Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_24S-166-2019.pdf
PDF · 184.08 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/166/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: SLOVAKIAN WOOD, s.r.o., so sídlom Bazovského 4419/9, 984 01 Lučenec, IČO: 35 852 941, právne zastúpený: Kováč | Krpčiarová & Partners - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom M. Bela 2, 984 03 Lučenec, IČO: 47 253 975, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101358673/2019 zo dňa 05. júna 2019, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. U žalobcu bola Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej aj len „orgán verejnej správy 1. stupňa“ alebo „správca dane“) vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobia november 2014 a september 2017. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 102194161/2018 zo dňa 08.11.2018. K Protokolu žalobca predložil pripomienky a dôkazy, ktoré boli prerokované na ústnom pojednávaní dňa 20.12.2018 (zápisnica č. 102645284/2018) a dňa 11.02.2019 (zápisnica č. 100417480/2019).
2. V následnom vyrubovacom konaní bolo vydané správcom dane rozhodnutie č. 100446880/2019 zo dňa 13.02.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) rozdiel dane v sume 540 000 Eur na DPH podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2017.
3. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane na základe prijatej faktúry ev. č.: 1554, č. faktúry 20147001, dátum vyhotovenia 19.09.2017, daňová povinnosť 15.09.2017, dátum splatnosti 03.10.2017, dodávateľ SioTech Golobal s.r.o., Zámocká 3, 811 01 Bratislava 1, IČO: 43 841 074 (ďalej aj len „SioTech Global s.r.o.“), v zmysle Zmluvy o združení a spolupráci zo dňa 05.05.2017, služby za účelom realizácie projektu v lokalite ABIDJAN v množstve jeden, v cene bez DPH 2 700 000 Eur, DPH sadzbou 20 % v sume 540 000 Eur, celková cena s DPH 3 240 000 Eur.
4. Správca dane poukázal na to, že žalobca, spoločnosť SioTech Global s.r.o. a spoločnosť Art Pro Plus, s.r.o., J. A. Komenského 5130/25, 984 01 Lučenec, IČO: 46 338 179 (ďalej aj len „Art Pro Plus, s.r.o.,“) sa dohodli a vystavili si faktúry v rovnakej hodnote a s rovnakou DPH, čo je v rozpore (čo popiera) s
najzákladnejším princípom fungovania DPH. Správca dane poukázal na to, že daňou z pridanej hodnoty sa vždy zaťažuje hodnota (teda cena), o ktorú každý jednotlivý člen distribučného kanála zvýši hodnotu (teda cenu), ktorú zaplatil predchádzajúcemu členovi distribučného kanála. Princíp tejto dane je v tom, že sa ňou zaťažuje cena alebo hodnota, o ktorú každý člen distribučného reťazca navýšil hodnotu, ktorú zaplatil predchádzajúcemu členovi distribučného kanála. Pri deklarovanej fakturácii žiadna pridaná hodnota nebola, žiadny účastník reťazca nezaťažil hodnotu, ktorú zaplatil predchádzajúcemu členovi o cenu, ktorou navýšil hodnotu predmetu fakturácie. Podľa správcu dane žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, čo konkrétne, v akej kvalite a v akej kvantite, za akú cenu (spôsob ocenenia) bolo poskytnuté dodávateľom a prijaté odberateľom v zdaňovacom období september 2017.
5. Z hlavnej knihy a účtovných zápisov vyplýva, že faktúra bola zaplatená postúpením pohľadávok.
6. Správca dane ďalej podrobne poukázal na údaje obsiahnuté v účtovnej závierke žalobcu a na finančné ukazovatele, ako aj na ich význam a výpovednú hodnotu vo vzťahu k deklarovaniu finančnej situácie daňového subjektu. Podľa správcu dane zaúčtovaním prijatej faktúry a úhradou faktúr postúpením pohľadávok žalobca zvýšil v percentuálnom vyjadrení obrat spoločnosti na 122,7 % a zvýšil zaúčtované náklady o sumu 2 700 000 Eur. Vylepšením účtovnej závierky roku 2017 žalobca deklaroval vyššiu výkonnosť, čím dosiahol vyššiu bonitu pri posudzovaní spoločnosti užívateľmi, obchodnými partnermi, financujúcimi bankami a štátnymi inštitúciami.
7. Podľa správcu dane z faktúr predložených žalobcom nevyplýva a nebolo možné určiť, čo konkrétne, v akej kvalite a kvantite, za akú cenu (spôsob ocenenia) bolo poskytnuté dodávateľom SioTech Global s.r.o. a prijaté žalobcom ako odberateľom. Žalobca a jeho dodávateľ nepreukázali, že došlo k uskutočneniu deklarovaných zdaniteľných plnení na základe predložených faktúr. Nebola preukázaná opodstatnenosť vyhotovených a vzájomne zaúčtovaných faktúr kontrolovanými daňovými subjektmi - žalobcom, spoločnosťou SioTech Global s.r.o. a spoločnosťou Art Pro Plus, s.r.o.
8. S poukazom na ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH správca dane uzavrel, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie DPH z faktúry vystavenej deklarovaným dodávateľom SioTech Global s.r.o., ale nepreukázal, že reálne došlo k uskutočneniu deklarovaného zdaniteľného plnenia. Daň je žalobca povinný zaplatiť z dôvodu jej uvedenia na faktúre podľa § 69 ods. 5 Zákona o DPH.
9. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101358673/2019 zo dňa 05.06.2019 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.
10. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že medzi žalobcom a spoločnosťami SioTech Global s.r.o. a Art Pro Plus, s.r.o. bola uzatvorená Zmluva o združení a spolupráci zo dňa 05.05.2017, kde sa spoločnosti združili s cieľom realizácie projektu - Spoločného investičného zámeru „Príprava, výroba a výstavba montovaných domov na báze progresívnych konštrukčných materiálov“. Podľa zmluvných dokumentov účastníci združenia spojili svoje kapacity, aby vytvorili dostatočný základ pre spoločný postup. Spoločnosť Art Pro Plus, s.r.o. ako účastník 1, špecializujúci sa na analýzu jednotlivých vôd, vhodných na výrobu komponentov pre stavebné konštrukčné prvky, mal svoj záväzok splniť participáciou na spoločnom vývoji a výskume pre oblasť analýzy zloženia jednotlivých vôd, vhodných na výrobu komponentov pre stavebné konštrukčné prvky, účastník 2 (žalobca) mal vystupovať ako subjekt, ktorý disponuje licenciou na uplatnenie technológie pre jednotlivé modelové typy rodinných domov a v rámci I. etapy prípravných prác mal zabezpečiť pretransformáciu vývoja a výskumu pre konkrétne projekty jednotlivých typov domov a vývojové štúdie ich aplikácií v súčinnosti s účastníkom 3 spoločnosťou Sio Tech Global, s.r.o., realizovaných s maximálnou možnosťou využitia domácich prírodných zdrojov v lokalitách Západnej Afriky. Spoločnosť Sio Tech Global, s.r.o. ako účastník 3 mal vystupovať ako špecializovaný subjekt pre racionalizáciu a znižovanie hmoty stenových prefabrikátov na báze „sio“ materiálov v kombinácii s prvkami, ktoré budú výsoledkom vývoja a výskumu získaných látok, vhodných na výrobu stavebných konštrukciií, práve v lokalite prítomných morských vôd. Cieľom združenia podľa vyjadrení žalobcu a vykonaných dôkazov bolo vytvoriť spoločné dielo, na ktorom bude participovať každý člen. Výstupom mal byť investičný zámer, ktorý mal byť úvodnou časťou prípravnej fázy. Na základe doložky administrácie Spoločného investičného zámeru boli stanovené aj rozsahy, v akých sa jednotliví účastníci mali podieľať na tvorbe kapitol investičného zámeru ako prvej prípravnej
fázy, pričom každý účastník sa mal na celkovom diele podieľať rovnakým rozsahom. Z jednotlivých vyjadrení vyplynulo, že nemalo ísť o dodávky služieb niektorého účastníka združenia inému účastníkovi združenia, nešlo o samostatné diela a ani o dielčie dodávky medzi účastníkmi združenia. Vzájomné fakturácie medzi účastníkmi združenia v prípade preverovaných faktúr mali predstavovať vzájomné vysporiadanie nákladov, ktoré malo byť vopred dohodnuté.
11. Spoločnosť SioTech Global s.r.o. vystavila faktúru č. 2017001 zo dňa 19.09.2017 pre žalobcu v celkovej sume 3 240 000 Eur. Žalobca vystavil faktúru č. 2017604 zo dňa 19.09.2017 pre spoločnosť Art Pro Plus, s.r.o. v celkovej sume 3 240 000 Eur a spoločnosť Art Pro Plus, s.r.o. vystavila faktúru č. 27045 zo dňa 19.09.2017 pre spoločnosť SioTech Global s.r.o. v celkovej sume 3 240 000 Eur. K úhrade faktúr došlo len postúpením pohľadávok a vzájomným započítaním, keď na základe Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30.09.2017 spoločnosť Art Pro Plus, s.r.o. postúpila pohľadávku vzniknutú z vystavenej faktúry pre spoločnosť SioTech Global, s.r.o., žalobcovi a dňa 03.10.2017 došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok medzi žalobcom a spoločnosťou SioTech Global s.r.o., čím došlo k vzájomnej úhrade preverovaných faktúr medzi všetkými účastníkmi združenia, a to spoločnosťou SioTech Global s.r.o., Art Pro Plus, s.r.o. a žalobcom.
12. Aj u spoločnosti SioTech Global s.r.o. a spoločnosti Art Pro Plus, s.r.o. boli vykonané daňové kontroly. Spoločnosť SioTech Global s.r.o. na základe výziev nepredložila dôkazy preukazujúce oprávnenosť fakturácie. Konateľka spoločnosti Art Pro Plus, s.r.o., sa k vzájomnej fakturácii nevedela vyjadriť a ďalej vyplynulo, že táto spoločnosť si mala výskum a vývoj komponentov zabezpečiť vo vlastnej réžii. 13. Analýzou účtovných závierok spoločností bolo zistené, že vzájomným vystavením faktúr a ich zaúčtovaním si spoločnosti zvýšili svoje výnosy, náklady a obraty, čím deklarovali vyššiu výkonnosť pri posudzovaní v prípade žiadostí o finančné výpomoci od finančných inštitúcií, štátnych inštitúcií alebo pred obchodnými partnermi. Predloženou Zmluvou o združení nebolo preukázané aké zdaniteľné plnenia boli vzájomne vystavenými faktúrami dodané. Z vyjadrenia svedka A.. C.. E. G. vyplýva, že medzi spoločnosťami nedochádzalo k vzájomným dodávkam a poskytovaniam služieb, ale všetci ako účastníci združenia mali dodávať služby do jedného celku - spoločného investičného zámeru. Vzájomná fakturácia mala predstavovať len vyúčtovanie nákladov vynaložených jednotlivými účastníkmi združenia na dosiahnutie spoločného investičného zámeru, ktoré však neboli preukázané.
14. Ani z ďalších predložených dôkazov - Spoločného investičného zámeru, z doložky administrácie spoločného investičného zámeru, vrátane prílohy k tejto doložke - štruktúra participácie účasti účastníkov na spracovaní Spoločného investičného zámeru, nevyplývalo, aké zdaniteľné plnenia boli predmetom vzájomných fakturácii. Žalobca vo vyjadreniach uvádzal, že cieľom nebolo spracovanie projektovej dokumentácie na rodinné domy. Zo Spoločného investičného zámeru vrátane doložky administrácie a štruktúry participácie účastníkov nevyplývalo, čo a ktorý účastník združenia dodával, aké náklady vynaložil, resp. aké obstaral tovary a služby, a nepreukázalo sa, aké zdaniteľné plnenia a v akej hodnote teda predstavovala vzájomná fakturácia medzi účastníkmi združenia.
15. Podľa žalovaného správca dane dospel k správnemu záveru, že žalobcom neboli splnené základe podmienky pre uplatnenie práva na odpočet dane stanovené Zákonom o DPH, keď v prípade dodávateľskej faktúry nepreukázal, aké zdaniteľné plnenie bolo predmetom fakturácie, ako bola stanovená hodnota tohto plnenia, a to rovnako aj pri odberateľskej faktúre vystavenej pre spoločnosť Art Pro Plus, s.r.o.
16. Samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená daň, ak nie je podložená reálnym dodaním zdaniteľného plnenia, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Uskutočnenie dodania služby, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň, nie je možné deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou dodávateľskou faktúrou), ale aj po obsahovej (reálnym preukázaním dodania služby). Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo uznané právo na odpočítanie dane, ale doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré preukazuje platiteľ. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Právo na odpočítanie dane vzniká v ten istý deň ako vzniká daňová povinnosť. Ak je preukázaný vznik práva na odpočítanie dane, nasleduje preukázanie dodržania zákonných vecných a časových podmienok na odpočítanie dane ustanovených v § 51 Zákona o DPH. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a
služieb, ktoré sú alebo majú byť dodané. Podmienky pre odpočet dane sú hmotnoprávnej povahy a ich splnenie musí byť preukázané bez akýchkoľvek pochybností.
17. Ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti a dodávateľ vo faktúre uplatní daň, táto je splatná podľa § 69 ods. 5 Zákona o DPH z dôvodu jej uvedenia na faktúre. V prejednávanom prípade nebolo preukázané, aké zdaniteľné plnenia boli žalobcovi zo strany dodávateľa SioTech Global s.r.o. dodané a nebolo preukázané, že pri vystavenej faktúre od tohto dodávateľa došlo k vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 Zákona o DPH, čím žalobcovi nevzniklo ani právo na odpočítanie dane. Rovnako tomu bolo aj v prípade odberateľskej faktúry vystavenej žalobcom pre odberateľa Art Pro Plus, s.r.o., v prípade ktorej taktiež nebolo preukázané, čo bolo predmetom dodania, a teda v tomto prípade je daňový subjekt v súlade s § 69 ods. 5 Zákona o DPH povinný zaplatiť daň uvedenú na tejto faktúre. Ust. § 69 ods. 5 Zákona o DPH je transpozíciou článku 203 Smernice 2006/112/ES, podľa ktorého DPH platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre.
18. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca si pri uplatnenom spornom odpočítaní DPH odporuje. Žalobca vo vyjadreniach prednesených v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania uvádzal, a rovnako to uvádzal aj svedok A.. C. E. G., že účastníci združenia si nedodávali služby tak, ako to žalobca následne uvádzal v odvolaní. Na základe vystavených faktúr malo dôjsť len k vzájomnému vysporiadaniu a vyúčtovaniu nákladov vzniknutých v súvislosti so spracúvaním Spoločného investičného zámeru, čo však ani žalobcom a ani ostatnými účastníkmi združenia nebolo preukázané. V odvolaní žalobca uvádzal, že pre neho dodala služby spoločnosť SioTech Global s.r.o. a riadne preukázal, čo, v akej kvalite a kvantite bolo dodané. Tieto tvrdenia sú teda v rozpore s jeho tvrdením, že účastníci zmluvného vzťahu si navzájom neodovzdali žiadne služby.
19. Oprávnenosť faktúr spochybnili aj vystavené dobropisy, ktoré žalobca predložil ako dôkazy a ku ktorým uvádzal, že boli vystavené na základe uzatvorenej Zmluvy o združení z dôvodu neuznania týchto dodávok z tretej strany, ktorou bol správca dane. Podľa žalobcu sa účastníci mali dohodnúť na zrušení vzájomného zúčtovania a preverované faktúry tak mali byť nulitné. Podľa žalobcu, ak vznikla pochybnosť a nebolo preukázané plnenie, tak dôjde k vystaveniu dobropisov a k zrušeniu vzájomného zúčtovania a k neplatnosti faktúr. Žalovaný k týmto tvrdeniam a námietkam žalobcu uviedol, že Zákon o DPH v § 25 stanovuje pravidlá opravy základu dane, a to v prípadoch, keď dôjde k úplnému alebo čiastočnému zrušeniu dodávky alebo úplnému alebo čiastočnému vráteniu dodávky tovaru, pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti alebo pri zvýšení ceny tovaru alebo služby, kde ani jedna z uvedených skutočností nebola zo strany žalobcu preukázaná, že nastala. Postup daňového subjektu, že v prípade neuznania faktúr správcom dane vystaví k preverovaným faktúram dobropisy a následne, ak sa plnenie uzná, tak spätne zruší vystavené dobropisy a opäť budú v platnosti pôvodné faktúry, nie je v súlade so základnými pravidlami vzťahujúcimi sa k oprave základu dane podľa Zákona o DPH.
20. Žalovaný nezistil chyby v postupe správcu dane pri výkone daňovej kontroly a v priebehu vyrubovacieho konania. Z obsahu Protokolu a rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní vyplýva, že správca dane preveroval skutočnosti uvádzané v podanom daňovom priznaní podľa Zákona o DPH a zároveň bral do úvahy dôkazy a tvrdenia žalobcu. Jednotlivé dôkazy od žalobcu, ako aj dôkazy získané správcom dane v rámci preverovania žalobcom deklarovaných skutočností, boli vyhodnocované jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach so záverom, že nebolo preukázané, aké zdaniteľné plnenia boli predmetom preverovaných faktúr a ako bola stanovená hodnota týchto plnení. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie DPH je v tomto smere pre unesenie vlastnej dôkaznej povinnosti povinný disponovať takými dôkazmi, ktoré je možné verifikovať. Ak takéto dôkazy nemal, nemožno tvrdiť, že uniesol svoje dôkazné bremeno. Samotné tvrdenia daňového subjektu neboli preukazujúcim dôkazom, ale len vyhlásením bez možnosti overenia. Ťažisko dôkazného bremena bolo na daňovom subjekte. Správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, preto nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil žalobca, ale vykonal k tomuto účelu dokazovanie.
21. Správca dane postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom ako daňovým subjektom a bolo mu umožnené predkladať dôkazy k výkonu daňovej kontroly na preukázanie svojich tvrdení, bol oboznámený so všetkými zisteniami a ich vyhodnotením a bolo mu umožnené, aby sa k týmto skutočnostiam vyjadril a predložil dôkazy.
22. Podľa žalovaného správca dane postupoval v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, na zistenie sporných skutočností vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, t. j. dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno preukázania splnenia Zákonom o DPH stanovených podmienok na uplatnenie odpočítania dane, na základe čoho nebolo možné uznať sporné odpočítanie dane a žalobca je preto povinný platiť daň v prípade vystavenej faktúry.
23. K odvolacej námietke o tom, že správca dane vydal rozhodnutie aj napriek podanej námietke zaujatosti žalovaný uviedol, že aj v tomto prípade postupoval správca dane v súlade s Daňovým poriadkom. Odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal a aj expedoval prostredníctvom poštovej prepravy dňa 13.02.2019, pričom žalobca v rovnaký deň podal aj námietku zaujatosti, t.j. v danom čase už bolo rozhodnutie vydané a expedované prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb. Podanou námietkou zo dňa 13.02.2019 sa správca dane zaoberal, keď oznámením č. 110324/2019 zo dňa 25.02.2019 žalobcovi oznámil, že na námietku nemožno prihliadať, nakoľko nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, a to označenie zamestnancov, ktorých sa má zaujatosť týkať. Žalobca opätovne podal námietku zaujatosti dňa 20.03.2019, v ktorej konkretizoval zamestnancov a správca dane sa zaoberal aj touto námietkou, keď oznámením č. 198597/2019 zo dňa 08.04.2019 žalobcovi oznámil, že táto námietka zaujatosti bola podaná po lehote stanovenej zákonom, pretože o skutočnostiach preukazujúcich zaujatosť sa mal žalobca dozvedieť už dňa 06.02.2019 a lehota na podanie námietky je najneskôr do 15 dní odo dňa, kedy sa daňový subjekt o skutočnostiach dozvedel.
24. K námietkam o tom, že rozhodnutie bolo nesprávne doručované splnomocnenému zástupcovi, ktorý nebol splnomocnený na preberanie doručovaných zásielok, žalovaný uviedol, že na základe informácie podanej žalobcom dňa 16.10.2018 bola zrušená plná moc udelená pre H. L.. Následne na základe plnej moci predloženej správcovi dane dňa 21.01.2019 daňový subjekt za splnomocneného zástupcu ustanovil A.. V. J. - daňového poradcu, a to na zastupovanie vo všetkých daňových úkonoch pri výkone daňovej kontroly za obdobia 2014 až 2018. Plnou mocou podanou správcovi dane dňa 08.02.2019 bolo plnomocenstvo pre A.. V. J. rozšírené aj o vyrubovacie konania súvisiace s ukončenými daňovými kontrolami. Z obsahu týchto plnomocenstiev vyplýva, že daňový subjekt splnomocnil A.. V. J. na všetky úkony tak počas daňovej kontroly, ako aj nasledujúceho vyrubovacieho konania, a to vrátane preberania doručovaných písomností, pretože z obsahu plnomocenstiev nevyplývala žiadna výnimka. Pri doručovaní rozhodnutia tak správca dane postupoval v súlade s platnou plnou mocou a v súlade s § 9 v nadväznosti na § 30 ods. 3 Daňového poriadku. Túto skutočnosť oznámil správca dane daňovému subjektu oznámením zo dňa 04.03.2019.
25. Žalobca podal v zákonnej lehote správnu žalobu, v ktorej označil ako žalovaného Daňový úrad Banská Bystrica a žiadal zrušiť jeho rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní a vec vrátiť na ďalšie konanie. K správnej žalobe doložil rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správcu dane vydané vo vyrubovacom konaní. Na výzvu správneho súdu žalobca doplnil správnu žalobu a v doplnení uviedol, že žiada opraviť označenie žalovaného v správnej žalobe na Finančné riaditeľstvo SR. Zároveň opravil aj petit správnej žaloby, v ktorom v zmysle opravy žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného vydané v odvolacom konaní a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
26. Žalobca v úvode správnej žaloby namietal, že sa cíti ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím a postupom daňového orgánu.
27. Poukázal na uzatvorenie Zmluvy o združení a spolupráci so spoločnosťami Art Pro Plus, s.r.o. a SioTech Global s.r.o., zo dňa 05.05.2017, predmetom ktorých bolo dohodnutie realizácie projektu - Spoločný investičný zámer „Príprava, výroba a výstavba montovaných domov na báze progresívnych konštrukčných materiálov“. Každý z účastníkov zmluvného vzťahu poskytol služby pre iného účastníka Zmluvy o združení, ktoré zase tento príjemca služieb použil na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení
- na dodanie služby pre iného účastníka zmluvy. Žalovaný nespochybnil existenciu tohto dokumentu, ale nikdy neposudzoval vzťahy medzi troma subjektmi, ako to vyplýva zo Zmluvy o združení a spolupráci, ale vždy to posudzoval ako vzťah medzi dvoma subjektmi, čo je v rozpore so skutočnosťou a právom. Takýto postup označil žalobca za nezákonný, nerešpektujúci Zmluvu o združení a spolupráci. Bola akceptovaná zmluva, ale na druhej strane neboli uznané plnenia medzi jednotlivými subjektmi. Takýto prístup nebol
možný, ak sa jednalo o spoločne vytvorené dielo Spoločný investičný zámer. Tento obsiahly dokument mal správca dane k dispozícii a žalobca niekoľkokrát oznámil, že tento dokument môže sprístupniť k nahliadnutiu. Je nesporné, že plnenie zmluvných strán (v zmysle zmluvy zo dňa 05.05.2017) nastalo a žalovaný dôkazmi disponoval.
28. „Spoločný investičný zámer“ nie je oceniteľný nehmotný majetok - ide o prípravu účasti na budúcom možnom, ale neistom kontrakte, preto všetky tieto výdavky sú nákladového charakteru, každý z účastníkov si znáša sám svoje vlastné náklady, pričom ale za poskytnuté služby (poskytnutie údajov, informácií a podkladov) pre iného účastníka zmluvy o združení požaduje odplatu od iného účastníka zmluvy.
29. Spoločný investičný zámer sa stal „spoločným“ dokumentom všetkých účastníkov a ďalej sa jednotlivé zmluvné strany dohodli o spôsobe individuálneho uplatnenia dokumentu, t.j. aby ho mohli použiť individuálne k ďalším možným rokovaniam. Tento zámer mal smerovať k príprave individuálnych projektov, ktoré by mali byť podporené aj dotačnými finančnými čiastkami. Finančné vysporiadanie bolo uvedené v kapitole I. Spoločného investičného zámeru, konkrétne v bode 6, v zmysle ktorého po vzájomnom odovzdaní plnenia, a vyhotovení spoločného zápisu (prípadne protokolu), sa účastníci dohodli na postupe vzájomnej fakturácie, ktorej čiastky boli stanovené v súlade so štandardnými hodnotami za spoločný investičný zámer vo výške 0,5 % z predpokladaných investičných nákladov vo vymedzenej štruktúre. V skutočnosti sa nejednalo o samostatné individuálne spracované dokumenty, ale o súčasť spoločnej realizácie projektu Spoločný investičný zámer. Pokiaľ by to mali byť individuálne predmety plnenia, nemusela by byť činnosť zabezpečovaná cez Spoločný investičný zámer a nemusela by byť dohodnutá takáto forma fakturácie. Plnenie strán podľa žalobcu nastalo (v zmysle Zmluvy o združení a spolupráci zo dňa 05.05.2017), a aj fakturácia zaúčtovania bola v súlade so Zmluvou o združení a spolupráci a v súlade so spoločným ustanovením bod 6, kapitola 1. Spoločného investičného zámeru. Tieto skutočnosti žalovaný poprel a poukazoval buď na neexistenciu plnenia alebo na účelovosť alebo fiktívnosť faktúr. Celý protokol zo dňa 08.11.2018 bol nasmerovaný v rozpore so skutočnosťou a predloženými dokumentmi (žalobca poukázal na protokol č. 102194161/2018 zo dňa 08.11.2018, ďalej na faktúru č. 27045, na faktúru č. 2017604, na faktúru č. 2017001 a na kapitolu 1. zo Spoločného investičného zámeru).
30. Žalobca k protokolu z daňovej kontroly uviedol, že k nemu podal vyjadrenie zo dňa 17.01.2019 a na preukázanie svojich tvrdení predložil nové dôkazy. V protokole je podľa žalobcu niekoľko protichodných a rozporuplných tvrdení. Vo vzťahu k tejto argumentácii priložil vyjadrenie zo dňa 17.01.2019.
31. Dňa 15.02.2019 obdržal žalobca rozhodnutie o vyrubení dane, hoci nebolo právoplatne ukončené ústne prerokovanie, čím boli porušené procesné práva žalobcu.
32. Správca dane na viacerých miestach rozhodnutia uviedol, že sa jedná o fiktívne dodanie služby a na iných miestach uvádza, že k dodaniu služieb nedošlo, ale ani nepotvrdzuje, že k dodaniu služieb došlo. K faktúre vystavenej pre iného účastníka uviedol, že ak je vystavená faktúra s daňou bezdôvodne, bez uskutočnenia služby alebo bez preukázania dodania služby, správca dane aplikoval § 69 ods. 5 Zákona o DPH. V rozhodnutí aj v protokole uvádza, že nebolo preukázané, čo presne a v akej konkrétnej kvalite a rozsahu bolo jednou zmluvnou stranou pre druhú zmluvnú stranu dodané. Na iných miestach uvádza, že išlo o fiktívne plnenie. Účastníci zmluvy si riadne potvrdili dodanie služby a správcovi dane žalobca poskytol všetky potrebné doklady a informácie. Žalobca namietal proti rozporným tvrdeniam a záveru správcu dane, ale týmito námietkami sa správca dane a ani odvolací orgán nezaoberal.
33. Rozhodnutie správcu dane a odvolacieho orgánu neobsahuje všetky náležitosti podľa § 63 Daňového poriadku, pretože výrok má byť formulovaný jasne, stručne, s jednoznačným uvedením výsledku konania a má obsahovať aj odôvodnenie.
34. Zdôvodnenie správcu dane o tom, že nie je jasné, čo presne, v akom rozsahu a kvalite bolo dodané, nie je v súlade s právnym poriadkom, s § 49 Zákona o DPH a s § 63 Daňového poriadku.
35. Rozhodnutie správcu dane označil žalobca za nezákonné. Podľa žalobcu sa jeho námietkami detailne nezaoberal ani žalovaný v odvolacom konaní.
36. Žalobca poukázal na to, že proti rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie, v ktorom vzniesol vecné námietky a ktoré pripojil k správnej žalobe. Dňa 14.06.2019 obdržal rozhodnutie žalovaného vydané v odvolacom konaní, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane a v odôvodnení uviedol len tie skutočnosti, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí správca dane (rozhodnutie zo dňa 05.06.2019).
37. Žalobca poukázal na klauzulu uvedenú v Zmluve o združení a spolupráci na strane 4, v kapitole 8., bod 6, ktorá bola prijatá z dôvodu istoty a obavy z regulérneho posudzovania obchodného postupu a z dôvodu vylúčenia rizika. Keď mal žalobca vedomosť o tom, že nebolo uznané plnenie voči účastníkovi 1 a účastníkovi 3 zmluvného vzťahu, dňom 02.01.2019 došlo k zrušeniu vzájomnej dodávky služieb a k zrušeniu zúčtovania podľa uvedeného bodu 6 Zmluvy o združení a spolupráci, čo bolo právom ale aj povinnosťou žalobcu. Ani na tieto skutočnosti daňové orgány neprihliadli.
38. K odbornému posúdeniu veci žalobca požiadal daňového poradcu, s ktorého názormi sa stotožnil. Záver žalovaného a určenie rozdielu dane je v rozpore so základnými princípmi a mechanizmami DPH.
39. Správca dane popiera základný princíp, ktorý stanovuje Smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH, ako aj Zákon o DPH. Správca dane na základe vlastného subjektívneho úsudku neuznal odpočítanie dane z dodaní tovaru a služieb, ktoré žalobca ako platiteľ dane prijal a použil na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení. Žalobca ďalej poukázal na charakter a mechanizmus fungovania DPH.
40. Správcovi dane boli známe skutočnosti, že v zdaňovacom období november 2014 (správne má byť zrejme september 2017 - pozn. správneho súdu) boli medzi účastníkmi združenia vyúčtované služby, ktoré jednotliví účastníci združenia poskytli inému účastníkovi združenia (v rámci Spoločného investičného zámeru, nie v rámci individuálnych plnení).
41. Žalobca v ďalšom popísal okolnosti uzatvorenia Zmluvy o združení a spolupráci, na základe ktorej vzniklo združenie bez právnej subjektivity a každý účastník združenia dodal do Spoločného investičného zámeru, ale v podstatne inému účastníkovi združenia, služby a vystavil pre ďalšieho účastníka združenia faktúru. Vyúčtovanie - fakturácia bola realizovaná podľa Zmluvy o združení a spolupráci. Žalobca ako účastník združenia vyúčtoval poskytnuté služby pre ďalšieho účastníka združenia Art Pro Plus, s.r.o., tento vyúčtoval poskytnuté služby pre ďalšieho účastníka združenia SioTech Global s.r.o., ktorý vyúčtoval poskytnuté služby pre žalobcu. Všetci účastníci združenia mali z uvedených obchodných transakcií daň na výstupe z dodania služby v rovnakej výške ako bola výška dane na vstupe k prijatej službe. Žiadnemu účastníkovi združenia nevznikla žiadna daňová povinnosť, ani žiadny nadmerný odpočet. Boli dodržané základné princípy dane, ktoré stanovujú: že sa zdaňuje až konečná spotreba; že daň má byť vo vzťahu k platiteľom a štátu neutrálna; že služba, ktorá bola účastníkom pre iného účastníka dodaná, bola zdanená; že služba, ktorá bola účastníkom prijatá, bola použitá na jeho zdaniteľné plnenia; že účastník mal príslušné doklady, na základe ktorých si daň odpočítal; ako aj ostatné podmienky pre odpočítanie dane.
42. Správca dane odmietol uznať odpočítanie dane z dôvodu, že ide o fiktívnu dodávku s tým, že nebolo preukázané, čo bolo predmetom dodania. Na druhej strane podľa správcu dane bol žalobca povinný odviesť daň podľa § 69 ods. 5 Zákona o DPH, nakoľko nepovažoval dodanie služby za zdaniteľné plnenie. Správca dane neuznal odpočítanie dane z faktúr za prijatú službu a na druhej strane zotrval na uhradení dane z vystavenej faktúry pre iného účastníka združenia. Takýto postup zvolili správcovia dane u všetkých troch účastníkov združenia a ide o postup poškodzujúci tieto daňové subjekty.
43. Žalovaný buď nepochopil princíp DPH alebo jeho závery boli pripravené zámerne, riadene a koordinovane. Závery prijaté daňovými orgánmi voči všetkým účastníkom združenia poškodzujú týchto účastníkov zmluvných vzťahov.
44. Žalobca ako platiteľ dodal službu pre iného platiteľa, uskutočnil dodanie podľa § 9 Zákona o DPH, daňová povinnosť mu vznikla podľa § 19 Zákona o DPH a faktúru vystavil podľa § 71 a nasl. Zákona o DPH.
45. Žalovaný si vyžiadal kompletné informácie od iných správcov dane, ktorí kontrolovali iných účastníkov združenia. Pri deklarovaných transakciách nebol poškodený štátny rozpočet, žiadny z
daňových subjektov nemal nadmerný odpočet, nežiadal o vrátenie dane a nebol neoprávnene zvýhodnený. Postupom daňových orgánov dôjde k neoprávnenému obohateniu zo strany štátu.
46. Účastníci združenia postupovali podľa zmlúv a dohôd, ktoré boli uzavreté v súlade s platným právom. Správca dane dohody neakceptoval, a neakceptoval ani práva a povinnosti, ktoré z nich vyplývali. Závery správcu dane sú nepravdivé a v rozpore s uzavretými zmluvami a dohodami. Správca dane postupoval subjektívne a v rozpore s objektívnou skutočnosťou a príslušnými zákonnými ustanoveniami.
47. Žalobca v priebehu kontroly predložil správcovi dane dostatok argumentov, dokladov a dôkazov k tomu, aby preukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení pre iného účastníka Zmluvy o združení. Správca dane mal komplexné informácie o postupe ostatných účastníkov Zmluvy o združení. Správca dane aj pri ostatných kontrolách za to isté zdaňovacie obdobie u iných účastníkov združenia dospel k rovnakému záveru a neuznal právo na odpočítanie dane žiadnemu z účastníkov zmluvy, zároveň ponechal povinnosť daň vyúčtovanú faktúrami za služby poskytnuté pre iných účastníkov združenia. Podľa žalobcu z tejto argumentácie vyplýva, že správca dane postupuje zaujato, v rozpore so základnými zásadami daňového konania a v rozpore so základnými princípmi a mechanizmami DPH.
48. Z dôvodu neobjektívneho konania a pre zaujatosť žalovaného podal konateľ spoločnosti námietku voči zamestnancom správcu dane.
49. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že dôvodom neuznania odpočítania dane bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočet dane stanovené v § 49 a § 51 Zákona o DPH. Žalovaný poukázal na skutkové okolnosti uzavretia Zmluvy o združení a spolupráci a ďalej na to, že z jednotlivých vyjadrení žalobcu vyplývalo, že nešlo o dodávky služieb niektorého účastníka združenia inému účastníkovi združenia, nešlo teda ani o samostatné dielo a ani o dielčie dodávky medzi účastníkmi združenia, ale cieľom bolo prezentovanie investičného zámeru ako celku pre banky a iné inštitúcie za účelom získania dotácií. Vzájomné fakturácie medzi účastníkmi združenia mali predstavovať vzájomné vysporiadanie nákladov, ktoré bolo vopred dohodnuté. Následne tak došlo k fakturácii v kruhu spoločnosti.
50. Spoločnosť SioTech Global s.r.o. ani na základe opakovaných výziev nepredložila dôkazy preukazujúce oprávnenosť fakturácie, preukazujúce predmet fakturácie, ako aj uskutočnenie zdaniteľných plnení. Konateľka spoločnosti Art Pro Plus, s.r.o. sa k vzájomnej fakturácii nevedela vyjadriť a táto spoločnosť si mala výskum a vývoj komponentov zabezpečiť vo vlastnej réžii.
51. Z predložených faktúr, Zmluvy o združení, Spoločného investičného zámeru, doložky administrácie spoločného investičného zámeru, vrátane prílohy k tejto doložke, nevyplývalo, aké zdaniteľné plnenia predstavovali vzájomné fakturácie, nevyplývalo z nich ako bola stanovená hodnota plnení, resp. aké náklady predstavovali, ktoré mali byť touto fakturáciou vzájomne vysporiadané. Ani zo Spoločného investičného zámeru vrátane doložky administrácie a štruktúry participácie účastníkov nevyplývalo, čo a ktorý účastník združenia dodával, aké náklady vynaložil alebo mu vznikli, resp. aké obstaral tovary a služby. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je aj v súlade s príslušnými právnymi ustanoveniami.
52. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí sú obsiahnuté všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutí, pretože obsahujú skutkové zistenia, ku ktorým správca dane počas daňovej kontroly resp. vyrubovacieho konania dospel, a to vrátane posúdenia jednotlivých dodávok a aspektov deklarovaných zdaniteľných plnení. Rozhodnutia obsahujú úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie vykonaných dôkazov, obsahujú vyhodnotenie zistených skutočností, a to jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, keď správca dane jasne uvádza, čo bolo, resp. nebolo vykonanými dôkazmi preukázané. Rozhodnutia obsahujú aj použitú úvahu pri aplikácii právnych predpisov, ktoré okrem ich citácie sú vyložené v súlade s ich obsahom, zmyslom, účelom, a tiež je zdôvodnená ich aplikovateľnosť na zistený skutkový stav. Daňové orgány v odôvodnení rozhodnutí uviedli, ako sa vysporiadali s listinnými dôkazmi a vyjadreniami predloženými žalobcom. Skutočnosť, že žalobca s takýmto hodnotením správcu dane nesúhlasí, nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia z hľadiska nezrozumiteľnosti.
53. Aj v prípade predložených dodatočne vystavených dobropisov sa daňové orgány s týmto dôkazom (ktorými sa žalobca snažil preukázať, že došlo k stornovaniu vzájomnej fakturácie a že takéto konanie
bolo v súlade so Zmluvou o združení a zákonom) vysporiadal tak, ako s inými predloženými dokladmi. Vystavenými dobropismi samotný žalobca spochybnil oprávnenosť vzájomnej fakturácie, pretože Zákon o DPH v § 25 stanovuje pravidlá opravy základu dane, a to v prípadoch, keď dôjde k úplnému alebo čiastočnému zrušeniu dodávky alebo úplnému alebo čiastočnému vráteniu dodávky tovaru pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti alebo pri zvýšení ceny tovaru alebo služby. Ani jedna z uvedených skutočností v posudzovanom prípade nebola preukazovaná. Takýto postup žalobcu, že v prípade neuznania faktúr správcom dane, vystaví k preverovaným faktúram dobropisy a následne, ak sa plnenie uzná, tak spätne zruší vystavené dobropisy a opäť budú v platnosti pôvodné faktúry, nie je v súlade so základnými pravidlami vzťahujúcimi sa k oprave základu dane, a ani s princípmi DPH podľa Zákona o DPH.
54. V prípade odpočítania dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa SioTech Global s.r.o. nebolo preukázané, aké zdaniteľné plnenia boli žalobcovi zo strany tohto dodávateľa dodané a teda nebolo preukázané, že pri tejto faktúre došlo k vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 Zákona o DPH, čím žalobcovi nevzniklo ani právo na odpočítanie dane. Rovnako je tomu aj v prípade odberateľskej faktúry vystavenej žalobcom pre odberateľa Art Pro Plus, s.r.o., v prípade ktorej nebolo preukázané aké zdaniteľné plnenie bolo predmetom dodania,. Žalobca bol povinný zaplatiť daň uvedenú v tejto faktúre podľa § 69 ods. 5 Zákona o DPH.
55. Nestačí len formálne deklarovať dodanie služby faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Nebol preukázaný predmet fakturácie, ani uskutočnenie zdaniteľných plnení a z obstaraných dôkazov nevyplývalo aké zdaniteľné plnenia predstavovali vzájomné fakturácie. Nebolo preukázané ako bola stanovená hodnota plnení, ktoré mali predstavovať vzájomnú fakturáciu, resp. aké náklady mali byť vynaložené, ktoré mali byť takouto fakturáciou vzájomné vysporiadané.
56. Správca dane vykonal úkony a činnosti zamerané na správne zistenie dane. Účelom daňovej kontroly nie je len formálne skontrolovanie daňových dokladov, ale aj preverenie reálnosti uskutočnenia jednotlivých úkonov, ktoré majú vplyv na daňové výdavky kontrolovaného daňového subjektu. Existencia samotnej faktúry nie je dostatočným dôkazom, že k naplneniu predmetu fakturácie aj reálne došlo. Povinnosť daňového subjektu je spojením jeho tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi.
57. Žalovaný a aj správca dane postupovali v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku, keď ako dôkaz použili všetko, čo mohlo prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nebolo získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
58. Správca dane vykonal dokazovanie a pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V zmysle ustanovenia § 3 Daňového poriadku posudzoval všetky aspekty deklarovaných obchodov s cieľom chrániť záujmy štátu, pričom dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu, ako aj ostatných osôb zúčastnených v konaní.
59. Preskúmavané rozhodnutia v dostatočnej miere uvádzajú dôvody, na ktorých sa výrok týchto rozhodnutí zakladá a v odôvodnení týchto rozhodnutí sa žalovaný a správca dane vysporiadali so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvrdenými žalobcom. Tiež po hmotnoprávnej stránke vysvetlili podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie DPH.
60. Žalobca v správnej žalobe uvádza len skutočnosti, s ktorými sa správca dane vysporiadal v rámci výkonu daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania, a zároveň aj žalovaný v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí. Žalobca nepredložil nové skutočnosti, ktoré by preukázali zistený a posúdený skutkový stav inak ako bolo zistené v daňovej kontrole a v následnom vyrubovacom a odvolacom konaní.
61. Na základe uvedenej argumentácie žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu zamietol a žalobcu zaviazal znášaním trov konania zo svojho.
62. Žalobca nevyužil právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného (§ 106 ods. 1 SSP) - podať repliku.
63. V podaní zo dňa 12.06.2020 žalobca oznámil, že na základe odporúčania daňového poradcu začal zabezpečovať znalecké posudky. Jedným z týchto posudkov mal byť aj znalecký posudok znalkyne A..
P. Bullovej z odboru ekonomiky. Žalobca uviedol, že posudok bude k dispozícii do 3 mesiacov, t. j. v mesiaci september 2020, preto žiadal súd, aby pojednávanie vo veci nariadil po termíne september 2020, pred ktorým doručí znalecký posudok.
64. Správny súd výzvou zo dňa 07.07.2020 žalobcu vyzval na vyjadrenie k tomu, na preukázanie akých konkrétnych skutočností (tvrdení obsiahnutých v správnej žalobe) chce predložiť dôkazy - znalecké posudky.
65. Žalobca v podaní zo dňa 18.07.2020 uviedol, že znalecké posudky žiadal vypracovať pre nesúhlas s postupom daňového úradu, ktorý považuje za postup v rozpore s platným právom a za nesprávny výklad zákona s tým, že žalobca má záujem preukázať nezákonný postup daňového úradu a poukázať na nasledovné skutočnosti: 1. Ak by mala byť vec posudzovaná tak, ako to vo svojom rozhodnutí uvádza daňový úrad, v takomto prípade by sa jednoznačne jednalo o nezákonné obohatenie štátu, dôkazom takéhoto tvrdenia je aj skutočnosť, že žalobca ani žiadna zmluvná strana si neuplatnila vrátku DPH a nedošlo k poškodeniu štátneho rozpočtu. 2. Pri ekonomickej a účtovnej časti agendy Združení boli dodržané všetky zásady a princípy, ktoré určuje Smernica EÚ o DPH. 3. Ďalšou otázkou, čo má zodpovedať znalec v posudku, je potvrdenie, že postup zo strany účastníkov združenia bol legitímny a mali právo na vzájomnú fakturáciu služieb, pokiaľ sa tak dohodli od počiatku pri vzniku združenia a dielo bolo vykonané v súlade so Zmluvou o združení. 4. Ďalšou otázkou, čo má zodpovedať znalec v posudku, je ďalšie potvrdenie, že pokiaľ v danom prípade jeden zo subjektov má uznané plnenie na výstupe, tak nemôže mať ten druhý v rámci vzájomnej fakturácie podľa daňového úradu neuznané plnenie na vstupe.
66. V podaní zo dňa 07.01.2021 žalobca v rámci žiadosti o odročenie pojednávania uviedol, že osoby, ktoré majú vystupovať v prejednávanej veci ako svedkovia (konateľ, účtovník) sú v karanténe z dôvodu COVID-19. Ďalej uviedol, že dal vyhotoviť znalecký posudok súdnej znalkyni z odboru ekonomiky, ale táto z dôvodu ochorenia COVID-19 nevie vyhotoviť znalecký posudok.
67. Správny súd v tejto veci nariadil pojednávanie. Účastníci konania prejednanie veci na pojednávaní nežiadali, čo vyplýva z podanej správnej žaloby, ako aj z vyjadrenia žalovaného k podanej správnej žalobe. Žalobca mohol o nariadenie pojednávania žiadať len v rámci správnej žaloby v rámci zákonnej 2-mesačnej lehoty na podanie správnej žaloby. Správny súd prehodnotil potrebu prejednania veci na pojednávaní a rozsudok verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.04.2021, oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu dňa 07.04.2021.
68. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátene postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
69. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
70. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
71. Podľa § 134 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
72. Podľa § 190 SSP; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
73. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o DPH; Predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska.
74. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH; Dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
75. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o DPH; Dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
76. Podľa § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH; (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
77. Podľa § 49 ods. 1,2 Zákona o DPH; (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.
78. Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH; Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
79. Podľa § 69 ods. 5 Zákona o DPH; Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.
80. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o DPH; Základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví a) pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom vrátení dodávky tovaru, b) pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti, c) pri zvýšení ceny tovaru alebo služby.
81. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku; Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.
82. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práva má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP. Správna žaloba žalobcu je všeobecnou správnou žalobou, pri ktorej je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi vymedzenými v správnej žalobe. Nejde o taký druh správnej žaloby, pri ktorom by správny súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Zároveň správny súd nezistil ani iné dôvody vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby.
83. Na viacerých miestach správnej žaloby žalobca predniesol len všeobecný a nekonkrétny nesúhlas s rozhodnutiami daňových orgánov a zopakoval argumentáciu prednášanú v daňovej kontrole a počas vyrubovacieho konania bez toho, aby svoje žalobné námietky konkrétnym spôsobom vymedzil, s konkrétnou skutkovou a právnou argumentáciou. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozhodnutia, správny súd nie je oprávnený za žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti v postupe daňových orgánov a ani konkretizovať všeobecne prednesené žalobné námietky. Samotný nesúhlas žalobcu so závermi daňových orgánov, bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie, nie je spôsobilý privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí.
84. Daň z pridanej hodnoty je takzvanou nepriamou daňou, je predmetom právnej úpravy v Zákone o DPH a ide o oblasť daní, ktorá je predmetom harmonizácie v práve EÚ. Samotná podstata a charakteristika tejto dane bola dostatočne a podrobne vysvetlená a rozobratá aj v rozhodnutí správcu dane a žalovaného.
85. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o DPH je predmetom dane z pridanej hodnoty dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu v tuzemsku, uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Pre uplatňovanie práva na odpočítanie dane Zákon o DPH stanovuje podmienky, ktorých kumulatívne splnenie musí byť daňovým subjektom preukázané. Nestačí pritom len predloženie faktúry, pretože tým sa preukazuje len splnenie formálnej stránky DPH. Pre priznanie nároku na odpočet dane je potrebné preukázať aj vecnú stránku, t. j. reálnosť deklarovanej obchodnej transakcie, predmetom ktorej malo byť dodanie tovaru alebo služby.
86. Podstatné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku správcom dane bolo preukázanie dodania služby, ktoré bolo deklarované žalobcom predloženou faktúrou vystavenou deklarovaným dodávateľom SioTech Global, s.r.o. Žalobcu ako daňový subjekt zaťažovala povinnosť preukázať splnenie formálnych a zároveň materiálnych podmienok pre uplatnenie jeho práva. Dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane. Dokazovanie zo strany daňových orgánov slúži na následnú verifikáciu toho, či tvrdenia prednesené daňovým subjektom v rámci preukazovania splnenia formálnych a materiálnych podmienok pre nárok na odpočítanie dane, sú pravdivé. Povinnosťou daňových orgánov tak nie je zisťovať ako sa tvrdené obchodné transakcie stali. Daňové orgány len preverujú, či sa stali daňovým subjektom tvrdeným spôsobom. Ak správca dane spochybní vykonanými dôkazmi tvrdenia daňového subjektu, dôkazné bremeno sa opäť presúva na daňový subjekt. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepotvrdia a nepreukážu tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane, vykonávajúcom dokazovanie, a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/75/2014 zo dňa 29.02.2016).
87. Ak správca dane pri preverovaní predložených písomných podkladov spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, nespája sa to so vznikom jeho dôkaznej povinnosti. V takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predloží alebo navrhne ďalšie dôkazy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/93/2014 zo dňa 23.11.2016).
88. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím, keďže pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/36/2016 zo dňa 13.06.2018).
89. Iniciátorom odpočítania dane je daňový subjekt, preto ho zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok na odpočítanie DPH. Správca dane následne preveruje, či sú splnené podmienky na odpočítanie dane. Povinnosťou daňových orgánov nie je viesť dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu. Sú preto nedôvodné žalobné námietky žalobcu o tom, že uniesol svoje dôkazné bremeno a daňové orgány nedostatočne zistili okolnosti deklarovaného dodania služby. Žalobca predloženými dôkazmi nepreukázal, čo konkrétne malo byť predmetom deklarovaného dodania služby a povinnosťou daňových orgánov nebolo viesť ďalšie dokazovanie na preukázanie žalobcom prednášaných tvrdení.
90. Pokiaľ žalobca opakovane zdôrazňoval a poukazoval na uzavretie Zmluvy o združení a spolupráci zo dňa 05.05.2017, ide o dôkaz, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, bol predmetom hodnotenia daňových orgánov a daňové orgány dospeli k správnym, logickým a preskúmateľným záverom, že týmto dôkazom, a ani ďalšími na túto zmluvu nadväzujúcimi zmluvnými dokumentmi, nebolo preukázané deklarované dodanie služby na žalobcom predloženej faktúre.
91. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie deklarovaného plnenia daňovými orgánmi, tieto žalobné námietky sú nedôvodné. Súčasťou preukázania splnenia podmienok na odpočítanie DPH je aj preukázanie reálneho dodania tovaru alebo služby dodávateľom uvedeným na faktúre. V prejednávanej veci bolo na faktúre vystavenej deklarovaným dodávateľom SioTech Global s.r.o. uvedené, že sú fakturované služby za účelom realizácie projektu v lokalite ABIDJAN v zmysle Zmluvy o združení a spolupráci v množstve jeden. Žalobca na preukázanie premetu fakturácie predložil
Zmluvu o združení a spolupráci, projekt Spoločný investičný zámer, doložku administrácie k projektu, štruktúru participácie účasti účastníkov na spracovaní Spoločného investičného zámeru a CD - nosič s projektmi obytných domov. Po vyhodnotení týchto žalobcom predložených dôkazov daňové orgány dospeli k správnemu záveru, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, aká konkrétna služba mala byť deklarovaným dodávateľom žalobcovi dodaná, teda čo konkrétne bolo predmetom plnenia
- aké konkrétne služby mali byť realizované. Daň z pridanej hodnoty zaťažuje cenu plnenia jednej zdaniteľnej osoby druhej zdaniteľnej osobe. Predmetom posúdenia je preto vždy plnenie medzi dvoma daňovými subjektmi - dodávateľom a odberateľom. Nie je preto zrejmé, ako inak mali daňové orgány deklarovanú obchodnú transakciu hodnotiť. Je nepochybné, že medzi žalobcom a spoločnosťami SioTech Global s.r.o. a Art Pro Plus, s.r.o. bola uzavretá Zmluva o združení, výsledkom ktorej bolo združenie troch subjektov bez právnej subjektivity. Táto zmluva a na ňu nadväzujúce dohody vytvárala rámec záväzkovoprávnych vzťahov pri spolupráci zúčastnených subjektov. Výsledkom tohto zmluvného vzťahu nie je subjekt s právnou subjektivitou, preto účastníci zmluvného vzťahu nemohli plniť - dodávať plnenie novovzniknutému subjektu. K plneniu mohlo dôjsť len medzi subjektmi, ktorí boli účastníkmi zmluvného vzťahu navzájom, prípadne mohol dôjsť k plneniu týmito spoločnosťami (spoločne alebo samostatne), tretím subjektom, ktorí neboli účastníkmi zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o združení.
92. Žalobca uvádza, že daňové orgány odmietli „uznať plnenia medzi jednotlivými subjektmi“ napriek tomu, že mali vedomosť o Zmluve o združení a o spoločnom projekte Spoločný investičný zámer, ktorý správca dane uznal. Ďalej žalobca tvrdí, že nešlo o samostatné individuálne dodania, napríklad o samostatné individuálne spracované dokumenty, ale o súčasť spoločnej realizácie projektu s názvom Spoločný investičný zámer. Podľa žalobcu išlo o vzájomné vysporiadanie predmetu diela podľa vopred nastaveného spôsobu fakturácie. V niektorých svojich podaniach žalobca uvádzal, že sa nejednalo o samostatné diela ale o spoločnú službu v rámci spoločného dokumentu s názvom Spoločný investičný zámer. Z výpovede svedka A.. C.. E. G. taktiež vyplýva, že účastníci zmluvného vzťahu si nedodávali služby, keď uviedol, že predmetom fakturácie mala byť širšia množina - vývoj, kreovanie, inovovanie dosiaľ známej technológie výroby domov na také produkty, ktoré by boli vyrábané v SR, z materiálov získaných v SR, invertovaním prvkov získavaných z morskej vody. Sám žalobca vo svojich vyjadreniach (napr. zo dňa 23.10.2018) uvádza, že ak sa jedná o „spoločný“ nie je možné očakávať, že jeden účastník zmluvy inému dodáva služby a že správca dane to nesprávne interpretuje. Žalobca zdôrazňoval, že tri subjekty sa združili za účelom dosiahnutia spoločného cieľa - vytvorenie spoločného diela a fakturácia bola vopred nastavená. Podľa žalobcu išlo o nepochopenie vzťahu zo strany správcu dane, ak očakával samostatné dielčie dodávky, t. j. individuálne plnenia medzi účastníkmi združenia. Argumentácia žalobcu prednášaná v daňovej kontrole, vo vyrubovacom konaní a v správnej žalobe je preto rozporná, keď na jednej strane žalobca argumentuje tým, že si tri subjekty, ktoré uzavreli Zmluvu o združení a spolupráci, navzájom dodali služby, na druhej strane argumentuje, že nedošlo k dodaniu služieb medzi týmito tromi subjektmi, čo vylučuje spoločný projekt, ale došlo len k fakturácii nákladov, ktoré vznikli za účelom dosiahnutia spoločného cieľa stanoveného v Spoločnom investičnom zámere. Na jednej strane žalobca uvádza, že išlo o plnenia medzi jednotlivými účastníkmi združenia bez právnej subjektivity, na druhej strane prednáša argumentáciu, podľa ktorej nešlo o individuálne plnenia medzi jednotlivými (vždy konkrétnymi dvoma) účastníkmi Zmluvy o združení a spolupráci s tým, že išlo o vyúčtovanie nákladov, ktorými sa každý účastník podieľal na dosiahnutí spoločného cieľa. Záver daňových orgánov o tom, že žalobca nepreukázal, čo konkrétne malo byť predmetom dodania deklarovanej obchodnej transakcie - aká služba mala byť poskytnutá, je preto aj s ohľadom na rozpornú argumentáciu žalobcu správny.
93. Predloženie Zmluvy o združení a spolupráci a Spoločného investičného zámeru neumožňuje nazerať na deklarované obchodné transakcie inak ako na iné obchodné transakcie, pri ktorých si daňové subjekty uplatňujú právo na odpočítanie dane, teda posudzovať reálnosť deklarovaného dodania služby tak, že sa vyhodnotí splnenie formálnych a materiálnych podmienok pre odpočítanie dane vo vzťahu deklarovaného dodávateľa a odberateľa služby. Zmluva o združení a Spoločný investičný zámer, vrátane doložky administrácie a štruktúry participácie účastníkov, samé o sebe, ale ani vo vzájomnej súvislosti, deklarované poskytnuté plnenie - dodanie služby nepreukazujú. Existencia týchto dôkazov nebola daňovými orgánmi spochybnená, avšak tieto dôkazy dokumentujú existenciu určitého záväzkovoprávneho vzťahu medzi dotknutými subjektmi, nepreukazujú ale reálnosť deklarovaného dodania služby, teda čo konkrétne malo byť spoločnosťou SioTech Global, s.r.o. žalobcovi dodané.
94. Žalobca všeobecne vyjadroval nesúhlas so závermi daňových orgánov a opakoval argumentáciu prednášanú v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní. Samotný nesúhlas účastníka konania so závermi orgánov verejnej správy nepostačuje pre privodenie záveru o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Žalobca na viacerých miestach správnej žaloby poukazoval na to, že závery protokolu z daňovej kontroly sú v rozpore s predloženými dôkazmi, že k protokolu sa vyjadril a v protokole je viacero protichodných alebo rozporuplných tvrdení, že mu bolo doručené rozhodnutie správcu dane pred ukončením ústneho pojednávania a tým boli porušené jeho procesné práva, že rozhodnutia správcu dane a žalovaného neobsahujú všetky náležitosti predpísané Daňovým poriadkom, že správca dane ani žalovaný sa nevysporiadali s ním vznesenými námietkami. Ide o všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky. Žalobca len všeobecne poukazoval na nedostatky, ktoré sa podľa jeho názoru vyskytli v postupe daňových orgánov, ale tieto námietky nekonkretizoval konkrétnymi skutkovými okolnosťami s uvedením porušenia konkrétneho ustanovenia konkrétneho právneho predpisu a absentuje aj vymedzenie ako bol konkrétne poškodený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Žalobca zopakoval argumentáciu prednesenú v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní, ale závery daňových orgánov nevyvrátil.
95. Pokiaľ ide o neuznanie „storno-faktúr“ a vrátenie plnenia, žalovaný aj správca dane v rozhodnutí uviedli, prečo nie sú splnené podmienky pre opravu základu dane a žalobca tieto závery daňových orgánov a ich správnosť nijako nespochybnil. Daňové orgány sa dostatočne vysporiadali s predloženými dobropismi a so súvisiacou argumentáciou prednášanou žalobcom. Závery o tom, že neboli splnené podmienky pre opravu základu dane stanovené v § 25 Zákona o DPH žalobca v konkrétnostiach nenapadol a neuviedol žiadnu konkrétnu argumentáciu, ktorou by správnosť týchto záverov vyvrátil.
96. Žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH z faktúry vystavenej deklarovaným dodávateľom SioTech Global, s.r.o., pretože nebolo preukázané, čo konkrétne malo byť predmetom deklarovaného dodania služby. Taktiež nebolo preukázané, čo malo byť predmetom deklarovaného dodania zo strany žalobcu pre odberateľa Art Pro Plus, s.r.o. Je preto správny záver daňových orgánov, že žalobca bol povinný zaplatiť daň uvedenú na faktúre vystavenej pre odberateľa Art Pro Plus, s.r.o. z dôvodu jej uvedenia na faktúre podľa § 69 ods. 5 Zákona o DPH.
97. K návrhom na vykonanie dôkazov, ktoré žalobca predniesol vo svojich podaniach adresovaných správnemu súdu, správny súd uvádza, že konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania, správny súd preskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupu, ktorý im predchádzal. Žalobca mal ťažiskový priestor pre navrhovanie a predkladanie dôkazov počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. V konaní pred správnym súdom žalobca nepredniesol konkrétne návrhy na vykonanie dôkazov pokiaľ ide o návrhy na vypočutie svedkov. Žalobca opakovane niekoľkokrát uvádzal, že požiadal o vypracovanie znaleckého posudku. Aj na prípadné zabezpečenie znaleckého posudku a predloženie tohto dôkazu správnemu súdu mal žalobca dostatočný časový priestor v konaní pred správnym súdom, a to aj napriek opatreniam a obmedzeniam, ktoré súviseli so šírením ochorenia COVID-19 a ktoré boli počas súdneho konania v platnosti, avšak takýto dôkaz nepredložil.
98. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že konateľ žalobcu podal námietku zaujatosti voči zamestnancom správcu dane. Z administratívneho spisu a aj z obsahu rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalobca podal námietky zaujatosti a správca dane sa s námietkami zaoberal, čo konštatoval a popísal aj žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia. V správnej žalobe žalobca postup daňových orgánov súvisiaci s vybavením námietok zaujatosti prednesených v administratívnom konaní nijako konkrétne nenapadol a nepredniesol voči tomuto postupu žiadne konkrétne žalobné námietky. Žalobca len všeobecne uviedol konštatovanie, že podal voči zamestnancom správcu dane námietku zaujatosti.
99. Rozhodnutia daňových orgánov obsahujú všetky náležitosti stanovené Daňovým poriadkom, daňové orgány vyhodnotili všetky dôkazy jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach, je zrejmé aké skutkové závery z vykonaného dokazovania vyvodili a ako vec právne posúdili.
100. Na základe uvedenej argumentácie správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol.
101. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
102. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a/ SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.