Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19C-16-2021.pdf
PDF · 71.04 KB
Case nature
Subarea
19C/16/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v spore žalobcu: SLOVAN BRATISLAVA KARATE - DOJO RAČA, so sídlom Plickova 7509/6, 831 06 Bratislava - Rača, IČO: 50 293 770, právne zastúpený: BG Partners, s. r. o., advokátska kancelária Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 47 249 561 proti žalovanému: Slovenský Zväz Karate, so sídlom Junácka 2951/6, 832 80 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 30 811 571, právne zastúpený: POLAKOVIČ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária Vysoká 19, 811 06 Bratislava, IČO: 47 233 559 v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o neprijatí žalobcu za člena Slovenského Zväzu Karate zo dňa 25.06.2016 na zasadnutí
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. III. Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 63,33 EUR prostredníctvom Slovenská pošta, a.s.
- prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Krajskému súdu v Bratislave bola dňa 13.10.2016 doručená žaloba žalobcu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o neprijatí žalobcu za člena Slovenského Zväzu Karate zo dňa 25.06.2016 na zasadnutí mimoriadnej konferencie Slovenského zväzu Karate, ktorá bola jeho uznesením č. k. 6S/232/2016-62 zo dňa 30.11.2016 postúpená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie ako civilnému súdu vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie a rozhodnutie. 2. Podaním zo dňa 13.04.2021 doručeným súdu dňa 15.04.2021 zobral žalobca žalobu späť v celom rozsahu, navrhol konanie zastaviť a nepriznať žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že od podania žaloby uplynuli viac ako štyri roky. Žalobca si trovy konania neuplatňuje, nakoľko prešli štyri roky od podania žaloby a právna ochrana je bezúčelná. Žalobca navrhol o trovách konania rozhodnúť v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), nakoľko žalobca v dôsledku konania žalovaného a neposkytnutie právnej ochrany v primeranom čase nedisponuje žiadnym majetkom 3. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. 4. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 5. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 6. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené. 7. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, pretože k jej späťvzatiu došlo pred predbežným
prejednaním sporu, resp. pred prvým pojednávaním. Za prvé pojednávanie treba pritom považovať len také pojednávanie, na ktorom došlo k prejednaniu veci (porovnaj R 28/1974). 8. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 9. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 10. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh späť, musí sa súd zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, ktorá zo strán zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Podstatné teda je to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2010, sp. zn. 3 Sžo 225/2010). 11. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní vznikli účelne vynaložené výdavky ako trovy konania a tieto boli uplatnené, súd nárok na náhradu trov konania prizná. 12. Súd podľa § 257 CSP môže výnimočne nepriznať úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v konaní. 13. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pretože žalobca ním tvrdené dôvody o svojej nemajetnosti konkrétne neuviedol a ani nepreukázal, rozhodol súd o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. Je nutné zdôrazniť, že v civilnom sporovom konaní nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno sporová strana, ktorá v prípade, že je v konaní nečinná, sama sebe znemožňuje predkladanie argumentov a tvrdení na svoju obranu. Žalobca tak zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu. 14. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. 256 ds. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal ich náhradu, ktorú si uplatnil už v prvom podaní zo dňa 30.01.2018 doručenom súdu dňa 31.01.2018 (č.l.81), pretože procesné zavinenie na zastavení konania svedčí neúspešnému žalobcovi. 15. Podľa § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený. Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 EUR. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. 16. O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol podľa § 11 ods. 3,4 zákona č. 71/1992 Zb. nakoľko k späťvzatiu návrhu došlo ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej a vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 70,00 EUR krátený o sumu 6,70 EUR teda vrátil súdny poplatok vo výške 63,33 EUR.
Poučenie:
Proti výroku I. a II. uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.