Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49P-57-2020.pdf
PDF · 112.78 KB
Case nature
Area
Subarea
49P/57/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. H., N.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky: W. H.J., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXXX/XXC, Bratislava, zastúpená advokátom JUDr. Jozefom Madejom, so sídlom Laurinská 3, Bratislava a otca: Š. W., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Krupina, adresa na doručovanie: F. B., Q.. B. XXXXX/X, XXX XX K., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému P. H., N.. XX.XX.XXXX zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 270,- eur mesačne od 10.10.2019, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
II. Zročné výživné za obdobie od 10.10.2019 do 30.4.2021 vo výške 1309,- eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 50,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom máj 2021.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.5.2011, č. konania 28P/49/2011-21 v časti výroku o výživnom.
IV. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 10.10.2019, sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletého P. zo sumy 200,- eur na sumu 400,- eur mesačne.
2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že v čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom mal maloletý necelé tri roky. Toho času má maloletý 11 rokov a navštevuje základnú školu. Jeho zdravotný stav si vyžaduje špeciálnu stravu prispôsobenú na intoleranciu laktózy, ktorá mu bola diagnostikovaná. Maloletý potrebuje bezlaktózové potraviny, ktoré sú podstatne drahšie s porovnaním klasických potravín. Maloletý má veľmi rád mliečne veci a denne vypije aj jednu krabicu mlieka. Len raňajky spočívajúce napr. v kokosovom nápoji a pečive predstavujú v priemere sumu medzi 3,- až 4,- EUR denne (90-120 EUR mesačne). Okrem toho maloletý navštevuje súkromnú základnú školu, a to z dôvodu nedostatočnej kapacity pre žiakov štátnej základnej školy v čase nástupu do povinnej školskej dochádzky. V súčasnosti už neuvažuje o zmene základnej školy, keďže maloletý si tam vybudoval stabilný okruh kamarátov. Mesačné výdavky na maloletého matka vyčíslila približne vo výške 737,- EUR. Maloleté dieťa potrebuje
aj svoje hračky, potrebuje kultúrne, zábavné aktivity, ako kino, kolotoče, jarmok, v dnešnej dobe aj mobil a videohry, ktoré sú spojené s nepravidelnými výdavkami, ťažko preukázateľnými. V súčasnosti poskytované výživné zo strany otca nepokrýva nevyhnutné náklady na výživu maloletého. Súčasný stav nereflektuje potreby maloletého a narúša prezumpciu, práva detí na životnú úroveň rodičov.
3. Otec vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného na sumu 400,- eur mesačne nesúhlasí. Uvedená suma nezohľadňuje jeho reálne finančné možnosti a schopnosti. Je pravdou, že vyživovacia povinnosť voči maloletému bola naposledy upravená v roku 2011 dohodou rodičov a schválenou súdom, na základe ktorej otec prispieva na výživné sumou 200,-Eur mesačne. Rovnako je pravdou, že vzhľadom na vek maloletého došlo k zmene pomerov na strane maloletého a k zmene charakteru nevyhnutných výdavkov, keďže si plní povinnú školskú dochádzku. Napriek tomu otec považuje vyčíslené nevyhnutné mesačné výdavky za neprimerané, nadhodnotené a prehnané. Zároveň tieto výdavky nezodpovedajú reálne vynaloženým výdavkom za obdobie, v ktorom sa realizuje aj dištančná výučba, kedy nesporne odpadli výdavky na školskú družinu, cestovné, stravné v škole, krúžky a podobne. Výber školy matka s otcom nekonzultovala, čím si sama vyrobila vyššie výdavky na školné, ako keď by maloletý syn navštevoval riadnu štátnu školu. Otec mal výhrady aj proti pokladničným dokladom doloženým matkou do spisu, ktoré vôbec nepreukazujú to, aké konkrétne výdavky má na maloletého syna. Matka do spisu založila aj pokladničné doklady za tovar, ktorý nebol určený pre syna, ale obsahuje tovar, ktorý je evidentne určený pre matku (napr. oblečenie na pilates, výdavky na 3 telefóny a ostatné elektronické zariadenia). Matka chce za každú cenu svojimi výdavkami preukázať nutnosť zvýšenia výživného na maloletého syna. Otec tiež namietal, že matka dostatočne nepreukázala svoje príjmy. Žiadal, aby matka zdokladovala svoje reálne príjmy, vrátane preukázania skutočnosti či bola poberateľkou pomoci poskytovanej zo strany Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci pandemických opatrení. Zároveň požadoval, aby matka preukázala nielen svoje pravdivé a reálne príjmy, ale aj skutočné výdavky, ktoré mala, nakoľko otec má vedomosť o tom, že maloletý syn sa vzhľadom na dištančnú formu štúdia zdržiaval prevažne u svojej starej mamy v Martine. Svoj nesúhlas s požadovanou výškou výživného otec odôvodnil tým, že má dlhodobo vysoké výdavky a pohľadávky, ktoré súvisia aj s matkou z čias spolužitia. Po tom, ako sa rodičia rozišli, sa matka nestarala, ako budú vysporiadané dlhy na úveroch, ktoré bral otec od bankových subjektov, aby zabezpečil spoločné rodinné a bežné výdavky, na nájomnom, na strave a na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa. Svoje nevyhnutné mesačné výdavky otec vyčíslil na sumu cca 1.300,- EUR. Výška jeho reálneho mesačného zárobku predstavuje sumu 1.300,- EUR, čo je možné dokladovať aj výplatnou páskou za jednotlivé mesiace. V sume priemerného mesačného zárobku 1.585,40 EUR za rok 2020, ktorá je uvedená v potvrdení od zamestnávateľa, sú zahrnuté aj jednorazové odmeny vyplácané zamestnávateľom. Otec zároveň poukázal na skutočnosť, že napriek svojmu záujmu o maloletého sa so synom nestretáva, dokonca matka nesúhlasí ani s telefonickým kontaktom. V prípade telefonického kontaktovania mu povie, že syn s ním nechce rozprávať. Naposledy otec telefonoval na P. meniny. Okrem blahoželania k meninám a na Vianoce chcel, aby matka súhlasila s tým, aby mohol syna zobrať k svojej matke, starej matke maloletého do Krupiny aspoň na pár dní počas prázdnin. Stará matka totiž videla maloletého naposledy počas krstu, keď mohol mať maloletý tak 1 rok. Otec sa domnieva, že jeho syn sa musí stretávať aj s jeho rodinou a minimálne so starou mamou. Trval na tom, že ak matka požaduje výživné a teraz aj jeho zvýšenie, mal by súd matke uložiť povinnosť a umožniť, aby sa otec mohol so synom stretávať bez komplikácií. So synom chce otec nadviazať normálny vzťah, lebo toto, čo teraz existuje sa vzťahom nazvať nedá. Otec sa domnieva, že syn aj preto odmieta stretnutia a kontakt s otcom, že chce vyhovieť podmienkam novej domácnosti matky, ktorá žije s novým partnerom. Vzhľadom na reálne majetkové pomery otca a reálne náklady nevyhnutné na zabezpečenie výživy maloletého s prihliadnutím k príjmom jeho matky, otec súhlasil so zvýšením výživného na sumu 235,- EUR mesačne, a to odo dňa vyhlásenia rozsudku.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka maloletého, oboznámil sa s rodným listom maloletého, Zmluvou o zabezpečení výučby, lekárskym potvrdením, potvrdením o príjme, nájomnou zmluvou, daňovými priznaniami, matkou založenými pokladničnými blokmi a výdavkovými dokladmi, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 28P/49/2011, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.
5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/49/2011-21 zo dňa 24.5.2011 súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej bol maloletý P. zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne od 1.1.2011 do 31.5.2011 a sumou 200,- eur mesačne od 1.6.2011, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od
1.1.2011 do 31.5.2011 vo výške 500,- eur sa otec zaviazal uhradiť v mesačných splátkach vo výške 10,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom jún 2011. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým bez obmedzenia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.6.2011 a v časti výroku o výživnom sa stal vykonateľný dňa 16.7.2011.
6. V čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom mal maloletý P. 2,5 roka. Matka s ním bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 164,22 eur a prídavok na dieťa 21,99 eur. Popri tom pracovala na dohodu, z čoho mala príjem priemerne vo výške cca 350,- eur mesačne a ešte vo voľnom čase šila, čo predstavovalo príjem cca 150,- eur. Spolu s maloletým synom bývala v garsónke, za ktorú uhrádzala nájomné 350,- eur mesačne. Keďže syna nechceli zobrať do štátnej škôlky, navštevoval súkromnú škôlku, za ktorú matka platila 264,- eur mesačne. Maloletý z dôvodu alergie na laktózu dostával špeciálne mlieko, mesačné výdavky s tým spojené boli cca 80,- eur. Náklady na oblečenie pre maloletého boli vo výške 50,- eur mesačne, náklady na hračky 15,- eur mesačne. Matka platila maloletému poistné vo výške 10,- eur mesačne a za odber pupočníkovej krvi ročný poplatok vo výške 50,- eur. Otec maloletého pracoval a dosahoval priemerný čistý mesačný príjem cca 930,- eur. Otec býval u kamaráta, ktorému prispieval na bývanie sumou 166,- eur mesačne. Splácal niekoľko úverov, mesačné splátky činili až cca 500,- eur mesačne. Ani jednej z rodičov nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
7. Maloletý P. je momentálne žiakom 6. ročníka súkromnej základnej školy. Má intoleranciu na laktózu. Žije v spoločnej domácnosti s matkou. Mesačné výdavky na maloletého v čase začatia konania matka vyčíslila približne vo výške 737,- EUR a zahrnula medzi ne tieto náklady: školné 150,- EUR, strava 260,- EUR, krúžok judo 50,- EUR, šachový krúžok 25,- EUR, doučovanie 55,- EUR, oblečenie/hygiena 60,- EUR, školská družina 16,- EUR, obedy v škole 13,- EUR, telefón 15,- EUR, lieky 30,- EUR, hračky a záľuby 50,- EUR, cestovné lístky na MHD 13,- EUR. Z dôvodu pandémie a dištančného vzdelávania sa v priebehu konania zvýšili výdavky na doučovanie, ktorá matka vyčíslila na sumu 150,- eur.
8. Matka podniká ako samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018 mala matka príjmy zo živnosti vo výške 11.514,37 EUR, výdavky vo výške 6.908,62 EUR, výsledkom bol zisk pred zdanením vo výške 4.605,75 EUR. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 mala matka príjmy zo živnosti vo výške 19.791,50 EUR, výdavky vo výške 11.874,90 EUR, výsledkom bol zisk pred zdanením vo výške 7.916,60 EUR. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020 mala matka príjmy zo živnosti vo výške 37.335,57 EUR, výdavky vo výške 20.000 EUR, výsledkom bol zisk pred zdanením vo výške 17.335,57 EUR. Matka spolu s maloletým synom býva v prenajatom 3-izbovom byte, za ktorý uhrádza 700,- eur mesačne. Na maloletého syna poberá prídavok na dieťa vo výške 25,50 eur mesačne. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
9. Otec maloletého je zamestnaný v spoločnosti Volkswagen Slovakia, a.s., kde za obdobie od 6/2019 do 12/2019 dosiahol priemernú čistú mzdu 1.584,20 eur mesačne a za obdobie od 1.1.2020 do 31.12.2020 priemernú čistú mzdou 1585,40 eur. Svoje nevyhnutné mesačné výdavky otec vyčíslil na sumu cca 1.300,- EUR a zahrnul medzi ne tieto náklady: bežné výživné na syna 200,- EUR, exekučné zrážky na dlh v prospech Tatrabanky, a. s. 100,- EUR (zostáva ešte splatiť sumu cca 4.500,- EUR), exekučné zrážky na dlh v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s. 220,- EUR (zostáva ešte splatiť cca 19.000,- EUR), poplatok za mobilné služby a internet 30,- EUR, nájomné za izbu v Bratislave v mieste zamestnania 220,- EUR, nájomné za byt v Krupine 128,47 EUR, splátky dlhu fyzickej osobe 50,- EUR, náklady na stravu 200,- EUR, náklady na ošatenie a hygienu 100,- EUR. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
10. Matka vo svojich výpovediach pred súdom zotrvala na svojom písomne podanom návrhu na zvýšenie výživného. Naposledy bola vyživovacia povinnosť určená, keď mal maloletý 3 roky. V súčasnosti má takmer 13 rokov, je žiakom 6. ročníka ZŠ a jeho výdavky sa zvýšili primerane veku. Podstatnými položkami v nákladoch je školné, ktoré vzniklo z dôvodu, že bol problém umiestniť maloletého v štátnej skole, nakoľko v čase nástupu maloletého do školy nemali v Bratislave trvalý pobyt. Neskôr to už matka nechcela meniť, lebo maloletý si zvykol na kolektív. S otcom možnosť návštevy súkromnej školy nekonzultovala, nakoľko je problém sa s ním na niečom dohodnúť. Otec buď na matku nereaguje alebo ju uráža. Po tom, ako rodičia prestali spolu žiť, otec neprejavoval záujem o syna, navštívil ho tak raz do roka. Posledná návšteva sa uskutočnila tak pred 5 rokmi. Vtedy otec vyplakával pred synom, že nemá peniaze a syn mu dal tablet. Potom otca vyzývali, aby vrátil synovi tablet, ale neuskutočnilo sa tak.
Syn potrebuje doučovanie. Má doučovateľku študentku, ktorá k nim buď prichádza alebo ho doučuje online. Matka to jednoducho nedokáže popri práci. Študentka berie za doučovanie na hodinu 10 eur. Jej návštevy sa zvýšili najmä teraz v období korony, keď je dištančné vyučovanie. Syn má s touto formou problém, potrebuje dovysvetliť veci. Zvýšené sú aj výdavky na stravu, nakoľko maloletý má indikovanú intoleranciu na laktózu. Pribudli aj výdavky na záujmovú činnosť maloletého. Krúžky síce teraz nenavštevuje, ale to sa obnoví. Matka otcovi nikdy v styku nebránila, vždy mal u nich otvorené dvere. Nevie, ako by sa mal synovi priblížiť, hlavne by mal dodržať slovo. Maloletý syn ho momentálne odmieta. Matka je živnostníčka, jej výdavky pozostávajú z takých položiek ako sú nite, látky, a podobne. Má nedoplatky za elektrinu, platí si odvody vo výške 180,- eur + 70 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť navrhovala zvýšiť od podania návrhu, dokázala by sa s otcom dohodnúť aj na sume 330,- eur mesačne. Súd by nemal prihliadať na exekúcie otca, ktoré si spôsobil sám. Otec zo svojho príjmu cca 1580 eur mesačne môže prispievať na maloletého požadovanou sumou. Jeho zdôvodnenia, že musí platiť úvery neobstojí, nakoľko výživné má prednosť. Tieto výdavky otca vznikli v dôsledku otcovej nezodpovednosti.
11. Otec pred súdom vypovedal, že so zvýšením vyživovacej povinnosti na matkou požadovanú sumu nesúhlasí. Spláca exekúcie, sú to úvery, ktoré si vzal ešte v čase, keď žili s matkou v spoločnej domácnosti. Bola to hlúposť, resp. nešikovnosť. Jeden úver si zobral na jednu osobu, aj to riešil s exekútorom, ale sa mu to nepodarilo. Momentálne spláca 100,- eur na úver v Tatra banke a 220,- eur úver v Slovenskej sporiteľni. Otec býva v prenajatej izbe, za ktorú uhrádza 220,- eur mesačne. Býva tam už 2 roky. V byte okrem neho býva majiteľ a ešte jeden pán. Zaujímal sa aj o poskytnutie ubytovania od svojho zamestnávateľa, ale bolo mu povedané, že momentálne nie je nič voľné a že sa niektoré ubytovne rušili. Otec uhrádza tiež náklady spojené s bytom v Krupine, ktorý je predmetom dedičského konania po jeho otcovi. Súrodenci sa odmietajú podieľať na týchto nákladoch. Otec tam chodieva na víkend skontrolovať tento byt. Nakoniec, pokiaľ by ten byt získal, raz ho po ňom zdedí maloletý syn. Preto aj bojuje o tento byt, aby mal kde so synom prespať, keď si s ním vytvorí vzťah. Mal za to, že matka by mohla svoje výdavky kontrolovať a nie objednávať si drahé jedlá. Pokiaľ by sa otec so synom stretával, tak by mu aj on niečo kúpil. Navrhované sumy výživného 400,- eur, resp. 330,- eur sú pre otca likvidačné, to ho finančne zruinuje. Z matkou vyčíslených výdavkov na maloletého otec namietal výdavky na školné a za doučovanie, ktoré považoval za neprimerane vysoké a vysoký výdavok je aj za stravu. Náklady na oblečenie a za lieky sú v poriadku. Je to zbytočne nadhodnotené, matka navyšuje výdavky a náklady. Otec súhlasil so zvýšením výživného max. na sumu 235,- eur mesačne.
12. Kolízny opatrovník maloletého uviedol, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 11 rokov, teda výdavky na maloletého sa bezpochyby zvýšili. Poukázal aj na to, že otec sa s maloletým synom nestretáva, nemá výdavky spojené so stretávaním. V budúcnosti, keď bude vzťah medzi nimi fungovať a bude sa realizovať stretávanie, možno prehodnotiť úpravu výživného. Niektoré výdavky považoval za diskutabilné. Suma, ktorú navrhuje otec, je nízka. S ohľadom na výdavky maloletého a ich odôvodnenosť navrhoval upraviť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému v rozsahu od 280 - 320 eur mesačne.
13. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine"), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
19. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
20. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné.
21. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre úpravu styku a výživného pre maloleté deti tak v pôvodnom, ako i tomto konaní a zistil, že na strane maloletého došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje čiastočné zvýšenie vyživovacej povinnosti. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo takmer 10 rokov. V čase pôvodného konania mal maloletý P. necelé 3 roky, v súčasnosti má 12 rokov, navštevuje 2. stupeň základnej školy, v dôsledku čoho došlo aj k zvýšeniu jeho nákladov. Výživné, ktoré požadovala matka v návrhu , považoval súd za neprimerane vysoké. Matka vyčíslila mesačné výdavky na maloletého na sumu 737, eur , v priebehu pojednávania túto sumu upravila na 837,- eur mesačne ( zvýšenie výdavkov na doučovanie o 100,- eur mesačne). Niektoré výdavky maloletého súd nezohľadnil a to náklad na doučovanie vo výške 150,- eur mesačne, ktoré je podľa názoru súdu neprimerane vysoký. Ďalší výdavok, ktorý súd považoval za neprimerane vysoký je výdavok na stravu vo výške 300,- eur mesačne. Nakoľko nie je možné podľa názoru súdu hodnoverným spôsobom preukázať výšku odôvodnených výdavkov na stravu, súd v tejto súvislosti poukazuje na štatistické údaje, podľa ktorých je v Slovenskej republike výdavok za potraviny na člena domácnosti cca 100,- eur priemerne mesačne. Súd akceptuje maximálne 2,5 násobok tejto sumy , ktorý považuje za primeraný veku maloletého ako aj jeho zdravotným problémom . Za neprimerané vysoké považuje súd aj výdavky
maloletého na hračky a záľuby ( 50,- eur mesačne), ktoré matka nepreukázala. Vzhľadom na vek maloletého ako aj odôvodnenosť a výšku jednotlivých výdavkov sa súd ustálil na výdavkoch maloletého vo výške cca 550-600,- eur mesačne. Povinnosť prispievať na výživu maloletého súd rozložil na obidvoch rodičov rovnakým dielom. Matka síce dosahuje vyšší príjem ako otec a teda jej podiel by mal byť vyšší, na druhej strane nemožno nebrať do úvahy, že svojou osobnou starostlivosť o maloletého kompenzuje svoj príspevok na výživu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 270,- eur mesačne, berúc do úvahy, že ani kolízny opatrovník ani otec sa výrazne od tejto sumy neodchýlili. . Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého ako aj možnosti otca. Odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb. Výšku výživného určenú v tomto rozhodnutí považuje súd za primeranú možnostiam otca vzhľadom na výšku jeho príjmu. Výživné, ktoré súd určil zodpovedá cca 18% z príjmu otca, je teda podľa názoru súdu rozhodne v možnostiach otca ho uhrádzať a popritom uhrádzať aj vlastné náklady. I pokiaľ by súd nebral do úvahy odmeny k pravidelnému príjmu ( na čo samozrejme nie je dôvod), i z tohto príjmu by určené výživné nepredstavovalo viac ako cca 23%, čo považuje súd za absolútne primerané. Výživné, ktoré spočiatku navrhoval otec a to vo výške 235,- eur mesačne považoval súd za nezodpovedajúce ani príjmu otca, ani jeho možnostiam a hlavne navrhovaná suma nezodpovedala výdavkom maloletého. Vo zvyšku súd návrh zamietol a to vzhľadom na vyššie uvedené dôvody t.j. odôvodnené výdavky maloletého, príjmy a možnosti rodičov a z toho vyplývajúci podiel rodičov na nákladoch maloletej.
22. Zročné výživné súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy určeným výživným za obdobie od 10.10.2019 do 30.4.2021 (18 mesiacov + alikvótna časť za mesiac október 2019 ) dosahuje výšku 1.309,- eur ( 70,- eur x 18 mesiacov =1260,- eur + 49,- eur alikvótna časť za mesiac október 2019, naposledy určené výživné 200, eur v tomto rozhodnutí 270,- eur, rozdiel 70, eur)
23. O povinnosti uhradiť zročné výživné súd rozhodol podľa § 232 Civilného sporového poriadku.
24. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.