Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_5T-21-2021.pdf
PDF · 104.39 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/21/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci obžalovaného A. Q., pre prečin opilstva podľa § 363 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Nitre dňa 15. apríla 2021 takto
rozhodol:
obžalovaný
A. Á. H. Q. G. S. B. , narodený XX.XX.XXXX N. H., trvale bytom H., D. Č.. XXXX/X, prechodne bytom H., D. Č.. XXXX/XX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :
dňa 26.09.2020 v čase asi od 16,00 hod. v kultúrnom dome vo Veľkom Cetíne, okres Nitra, počas konania svadobnej hostiny požil väčšie množstvo alkoholických nápojov, v dôsledku čoho bol následne okolo 20,00 hod. v sprievode svojho otca Z. Q. dovezený do miesta bydliska - bytového domu v H., Q. V.. Č.. X, kde sa nachádzala jeho matka T. Q., ktorú v stave nepríčetnosti z neznámych príčin na chodbe bytu napadol a to tým spôsobom, že ju päťkrát opakovane veľkou intenzitou bodol kuchynským nožom s čiernou plastovou rukoväťou o dĺžke čepele približne 19,5 cm a to dvakrát do oblasti hrudníka, dvakrát do oblasti brucha a jedenkrát na pravú bočnú plochu hrudníka, následkom čoho T. Q. utrpela poranenia pľúc, srdca, pečene, sleziny, brušnej srdcoviny, ktoré zapríčinili úrazovo krvácavý šok so zlyhaním činnosti srdca a krvného obehu, ktorý bol bezprostrednou príčinou smrti Zuzany Repovej,
t e d a :
požitím návykovej látky sa z nedbanlivosti priviedol do stavu nepríčetnosti, v ktorom iného úmyselne usmrtil a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - na chránenej osobe - blízkej osobe,
t ý m s p á c h a l :
prečin opilstva podľa § 363 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 363 odsek 1 Trestného zákona zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd ustanovuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno j) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Nitra č. 3 Kv 91/20/4400 podanej na Okresný súd Nitra (ďalej len ,,súd“) dňa 30.03.2021, prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému A. Q. a na hlavnom pojednávaní dňa 15.04.2021 vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov založených v spise.
Obžalovaný A. Q. (ďalej len „obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní dňa 15.04.2021 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu, po poučení, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní, a tiež z dôvodu, že protiprávnym nedbanlivostným konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu opilstva podľa § 363 odsek 1 Trestného zákona po stránke subjektívnej, ako aj po stránke objektívnej. Takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne súd vykonal dokazovanie iba pokiaľ išlo o výrok o treste, náhrade škody a o ochrannom opatrení.
Zo znaleckého posudku č. 14/2020 znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých Mgr. Z. I. súd zistil, že u obžalovaného neboli zistené forenzne významné patologické črty osobnosti. Za najpravdepodobnejší motív konania obžalovaného znalkyňa z psychologického hľadiska označila patické konanie - v rámci patickej ebriety, ktorej je vlastná kvalitatívna porucha vedomia s psychoticky zmenenou osobnosťou. U obžalovaného neboli identifikované tendencie k skresľovaniu výpovedí. K prognóze ďalšieho vývoja osobnosti obžalovaného sa znalkyňa vyjadrila v tom smere, že osobnosť obžalovaného nenesie rysy formujúcej sa poruchy, psychopatie, faktor svedomia je u neho zastúpený, nie je predpoklad vývoja osobnosti smerujúceho k nerešpektovaniu etických, spoločenských a právnych noriem, teda so sklonom k protispoločenskému konaniu. Znalkyňa zároveň upriamila pozornosť na to, že pre obžalovaného bude náročné vysporiadať sa s faktorom matricídia, ako i s mnohými emóciami z histórie, čo by mohlo viesť k únikom k alkoholu, prípadne k účinkom psychoaktívnych látok, s rizikom rozvoja závislosti, rovnako tak je obžalovaný perspektívne rizikový v zmysle suicidálnej aktivity. T. v znaleckom posudku tiež vysvetľovala, že obžalovaný je schopný primerane vnímať, uchovávať v pamäti prežité udalosti a ich podstatné detaily, dokáže si ich zapamätať a tieto zapamätané udalosti dokáže zreprodukovať, ale na obdobie inkriminovaného skutku si nedokáže adekvátne spomenúť, čo možno s najväčšou pravdepodobnosťou pripísať amnézii pri patickej opitosti. Znalkyňa u obžalovaného nezistila sklony k riešeniu záťažových situácií formou agresívneho konania, či brachiálneho alebo verbálneho; obžalovaný má skôr tendenciu agresívne impulzy skôr potláčať ako priamo impulzívne ventilovať. Resocializačnú prognózu obžalovaného znalkyňa vyhodnotila z hľadiska psychologického hodnotenia ako priaznivú. Znalkyňa vo svojom znaleckom posudku poukázala aj na
to, že atmosféra familiárnej klímy u obžalovaného bola neúnosná, so zanedbávaním základných potrieb a práv dieťaťa (obžalovaného) s tragickým vyústením do matricídia, pričom matka obžalovaného tohto konfrontovala s tým, že bol nechcené dieťa, neprejavovala obžalovanému žiadnu náklonnosť, lásku, podporu, matka obžalovaného fyzicky trestala, vulgárne mu nadávala, obžalovaný sa jej bál a keď s ňou osamel na dlhší čas, zavieral sa do kúpeľne. Hoci obžalovaný smerom k matke priamo otvorene verbalizoval emócie nenávisti, vyjadril aj pozitívne emócie k nej, čo bolo ľudsky zrozumiteľné. Znalkyňa u obžalovaného zistila, že u neho došlo v minulosti, po požití väčšieho množstva alkoholu, k palimpsestom (alkoholové okienka).
Znalecký posudok č. 45/2020 znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. R. K. skonštatoval zhodne ako psychologický znalecký posudok, že obžalovaný bol v čase skutku v psychotickom stave zapríčinenom patickou ebrietou, čo je raritný patologický stav, ktorý vzniká abnormnou reakciou na požitie alkoholu, pričom sa predpokladá, že sa tak deje u jedinca v danej chvíli oslabeného, pričom nezávisí od množstva požitého alkoholu, vedúcim príznakom je kvalitatívna porucha vedomia, vyskytujú sa pri nej halucinácie, motivácia konania pri patickej ebriete nie je zrejmá a postihnutý často koná v rozpore so svojimi záujmami, jeho správanie je cudzie jeho premorbídnemu charakteru osobnosti a po odznení nastupuje terminálny tvrdý spánok a u postihnutého dôjde často k úplnej amnézii. Znalkyňa poukázala na to, že po skutku sa u obžalovaného rozvinula reaktívna duševná porucha - Adaptačná porucha (pozn. ide o poruchu prispôsobenia sa ťažkej životnej situácii, ktorá je sprevádzaná poklesom ladenia a pocitmi úzkosti, ide o poruchu dočasnú, nijako nenarúšajúcu kontakt obžalovaného s realitou). Znaleckým vyšetrením sa u obžalovaného nepreukázala látková, či nelátková závislosť. Znalkyňa uviedla, že návrh ochrannej liečby je irelevantný a z psychiatrického hľadiska nie je pobyt obžalovaného na slobode pre spoločnosť nebezpečný. Znalkyňa v závere odporučila, aby bol obžalovanému uložený doživotný zákaz požívania alkoholických nápojov, pretože je možné, že abnormná reakcia na alkohol môže byť spôsobená i predispozíciou obžalovaného a mohla by sa po požití alkoholu opakovať. Rovnako ako znalkyňa psychologička zistila, že agresivita je obžalovanému cudzia, že obžalovaný vyrastal v hlboko dysfunkčnej rodine s dennými hádkami, že obžalovaný bol fyzicky matkou trestaný, že v detstve neboli napĺňané jeho základné životné potreby. V znaleckom posudku znalkyňa tiež napísala, že v rámci psychiatrického vyšetrenia ku skutku obžalovaný uviedol, že ešte nikdy nebol tak opitý ako v čase inkriminovaného skutku.
Z uznesenia vyšetrovateľa KR PZ v Nitre, ČVS: KRP-129/1-VYS-NR-2020 zo dňa 04.01.2021 o vrátení veci súd zistil, že veci zaistené pri obhliadke miesta činu (mobilný telefón a osobné oblečenie) boli vrátené obžalovanému, nakoľko pre ďalšie konanie neboli potrebné, neprichádzalo do úvahy ich prepadnutie alebo zhabanie a neboli pochybnosti o práve obžalovaného na predmetné veci. Z uznesenia vyšetrovateľa KR PZ v Nitre, ČVS: KRP-129/1-VYS-NR-2020 zo dňa 04.01.2021 o vrátení veci súd zistil, že veci zaistené pri obhliadke miesta činu (mobilný telefón, osobné oblečenie a šperky nebohej Zuzany Repovej, kuchynské nože) boli vrátené poškodenému Z. Q., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom H., D. XXXX/XX, nakoľko pre ďalšie konanie neboli potrebné, neprichádzalo do úvahy ich prepadnutie alebo zhabanie a neboli pochybnosti o práve menovaného na predmetné veci.
Zo správ o povesti obžalovaného, konkrétne zo správy mesta Nitra, vyplývalo, že Mestská polícia Nitra neevidovala ku dňu 30.10.2020 žiadne priestupkové konanie proti obžalovanému. Zo skráteného výpisu klienta zo dňa 07.01.2021 bolo zrejmé, že obžalovaný bol dňa 30.09.2020 vzatý do väzby, ktorú vykonával v ÚVV a ÚVTOS Nitra. Z hodnotenia ústavu zo dňa 07.01.2021 vyplývalo, že správanie obžalovaného bolo na požadovanej úrovni, voči príslušníkom ZVJS ako aj voči ostatným obvineným sa správal slušne. Prejavy agresivity ani konflikty neboli u neho zaznamenané. Obžalovaný dodržiaval ústavný poriadok, zásady hygieny, disciplíny aj úpravy zovňajšku. Pracovne zaradený nebol v dôsledku nedostatku pracovných príležitostí. Nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný. Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky obžalovaný nemal evidovaný žiadny záznam. Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol súdne trestaný. Z lustrácie Generálnej prokuratúry vyplývalo, že proti obžalovanému nebolo okrem predmetného konania vedené žiadne iné trestné konanie.
Z listín predložených obhajobou na hlavnom pojednávaní dňa 15.04.2021 súd zistil, že obžalovaný je zamestnaný ako stavebný robotník, zamestnávateľ zhodnotil obžalovaného ako spoľahlivého, usilovného, zodpovedného, komunikatívneho s vysokým pracovným nasadením. Z potvrdenia
PhDr. Popelkovej bolo zistiteľné, že obžalovaný sa od 11.02.2021 do 08.04.2021 zúčastňoval psychoterapeutických sedení v ambulancii klinickej psychológie.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy.
V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu súd prihliadol na osobné pomery obžalovaného, keď zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný ani priestupkovo prejednávaný. Z uvedených dôvodov súd u obžalovaného preto vzhliadol poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno j) Trestného zákona teda, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a tento aj úprimne oľutoval tým, že priznanie urobil obžalovaný prostredníctvom vyhlásenia o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní. Súd obžalovanému tiež priznal okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona podľa písmena n) Trestného zákona, pretože obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti súdu. V danom prípade obžalovaný vyhlásením o vine umožnil prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní a kladnými odpoveďami na otázky podľa § 333 odsek 3 Trestného poriadku, naplnil podmienku uvedenú v § 36 písmeno n) Trestného zákona. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona.
V prejednávanom prípade bol druh trestu jednoznačne určený ustanovením § 363 odsek 1 Trestného zákona, teda trest odňatia slobody vo výmere tri až osem rokov. S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, teda namiesto pôvodnej trestnej sadzby na tri až osem rokov, vychádzal z upravenej trestnej sadzby tri roky až šesť rokov a štyri mesiace.
V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Osobu obžalovaného treba vždy hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby obžalovaného nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.
Úsudok o možnosti nápravy obžalovaného si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby obžalovaného. Možnosť nápravy obžalovaného konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa obžalovaného na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy obžalovaného má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy obžalovaného musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Súd pri ukladaní trestu v zmysle vyššie rozpísaných právnych úvah dôkladne hodnotil osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy, pričom zistil, že obžalovaný pred spáchaním skutku žil stopercentne bezúhonný život, že sa nedostupil absolútne žiadneho protiprávneho konania, že skutok spáchal ako 19-ročný, teda vo veku blízkom veku mladistvých (súd nemohol priznať okolnosť podľa § 36 písmeno d) Trestného zákona, lebo nebolo znalecky dokázané, že vek by mal vplyv na obžalovaného rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť), obžalovaný dokonca z vlastnej iniciatívy absolvoval program psychologického poradenstva a aj ústav na výkon väzby zhodnotil správanie obžalovaného počas jej výkonu pozitívne, bez akýchkoľvek nedostatkov. Súd prihliadal pri ukladaní trestu aj na sociálne, osobné, pracovné a rodinné pomery obžalvaného, a to najmä na skutočnosť, že agresivita je obžalovanému
cudzia, že obžalovaný vyrastal v hlboko dysfunkčnej rodine s hádkami na dennej báze, že obžalovaný bol fyzicky matkou trestaný, že v detstve neboli napĺňané jeho základné životné potreby, ale aj na to, že obžalovaný je zamestnaný, svojimi nadriadenými je vysoko pozitívne hodnotený, k pracovným úlohám pristupuje zodpovedne a svedomito (listiny predložené obhajobou na hlavnom pojednávaní dňa 15.04.2021, znalecké posudky Mgr. Z. I., Z.. R. K.). Súd pri ukladaní trestu tiež zdôraznil, že obžalovaný z minulosti nemal skúsenosti, s tým aký stav mu nadmerné požitie alkoholu môže spôsobiť, teda s patickou ebrietou, pod vplyvom ktorej sa dopustil činu inak trestného. Obžalovaný si neuvedomoval zlý vplyv alkoholu na jeho psychiku, na skutok si nevedel adekvátne spomenúť kvôli amnézii pri patickej opitosti (znalecké posudky Mgr. Z. I., Z.. R. K.). V neposlednom rade súd prihliadol aj na to, že obžalovaný je nekonfliktnej povahy, je osobou v mladom veku, nemá sklony smerujúce k nerešpektovaniu etických, spoločenských a právnych noriem, resocializácia je z psychologického hľadiska priaznivá (znalecký posudok MUDr. I.), zároveň nie je pobytom na slobode pre spoločnosť nebezpečný, netrpí žiadnou psychickou poruchou či chorobou, a preto v jeho prípade nebolo odporučené ani uloženie ochranného liečenia (znalecký posudok Z.. K.). Súd samozrejme neopomenul, že ukladanie trestu je určované aj následkami, tak ako na to v záverečnej reči poukázal aj prokurátor, ktoré boli v danom prípade nezvratne tragické. Súd aj tieto nenapraviteľné následky posudzoval objektívne a snažil sa ich pri rozhodovaní o treste nepodceniť. Za existujúceho stavu, ale na jednej miske váh bol význam chránených záujmov, ktoré boli činom dotknuté, t.j. definitívna a nenávratná strata ľudského života - dokonca matky obžalovaného, na druhej miske však všetky ostatné okolnosti, len a len poľahčujúceho charakteru, osoba obžalovaného a jeho ťažké detstvo, ktoré prevažovali.
Súd pri úvahách o výmere a druhu trestu zohľadnil, okrem vyššie uvedených faktorov, aj absolútnu prevahu poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi, priznanie obžalovaného ku skutku a oľutovanie skutku, závažnosť, okolnosti prejednávaného trestného činu a dospel k presvedčeniu, že tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci účel trestu dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody vo výmere tri roky, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu päť rokov s probačným dohľadom. Podľa názoru súdu bude na prospech obžalovaného, ako aj spoločnosti, ak sa bude obžalovaný podriaďovať probačnému dohľadu vykonávaného probačným a mediačným úradníkom, ktorého úlohou bude výchovne pôsobiť na obžalovaného, poskytovať mu pomoc a poradenstvo pri riešení zložitejších životných situácií. S prihliadnutím na závery psychiatrického ako aj psychologického znaleckého posudku súd obžalovanému uložil aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov (zákon neumožňuje uložiť doživotný zákaz požívania alkoholu, tak to navrhovala znalkyňa z odvetvia psychiatria). Na prehĺbenie výchovného pôsobenia trestu súd integroval, so súčasným uložením probačného dohľadu, aj resocializačnú aktivitu, a to príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Dodržiavanie týchto povinností a zákazov bude, po skončení skúšobnej doby, dôležitým kritériom pri posudzovaní, či sa obžalovaný osvedčil alebo neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Ak by obžalovaný nedodržiaval stanovené povinnosti, musel by súd rozhodnúť o tom, že sa v uloženej skúšobnej päťročnej dobe neosvedčil, a že uložený trest odňatia slobody vo výmere tri roky bude potrebné vykonať.
Vo vzťahu k argumentácii prokurátora, že obžalovaný sa trestnej zodpovednosti za obzvlášť závažný zločin vraždy „vyhol“ len vďaka požitiu alkoholu, v dôsledku ktorého sa dostal do stavu nepríčetnosti, súd súhlasil s tým, že za čin inak trestný (obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=29&p=3204213&f=3>) by v prípade uznania viny hrozilo obžalovanému uloženie trestu vo výmere 20 až 25 rokov, resp. doživotie. V tomto prípade však absolútne bez akýchkoľvek dôvodov na strane obžalovaného (znalecké posudky), nastala situácia, znalecky dokázaná, že vzhľadom na stav nepríčetnosti obžalovaného (jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli úplne vymiznuté), ku ktorému došlo v dôsledku patickej ebriety (znalecké posudky), nemohol byť obžalovaný trestne stíhaný za vyššie uvedený obzvlášť závažný zločin vraždy (takéto trestné stíhanie by muselo byť obligatórne podľa § 215 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona zastavené a obžalovaný by potrestaný nebol), ale len za žalovaný trestný čin opilstva, kde je trestná sadzba tri až osem rokov. Uvedená skutočnosť preto znížila nebezpečenstvo konania obžalovaného pre spoločnosť a trest, ktorý navrhoval uložiť prokurátor obžalovanému a to na samej hornej hranici zníženej trestnej sadzby (šesť rokov a štyri mesiace nepodmienečne) súd považoval poukazujúc na vyššie rozvádzané za neprimeraný a to napriek trestu, ktorý by obžalovanému hrozil v prípade uznania viny za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona.
Zároveň bolo potrebné zdôrazniť, že pre obžalovaného v tak mladom veku bude veľmi ťažké vysporiadať sa s faktom matricídia, čo by mohlo viesť k únikom do alkoholu, s rizikom rozvoja závislosti, prípadne k suicídiu (znalecký posudok z odboru psychológie), preto uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody spojeného s izoláciou obžalovaného vykonávanou vo výkone trestu odňatia slobody súd považoval za neprijateľné a mohol by u obžalovaného spôsobiť ďalšie nenapraviteľné následky spočívajúce napríklad v podobe spáchania samovraždy (znalecký posudok z odboru psychológie).
Súd zopakoval, že trest uložený obžalovanému plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu, ako aj funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považoval uložený trest za adekvátny, spravodlivý a primeraný k spáchanému skutku.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.