Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_27C-29-2020.pdf
PDF · 110.24 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/29/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom vo veci žalobkyne: C. J., nar. X. X. XXXX, trvalý pobyt: G. X, F. Š., zast.: JUDr. Rudolf Fajbík, advokát so sídlom v Banskej Štiavnici, Dobšinského 14, proti žalovanému: A. J., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: G. X, F. Š., o zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu medzi manželmi, takto
rozhodol:
I. Právo spoločného nájmu bytu nachádzajúceho sa v katastrálnom území F. Š., obec F. Š., okres F. Š., v bytovom dome súpisné číslo XXXX, č. vchodu X, č. bytu XX, na X. poschodí, zapísanom v liste vlastníctva č. XXXX, z r u š u j e .
II. Žalobkyňa b u d e byt naďalej užívať ako nájomca a člen družstva.
III. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 3. 12. 2020, domáhala, aby súd určil, že je nájomcom družstevného trojizbového bytu č. XX, na X. poschodí, vchod č. X, nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXXX v Banskej Štiavnici na ulici G.K. X (ďalej len „družstevný byt“) a členkou Stavebného bytového družstva, Pod Donátom 3, Žiar nad Hronom.
2. Podanie žaloby odôvodnila žalobkyňa tým, že družstevný byt nadobudla spolu s žalovaným na základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu z 26. 9. 1994. Manželstvo medzi stranami sporu bolo uzavreté 5. 12. 1992, toto manželstvo bolo rozvedené v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 4Pc/11/2016, pričom rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť 14. 2. 2017. Strany sporu ako bývalí manželia sa v zmysle ustanovenia § 705 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) dohodli, že byt bude ako nájomca užívať žalobkyňa, ktorá po celý čas od rozvodu platí všetky úhrady spojené s užívaním bytu a na vlastné náklady tento byt aj zrekonštruovala. Žalovaný sa z bytu odsťahoval, žalobkyňa nevie, kde sa t. č. zdržiava, viac ako tri roky ho nevidela, nemá s ním žiaden kontakt. Byt si chcela odkúpiť do vlastníctva, avšak Stavebné bytové družstvo jej poslalo tlačivo písomnej dohody rozvedených manželov s tým, aby zabezpečila overený podpis žalovaného ako bývalého manžela, pretože bez toho nie je možné pristúpiť k prevodu bytu. Žalobkyňa však nemá ako tejto požiadavke vyhovieť, lebo skutočný pobyt žalovaného nepozná. Žalobkyňa sa domnieva, že na základe uvedených skutočností má naliehavý právny záujem na určení, že je nájomcom družstevného bytu a členkou družstva. Rozsudok vyhlásený v tejto veci bude zároveň podkladom pre zmenu zápisu v evidencii družstva a umožní žalobkyni predmetný byt získať do vlastníctva.
3. Ako prílohy k žalobe boli predložené nasledujúce listiny: rozsudok okresného súdu z 18. 1. 2017 č. k. 4Pc/11/2016-28, rozhodnutie Stavebného bytového družstva v Žiari nad Hronom z 26. 9. 1994 o pridelení družstevného bytu žalovanému, zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu spísaná Stavebným bytovým družstvom v Žiari nad Hronom 26. 9. 1994, prvá strana dohody rozvedených manželov o zrušení práva spoločného nájmu bytu, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. F. Š..
4. Okresný súd v súlade s § 705 ods. 3 OZ požiadal Stavebné bytové družstvo, Pod Donátom 3, Žiar nad Hronom o zaujatie stanoviska k otázke, kto bude po zrušení spoločného nájmu družstevného bytu ďalším nájomcom bytu. Okresnému súdu bolo doručené 16. 12. 2020 vyjadrenie Stavebného bytového družstva, v ktorom uviedol, že za ďalšie nájomcu predmetného bytu ako aj člena družstva odporúča toho z bývalých manželov, ktorý je z nich schopný riadne a včas platiť mesačné úhrady za byt. V prípade, že v manželstve sú aj maloleté deti, je potrebné prihliadnuť aj na bytové potreby a možnosti tomu z bývalých manželov, ktorému boli deti zverené do výchovy.
5. Dňa 23. 12. 2020 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k predmetnej žalobe, v ktorom uviedol, že predmetný byt nadobudli spolu so žalobkyňou ako v súčasnosti bývalou manželkou na základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu z 26. 9. 1994. Byt bol následne kompletne zrekonštruovaný a zariadený, finančne sa na týchto aktivitách podieľal výlučne žalovaný. Posledné práce v byte boli vykonané na prelome rokov 2013/2014, kedy boli vymenené rozvody a elektrický istič. Ďalej kúpil nový elektrický sporák s keramickou doskou, práčku, sprchový kút. Na túto rekonštrukciu čerpal Flexipôžičku z VÚB a. s. vo výške 4 300 €, ktorú spláca doposiaľ napriek tomu, že v byte so žalobkyňou už nebýva a žalobkyňa sa na nej nespolupodieľala. Žalovaný ďalej popiera, že by sa so žalobkyňou dohodol o tom, že byt bude ako nájomca užívať žalobkyňa. V čase rozvodu bola žalobkyňa zamestnankyňou Centra pre deti a rodiny L. v F. F. na pozícii profesionálny rodič. Podmienkou výkonu profesionálneho rodiča bolo, že sú deti ubytované v byte profesionálnej rodiny. Z tohto dôvodu sa odsťahoval žalovaný do podnájmu, aby si mohla naďalej vykonávať žalobkyňa svoju prácu, ktorá sa jej však krátko po rozvode vymkla spod kontroly, deti boli pridelené do inej profesionálnej rodiny. Žalobkyňa byt užívala aj naďalej spoločne so svojim partnerom. Žalovaný však pripúšťa vyporiadanie spoločného majetku aj mimosúdnou cestou. Ďalej poukázal na to, že so žalobkyňou majú dve spoločné dcéry, s ktorými komunikuje a stretáva sa s nimi. Vzhľadom na to, že vzťahy medzi dcérami a žalobkyňou ochladli aj kvôli partnerovi žalobkyne, ktorý bol aj dôvodom rozvodu manželstva, žalovaný má obavu, že jeho dcéram po pridelení bytu výlučne do vlastníctva žalobkyne bude zamedzený prístup k nehnuteľnosti a domácnosti. Vzhľadom na uvedené teda nesúhlasí s pridelením bytu do vlastníctva žalobkyne, pretože má na byt a zariadenie rovnaký nárok ako žalobkyňa.
6. Žalovaný k svojmu vyjadreniu pripojil kópiu dohody o prevzatí sumy 100 000 Sk ako zálohu na odpredaj družstevného bytu, kópiu východiskovej správy o odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrickej inštalácie NN, ukončenej 12. 3. 2014, týkajúcej sa stavby byt č. X, v bytovom dome X. poschodie vľavo, zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ vo výške 3 600 € z 25. 1. 2016, zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ vo výške 3 500 € zo 7. 10. 2013, zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ vo výške 800 € z 24. 3. 2014.
7. Dňa 22. 1. 2021 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného, v ktorom žalobkyňa uviedla, že žalovaný neporozumel, čo je predmetom konania, pretože podstatná časť jeho vyjadrenia sa týka usporiadania bezpodielového spoluvlastníctva medzi manželmi, ktoré však nie je predmetom tohto konania, k tomu už došlo v zmysle ustanovenia § 149 ods. 4 OZ. Predmetom tohto konania je výlučne určenie, že nájomcom bytu je žalobkyňa. K tomu žalovaný uviedol len to, že nie je pravda, že sa na tom dohodli. Podľa žalobkyne však k takejto dohode došlo, a to konkludentne za nasledujúcich okolností. Po rozvode manželstva žalobkyňa zistila, že existuje dlh voči Stavebnému bytovému družstvu, o ktorom ju žalovaný neinformoval, preto žalovaného telefonicky kontaktovala žalobkyňa s dcérou. Do telefónu žalovaný výslovne uviedol, že s bytom nechce nič mať, nech si s tým robia čo chcú. V tom čase už bol žalovaný odsťahovaný, žalobkyňa sa preto s dcérou spoločne zložili a tento dlh voči Stavebnému bytovému družstvu za byt zaplatili. Všetky platby od rozvodu za byt platí žalobkyňa. Následne žalovaný prisľúbil žalobkyni, že prepíše na jej meno aj odber elektriny, čo doposiaľ neurobil. Preto každý rok musela žalobkyňa riešiť so žalovaným vrátenie preplatku, pretože dodávateľ elektriny vracal preplatok žalovanému, hoci zálohy platila žalobkyňa. Od rozvodu sa nikdy nevideli a žalobkyňa nevie, kde žalovaný býva a zdržiava sa. Od rozvodu uplynuli štyri roky, počas
ktorých žalovaný svojim konaním a výslovným vyjadrením dokázal, že k dohode o tom, že nájomcom bytu zostane po rozvode len žalobkyňa, jednoznačne došlo.
8. Podľa žalobkyne medzi stranami sporu nie je sporné, že byt nadobudli ako bývalí manželia prevodom členských práv za trvania manželstva, pokiaľ však ide o úpravu a investície do bytu, tieto nesúvisia s predmetom konania. Žalobkyňa napriek tomu uvádza, že po rozvode manželstva bol byt znova rekonštruovaný, napr. bol vymenený sprchový kút, urobené nové stierky v celom byte, nové podlahy a pod., to však nemá vplyv na rozhodnutie súdu v tomto konaní. Takisto s konaním nesúvisia ani pôžičky, ktoré žalovaný zobral na svoje meno, žalobkyňa však o týchto pôžičkách doposiaľ nevedela, nikde na zmluvách nefiguruje jej podpis. Navyše k dôkazom pripojil aj zmluvu o pôžičke, ktorú si bral až po rozvode. Žalobkyňa býva v byte spolu s jej dcérou L., aj z tohto dôvodu má záujem na doriešenie predmetnej veci. Žalobkyňa poukazuje na to, že z ich manželstva pochádzajú dve dcéry, staršia L. býva so žalobkyňou v predmetnom byte, mladšia dcéra býva s partnerom v Bratislave. Spoločne však vychovali aj tretiu najstaršiu dcéru, ktorú mala žalobkyňa za slobodna s iným mužom, táto mala so žalovaným dobrý vzťah a je smutné, že ju žalovaný ani nespomenul. So všetkými deťmi má však žalobkyňa normálny vzťah a ani jedno dieťa nechce o nič ukrátiť.
9. Žalovaný bol súdom vyzvaný, aby sa v súlade s § 167 ods. 4 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), vyjadril k vyjadreniu žalovanej. Žalovaný však túto možnosť nevyužil a v stanovenej lehote sa nevyjadril.
10. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 15. 4. 2021, žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe, ako aj na svojom vyjadrení. K skutkovým okolnostiam dodala, že žalovaný už v družstevnom byte nemá žiadne osobné veci, pri podaní žaloby vychádzala z toho, že so žalovaným bola uzatvorená konkludentná dohoda, preto ak súd dospeje k záveru, že k takejto dohode nedošlo navrhuje, aby spoločný nájom družstevného bytu zrušil a určil, že žalobkyňa bude jeho výlučným nájomcom a členom družstva. Vzhľadom na to, že žalovaný sa vôbec nevyjadril k podstatným skutočnostiam ohľadom zrušenia spoločného nájmu družstevného bytu vychádza z toho, že všetky tieto skutočnosti nie sú medzi stranami sporu sporné. Žalovaný uviedol, že ani ústne, ani písomne, ani telefonicky nedal žalobkyni riadne vyjadrenie, že si byt môže užívať ako uzná za vhodné. Za dvadsať rokov užívania predmetného bytu žalovaný min. 2 x rekonštruoval tento byt, či už ide o kúpeľňové jadro alebo kuchyňu, tiež vymenil komplet elektrinu v byte, zakúpil elektrické spotrebiče, čo bolo všetko vymenené ešte pred jeho odchodom z tohto bytu. Financoval to z vlastných finančných prostriedkov zaobstaraných úverom, ktorý splácal doposiaľ, minulý mesiac splatil poslednú splátku.
11. Žalovaný ďalej uviedol, že ako ďalšia možnosť prichádza do úvahy aj to, že družstevný byt bude užívať on ako výlučný nájomca a člen družstva a žalobkyňa s jej priateľom pôjdu do podnájmu a budú mu za to platiť nájomné. Žalovaný poprel, že by nechal nejaké pozdĺžnosti po jeho odsťahovaní sa z družstevného bytu s tým, že žalobkyni poslal mail, kde boli vypísané všetky účty, na ktoré bolo potrebné platiť vrátane poistiek od 1. 9. Žalobkyňa uvádzala ako reakciu na vyjadrenia žalovaného, že nie je medzi stranami sporu sporná skutočnosť, kto užíval a platil byt pred odsťahovaním sa žalovaného, pretože až do zániku manželstva spoločne manželia hospodárili medzi sebou a platili zo spoločného aj úhrady spojené s užívaním bytu. Po odsťahovaní sa žalovaného tieto úhrady za byt platila iba žalobkyňa, pričom predložila súdu aj prehľad jednotlivých transakcií z účtu vedeného v banke patriaceho žalobkyni, z ktorého platila úhrady jednak vlastníkovi bytu, teda Stavebnému bytovému družstvu a úhrady za energie spojené s užívaním bytu. Ide o prehľad transakcií za obdobie od 22. 3. 2016 do 22. 3. 2021. Pokiaľ ide o rozhovor medzi bývalými manželmi ako stranami sporu, jediným svedkom tohto rozhovoru bola ich dcéra, avšak žalobkyňa nemieni zaťahovať dcéru do tohto sporu, preto ani nenavrhla jej výsluch. Žalovaný v rámci práva záverečnej reči uviedol, že žalobkyňa mala počas ich manželstva vlastný účet, na ktorý jej chodila výplata, z tohto však nešlo na byt nič, pričom žalovaný sa chcel so žalobkyňou dohodnúť, že bude platiť polku nákladov za byt, s tým však žalobkyňa nesúhlasila. Keď žalovaný prichádzal počas pracovných turnusov v piatok do tohto bytu, tak v byte zotrval dva dni, avšak prišiel tam milenec žalobkyne, čo mu prekážalo, preto sa z tohto družstevného bytu následne odsťahoval. Ako ďalší dôvod odsťahovania sa z družstevného bytu uviedol, že žalobkyňa pracovala ako profesionálny rodič, starala sa o deti z detského domova, nemohol jej v tom čase teda povedať, aby odišla z bytu za jej priateľom. Žalobkyni aj 30. 8. 2015 zaslal mail, ktorý odoslal aj ich trom dcéram, kde sa vyjadril k dôvodom jeho odchodu z bytu a taktiež vypísal účty, z ktorých bolo potrebné platiť jednotlivé úhrady spojené s užívaním bytu.
12. Pri posúdení skutkových okolností prípadu okresný súd vychádzal z vyjadrení strán sporu a nimi predložených listín, pričom z vykonaného dokazovania okresný súd zistil nasledujúce skutočnosti, na ktoré aplikoval nižšie citované ustanovenia zákona.
13. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným manželstvo dňa 5. 12. 1992. Z pripojeného spisu okresného súdu sp. zn. 4Pc/11/2016 súd ďalej zistil, že u oboch manželov išlo o prvé manželstvo, z ktorého pochádzajú dve deti dcéra L. a dcéra E.. K narušeniu manželského spolužitia došlo k nevere zo strany žalobkyne, následkom čoho došlo k odcudzeniu medzi manželmi a 3/2016 žalovaný opustil spoločnú domácnosť odsťahovaním sa do prenajatého bytu. Rozsudkom okresného súdu z 18. 1. 2017 č. k. 4Pc/11/2016-28 bolo manželstvo strán sporu rozvedené, pričom uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 14. 2. 2017. Na základe rozhodnutia vtedajšieho Stavebného bytového družstva Žiar nad Hronom z 26. 9. 1994 č. 10/1994 bol po uzavretí manželstva pridelený družstevný byt žalovanému ako členovi družstva, a to byt č. XX v bloku E.-X pozostávajúci z troch izieb. V ten istý deň bola spísaná zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu medzi družstvom a žalovaným, v ktorej v článku 1 ods. 4 bolo uvedené, že družstvo berie na vedomie, že osobný užívateľ (žalovaný) žije v čase uzavretia tejto dohody v manželstve so žalobkyňou a že s ňou trvale žije, čím uzavretím tejto dohody vzniká spoločné užívacie právo týchto manželov. Žalobkyňa predložila dohodu rozvedených manželov o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu s pokynmi Stavebného bytového družstva potrebnými ich splniť pre akceptáciu tejto dohody zo strany Stavebného bytového družstva, avšak žalobkyňa predložila len prvú stranu tejto dohody, ktorá neobsahuje podpisy účastníkov tejto dohody. Z predloženého čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. F.Á. Š. vyplýva, že byt č. XX, nachádzajúci sa vo vchode č. X, X. poschodie v bytovom dome so súpisným č. 1487 je vo vlastníctve Stavebného bytového družstva, Pod Donátom 3, Žiar nad Hronom.
14. Podľa § 703 ods. 2 OZ, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
15. Podľa § 705 ods. 1 OZ, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.
16. Podľa § 705 ods. 2 OZ, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
17. Podľa § 712a ods. 8 OZ, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
18. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že predmetnou žalobou sa na základe skutočností v nej uvedených žalobkyňa domáha zrušenia spoločného nájmu družstevného bytu, ktorý vznikol medzi manželmi po uzavretí ich manželstva. Z tohto dôvodu považoval súd žalobu po právnej stránke, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia, že nájomcom predmetného bytu je žalobkyňa, za nesprávny, pretože na základe opísania podstatných a rozhodujúcich skutočností zo strany žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa sa domáha zrušenia spoločného nájmu družstevného bytu medzi manželmi. Žalobkyňa na druhej strane nie je povinná uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu (iura novit curia), preto nesprávna právna kvalifikácia nie je vadou žaloby.
19. Zo strany žalobkyne nebolo preukázané, že by došlo medzi rozvedenými manželmi k dohode o nájme bytu, keďže ako uviedla v žalobe, bolo jej predložené tlačivo zo strany Stavebného bytového družstva, na ktorom bola spísaná dohoda medzi rozvedenými manželmi o zrušení práva spoločného nájmu k družstevnému bytu, ako aj dohoda o tom, kto bude do budúcna byt užívať ako nájomca s právom
člena družstva. K uzavretiu tejto dohody nedošlo, pretože so žalovaným nebola v žiadnom kontakte. Žalobkyňa síce tvrdila, ale ničím nepreukázala, že došlo k akejsi konkludentnej dohode medzi bývalými manželmi o tom, kto bude nájomcom bytu po rozvode manželstva, ako aj členom družstva. Zároveň súd uvádza, že podľa § 40 ods. 2 OZ nie je možné takúto dohodu uzatvoriť ústne, či konkludentnými činmi, vyžaduje sa písomná forma takejto dohody medzi bývalými manželmi. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi nimi ako bývalými manželmi na základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu a zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu z 26. 9. 1994 po uzavretí manželstva vznikol spoločný nájom družstevného bytu medzi manželmi a súčasne aj spoločné členstvo v družstve, z ktorého boli obaja oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Taktiež nebolo sporné, že družstevný byt od rozvodu manželstva užíva iba žalobkyňa s dcérou L. a platí všetky úhrady spojené s užívaním bytu. Napokon, nebolo sporné ani to, že žalovaný sa s družstevného bytu po rozvode manželstva natrvalo odsťahoval a v súčasnosti má zabezpečené bývanie v prenajatom byte.
20. Žalovanému bol v priebehu konania poskytnutý dostatočný priestor, aby sa vyjadril k žalobe a žalobkyňou predloženým listinám. Žalovaný síce túto možnosť využil, avšak namietal skutočnosti, ktoré s predmetom konania nemajú žiadnu súvislosť. Predovšetkým okresný súd zdôrazňuje, že to akým spôsobom manželia financovali rekonštrukciu predmetného bytu, resp. uhrádzali úhrady spojené s užívaním bytu nie je predmetom tohto konania a rovnako tak ani to, z akých finančných zdrojov bol predmetný byt rekonštruovaný. Vzhľadom na to, že súd mal preukázané, že došlo k rozvodu manželstva medzi stranami sporu a zároveň, že nedošlo k uzavretiu dohody medzi rozvedenými manželmi o tom, kto bude ďalším nájomcom a členom družstva boli splnené všetky zákonné podmienky na to, aby súd zrušil spoločný nájom k družstevnému bytu medzi manželmi. Pri zrušení spoločného nájmu družstevného bytu medzi manželmi je súd zároveň povinný rozhodnúť aj o tom, kto bude ďalším členom družstva a kto bude nájomcom družstevného bytu. Spočiatku táto otázka medzi stranami sporu nebola sporná, žalovaný až na pojednávaní tvrdil, že nájomcom bytu môže byť aj on s tým, že žalobkyňa pôjde do jeho bytu, ktorý má v podnájme s tým, že mu bude platiť za podnájom, tieto svoje tvrdenia však žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Okresný súd vzal do úvahy aj stanovisku prenajímateľa v súlade s § 705 ods. 3 OZ, ktorý navrhoval ako ďalšieho nájomcu toho z rozvedených manželov, ktorý bude ďalej platiť nájom.
21. Keďže v tomto prípade z manželstva pochádzajú deti, ktoré sú už plnoleté, súd preto nemohol vziať do úvahy ako rozhodujúce kritérium potreby maloletých detí, na druhej strane však vzal do úvahy nasledujúce skutočnosti. V prvom rade z návrhu na rozvod manželstva vyplýva, že ako dôvodom rozvodu manželstva bola nevera zo strany žalobkyne, čím došlo medzi nimi k odcudzeniu. V marci 2016 (t. j. ešte pred rozvodom manželstva) opustil žalovaný spoločnú domácnosť a odsťahoval sa do prenajatého bytu, pričom za uvedené obdobie žalovaný za družstevný byt neplatil, všetky úhrady spojené s jeho užívaním uhrádzala žalobkyňa, ktorá v tomto byte po odsťahovaní žalovaného naďalej bývala, družstevný byt užívala až doposiaľ a taktiež bolo preukázané, že v súčasnosti žalobkyňa v družstevnom byte žije so svojou dcérou Sidóniou, ktorá je na poskytnutie bývania odkázaná na pomoc žalobkyne, keďže nemá zabezpečené vlastné bývanie. Súd teda prihliadol na tú skutočnosť, že v súčasnosti tento byt užíva žalobkyňa spolu s jej dcérou, pričom žalovaný má zabezpečené bývanie, keďže doposiaľ býva v prenajatom byte, do ktorého sa odsťahoval ešte pred rozvodom manželstva. Dôvodom odsťahovania sa žalovaného nebolo úmyselné správanie sa žalobkyne voči žalovanému, ale, ako vyplýva z tvrdení žalovaného, išlo o jeho rozhodnutie, pretože mu už nevyhovovali pomery v spoločnej domácnosti. Žalovaný v súčasnosti nemá v družstevnom byte žiadne veci. Nemenej podstatnou skutočnosťou je aj fakt, že žalovaný sa o družstevný byt až doposiaľ nezaujímal, žalobkyňa vznášala všetky náklady spojené aj s následnými rekonštrukciami družstevného bytu, preto považoval súd za vhodné a účelné, aby ďalším nájomcom a členom družstva ostala žalobkyňa.
22. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by mal lepšie predpoklady na to, aby súd vyslovil záver, že nájomcom družstevného bytu má byť žalovaný, pričom absolútne neprichádzal do úvahy návrh zo strany žalovaného, že družstevný byt by užíval ako nájomca a člen družstva žalovaný s tým, že žalobkyňa by sa bola povinná nasťahovať do ním prenajatého bytu, za ktorý by mu platila nájom. Takýto návrh považoval súd za absurdný z dôvodu, že tak žalobkyňa, ako aj žalovaný majú t. č. zabezpečené bývanie, pričom nebolo vôbec účelné, aby došlo len k tomu, že si žalobkyňa so žalovaným vymenia byty. Uvedená situácia by nič neriešila a v podstate by sa ani nič nezmenilo. Žalovaný nemal žiadne iné dôvody podporené dôkazmi, aby súd na základe toho mohol posúdiť, že z hľadiska účelnosti je dôvodné, aby sa stal nájomcom a členom družstva žalovaný. Z tohto dôvodu vo výroku II. rozsudku súd určil, že nájomcom a členom družstva bude žalobkyňa.
23. Súd ďalej neurčoval povinnosť žalovaného vysťahovať sa z predmetného bytu z dôvodu, že takéto rozhodnutie súdu v danom prípade nebolo potrebné. Žalovaný už v roku 2016 opustil spoločnú domácnosť, z bytu sa natrvalo odsťahoval a t. č. sa v byte nenachádzajú žiadne jeho veci. Preto výrok takéhoto rozsudku o povinnosti vypratať byt by ostal bez právneho významu a nebol by v konečnom dôsledku ani vykonateľný, keďže nadobudnutím právoplatnosti tohto rozsudku by nebolo čo vypratávať. Pokiaľ ide o zabezpečenie bytovej náhrady, v tomto prípade súd o bytovej náhrade nerozhodoval s poukazom na aktuálnu judikatúru, a to konkrétne rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 3. 4. 2003, sp. zn. 26Cdo/298/2002, podľa ktorého rozvedenému manželovi môže byť odoprené právo na bytovú náhradu vyplývajúce zo zákona, pokiaľ mu svedčí iný právny dôvod bývania, ktorý je objektívne spôsobilý trvalo uspokojiť jeho bytovú potrebu, pričom takýmto právnym dôvodom môže byť i právo nájmu bytu na dobu určitú, pokiaľ ju nájomná zmluva dojednáva na dobu určitú opakovane, alebo keď je nájom dohodnutý na tak dlhú dobu, že umožňuje urobiť záver o tom, že bytová potreba rozvedeného manžela je uspokojená. Uvedené rozhodnutie vychádza z obdobnej právnej úpravy, na základe ktorej súd posudzoval aj daný prípad, pričom aj z hľadiska dodržania zásady právnej istoty nevzhliadol dôvod sa od vysloveného záveru odchýliť. V danom prípade mal súd za nesporné, že žalovaný od 3/2016 býva v prenajatom byte na základe nájomnej zmluvy, čo je dostatočne dlhá doba, ktorá z objektívneho hľadiska poskytuje uspokojenie bytových potrieb žalovaného. Z tohto dôvodu nebolo potrebné rozhodovať o bytovej náhrade a jej zabezpečenia zo strany žalobkyne.
24. Záverom okresný súd zdôrazňuje, že rozhodnutím o zrušení práva spoločného nájmu a o zániku spoločného členstva v družstve nedochádza k vyporiadaniu členského podielu (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 21/2005). V tomto konaní súd nerozhoduje o finančnom vyporiadaní hodnoty členského podielu bytu a neskúma ani schopnosti strany sporu vyplatiť hodnotu členského podielu bytu druhej strane sporu (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 9. 2003, sp. zn. 5Cdo/98/2003 ako aj z 27. 11. 2007, sp. zn. 1Cdo/289/2006).
25. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa mala v konaní plný úspech, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.