa 02.08.2019 do dňa 19.08.2019 mal 5x 24-hodinovú službu s tým, že v čase od 22.30 hod. do 05.30 hod. bol práci v pohotovosti, 1x 8-hodinovú službu a medzi jednotlivými služba mal voľno, s výnimkou obdobia odo dňa 20.08.2019 do dňa 26.08.2019, kedy čerpal dovolenku. V mesiaci september 2019 mal 7x 24-hodinovú službu s tým, že v čase od 22.30 hod. do 05.30 hod. bol v práci v pohotovosti, 1x pracoval od 08.00 hod. do 11.00 hod., 1x pracoval od 18.30 hod. do 07.00 hod. s tým, že od 00.00 hod. do 07.00 hod. bol v pohotovosti v práci a medzi jednotlivými služba mal voľno. V mesiaci október 2019 mal navrhovateľ 10x 24-hodinovú službu s tým, že v čase od 22.30 hod. do 05.30 hod. bol v práci v pohotovosti, 1x pracoval od 07.00 hod. do 00.00 hod. a medzi jednotlivými službami mal voľno. V mesiaci november 2019 mal 8x 24-hodinovú službu s tým, že od 22.30 hod. do 05.30 hod. bol práci v pohotovosti, 1x bol v práci v pohotovosti od 00.00 hod. do 07.00 hod., 1x pracoval od 07.00 hod. do 00.00 hod. a medzi jednotlivými službami mal voľno. V mesiaci december 2019 mal navrhovateľ 8x 24-hodinovú službu s tým, že od 22.30 hod. do 05.30 hod. bol v práci v pohotovosti, 1x odpracoval od 07.00 hod. do 10.00 hod. a medzi službami mal voľno. Vychádzajúc z uvedeného navrhovateľ, ktorý si nárok na materské uplatnil z dobrovoľného nemocenského poistenia a v dohode o prevzatí dieťaťa do starostlivosti sa formálne zaviazal prevziať starostlivosť o dieťa, aj po 02.08.2019 naďalej vykonával službu ako príslušník Hasičského zboru, za obdobných podmienok, za ktorých ju vykonával pred údajným prevzatím dieťaťa do svojej starostlivosti, na rodičovskú dovolenku zo služobného pomeru nenastúpil a ani o ňu nepožiadal. Nemožno preto konštatovať, že dieťa skutočne dňa 02.08.2019 prevzal do starostlivosti a o toto dieťa sa skutočne stará ako to vyžaduje zákon v zmysle vyššie uvedených právnych úvah. V neprospech navrhovateľa svedčí aj tvrdenie právnej zástupkyne v odvolaní, že počas výkonu služby navrhovateľa sa o dieťa stará starý rodič dieťaťa.
8. Žalovaná ďalej argumentovala v odôvodnení rozhodnutia, že účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva - v prípade matky dieťaťa, alebo v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do 3 rokov jeho veku - v prípade iného poistenca, napr. otca. Účel zákona nie je naplnený, pokiaľ otec dieťaťa prevzal dieťa do starostlivosti len formálne, naďalej vykonáva prácu v takmer rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom dosahuje porovnateľný príjme ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku. Navrhovateľ na účely preukázania prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti predložil Dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, v ktorej sa s matkou dieťaťa dohodol, že počnúc dňom 02.08.2019 prevezme dieťa do svojej starostlivosti a tu je potrebné uviesť, že samotná Dohoda o starostlivosti otca nie je spôsobilá preukázať skutočné prevzatie starostlivosti o dieťa otcom a najmä skutočné poskytovanie takejto starostlivosti zo strany otca. Pokiaľ bolo preukázané, je navrhovateľ aj po jeho formálnom prevzatí do starostlivosti na základe dohody pracovnej vyťažený v rozsahu vylúčujúcom súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu a dokonca v rovnakom rozsahu, než pred údajným prevzatím starostlivosti o dieťa, teda nemožno konštatovať, že dieťa fakticky prevzal do svojej starostlivosti a toto dieťa sa skutočne stará. Samotná dohoda rodičov je tak dôkazom, že sa otec dieťaťa s matkou dohodli na tom, že starostlivosť o dieťa preberá otec a zároveň podklad ku konaniu o nároku na materské. Na jej základe sa na účely materského následne skúma, či k prevzatiu dieťaťa otcom skutočne došlo a či sa o toto dieťa naozaj stará navrhovateľ, ktorý si v súvislosti s tým uplatnil nárok na materské. Podľa názoru žalovanej tak tomu bolo aj v prípade navrhovateľa. Dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti bola ako dôkaz v súlade s § 196 ods. 7 zákona posúdená osobitne ako aj v súvislosti s ďalšími dôkazmi a práve jej konfrontáciou s ďalšími dôkazmi, tzn. evidenciou dochádzky navrhovateľa, údaje evidované v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bolo preukázané, že prevzatie dieťaťa do starostlivosti navrhovateľa odo dňa 02.8.2019 bolo len formálne a reálne k nemu nedošlo a to ani k skutočnému poskytovaniu starostlivosti o dieťa zo strany navrhovateľa na dennej báze, nakoľko takúto starostlivosť za súčasného výkonu inej zárobkovej činnosti s vyťažením 24-hodinovej služby dieťaťu nie je možné poskytnúť.
9. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že v prípade uplatňovania nároku na materské inými poistencami si iní poistenci sami určujú dátum poistnej udalosti, ktorá zakladá dôvod na dávku a to je v ich prípade prevzatie dieťaťa. Iní poistenci uplatňujúci si nárok na materské tak majú určitú výhodu v porovnaní s poistenkyňami, nakoľko si môžu dopredu zabezpečiť a upraviť životnú situáciu pred uplatnením si nároku na materské tak, aby tento nárok vznikol. U navrhovateľa k určenému dňu prevzatia dieťaťa - k 02.08.2019 neprišlo k takej zmene životnej situácie, aby mu umožňovala skutočne prevziať starostlivosť o dieťa, ako sa zaviazal v Dohode a skutočne sa oň starať. V závere svojho rozhodnutia citovala príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení § 195 ods. 1 a 3, § 209 ods. 1 a zároveň poukázala na to, že ústredie námietku právnej zástupkyne uvedenú v odvolaní, že Sociálna poisťovňa nemala právo si od zamestnávateľa si vyžiadať evidenciu dochádzky vzhľadom na vyššie citované ustanovenie zákona, považuje za bezpredmetnú. Zároveň žalovaná uviedla, že pokiaľ právna zástupkyňa poukazuje na podobné prípady žiadosti otcov o materské, poznamenáva, že každý jeden prípad Sociálna poisťovňa posudzuje individuálne a pokiaľ v odvolaní argumentovala rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn.: 44Sa/5/2019, ako aj rozsudkami Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Banskej Bystrici, ústredie však disponuje uvedenými rozsudkami, v ktorých sa správne súdy stotožnili s názorom Sociálnej poisťovne prezentovanými vo veci posúdenia nároku na materské a uviedla, že pri posudzovaní nároku neskúma Sociálna poisťovňa striktne len splnenie zákonnom stanovených podmienok, ale prihliada aj na všetky okolnosti jednotlivého prípadu a súčasne dbá aj na sledovaný kompenzačný účel nemocenského poistenia, z ktorého sa dávka poskytuje. Zároveň poukázala na nálezy Ústavného súdu SR a argumentovala poukazom, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu. Úplne v závere svojho rozhodnutia citovala príslušné ustanovenia § 196 ods. 1, ods. 7 zákona a konštatovala, že ako odvolací orgán zhodnotila každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach a dospela k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a rozhodnutie zákonné a vecne správne.
II.
Žalobné dôvody
10. Včas podanou žalobou sa žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne domáha zrušenia rozhodnutia žalovanej, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovni, pobočky R. s tým, že rozhodnutia správnych orgánov nevychádzali zo správneho právneho posúdenia veci a žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav veci.
11. Čo sa týka žalobných dôvodov v týchto žalobca citoval príslušné ustanovenia § 31 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení ako aj § 49 ods. 1 až § 49 ods. 2 písm. d). Argumentoval žalobca v žalobe tým, že pre splnenie nároku na materské je v zmysle citovaných zákonných ustanovení potrebné naplniť viaceré podmienky. Jednou z nich je aj prevzatie dieťaťa do starostlivosti a jej následné poskytovanie dieťaťu. Podľa žalovanej je táto podmienky splnená len vtedy, ak otec dieťaťa fakticky prevezme dieťa do svojej starostlivosti a spravidla vtedy, kedy otec aj preruší svoju pracovnú činnosť, aby sa o dieťa mohol starať, čím má byť aj naplnený účel nemocenského poistenia. Musí teda ísť o faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti, čo má dokazovať aj § 51 zákona. Dohoda rodičov o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca je podľa žalovanej len fiktívnou dohodou, pokiaľ otec naďalej vykonáva zárobkovú činnosť. Žalovaná taktiež konštatovala, že žalobca aj po tvrdenom prevzatí dieťaťa vykonával prácu v plnom služobnom pomere, teda nevytvoril z pohľadu pracovných podmienok taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje starostlivosť o dieťa v širšom rozsahu ako pred jeho faktickým prevzatím. Zároveň žalobca poukázal na to, že pokiaľ ide o žalovanou tvrdenú povinnosť prerušenia výkonu práce, takáto podmienka nemá podľa nej oporu v zákone a nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Zároveň predkladá súdu aj odkaz na web Sociálnej poisťovne, z ktorého jasne vyplýva, ako Sociálna poisťovňa rozhoduje v daných veciach, t. j. že pri dobrovoľne nemocensky poistenec osobe neskúma príjmy, nakoľko absencia príjmu nie je podmienkou priznania nároku na materské.
12. Zároveň žalobca poukázal na článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého princíp viazanosti právom ako jeden z princípov dobrej verejnej správy vyžaduje, aby všetky rozhodnutia a úkony orgánov verejnej správy mali oporu v právnom poriadku a ich obsah bol s ním v súlade a boli účinne vynútiteľné. Tento princíp podľa žalobcu zahŕňa nielen požiadavku na súladný postup verejnej správy s
vnútroštátnymi zákonmi, medzinárodným právom a všeobecnými právnymi zásadami, ale aj požiadavku nezneužívania voľnej úvahy a požiadavku výkonu právomoci len za účelom ustanoveným zákonom. Ak by teda podmienka prerušenia pracovnej činnosti mala byť jednou z podmienok pre vznik nároku na materské, bola by rozhodne uvedená v zákone, inak výklad podľa žalobcu je neprípustný.
13. Žalobca ďalej na podporu svojej argumentácie uviedol, že ustanovenie § 48 zákona upravuje podmienky nároku na materské u matky, taktiež nevyžaduje osobnú starostlivosť. Na účely sociálneho poistenia podľa žalobcu pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu, avšak tento pojem je definovaný v zákone o rodičovskom príspevku, v zmysle ktorého riadna starostlivosť o dieťa je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu podľa § 3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku. Pre účely priznania nároku na materské je nutné podľa žalobcu pojem starostlivosť o dieťa obsiahnutý v §49 koná v súlade s jeho definíciou podľa uvedeného zákona vykladať rovnako ako je to pri výklade rodičovského príspevku. Riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne pomocou inej plnoletej fyzickej osoby alebo dokonca aj pomocou právnickej osoby. Z uvedeného podľa žalobcu nevyplýva nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečenia starostlivosti o dieťa osobne.
14. Žalobca ďalej argumentoval tým, že v zásade je rozdielom medzi podmienkami vzniku nároku na materské u matky a u otca formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti. Zákon opätovne nijako bližšie uvedené nevymedzuje. Zákon neurčuje žiadne bližšie podmienka ani formu na uzavretie dohody medzi matkou a otcom dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti. V žiadnom prípade túto podmienku nemožno vykladať tak, ako to urobila žalovaná, ktorá konštatovala, že podmienka dohody o prevzatí dieťaťa môže byť splnená len vtedy, ak otec dieťaťa fakticky prevezme dieťa do svojej starostlivosti a preruší svoju pracovnú činnosť. Pokiaľ o tento záver žalovaná opiera svoje rozhodnutie, podľa žalobcu nemožno dospieť k inému názoru ako k tomu, že vec nesprávne právne posúdila. V závere žaloby žalobca argumentoval tým, že rovnaké a podobné prípady žiadosti otcov o materské boli posudzované inak ako v tomto prípade a právna zástupkyňa žalobcu poukázala v tejto súvislosti na nevyhnutnosť rešpektovania princípu právnej istoty, ktorej neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva a tým aj rozhodovanie správnych orgánov v identických veciach. Pritom poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn.: 44Sa/5/2019, z ktorého citovala závery. Na základe uvedených skutočností žiadala právna zástupkyňa žalobcu rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému, resp. Sociálnej poisťovni, pobočka R. na ďalšie konanie a priznať trovy konania.
III.
Vyjadrenia žalovanej a žalobcu
15. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 24.08.2020 vyjadrila žalovaná, ktorá zotrvala na právnych a skutkových záveroch rozhodnutia a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň vyslovila súhlas, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobcu písomným podaním z 21.09.2020, ktorá zotrvala na žalobných dôvodoch a rozhodnutie tak žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu navrhla zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. V žalobe uviedla, že žalobca netrvá nariadiť pojednávanie v predmetnej veci.
IV.
Závery správneho súdu
16. Správny súdny poriadok - zákon č. 162/2015, ktorý je účinný od 01.07.2016 je zákonom, podľa ktorého ustanovení správny súd v tomto konaní postupoval.
17. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) S.s.p., sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne.
20. Podľa § 199 ods. 3 citovaného zákona, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
21. Podľa § 190 citovaného zákona, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná rozsudkom ju zamietne.
22. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, vyjadreniami jednotlivých účastníkov konania a vyhlásil rozhodnutie bez prítomnosti účastníkov konania postupom podľa § 137 ods. 3, 4 S.s.p.
23. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorým ako príslušný správny orgán odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu pobočky SP R. zamietol a vo výroku rozhodnutia zmenil iba ustanovenie § 49 ods. 2 na ustanovenie § 49 zákona, v ostatnom rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Prvostupňový správny orgán rozhodol o zamietnutí žiadosti na priznanie materského žalobcovi podľa § 49 ods. 2, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, pretože nemá nárok na materské, ktorý nárok si uplatnil 02.08.2019.
24. Správny súd po preverení splnenia podmienok žalobcu, ktoré sú spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu vykonal súdny prieskum týchto rozhodnutí, tzn. splnenia podmienok za akých žiadal žalobca priznanie materskej za obdobie od 02.08.2019 a dospel k záveru, že správne orgány rozhodli v súlade so zákonom a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodili správny právny záver a svoje rozhodnutia aj dôsledne odôvodnili.
25. Podľa § 49 ods. 1 veta prvá zákona, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Iným poistencom, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti je v zmysle § 49 ods. 2 písm. d) zákona otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí 6 týždňov odo dňa pôrodu a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok. Žalobca ako otec dieťaťa ako iný poistenec si uplatnil nároku na materské z povinného nemocenského poistenia na pobočke Sociálnej poisťovne R. pod č. U z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenec osoby a to odo dňa 02.08.2019 a do svojej starostlivosti podľa § 49 ods. 2 písm. d) na základe tejto žiadosti chcel prevziať svoju dcéru G. G. W., nar. XX. J. XXXX. K uvedenej žiadosti navrhovateľ predložil čestné vyhlásenie k žiadosti o materské zo dňa 02.08.2019, v ktorom matka dieťaťa J. W. vyhlásila, že navrhovateľ odo dňa 02.08.2019 preberá do svojej starostlivosti dieťa. Ďalej čestné vyhlásenie navrhovateľa zo dňa 02.08.2019, že je sociálne zabezpečený na základe zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a jeho sociálne zabezpečenie vykonáva Ministerstvo vnútra SR, Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v R., ďalej potvrdenie MV SR, OR HaZZ zo dňa 27.09.2019, z ktorého vyplýva, že v súčasnej dobe neevidujú žiadosť o rodičovskú dovolenku navrhovateľa. Zároveň predložil žiadosť matky dieťaťa J. W. o odňatí rodičovského príspevku a potvrdenie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny R. z 31.07.2019, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ si neuplatnil nárok na rodičovský príspevok.
26. Z predloženého potvrdenia o dochádzke žalobcu za mesiac august 2019 až december 2019 bolo správnymi orgánmi zistené, že žalobca v období odo dňa 02.08.2019 do dňa 19.08.2019 mal 5x 24- hodinovú službu s tým, že v čase o 22.30 hod. do 05.30 hod. bol v práci v pohotovosti, 1x 8-hodinovú dennú službu a medzi jednotlivými služba mal voľno, s výnimkou obdobia odo dňa 20.08.2019 do dňa 26.08.2019, kedy čerpal dovolenku. V mesiaci september 2019 mal 7x 24-hodinovú službu s tým, že v čase od 22.30 hod. do 05.30 hod. bol v práci v pohotovosti, 1x pracoval od 08.00 hod. do 11.00 hod., 1x pracoval od 18.30 hod. do 07.00 hod. s tým, že od 00.00 hod. do 07.00 hod. bol v pohotovosti v práci a medzi jednotlivými služba mal voľno. V mesiaci október 2019 mal navrhovateľ 10x 24-hodinovú službu s tým, že v čase od 22.30 hod. do 05.30 hod. bol v práci v pohotovosti, 1x pracoval od 07.00 hod. do 00.00 hod. a medzi jednotlivými službami mal voľno. V mesiaci november 2019 mal 8x 24-hodinovú službu s tým, že od 22.30 hod. do 05.30 hod. bol práci v pohotovosti, 1x bol v práci v pohotovosti od 00.00 hod. do 07.00 hod., 1x pracoval od 07.00 hod. do 00.00 hod. a medzi jednotlivými službami mal voľno. V mesiaci december 2019 mal navrhovateľ 8x 24-hodinovú službu s tým, že od 22.30 hod. do 05.30 hod. bol v práci v pohotovosti, 1x odpracoval od 07.00 hod. do 10.00 hod. a medzi službami mal voľno.
27. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán žalobcovi podľa § 49 ods. 2 zákona nepriznal nárok na materské za obdobie od 02.08.2019. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na to, že žalobca iba formálne s matkou dieťaťa spísal dohodu o prevzatí dieťaťa, o ktoré sa vlastne ani fakticky nemôže starať, pretože jeho výkon práce je v 12 až 24-hodinových službách a jeho práca je v sídle zamestnávateľa, t. j. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v R..
28. Správny súd posúdil žalobcove námietky aj s poukazom na doterajší kontinuálny výkon štátnej moci, pričom doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR chápe takto sformulovaný dôvod rozhodovania o materskom na základe iných skutočností vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. ako nesprávnu aplikáciu právnej normy na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci. Na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny predpis, no nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak ho správny skutkový záver vyvodil nesprávne právne závery. V súvislosti s uvedeným však správny súd nepovažuje za naplnený dôvod uvedený žalobcom v žalobe, nakoľko správne orgány v tomto prípade rozhodovali na základe správneho právneho záveru podľa platných zákonných ustanovení, ktorý bol vyvodený práve z dostatočne zisteného skutkového stavu. Na základe uvedeného správneho právneho záveru riadne správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie a to prvostupňové ako aj rozhodnutie žalovanej ako odvolacieho orgánu.
29. Ako vyplýva z ustanovenia § 30 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.
30. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.2018, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.
31. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) citovaného zákona v znení účinnom od 01.01.2019, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.
32. Z vyššie citovaných ustanovení bezpochyby vyplýva, že jednou zo všeobecných podmienok nároku na nemocenskú dávku zamestnanca je podmienka absencie príjmu. Splnenie podmienky absencie príjmu sa pritom posudzuje z toho nemocenského poistenia, z ktorého bol nárok na nemocenskú dávku zamestnanca uplatnený s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. O príjme žalobu ako príslušníka OR Hasičského a záchranného zboru v R. nemal súd žiadne pochybnosti. Predovšetkým mal preukázané, že u žalobcu nešlo o absenciu príjmu.
Zároveň je bezpochyby zrejmé, že jednou z osobitných podmienok nároku iného poistenca na materské je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu. Táto podmienka je splnená len vtedy, ak otec dieťaťa fakticky, nielen formálne uzavretím dohody s matkou dieťaťa prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Možno dospieť teda k záveru, že Zákon o sociálnom poistení nezakazuje vykonávanie práce na základe iného pracovnoprávneho vzťahu, ako na základe toho, z ktorého bol uplatnený nárok na materské, avšak podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti musí byť v tomto prípade splnená.
33. Zákon o sociálnom poistení má rovnakú právnu silu a rovnakú váhu ako Zákon o rodičovskom príspevku, preto nie je dôvod uplatňovať analógiu pri pojmoch starostlivosť a riadna starostlivosť. Je potrebné uvedomiť si, že tak v zákone č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku je doslova vydefinovaný pojem starostlivosť, ale nie riadna starostlivosť, ktorá je uvedená v Zákone o sociálnom poistení, čo sa týka materskej. Zároveň je treba poukázať na to, že ak by bol zákonodarca chcel, aby sa uplatnila aj na iné účely nároku na materské definícia riadnej starostlivosti, ktorá je tak, ako je uvedená pri osobnom rozsahu, tak ako je použitá v inom osobitnom predpise, bol by to do Zákona o sociálnom poistení zákonodarca uviedol tak, ako je to uvedené pri osobnom rozsahu dôchodkového poistenia. Nakoľko iba v tomto ustanovení sa vyžaduje riadna starostlivosť o dieťa, pričom v § 15 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení je definovaná riadna starostlivosť len na účely § 15 ods. 1 o sociálnom poistení a to ako riadna starostlivosť podľa osobitného predpisu, ktorým je práve Zákon o rodičovskom príspevku.
34. Správny súd je toho názoru, že na rozdiel od rodičovského príspevku, materské je nemocenskou dávkou poskytovanou z nemocenského poistenia, ktorého účelom je tak, ako to uvádza explicitne Zákon o sociálnom poistení kompenzácia straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej môže dôjsť v rôznych životných situáciách, napríklad tehotenstvo, materstvo alebo prevzatie starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku. Potom z toho vyplýva, že aj keď z ustanovenia pomerne jednoznačne vyplýva, že sa vyžaduje skutočná starostlivosť o dieťa, ktoré nepochybne vedie ku strate príjmu zo zárobkovej činnosti. V súvislosti s uvedeným možno dospieť k záveru, že výkon pracovnej činnosti na plný úväzok pri poskytovaní starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku je v rozpore s účelom poskytovania materského. S týmto názorom, ktorý de facto uviedla aj žalovaná vo svojom rozhodnutí musel správny súd súhlasiť, pretože k námietke nesprávneho výkladu príslušných ustanovení zákona, na ktoré poukazuje žalobca v žalobe argumentuje správny súd práve výkladom a interpretáciou uvedeného pojmu starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku, ktoré podľa názoru žalobcu je úplne v rozpore s príslušnými ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení, konkrétne ustanovením § 49 ods. 2 písm. d) zákona. V predmetnom prípade bolo povinnosťou sociálnej poisťovne posúdiť nárok otca dieťaťa ako iného poistenca na materské a vykonať výklad a aplikáciu príslušnej právnej normy v kontexte s účelom Zákona o sociálnom poistení, ako aj a prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu.
35. Čo sa týka žalobných námietok, preto správny súd argumentoval práve poukazom na vyššie uvedené a zdôraznil tú skutočnosť, že pokiaľ došlo iba k formálnemu prevzatiu dieťaťa a jeho starostlivosti zo strany otca neboli naplnené osobitné podmienky na priznanie materského tak, ako to aplikuje ustanovenie § 49 ods. 2 písm. d) Zákona o sociálnom poistení, nemohol správny súd akceptovať žalobcove námietky. K uvedenému prípadu správny súd konštatoval, že posúdenie a právne závery správnych orgánov boli v súlade so zákonom a tieto vychádzali z posúdeného prípadu otca maloletého dieťaťa tak, ako to bolo napokon zistené z administratívneho spisu, ako aj z jednotlivých rozhodnutí správnych orgánov. Ohľadom nároku na materské, aj správny súd je takého názoru, že až po splnení všeobecných a osobitných podmienok uvedených konkrétne v ustanovení § 49 ods. 2 písm. d) Zákona o sociálnom poistení by mohol žalobca mať nárok na materské od 02.08.2019 tak, ako to pôvodne vo svojej žiadosti žiadal. Avšak zo strany žalobcu uvedené podmienky zákona splnené neboli.
36. Čo sa týka rozhodnutia tak žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu, tieto boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého bol vyvodený správny právny záver a rozhodnutia boli náležite v súlade so zákonom odôvodnené a preto boli aj súdom preskúmateľné. Preto správny súd s poukazom na ustanovenie § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.
37. Podľa § 167 ods. 1 S.s.p. rozhodol o náhrade trov konania s poukazom na to, že žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaná nesplnila podmienky uvedené v ustanovení § 168 S.s.p. rozhodol správny súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak ( ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.