Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-49-2020.pdf
PDF · 105.19 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/49/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. nad R. XXX, XXX XX D. nad R., právne zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Kandalom, so sídlom Budovateľská 1288, 093 01 Vranov nad Topľou proti žalovanému A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX D., právne zastúpenému advokátom JUDr. Matúšom Hribom, so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237, o zaplatenie 7.600 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/40/2019-104 zo dňa 23.06.2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.600,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.600,00 Eur od 17.06.2019 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 16.07.2019 a vedenou pod sp.zn. 35Up/881/2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7.600 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.600 eur od 17.06.2019 do zaplatenia a nahradenia trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný sa spoznali počas prác v zahraničí na výletnej lodi približne v roku 2016. Žalovaný žalobcovi uviedol, že spoločne so synom žalovaného chodia na práce do zahraničia po rôznych krajinách sveta, a ak by mal záujem, môže s nimi na výkon prác chodiť taktiež, s tým, že žalovaný vie sprostredkovať zamestnanie u rôznych zamestnávateľov. V niektorých krajinách sa jedná o výkon prác na živnosť, v iných sa jedná o výkon práce na závislú činnosť. V priebehu rokov 2017 až 2019 sprostredkoval žalovaný žalobcovi práce v krajinách Belgicka, Švajčiarska a Nemecka. Žalovaný žalobcovi uviedol, že za sprostredkovanie práce je potrebné uhrádzať odplatu pre istého pána R. M., aby mal „na kávu“. Nakoľko žalobca nemal v tom čase vedomosť ako funguje sprostredkovanie zamestnania, uhrádzal podľa pokynov žalovaného ním požadované peňažné sumy na ním uvedený bankový účet IBAN: K XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Ako čas bežal, žalobca postupne takmer pravidelnými mesačnými platbami v rôznych výška od 100 eur až do 1.300 eur uhrádzal podľa ústnej dohody so žalovaným požadovaný sprostredkovateľský poplatok na účet, ktorý mu žalovaný uviedol. Takto za obdobie august 2017 - marec 2019 zaplatil žalobca na uvedené číslo účtu celkovo 7.600 eur (slovom sedemtisícšesťsto eur) a to v nasledujúcich splátkach: dňa
26.03.2019 sumu 200 eur, dňa 08.02.2019 sumu 200 eur, dňa 01.12.2018 sumu 200 eur, dňa 26.09.2018 sumu 100 eur, dňa 22.08.2018 sumu 400 eur, dňa 15.07.2018 sumu 400 eur, dňa 25.05.2018 sumu 800 eur, dňa 25.03.2018 sumu 500 eur, dňa 21.02.2018 sumu 500 eur, dňa 14.01.2018 sumu 250 eur, dňa 12.12.2017 sumu 500 eur, dňa 12.11.2017 sumu 500 eur, dňa 09.10.2017 sumu 500 eur, dňa 26.09.2017 sumu 1 250 eur a dňa 08.08.2017 sumu 1.300 eur. Žalobca pre svoju právnu istotu v čase úhrad presne uvádzal účel zaslaných peňažných prostriedkov - všetky platby označoval menom R. M. a niektoré aj účelom platby napr. „odrobený len týždeň v auguste, potom dovolenka“. Žalobca spočiatku žiadneho pána R. M. nepoznal, avšak v roku 2019 sa s pánom R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX K. stretol pri výkone prác v zahraničí. Keď sa žalobca pána R. M. opýtal na výšku sprostredkovateľských poplatkov za práce v zahraničí a či je to štandardné, pán M. o ničom nevedel a uviedol mu, že žiadne peniaze nikdy za sprostredkovanie práce od žalobcu ani nedostal, ani nepožadoval. Žalobca tak nadobudol dôvodné podozrenie o tom, že niečo nie je v poriadku. Navštívil preto pobočku svojej banky a vykonaním ďalšej úhrady na účet IBAN: K XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX si overil totožnosť príjemcu - ktorým v skutočnosti je žalovaný pán A. Z.. Žalobca žalovanému telefonoval, aby si tieto skutočnosti overil, pričom mu ústne bolo potvrdené, že účet mu skutočne patrí. Podľa žalobcu na strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré si bez právneho dôvodu ponechal. Poukázal tiež na to, že žalovaný nemal ani oprávnenie na podnikanie v oblasti sprostredkovania zamestnania za úhradu a aj v prípade ak by ním disponoval, zákon výslovne zakazuje vyberať akékoľvek poplatky, ktoré súvisia so sprostredkovaním zamestnania za úhradu ako aj so službami, ktoré súvisia so sprostredkovaním zamestnaním od zamestnanca. Poukázal na to, že žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, bola mu ponúknutá aj možnosť dohodnúť sa na splátkach, žalovaný však na výzvu nereagoval.
2. Vo veci bol Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 30.07.2019 vydaný platobný rozkaz sp.zn. 35Up/881/2019, ktorým sa žalobe v celom rozsahu vyhovelo. Voči vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že nárok žalobcu na peňažné plnenie neuznáva, skutočnosti nachádzajúce sa v žalobnom návrhu a tvrdené žalobcom sa nezakladajú na pravde. Ďalej uviedol, že svoje tvrdenia o nedôvodnosti žaloby preukáže v súdnom konaní. Zároveň žiadal presunúť konanie z dôvodu miestnej príslušnosti na Okresný súd Bardejov, a to aj z dôvodu hospodárnosti celého konania; požiadavke žalovaného na postúpenie veci bolo vyhovené.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že žalovaný odpor vecne neodôvodnil a mal za to, že odpor má byť odmietnutý.
4. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 5C/40/2019-59 z 02.10.2019 žalovaného vyzval v lehote 10 dní písomne sa vyjadriť k žalobe, vo vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaného súčasne poučil o procesných právach a povinnostiach strán sporu. Uznesenie bolo žalovanému doručené 11.10.2019, do pojednávania 23.06.2019 žalovaný nedoručil súdu žiadne vyjadrenie k meritu veci. Až na pojednávaní 23.06.2020 žalovaný, cestou svojho právneho zástupcu, začal popierať skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe a uvádzať vlastné skutkové tvrdenia a navrhovať vykonanie dôkazov (aj keď neurčito) bez uvedenia dôvodov, ktoré by boli bránili prostriedky procesnej obrany uplatniť skôr. Z uvedeného dôvodu na prostriedky procesnej obrany obsiahnuté vo vyjadrení právneho zástupcu žalovaného prednesené na pojednávaní 23.06.2020 súd prvej inštancie neprihliadol. Skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe mal za nesporné. Vyplynulo z nich, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu plnením žalobcu bez právneho dôvodu vo výške 7.600 eur. Sumu bezdôvodného obohatenia preto uložil žalovanému vydať žalobcovi spolu s úrokom z omeškania odo dňa a vo výške ako bolo uplatnené v žalobe. Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 489, § 451 ods. 1, 2, § 454, § 456, § 517 ods. 2, procesný postup odôvodnil článkom 8 Civilného sporového poriadku a ustanoveniami Civilného sporového poriadku - § 149, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1, 2, § 153 ods. 1, 2, 3. Výrok o nároku o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, vychádzajúc z pomeru úspechu k neúspechu vo veci.
5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote žalovaný, argumentujúc, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec po právnej stránke keď svoje rozhodnutie skutkového stavu oprel iba o dokazovanie oboznámením listín, doložených a prezentovaných žalobcom a procesne vo veci na pojednávaní postupoval striktne podľa zásady koncentrácie konania podľa § 149 CSP. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vykonal, teda nevykonal, listinné dôkazy, keďže „dokazovanie oboznámením“ trvalo iba krátku chvíľu a obsah spisu, pracovné zmluvy, výzvy, výpisy z bankových účtov, zmlúv o dielo, majú niekoľko desiatok strán, teda nebolo reálne možné, aby boli listinné dôkazy prečítané v súlade so zákonom. Skutkové zistenia vyplývajúce z nezákonne vykonaných listinných dôkazov nepožívajú právnu ochranu, teda súd ich nemohol použiť pre účely rozhodovania. Tým sa rozsudok stal celkom nepredvídateľným, nevykonali sa ním navrhnuté dôkazy výpoveďami svedkov, predložením ďalších listinných dôkazov preukazujúce úplne iný skutkový stav. Bola mu ako účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom, bolo mu odňaté právo na spravodlivý súdny proces. Uviedol, že sa tiež nestotožňuje s úvahou prvoinštančného súdu, že vo veci nebolo potrebné preukázať opodstatnenosť, dôvodnosť bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovanému zaslal 04.06.2019 list, ktorým ho žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaný nemal záujem vec vyriešiť. Spolu so svojím právnym zástupcom, na základe plnomocenstva z 9. augusta 2019, sa osobne dostavil za právnym zástupcom žalobcu za účelom mimosúdneho riešenia veci. Je zrejmé, že žaloba spolu s prílohami boli žalovanému doručené ešte Okresným súdom Banská Bystrica. Z reálneho prevzatia právneho zastúpenia v auguste 2019 po vytýčenie prvého pojednávania v decembri 2019 keď žalovaný k nariadenému termínu pojednávania oznámil, že si zvolil právneho zástupcu, uplynuli 4 mesiace a 11 dní, počas ktorých bolo možné vyjadriť sa k obsahu žaloby, predložiť dôkazy na účinné popretie skutkových tvrdení uvádzaných žalobcom. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie pôvodne pojednávanie vytýčil na deň 19.12.2019, v ten deň sa mohlo pojednávanie napriek ospravedlneniu právneho zástupcu žalovaného uskutočniť, súd však bol zhovievavý, pojednávanie odročil, žalovanému tak bol daný dostatočný čas, aby v kontradiktórnom procese predkladal návrhy a dôkazy na podporu svojich akýchkoľvek tvrdení, keď ďalšie pojednávanie bolo vytýčené až na 03.03.2020 a 17.04.2020 keď obidva termíny boli odročené, a to pre pracovnú neschopnosť sudcu a opatrenie prijaté v súvislosti s ochorením COVID-19. Prvé pojednávanie sa tak vykonalo až 23.06.2020, t.j. 6 mesiacov a 5 dní od pôvodne vytýčeného pojednávania a celkovo po 10 mesiacoch a 15 dňoch od reálneho prevzatia zastúpenia zo strany zvoleného advokáta žalovaného. Ani do termínu pojednávania nedošlo zo strany žalovaného k žiadnemu vyjadreniu, doplneniu listinných dôkazov, ani k účinnému popretiu skutkových tvrdení. Správne preto postupoval súd prvej inštancie keď aplikáciou koncentračnej zásady neprijal návrhy na vykonanie dôkazov a dôkazné návrhy považoval za neúčinné. Podľa žalobcu rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a spravodlivé. Navrhol, aby ho odvolací súd ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
7. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že aj napriek tvrdeniam žalobcu a zneniu Civilného sporového poriadku má za to, že jeho nevypočutie vo veci odňatím možnosti predložiť listinné dôkazy zakladajú odňatie možnosti konať pred súdom. Dochádza tým k odňatiu práva účastníka konania vyjadriť sa k vykonanému dôkazu a bolo mu odňaté právo na spravodlivý súdny proces. Uviedol tiež, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou samotného bezdôvodného obohatenia ako občianskoprávneho inštitútu, ktorého vznik sa viaže na neexistenciu právneho dôvodu, ktorým by mohla byť zmluva alebo dohoda. Absencia zmluvy medzi ním a žalobcom síce je, ale existuje ústna dohoda medzi nimi o náhrade nákladov, ktoré za žalobcu vykonal. Zákon nevyžaduje dohodu písomnú. Uviedol, že podaným odporom jednoznačne urobil prejav popretia nároku žalobcu na bezdôvodné obohatenie, logicky, ak protistrana podáva odpor, napáda tým tvrdenia uvedené v žalobnom návrhu.
8. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zopakoval svoju argumentáciu uvedenú vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, pokiaľ žalovaný argumentuje ústnou dohodou a tým, že zaslané peniaze majú predstavovať náhrady za pohonné hmoty, poukázal na to, že žalobca bol predvídavý, keďže ako účel platby, aspoň v rámci jednej z nich, uviedol „odrobený len týždeň v auguste, potom dovolenka“, čo vyplýva aj z výpisu účtu žalobcu a nejde o dôkaz, ktorý mal byť produkovaný spätne. Podľa žalobcu žalovaný nezákonne prijaté provízie za sprostredkovanú prácu sa snaží účelovo zdôvodniť ako sumu za cestovné náhrady a snaží sa určiť peňažným prostriedkom iný účel. Ak by
žalovaný včas uviedol tieto tvrdenia, podoprel ich dôkazmi, je možné svedeckými výpoveďami preukázať opak; žalovaný v reakcii na predmetné podanie uviedol, že súd nemôže ustáliť, že akékoľvek listiny svedčia o právnom základe len preto, že ich žalobca tvrdením s nimi spojil. Súd namiesto toho, aby žiadal dôkazy od žalovaného, ešte predtým ako preukázal svoj nárok žalobca, uplatnil nesprávne koncentráciu konania. Má preto za to, že nie žalovaný neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas, ale práve žalobca tak neurobil, keď v celom konaní tak nepreukázal to najzákladnejšie a najpodstatnejšie tvrdenie, a síce právnu kvalifikáciu žalovaného nároku. V danom štádiu konania žalovanému stačilo popretie, ktoré bolo účinné už v odpore. Ak už súd chcel uplatniť sudcovskú koncentráciu konania, mal ju uplatniť na nevýhodu žalobcu a vytknúť mu, že tvrdenie o základe nároku bolo popreté už v odpore a za celý čas sa nesnažil ho nejako preukázať a bral ho za absolútne dané a len preto, že preukázal pohyby na účte, čo je z hľadiska unesenia dôkazného bremena v celej miere neprijateľné. Žalobca v reakcii na podanie žalovaného zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v priebehu konania. Poukázal na to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, v konaní postupoval hospodárne, k popretiu skutkových tvrdení zo strany žalovaného nikdy nedošlo. Žalovaný napriek tomu, že sa osobne zúčastnil na pojednávaní 23.06.2020, nevyužil svoje právo ako strany sporu byť k veci vypočutý a taký návrh nepodal ani prostredníctvom predchádzajúceho právneho zástupcu. K veci samotnej ani k prednesu žaloby neuviedol žiadne skutkové tvrdenia.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobu (§ 359 CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP. Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmať ho z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 29.01.2021 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie dôvodným nebolo.
10. Odvolacia argumentácia žalovaného, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných pochybení súdu prvej inštancie bola konštruovaná na tvrdení o nesprávnosti právneho posúdenia sporu vzhľadom na to, že v konaní postupoval striktne podľa koncentračnej zásady a skutkový stav posúdil iba z listinných dôkazov predložených žalobcom, ktoré mali byť naviac nesprávne vykonané. Postupom súdu tak malo byť odňaté právo žalovaného na spravodlivý proces a odňatá mu bola možnosť konať pred súdom.
11. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, procesnou aktivitou žalovaného v zmysle relevantnosti a včasnosti realizácie jeho procesných úkonov podliehajúcich koncentrácii konania dospel odvolací súd k záveru, že procesnému postupu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, pokiaľ, realizujúc povinnosť riadneho, bez prieťahov vedeného konania, neprihliadol na procesné úkony žalovaného, nepriznajúc im procesné účinky, nakoľko neboli realizované včas.
12. Civilný sporový poriadok, na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku platného v minulosti, je normou explicitne vyžadujúcu procesnú aktivitu sporových strán. Účelom práva na súdnu a inú právnu ochranu, vrátane práva na spravodlivé konanie, je zaručiť každému prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 88/01).
13. Princíp rovnosti zbraní, ktorý predstavuje jeden z prvkov širšieho konceptu práva na spravodlivý proces vyžaduje, aby každej strane sporu bola daná rozumná možnosť prezentovať svoj prípad za podmienok, ktoré ju nevystavujú podstatnej nevýhode vo vzťahu k druhej strane sporu (Európsky súd pre ľudské práva Niderost-Huber / Švajčiarsko, č. 18990/91, 18. február 1997, § 23).
14. Zo spisu vyplýva, že žalovaný už v odpore voči platobnému rozkazu, ktorý bol v upomínacom konaní vydaný Okresným súdom Banská Bystrica, napriek poučeniu o tom, že ak voči nemu podá odpor, má byť vecne odôvodnený, čo znamená, že má byť odôvodnený so splnením povinnosti vo veci samej, t.j. s plnením nielen povinnosti tvrdenia, ale aj dôkaznej, odpor odôvodnil len tvrdením o tom, že skutočnosti
žalobcom uvedené sa nezakladajú na pravde, čo znamená, že išlo iba o faktické namietanie vyjadrené nesúhlasom s platobným rozkazom.
15. Výzva prvoinštančného súdu žalovanému z 02.10.2019, aby sa vyjadril k žalobe, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, s poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu, bola žalovanému doručená 11.10.2019. Do dňa pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, t.j. do 23.06.2020 žalovaný povinnosť uloženú mu súdom nesplnil. Zo spisu pritom nevyplýva avizovanie existencie prekážky brániacej splnenie súdom uloženej povinnosti z objektívneho hľadiska pri zachovaní starostlivého postupu. Žalovaný na tomto pojednávaní nespochybnil ani tvrdenie žalobcu o tom, že ohľadne žalobou uplatneného nároku ho jeho právny zástupca zastupoval na základe plnomocenstva vystaveného už v auguste 2019 a prebiehali mimosúdne jednania, čo evokuje opak, neexistenciu takej prekážky. Za tejto situácie, ak žalovaný cestou svojho zástupcu až na pojednávaní nariadenom na deň 23.06.2020 avizoval nedôvodnosť žaloby a poukazoval na to, že bližšie nešpecifikovanými dôkazmi - svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi, bude preukázaná dôvodnosť zaplatenia žalovanej sumy žalovanému, nemožno konštatovať nesprávnosť alebo nemožnosť aplikácie sudcovskej koncentrácie konania súdom prvej inštancie. Existencia osobitných dôvodov, nemožnosť súčasného uplatnenia procesnej obrany žalovaným, ktorá by mohla ovplyvniť súd v zmysle neuplatnenia tohto postupu v zmysle § 153 ods. 2 CSP zo spisu nevyplynula.
16. Osobitým odvolacím argumentom bol aj argument o odňatí práva žalovaného vyjadriť sa k dôkazom nakoľko dokazovanie listinami nemalo byť správne zákonne vykonané.
17. Podľa § 204 Civilného sporového poriadku dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.
18. Zo spisu vyplýva, že listinné dôkazy oboznámenie, s ktorými je zaznamenaný v zápisnici o pojednávaní z 23.06.2020 boli žalovanému doručené 02.08.2019 (č.l. 32 spisu), ich obsah nebol žalovaným ani namietaný, čo je v zápisnici výslovne uvedené. Za tejto situácie konštrukcia žalovaného o odňatí práva vyjadriť sa k dôkazom ako ďalší odvolací dôvod taktiež neobstojí.
19. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného o tom, že súd prvej inštancie nešpecifikoval skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, o ktoré v konaní malo ísť. V bode 33 prvoinštančného rozsudku je výslovne uvedené, že k obohateniu žalovaného došlo plnením žalobcu bez právneho dôvodu vo výške 7.600 eur, ktoré je povinný žalobcovi v zmysle § 456 Občianskeho zákonníka vydať.
20. Odvolací súd, stotožňujúc sa s dôvodmi rozsudku prvoinštančného súdu (§ 387 ods. 2 CSP) konštatuje, že tvrdenia žalovaného o nesprávnom právnom posúdení, odňatí možnosti žalovaného konať pred súdom a o tom, že mu bolo súdom prvej inštancie odňaté právo na spravodlivý, „fair“ proces, sa pri odvolacom prieskume nepotvrdili; neúspech žalobcu v konaní bol dôsledkom jeho procesnej aktivity, správnejšie procesnej neaaktivity, a v tomto zmysle nemohlo byť pre neho rozhodnutie ani nepredvídateľné, ani prekvapivé. Dôvody, pre ktoré na prostriedky procesnej obrany žalovaného nebolo prihliadnuté (§ 153 ods. 3 CSP) boli prvoinštančným súdom zrozumiteľne a výstižne v rozsudku objasnené. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania odzrkadľujúci výsledok, ku ktorému sa v konaní dospelo.
21. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu odvolací súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Kvantifikáciu trov zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania nebola v zmysle § 257 CSP tvrdená a ani zo spisu nevyplynula.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.