Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-43Pc/29/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou v konaní povinného z vyživovacej povinnosti: F. N., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Š. U. XXX, A., Č. F.L., zastúpený JUDr. Juraj Ferenčík, PhD., s.r.o., so sídlom Krivá 23, Košice, proti oprávnenej z vyživovacej povinnosti: L. N., D.. XX.XX.XXXX, N. C. XX, Košice, o zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto

rozhodol:

Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť povinného z vyživovacej povinnosti F. N., D.. XX.XX.XXXX, voči osobe oprávnenej z vyživovacej povinnosti L.. L. N., D.. XX.XX.XXXX, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu G. S., Č..G.. XXC/XX/XXXX - XX R. W. XX.XX.XXXX A. W. XX.XX.XXXX.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.07.2019 sa povinný z vyživovacej povinnosti (bývalý manžel oprávnenej) domáhal zrušenia jeho povinnosti prispievať na výživu oprávnenej ako svojej bývalej manželky tak ako to určil Okresný súd v Karlových Varoch rozsudkom XXC/XX/XXXX zo dňa 31.01.2006 vo výške 1.500,-Kč mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že mu je známe, že jeho bývalá manželka je zamestnaná, má trvalý príjem a dôvody, podľa ktorých mu bolo nariadené platiť výživné podľa jeho názoru pominuli. Podaním doručením súdu dňa 25.05.2020 doplnil svoj návrh o dátum, ku ktorému požaduje zrušenie povinnosti platiť tento príspevok a to k 01.09.2019.

2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 16.09.2019, oprávnená z vyživovacej povinnosti, (v procesnom postavení odporkyne), podala vyjadrenie k návrhu , v ktorom uviedla, že od 01.07.2007 je zamestnancom Správy majetku Košického samosprávneho kraja v pozícii ekonóm, jej hrubý príjem za obdobie posledných 12 mesiacov t.j. od 08/2018 do 08/2019 bol 11.719,64 Eur v hrubom ( predložili prehľad mzdových listov, ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2018, U. S. Č.. XXXXX V. Č.. XXX, ). Žiadny iný príjem nemá, platí si 10,-Eur mesačne ako doplnkové dôchodkové sporenie v DDS Stabilita, s tým, že jej prispieva aj zamestnávateľ. Je vlastníčkou bytu o rozlohe 53 m2, v ktorom býva so svojou mladšou nezaopatrenou dcérou Alexandrou, na ktorej výživu má otec prispievať každý mesiac čiastkou 200,-Eur a ktoré výživné opakovane vymáha prostredníctvom Okresného súdu v G. S. ( D. S. S. XX.XXX,-G. R. P. XX/XXXX W. XX/XXXX). Staršia dcéra I. žije a pracuje v Brne. Je vlastníčkou pozemku v obci Ď. na základe darovacej zmluvy, v ktorej sa zaviazala, že túto prevedie na inú osobu s výnimkou jej detí. je vlastníčkou 11 ročného osobného auta Peugeot 206, ktoré si obstarala v roku 2008 kvôli deťom a jeho predaj by bol pre ňu vysoko stratový. Platí povinné zmluvné poistenie 90,-Eur ročne. Nevlastní žiadne akcie, dlhopisy ani nepoberá žiadne dividendy. Uviedla, že je senior a je pre ňu ťažké si udržať miesto alebo nájsť nové, aj keby sa mala za prácou presťahovať, a teda jej subjektívne a objektívne schopnosti a možnosti rozvedenej manželky na trhu práce sú minimálne až nulové, preto navrhla tento návrh zamietnuť v plnom rozsahu.

3. Povinný z vyživovacej povinnosti k vyjadreniu oprávnenej podal dňa 19.12.2019 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že pracuje a podniká ako OSVČ (samostatne zárobkovo činná osoba) v odbore geodézie. Má vyživovaciu povinnosť voči dvom neplnoletým deťom, Š. N., D.. XX.XX.XXXX V. V. N., D.. XX.XX.XXXX, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, ďalej voči V. N. S. S. XXX,-I. V. S.L. N. O. X.XXX,-G. O.. Spláca hypotéku 4.800,-Kč mesačne a platí si penzijné pripoistenie vo výške 1.300,-Kč mesačne. Na preukázanie výšky nadobudnutých príjmov za rok 2018 predložil priznanie k dani z príjmu fyzických osôb.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom oprávnenej z vyživovacej povinnosti, rozsudkom Okresného súdu G. S. Č..G.. XX Y. XX/XXXX R. XX.X.XXXX, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

5. Oprávnená z vyživovacej povinnosti súdu na prvom pojednávaní vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že s návrhom nesúhlasí, pretože sa stará o nezaopatrenú 20 ročnú dcéru Alexandru, ktorá t.č. žije v N., kde sa pripravuje na opravný termín maturitných skúšok z matematiky. Náklady spojené s užívaním bytu v Brne momentálne platí ona, nakoľko si ho prenajíma staršia dcéra, ktorá je v tomto čase v Španielsku na ročnej stáži a aby oň neprišla, býva tam mladšia dcéra, za ktorú platí náklady za bývanie. Následne uviedla, že súhlasí so zrušením výživného, ak jej bývalý manžel - povinný z vyživovacej povinnosti doplatí dlžné výživného od októbra 2017 dodnes.

6. Podaním doručeným súdu dňa 04.05.2020 oprávnená z vyživovacej povinnosti súdu oznámila, že zamestnávateľ jej dal výpoveď z pracovného pomeru pre nadbytočnosť podľa ust. a pracovný pomer s má skončiť k 31.07.2020. Od 01. mája 2020 jej začala plynúť 3 mesačná výpovedná doba.

7. Z písomnej výpovede zamestnávateľa mal súd za preukázané, že podľa ust. oprávnenej patrilo odstupné vo výške troch mesačných funkčných platov, ktoré jej malo byť vyplatené v najbližšom výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru.

8. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 31.08.2020 oprávnená z vyživovacej povinnosti uviedla, že je senior aj je pre ňu nesmierne ťažké nájsť si nové miesto aj keby sa mala za prácou presťahovať, a teda jej subjektívne a objektívne schopnosti a možnosti rozvedenej manželky na trhu práce sú minimálne až nulové. Súdu predložila Oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 10.08.2020 o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 01.08.2020.

9. Z rozsudku Okresného súdu G. S. Č..G.. XXC/XX/XXXX - XX zo dňa 31.01.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.03.2006, mal súd za preukázané, že počnúc dňom 01.02.2005 bol navrhovateľ zaviazaný povinnosťou platiť príspevok na výživu mesačne 1.500,-Kč, žaloba bola v časti príspevku vo výške 500,-Kč mesačne zamietnutá. V tom čase bola odporkyňa bez pracovného pomeru od 01.01.2003 a až do 15.02.2004 bola v evidencii Úradu práce Košice. V čase rozhodovania o príspevku na výživu rozvedenej manželky bola zamestnaná v spoločnosti O. L., ale nie na trvalý pracovný pomer, do 15.03.2005, kedy bola zmluva vypovedaná, jej príjem za rok 2005 bol 2.591,76 Sk. Z Y. Z. bol jej príjem 7.500,-Sk za rok 2005 a provízia za jednu zmluvu bola 2.500,-Sk a ona uzavrela v tej dobe tri zmluvy. Súd v tom čase považoval návrh bývalej manželky na príspevok vo výške 1.500,-Kč vzhľadom na vyššie uvedené za dôvodný.

10. Právny zástupca povinného z vyživovacej povinnosti súdu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na svojom návrhu v plnom rozsahu, a doplnil, že príspevok na výživu rozvedenej manželky navrhuje zrušiť od 12.07.2019, teda odo dňa podania tohto návrhu. Mal za preukázané, že oprávnená z vyživovacej povinnosti je schopná sa samostatne živiť. Po 15 rokoch od rozhodnutia súdu nie je možné platiť výživné bez toho, aby súd túto povinnosť predĺžil po piatich rokoch tak ako to uvádza Zákon o rodine.

11. Oprávnená z vyživovacej povinnosti na poslednom pojednávaní súdu uviedla, že v čase podania návrhu pracovala, ale 30.04.2020 dostala výpoveď z pracovného pomeru. Od tej doby bola na „x“ pohovoroch, keď uvedie koľko má rokov, tak nie je prijatá. Nie je schopná sa zamestnať. V byte na C. v Košiciach býva sama, preto že mladšia dcéra študuje v Brne a staršia dcéra žije v Bratislave. T.č. je evidovaná na Úrade práce, dávka v nezamestnanosti jej vyšla na cca 530,-Eur mesačne. Povinný jej výživné neposiela od októbra 2017. Uviedla, že v konaní nebolo dokázané, že je schopná sa sama živiť.

12. Na toto konanie súd aplikoval tieto zákonné ustanovenia:

13. Podľa ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“): (1) Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. (2) Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. (3) Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

14. Podľa ust. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

15. Zo znenia ustanovenia možno vyvodiť nasledujúce hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela:

- manželstvo musí byť právoplatne rozvedené,

- jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť,

- schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať,

- bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku,

- súlad s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu).

16. Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela, na rozdiel napríklad od vyživovacej povinnosti rodičov alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, nevzniká zo zákona, ale len na základe dohody rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu (má to význam aj z hľadiska vzniku trestnoprávnej zodpovednosti za trestný čin zanedbania povinnej výživy). V danom prípade teda nie je daný právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň ako pri manželskom výživnom. To vyplýva aj zo samotného pojmu príspevok a nie výživné. Maximálna doba trvania tejto povinnosti vyplýva z odseku 3 a je v dĺžke 5 rokov, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Spravidla súd, ktorý rozhoduje o tomto nároku, by sa mal vysporiadať s časovou hranicou v odôvodnení rozhodnutia. Predĺženie poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela nad hornú hranicu 5 rokov prichádza do úvahy len na návrh oprávneného manžela.

17. Ustanovenie umožňuje zmenu súdneho rozhodnutia, ktorým bola vyživovacia povinnosť priznaná a týka sa to aj rozhodnutia o priznaní príspevku na výživu rozvedeného manžela. Z citovaného zákonného ustanovenia ďalej vyplýva, že rozhodnutie o výživnom možno zmeniť alebo zrušiť. Pri plnoletých osobách sa zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania. Vychádzajúc z ustanovenia , ktoré nasleduje po ustanovení , podľa ktorého výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania pri plnoletých osobách teda nasleduje po ustanovení, podľa ktorého výživné nemožno priznať za minulé obdobie. Slovom priznať treba rozumieť nielen prvé určenie, ale aj ďalšie v rozsahu prevyšujúcom prvé určenie. Z tohto vo vzájomných súvislostiach je možné vyvodiť, že zmena výživného pre iných oprávnených je možná len odo dňa podania návrhu.

18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Karlove vary č.k. -27 zo dňa 31.01.2006, právoplatným dňa 10.03.2006, vykonateľným dňa 16.02.2005 bol povinný zaviazaný prispievať rozvedenej manželke na výživu sumou 1.500,-Kč mesačne od 01.02.2005. Túto povinnosť si plnil aj po uplynutí 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, t.j. po dni 01.05.2010. Od takto uloženej povinnosti uplynula doba 16 rokov, kedy podľa názoru súdu mala oprávnená reálne možnosť získať príjem, ktorý aj reálne počas tohto obdobia mala (pravidelný príjem z pracovného pomeru od 01.10.2007 do 31.07.2020) a možnosť samostatne sa živiť a naviac uplynula i doba stanovená podľa ust. . Oprávnená nijakým spôsobom súdu nepreukázala ani to, žeby jej v schopnosti sama sa živiť bránil nepriaznivý zdravotný stav. Hoci oprávnená momentálne od 01.08.2020 nie je zamestnaná, neexistujú na jej strane žiadne prekážky brániace jej v možnosti sama sa živiť. Z

týchto dôvodov súd návrhu povinného z vyživovacej povinnosti vyhovel a vyživovaciu povinnosť zrušil a to dňom od podania návrhu, t.j. 12.07.2019.

19. Podľa ust. , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

20. Vzhľadom na to, že si účastníci konania ani právny zástupca neuplatnili trovy konania, súd o nich nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).