Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-145-2020.pdf
PDF · 91.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/145/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom J. XXX, toho času bývajúca na adrese: A. XX, I., a otec - C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom S., toho času bývajúci na adrese: D. XX, K. Z., okres Z.-západ, L. republika, v konaní na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu tohto znenia:
„ S. zveruje mal. S. Y., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od XX.XX.XXXX, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je povinný platiť výživné na mal. S. v sume 100 eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2021 splatné k rukám matky, vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Otec je oprávnený stýkať sa s mal. S. každý štvrtý týždeň v mesiaci od piatku od 15:00 hod. do nedele do 19:00 hod. s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a v určený čas ho v mieste svojho bydliska odovzdať otcovi a otec je povinný na tom istom mieste dieťa matke riadne a včas vrátiť.“ II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.05.2020 sa matka domáhala zverenia maloletého do jej opatery a určenia výživného na maloletého v sume 250 eur mesačne. Spis bol postúpený Okresnému súdu Spišská Nová Ves, ktorý rozhodol uznesením č. k. 4P/35/2020-20 zo dňa 25.06.2020 o prenesení príslušnosti na Okresný súd Bratislava V. Dňa 10.07.2020 bol spis doručený tunajšiemu súdu. Matka svoj návrh po poučení na informatívnom výsluchu doplnila podaním, v ktorom žiadala určiť výživné na maloletého 3 roky spätne ( od 12.08.2017), zveriť maloletého do jej výlučnej starostlivosti a poveriť ju zastupovaním a správou majetku maloletého.
2. Matka návrh odôvodnila skutočnosťou, že otec maloletého ju opustil už počas materskej dovolenky a zo synom zostala v zlom psychickom stave a v zlej finančnej situácii. Otec prispel na výživu maloletého od jeho narodenia len dvakrát, pričom ho v roku 2018 matka kontaktovala a on prisľúbil, že na syna bude prispievať. Maloletý S. nastúpil do školy a jeho finančné výdavky narástli. Až po neúspešnej dohode medzi nimi sa matka rozhodla podať návrh na súd, pričom bola presvedčená, že je otec povinný sa o syna finančne postarať.
3. Otec vo svojom podaní (č. l. 46) doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.09.2020 uviedol, že sa o maloletého staral, snažil sa o to, aby fungovali ako rodina, no po jeho prvých narodeninách odišiel pracovať do L. republiky a vzťah s matkou sa rozpadol. Z. na mal. posielal, pretože matka v tom čase
nepracovala a po problémoch, ktoré mala matka maloletého žil S. približne X mesiace s otcom v L. republike. E. si po maloletého prišla matka, maloletý bol ešte párkrát u otca, no potom matka prestala s otcom úplne komunikovať. V podaní otec navrhuje, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, aby ho súd zaviazal povinnosťou prispievať na jeho výživu v sume 120,- eur mesačne a aby bol styk upravený na aspoň jedno stretnutie s maloletým mesačne.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a otca maloletého, potvrdeniami o príjme rodičov, výpisom zo živnostenského registra L. republiky, písomným vyjadrením otca, rodným listom dieťaťa, potvrdením o prácach matky, písomnosťami založenými otcom na pojednávaní ( príjmy manželky otca, sobášnym listom otca a rodnými listami maloletých detí otca), ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
X. Mal. S. je dieťa narodené z druhovského pomeru F. G. a C. Y.. Ako rodičia maloletého spolu žili do jeho približne jedného roku, potom sa otec odsťahoval do L. republiky, kde si našiel prácu. Počas jeho pobytu v zahraničí posielal matke financie na výživu maloletého, pričom ho mal aj pár mesiacov v osobnej starostlivosti. Odo dňa podania návrhu otec na jeho výživu neprispieval.
6. Matka s maloletým žila približne tri roky pred podaním návrhu v prenájme v domácnosti svojej matky. Od júla XXXX sa matke nedarilo zamestnať sa, nebola evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, preto všetky náklady na ňu a maloletého znášala jej matka. V súčasnosti, po rozchode so súčasným priateľom, žije opäť aj s maloletým u svojej matky, ktorej prispieva na úhradu nákladov spojených s domácnosťou podľa toho, ako jej vyjdú peniaze. Od XX.XX.XXXX pracuje na dohodu o pracovnej činnosti vo firme S. S., spol. s. r. o. s príjmom približne XXX,- eur mesačne. Na maloletého poberá aj rodičovský príspevok vo výške 25,50 ,- eur mesačne. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá.
7. Otec uzavrel dňa XX.XX.XXXX manželstvo, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti, s ktorými žije v rodinnom dome v prenájme v L. republike. Z. ako živnostník v odbore murár a jeho príjem predstavuje sumu približne XX XXX - XX XXX T. mesačne. A. je v súčasnosti na materskej dovolenke s mal. S. a druhá dcéra - K. chodí do materskej školy.
8. Mal. S. je žiakom druhého ročníka Y. školy Z. 4, I.. E. výraznejšie zdravotné problémy, okrem oslabenej imunity a plochých nôh. Matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého v byte, ktorý má v prenájme jej matka. Výdavky maloletého matka v návrhu, či v jeho doplnení neuvádza, no k podaniu priložila výpis z účtu, v zmysle ktorého platila dokopy sumu 126,2 eur za školskú dochádzku a výdavky maloletého v mesiacoch september, november a december (č. l. 81-87).
9. Kolízny opatrovník sa na pojednávanie nariadené dňa 15.04.2021 nedostavil, no v správe zo šetrenia zo dňa 13.10.2020 uvádza, že byt, v ktorom žije matka s maloletým je udržiavaný v poriadku a v čistote. Maloletý mal vlastnú izbu, ktorá je zariadená vzhľadom na jeho vek a potreby. V závere konštatovali, že vo výchovnom prostredí matky nezistili žiadne nedostatky a maloletý má teda u matky vytvorené vhodné životné podmienky.
10. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
13. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
14. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
15. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
16. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
17. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
21. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
24. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
27. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Súd rešpektujúc právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom prihliadal na ich citové väzby k rodičom, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o deti s druhým rodičom. Súd pri skúmaní dôvodnosti návrhu rešpektoval tiež právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov i právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
29. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
30. Pri zisťovaní pomerov matky súd zistil, že pracuje na dohodu o pracovnej činnosti, aktuálne je práceneschopná. V súčasnosti jej je vyplácaný rodičovský príspevok na maloletého S.. F. maloletého žije v L. republike, pracuje ako živnostník a má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Zo správy V. práce, sociálnych vecí a rodiny Z. zo dňa XX.XX.XXXX ( pripojený spis č. XXP/XXX/XXXX, č. l. XX)) vyplýva, že otec prispieval na výživu maloletého sumou XX,- eur mesačne, pričom mimo peňazí prispieval aj nákupom ovocia, detskej výživy či plienok. V správe bolo tiež uvedené, že otec maloletého navštevoval, a o synovi sa informoval aj telefonicky. B. potvrdil vo svojom vyjadrení aj otec maloletého, pričom priložil aj výpisy, ktoré preukazujú prevod určitej čiastky peňazí matke maloletého (najmä roky XXXX-XXXX).
XX. Vykonaným dokazovaním mal súd objektívne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne, keďže otec dieťaťa nebýva s matkou v spoločnej domácnosti, na výživu dieťaťa pravidelne neprispieval (bod XX) a o styku otca s maloletým sa nevedeli dohodnúť. Na pojednávaní nariadenom na deň XX.XX.XXXX navrhovateľka oznámila, že na podanom návrhu trvá, no pred pojednávaním s otcom maloletého uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorú žiadajú schváliť. A. S. žije so svojou matku, pričom, ako vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka, má v ich domácnosti vytvorené vhodné výchovné prostredie a podmienky na život, preto súd zveril dieťa do jej osobnej starostlivosti. S. určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. X. sa dohodli na výživnom zo strany otca vo výške XXX,- eur mesačne s účinnosťou od XX.XX.XXXX a na úprave styku maloletého s otcom, a to každý štvrtý týždeň v mesiaci od piatku od XX:XX hod. do nedele do XX:XX hod., s tým, že matka je povinná dieťa riadne na styk pripraviť a otec je povinný dieťa matke riadne a včas vrátiť. S. mal preukázané, že otec má pravidelný príjem, má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a suma XXX,- eur mesačne je primeraná odôvodneným potrebám maloletého. A. je tiež zamestnaná a žije v podnájme so svojou matkou, pričom na náklady domácnosti v súčasnosti prispieva.
XX. V konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti musí súd vždy prioritne chrániť záujmy maloletého dieťaťa, a to i na úkor záujmov jeho rodičov. V tomto prípade súd prihliadal na to, že rodiča pred pojednávaním uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorá je pre maloletého prospešná, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
33. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.