Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37P-22-2020.pdf
PDF · 89.13 KB
No categories available
37P/22/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o plnoleté dieťa:
Y. Y., nar. XX.X.XXXX,
bytom ako matka, dieťa rodičov matky: J. A. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom M. - U., U. XXX/XX B, a otca: X. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom W. nad T., Sv. E. XXX/X, o návrhu matky na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu oprávnenému Y. sumou 150 € mesačne od 1.1.2020, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, na účet oprávneného.
Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.1.2020 do 30.4.2021 v sume 1.600 € do 31.12.2021, na účet oprávneného Y..
Týmto m e n í Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/210/2009 - 65 zo dňa 3.12.2009 v časti úpravy výživného na oprávnené dieťa.
odôvodnenie:
1) Návrhom doručeným súdu dňa 29. 1. 2020 sa matka domáhala zvýšenia výživného na sumu 150 € mesačne počnúc 1. 9. 2019 s odôvodnením, že otec si plní vyživovaciu povinnosť nepravidelne, dosiaľ určené výživné 50 € nepostačuje na potreby dieťaťa, ktoré chce študovať na vysokej škole.
2) Oprávnené dieťa v priebehu konania nadobudlo plnoletosť a pristúpilo k návrhu matky v celom rozsahu.
3) Otec so zvýšením výživného nesúhlasil s odôvodnením, že dieťaťu zasiela na Vianoce 50 € a rovnako na narodeniny. Pripustil zvýšenie na sumu 80 €, avšak poukázal na to, že sa stará o najmenšie dieťa G. O., keď otcova manželka musela nastúpiť do práce.
4) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, plnoletého dieťaťa a otca ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania.
5) Súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:
6) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
7) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
8) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
9) Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
10) Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
11) Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je daná vecná legitimácia na zmenu výživného vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P/210/2009-65 zo dňa 3. 12. 2009. Výživné bolo určené v sume 50 € mesačne. V tom čase mal. dieťa navštevovalo prvý stupeň základnej školy a jeho matka poberala rodičovský príspevok vo výške 164 €. Otec bol samostatne zárobkovo činnou osoba v oblasti stavebníctva, žil v spoločnej domácnosti s manželkou a mal vyživovaciu povinnosť ešte k mal. N..
12) Odvtedy došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa, ktoré nastúpilo na druhý stupeň základnej školy a následne na strednú školu, a súčasne u matky i u otca došlo k zvýšeniu príjmu, čím boli splnené vecné podmienky pre zmenu doterajšej úpravy výživného.
Príjmové, sociálne a majetkové pomery otca
13) Otec naďalej pracuje ako živnostník v stavebníctve, pričom v roku 2019 dosiahol príjmy vo výške 45.233 € a v roku 2020 vo výške 10.314 €, ktorý pokles bol spôsobený šírením pandemického ochorenia COVID-19. Otec si uplatňuje v podnikaní daňové výdavky percentuálnou sadzbou 40 % a spolu s reálne zaplatením poistným (2.955 € a 2.697 €) teda jeho daňové výdavky predstavovali 41.003 € v roku 2019 a 8.886 € v roku 2020.
14) Od septembra 2020 otec poberá príspevok na udržanie pracovných miest (z dôvodu pandemickej situácie), konkrétne v 09/2020 v sume 540 €, od 10/2020 do 01/2021 v sume 810 € mesačne a od 02/2021 do 03/2021 v sume 870 € mesačne. V januári 2021 poberal tiež ošetrovné, v marci a apríli bol chorý a poberal nemocenské dávky vo výške 247 €.
15) Otec je ženatý, má vyživovaciu povinnosť k mal. G., nar. XX. 2. XXXX a mal. N., nar. XX. XX. XXXX. Otec nie je vlastníkom žiadneho majetku. Spláca úver v pôvodnej výške 5.000 € v mesačných splátkach 44 €.
Oprávnené výdavky dieťaťa
16) Pri určovaní výživného súd tiež prihliadol k nákladom oprávneného, ktoré na základe vykonaného dokazovania a dlhoročnej praxe súdu vyčíslil v priemernej mesačnej výške min. 320 € (strava 150 €, hygiena a lieky 20 €, šošovky 20 €, ošatenie 50 €, náklady na školu, školskú činnosť 50 €, mobil, kultúra, cestovné, vreckové a pod. 30 €, všetko mesačne), bez nákladov na bývanie. Podľa skúsenosti súdu sú náklady tak ako sú vyčíslené vyššie primerané jeho veku, zdravotnému stavu a životnej úrovni rodičov.
17) Oprávnený Y. ukončuje strednú školu, plánuje študovať na Fakulte riadenia a informatiky Žilinskej univerzity. Ak sa mu to podarí, okrem iného bude mať náklady na nákup počítačovej techniky (1.300 €).
Príjmové, sociálne a majetkové pomery matky
18) Ďalej súd prihliadol k pomerom matky, ktorá bola nezamestnaná od 1. 5. 2020 do 20. 10. 2020. Poberala podporu v nezamestnanosti 520 - 541 € mesačne a poberala tiež pandemické ošetrovné. Následne sa zamestnala a dosahuje príjem 980 € mesačne.
19) Matka je vydatá, je spoluvlastníčkou rodinného domu, na ktorý platí hypotéku v mesačnej splátke 377 € (pôvodná výška záväzku 120 tisíc eur). Má vyživovaciu povinnosť ešte k mal. synovi Y.8.
Určenie výživného (vyhodnotenie zisteného skutkového stavu)
20) Nakoľko od posledného určenia výživného uplynulo 11 rokov, oprávnený podstatne za toto obdobie vyrástol, prestúpil na vyšší stupeň vzdelávania, a tým sa zvýšili jeho potreby v podstatnej miere, je na mieste zvýšenie výživného.
21) Súdu je známe z jeho činnosti, že priemerný čistý príjem živnostníkov v oblasti stavebníctva predstavuje min. 1.000 - 1.200 € mesačne. Súd berie do úvahy, že počas pandémie mohlo dôjsť/došlo k poklesu príjmov; na strane druhej to otcovi bolo kompenzované príspevkami zo strany štátu, prípadne poberal navyše dávky zo Sociálnej poisťovne, a teda aj počas druhej vlny pandémie v SR jeho príjem dosiahol cca 1.000 €. Vzhľadom na počet vyživovaných osôb je možné od otca spravodlivo požadovať, aby si privyrobil aj brigádnou činnosťou/inou prácou, preto pri určení výživného súd vychádzal z čistého príjmu otca vo výške 1.000 € mesačne. Navyše, pandemické opatrenia sa uvoľňujú a je predpoklad, že otec bude mať dostatok práce.
22) Pokiaľ otec namietal, že sa musí starať namiesto jeho manželky o maloletého G., ktorá do práce nastúpila predčasne(?), túto argumentáciu súd nemohol prijať. Mal. G. má 5 rokov, v rámci možností mohol/môže navštevovať predškolské zariadenie; okrem uvedeného, ak sa o dieťa stará otec, je predpoklad, že jeho manželka má lepšie príjmové pomery ako on sám. Prípadne môžu so starostlivosťou pomôcť aj otcovi rodičia, ktorí s rodinou žijú v spoločnej domácnosti. Otec si musí uvedomiť, že plodenie detí je právom, a takéto rozhodnutie (mať ďalšie dieťa) musí ísť na jeho vrub.
23) Podľa ustálenej súdnej praxe (napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave vo veci spis. zn. 26CoP/40/2018 zo dňa 27.11.2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2118200382.1) má vo všeobecnosti výživné na všetky výživou oprávnené osoby zo strany výživou povinného rodiča predstavovať 20 % až 30 % zo sumy jeho čistého príjmu, a to či už skutočne dosahovaného príjmu alebo príjmu, ktorý je podľa názoru súdu schopný dosahovať, pričom však pravdaže v každom konkrétnom prípade je potrebné zohľadniť skutočné možnosti a schopnosti každého z rodičov a skutočné odôvodnené potreby posudzovaného dieťaťa.
24) Súd s ohľadom na uvedenú súdnu prax v zásade určuje výživné v rozsahu 20 % až 30 % čistého príjmu s prihliadnutím na vek, zdravotný stav a potreby vyživovaných osôb na jednej strane (bez ohľadu na to či ide o maloleté deti alebo plnoleté osoby), ako aj na majetkové pomery a osobnú starostlivosť či iné vecné plnenia povinnej osoby. V tejto veci sa súd s ohľadom na počet vyživovaných detí, ich vek ale najmä dlhodobý nezáujem otca o jedno z detí tento rozsah navýšil na 37 percent. S poukazom na to celkový rozsah výživného, ktorý môže otec poskytovať je 370 €.
25) Túto sumu súd rozdelil medzi deti pomerne podľa ich veku a potrieb tak, ako sú mu známe z jeho praxe (cca 150 € na dieťa do nástupu do materskej školy, následne predškolské vzdelávanie a prvý stupeň základnej školy 200 €, po nástupe na druhý stupeň 250 € mesačne, po nástupe na strednú školu 300 €). Nakoľko G. je predškolák, Richard je na 2. stupni základnej školy, ale Y. navštevuje už strednú školu, podľa uvedeného pomeru (150:250:300) má otec hradiť v prospech Y. 40 % z celkového rozsahu výživného (370 €). Tomu zodpovedá suma 148 €, po zaokrúhlení 150 €. Keďže otec dlhodobo hradil neprimerane nízke výživné vo výške 50 € mesačne, a nijakým spôsobom o syna neprejavoval záujem, nestýka sa s ním vôbec, výživné ustálené vo výške 150 € bude uvedené okolnosti kompenzovať.
26) Zvýšené výživné súd otca zaviazal hradiť od januára 2020, teda od mesiaca, v ktorom matka návrh na zvýšenie výživného podala. Súd má za to, že matka nie je povinná preukazovať dôvody hodné osobitného zreteľa za tých niekoľko dní uvedeného mesiaca, ktoré predchádzali podaniu návrhu. Navyše, už v tom čase boli pomery zmenené, a to najmä na strane (vtedy maloletého) dieťaťa.
Nedoplatok na zvýšenom výživnom
27) Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
28) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
29) Nakoľko otec nad rámec dosiaľ určeného výživného neprispieval (príspevky k Vianociam a k narodeninám súd do bežného výživného nezapočítaval a považoval ich za príspevok na darček), za zročné obdobie od 1. 1. 2020 do 30. 4. 2021 mu vznikol nedoplatok na zvýšenom výživnom v sume 1.600 €, čo predstavuje rozdiel medzi dosiaľ určeným výživným 50 € a zvýšeným výživným 150 € za uplynulé obdobie 16 mesiacov. Tento nedoplatok bude otec povinný uhradiť do konca roka 2021, ktorú dobu považuje súd za primeranú vzhľadom na jeho pomery opísané vyššie. 30) Výživné sa uhrádza priamo k rukám/na účet oprávneného dieťaťa. 31) Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. § 231 CSP k zmene ostatného rozsudku o určení výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku.
32) Po vyhlásení rozsudku sa matka a oprávnený na výživné vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.