Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-6S/169/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu JUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: Msc. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX B., právne zastúpeného: Advokátskou kanceláriou Šulavík s. r. o., so sídlom Jamnického 3018/4, 841 05 Bratislava, IČO: 52 878 252, proti žalovanej: obec Kráľová pri Senci, so sídlom D. E. F. XXX, XXX XX D. E. F., za účasti: G. D. B., trvale bytom D. X, XXX XX H., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 2021/172/4 zo dňa 30.04.2021, takto

rozhodol:

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 2021/172/4 zo dňa 30.04.2021 a rozhodnutie žalovanej č. 2021/172/2 zo dňa 08.04.2021 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Správny súd ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca a ďalší účastník (ďalej spolu len „žiadatelia“) podaním doručeným žalovanej dňa 31.03.2021 (ďalej len „žiadosť o sprístupnenie informácií“) požiadali žalovanú podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) o sprístupnenie informácie o dátume preberania a odsúhlasenia projektu ovocného sadu na obecnom zastupiteľstve v D. E. F. na parcele č. XXXX/XX a zmeny ornej pôdy na ovocný sad v D. E. F. na parcele č. XXXX/ XX (ďalej len „informácia o projekte ovocného sadu“). Zároveň požiadali o sprístupnenie informácie, kedy bolo vydané stavebné povolenie na oplotenie parcely č. XXXX/XX (ďalej len „informácia o oplotení pozemku“).

2. Žalovaná rozhodnutím č. 2021/172/2 zo dňa 08.04.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) o žiadosti o sprístupnenie informácií rozhodla tak, že požadované informácie nesprístupnila. Na základe posúdenia žiadosti o sprístupnenie informácií totiž dospela k záveru, že nedisponuje požadovanou informáciou o dátume preberania a odsúhlasenia projektu ovocného sadu na obecnom zastupiteľstve v D. E. F. na parcele č. XXXX/XX a zmeny ornej pôdy na ovocný sad na tej iste parcele, ako ani požadovanou informáciou, kedy bolo vydané stavebné povolenie na oplotenie predmetnej parcely.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali žiadatelia odvolanie, v ktorom uviedli, že podľa zákona o slobode informácií žiadajú o sprístupnenie informácie, či bola na obecnom zastupiteľstve v D. E. F. preberaná zmena ornej pôdy na ovocný sad na parcele č. XXXX/XX. Pre prípad kladnej odpovede na túto otázku žiadali sprístupniť aj informáciu o dátume preberania a odsúhlasenia projektu ovocného sadu na obecnom zastupiteľstve v D. E. F. na parcele č. XXXX/XX a zmeny ornej pôdy na ovocný sad na tej istej parcele. Zároveň požiadali o sprístupnenie informácie, či bolo vydané stavebné povolenie na oplotenie parcely č. XXXX/XX a ak áno, kedy bolo vydané stavebné povolenie na oplotenie tejto parcely.

4. Žalovaná rozhodnutím č. 2021/172/4 zo dňa 30.04.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žiadateľov zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení tohto rozhodnutia konštatovala, že vyhovenie žiadosti žiadateľov by vyžadovalo vytvorenie nových informácií, ktoré by získala nahliadnutím do spisov. Išlo by o nezanedbateľné sumarizovanie (vyhľadávanie, kopírovanie a anonymizovanie) na základe pokynu žiadateľov, čo by viedlo k mareniu iných činností, ktoré musí vykonávať orgán verejnej správy. K žiadosti o informáciu o projekte ovocného sadu uviedla, že požiadavka žiadateľov bola neurčitá, keďže ich žiadosť neobsahovala ani časové rozmedzie, ani identifikačné údaje týkajúce sa parcely, ako sú typ parcely a katastrálne územie. K žiadosti o informáciu o oplotení pozemku uviedla, že stavebné povolenie ako aj iné spisy sa odkladajú, resp. zakladajú podľa registratúrnej značky a jednotlivých rokov a nie podľa parcelného čísla. Keďže žiadatelia neuviedli časové rozmedzie, identifikačné údaje týkajúce sa parcely, ako sú typ parcely a katastrálne územie, vybavenie žiadosti by predpokladalo vyhľadávať údaje od štátneho archívu v Modre, Okresného úradu v Senci a v archíve obce, teda vo vlastnom archíve, t. j. otvorenie všetkých stavebných spisov (po jednotlivých rokoch a v rôznych archívoch), čo by neúmerným spôsobom administratívne zaťažovalo žalovanú. Vyčlenením údajov a ich následným zoradením podľa rokov by došlo k spracovaniu a vyčleneniu nového súboru, a teda k vzniku nových informácií, ktorými žalovaná nedisponovala. V zmysle ustálenej súdnej praxe ani zo zákona o slobode informácií nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhľadávať, či dokonca spracovávať materiály požadované žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádza. Z ustálenej súdnej praxe a zákona o slobode informácií nevyplýva povinným osobám ani povinnosť vykonávať také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci. Žalovaná poukázala tiež na stanovisko prezentované v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.05.2009 a v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 09.03.2010.

II.

Žaloba

5. Žalobou zo dňa 17.06.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 2021/172/4 zo dňa 30.04.2021, pričom navrhol, aby správny súd toto rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby mu správny súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie bolo nezákonné, riadne neodôvodnené a arbitrárne, a že na svojich subjektívnych právach bol ukrátený rozhodnutím a postupom žalovanej. Napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Zistenie skutkového stavu žalovanou bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a zároveň skutkový stav, ktorý vzala žalovaná za základ napadnutého rozhodnutia, bol v rozpore s administratívnym spisom, resp. v ňom nemal oporu. Taktiež došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovanou ako orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

7. Podľa zákona o slobode informácií musí povinná osoba poskytovať informácie, ktoré má „k dispozícii“. Ide napríklad o informácie, ktoré povinná osoba pri svojej činnosti používa, využíva alebo s ktorými narába. Nejde teda iba o také informácie, ktoré povinná osoba sama vytvorila, ale aj o tie informácie, ktoré boli povinnej osobe postúpené inými osobami alebo organizáciami.

8. Bolo nepochybné, že žalovaná, ktorej stavebný úrad mal vydať stavebné povolenie, musela mať informáciu o tom, či stavebné konanie prebehlo alebo neprebehlo. Ak žalovaná tieto informácie nemala, mala si ich v zmysle § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií vyžiadať. Nečinnosť žalovanej v predmetnej veci bola obštrukciou a nesprístupnenie požadovaných informácií porušením jej povinností. Bolo totiž nepochybné, že žalovaná požadované informácie mala, resp. mala mať. Ak požadovanú informáciu o oplotení pozemku nemala, stavebné konanie zrejme neprebehlo a v tomto prípade mala žalovaná v zmysle účelu podania v súlade s účelom zákona o slobode informácií žiadateľom oznámiť, že neevidovala predmetné stavebné konanie, prípadne vykonať ďalšie kroky na nápravu eventuálneho nezákonného stavu.

9. K údajne nedostatočnému označeniu parcely č. XXXX/XX žalobca uviedol, že v Kráľovej pri Senci existovala iba jedna parcela I. XXXX/XX, a to v registri „C“, a teda bolo zrejmé, že išlo o register „C“. Keby aj náhodou bolo pre žalovanú neprimerane náročné nájsť požadovanú parcelu, ktorá bola v D. E. F. jediná, mala požiadať žalobcu o doplnenie, resp. špecifikáciu podania v zmysle relevantnej právnej úpravy. Rovnako žalovaná nepravdivo tvrdila, že nebolo uvedené katastrálne územie, v ktorom sa nachádzala parcela č. XXXX/XX. V samotnej žiadosti o sprístupnenie informácií bolo uvedené, že išlo o parcelu v D. E. F., a teda bolo zrejmé, že išlo o parcelu v katastrálnom území D. E. F..

10. Ak žalovaná napriek svojej odbornosti nedokázala dohľadať predmetnú parcelu, resp. ak považovala žiadosť o sprístupnenie informácií za nedostatočnú, v súlade s § 19 ods. 3 správneho poriadku alebo v súlade s § 14 ods. 3 zákona o slobode informácií mala pomôcť žalobcovi ako jednému zo žiadateľov nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzvať, aby ich v určenej lehote odstránil, resp. podanie doplnil s poučením, ako treba doplnenie vykonať; súčasne mala žalovaná žalobcu poučiť, že inak konanie zastaví. Toto však žalovaná neurobila.

11. Účelová bolo aj argumentácia žalovanej neuvedením časového rozmedzia, ktorého sa požadované informácie týkali. Na verejne dostupnom liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D. E. F., boli totiž uvedené nasledovné údaje: „Záväzné stanovisko k zmene druhu pozemku č. j.: OU-SC-PLO-2019/6928/ Str zo dňa 9.4.2019 – R-722/19 -146/19.“ Tieto všetky informácie boli verejne známe, a teda aj žalovanej museli byť známe. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považovali za všeobecne známe skutočnosti a boli použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemuseli účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Všetky informácie potrebné na riadne vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií boli žalovanej známe.

12. Ak žalovaná považovala žiadosť o sprístupnenie informácií za nedostatočnú, mala vyzvať žalobcu na doplnenie a nie postupovať tak, že žiadosti o sprístupnenie informácie nevyhovela a požadované informácie nesprístupnila.

13. Žalobca nepožadoval žiadnu špeciálnu formu sprístupnenia informácií, žiadal iba čisté dáta, dátumy a informácie. Napadnuté rozhodnutie v časti obsahujúcej argumentáciu, že žalovaná nemá informácie v požadovanej forme k dispozícii, preto bolo nejasné a neurčité.

14. Z rovnakého dôvodu bolo nepravdivé tvrdenie, že žalovaná by musela prácnym spôsobom vytvárať novú informáciu. Žalobca nežiadal žiadnu analýzu ani vytváranie novej informácie, ale iba nazretie do administratívneho alebo iného spisu súvisiaceho s predmetnou „parcelou“ a oznámenie konkrétnych dátumov a údajov. Nebolo teda možné hovoriť o prácnom vytváraní nových informácií.

15. Celé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo nejasné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, a to najmä z dôvodov, že na viacerých miestach sa javilo, že smerovalo k inej žiadosti o sprístupnenie informácie ako k tej, o ktorej pojednávalo v úvode.

16. Argument, že vyhovením žiadosti žalobcu, by žalovaná musela nezanedbateľne sumarizovať, kopírovať, anonymizovať a vytvárať nové informácie, považoval žalobca za nezrozumiteľný, keďže žiadal sprístupnenie dátumu, nie osobných údajov ani ničoho podobného.

17. Nejasnou a úplne nesúvisiacou so žiadosťou o sprístupnenie informácií bola aj časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zakončená konštatovaním žalovanej, že „je zrejmé, že pred poskytnutím informácií požadovaných žiadateľom by bolo povinnosťou povinnej osoby v záujme dodržania zákona o ochrane osobných údajov vykonávať anonymizáciu všetkých spisov, t. j. spracovať údaje, ktoré má k dispozícii.“

18. Žalobca namietal nezrozumiteľnosť aj vo vzťahu k časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorej žalovaná konštatovala, že v danom prípade by musela vyhľadávať, zhromažďovať a vyhodnocovať, spracovávať materiály požadované žiadateľom o informácie a výsledkom tohto postupu by bolo vytvorenie novej informácie požadovanej žiadateľom, a teda nie iba poskytnutie informácií, ktoré sa odovzdávajú sociálnej poisťovni. Žiadosť o sprístupnenie informácií ani odvolanie však neuvádzalo žiadne tvrdenia o odovzdávaní informácií sociálnej poisťovni. Rovnako v žiadosti o sprístupnenie informácií ani v odvolaní neboli uvedené žiadne špeciálne požiadavky na formu, v akej žiadatelia žiadali sprístupniť informácie a už vôbec nie na štruktúru, v akej požadovali informácie sprístupniť. Žalovaná zrejme vychádzala z iných skutkových tvrdení, prípadne z iného administratívneho spisu, a teda celé rozhodnutie bolo vydané nezákonne.

19. Vzhľadom na rozsah nesúvisiacich tvrdení a argumentov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, bolo možné, že žalovaná preštudovala iný administratívny spis a za základ svojho rozhodnutia si osvojila iné skutkové tvrdenia a okolnosti, pričom takéto rozhodnutie nebolo možné považovať za zákonné. Takéto nesprávne a zmätočné rozhodnutie nebolo možné považovať za rozhodnutie vydané v súlade s právnymi predpismi. Je tak zrejmé, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s administratívnymi spismi, resp. že v nich nemalo oporu, prípadne že žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav.

20. V zmysle ustálenej právnej praxe povinná osoba musela sprístupniť nielen informácie, ktoré mala fakticky k dispozícii, ale aj tie informácie, ktoré podľa zákonov musela mať k dispozícii. Ak ich v rozpore so zákonom k dispozícii nemala, musela ich urýchlene doplniť a sprístupniť. Nebolo podstatné, kedy boli informácie vytvorené. Podstatná bola skutočnosť, že povinná osoba ich mala k dispozícii. Bolo nepochybné, že žalovaná mala informácie o tom, či bolo stavebným úradom vedené stavebné konanie alebo nie a ak áno kedy. Rovnako žalovaná mala k dispozícii aj informácie o tom, či bol projekt ovocného sadu preberaný a odsúhlasený na obecnom zastupiteľstve a tiež to, či bola preberaná a odsúhlasená na obecnom zastupiteľstve zmena ornej pôdy na ovocný sad. Požadované informácie sa minimálne museli nachádzať v úradnom spise, pričom na základe zákona o slobode informácií je možné sprístupniť aj informácie o správnom konaní, ktoré sa nachádzajú v úradnom spise.

21. Nesprístupnenie informácií s nedostatočným, nezrozumiteľným, resp. nesúvisiacim odôvodnením bolo nepochybne porušením povinností povinnej osoby.

III.

Vyjadrenie žalovanej

22. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní zo dňa 28.09.2021 konštatujúc, že žiadosť žiadateľov obsahovala náležitosti v zmysle zákona o slobode informácií, a že ju považovala za dostatočnú. Obsahu žiadosti sa žalovaná ostatne aj pri svojom rozhodovaní pridržiavala. Žalovaná však upresnila, že v obci D. E. F. sa nachádzajú dve katastrálne územia, a to D. J. D. E. F., a nie jedno katastrálne územie, ako to tvrdil žalobca. Uvedené tvrdenie žalobcu bolo teda účelové tak, ako celé jeho konanie týkajúce sa žiadosti o sprístupnenie informácie s cieľom paralyzovať už aj tak administratívne dosť zaťažený administratívny aparát žalovanej. Žalovaná nebola z technického hľadiska schopná poskytnúť žalobcovi také informácie, ktoré vo svojej žiadosti požadoval, pretože by išlo o vytvorenie úplne novej informácie. Požadovanou informáciou nedisponovala ani žiadna iná osoba.

23. Žalobcom požadované informácie nemala žalovaná k dispozícii, keďže predmetné informácie nemala v takej forme, v akej ich žalobca žiadal sprístupniť. Za účelom vyhovenia žiadosti o sprístupnenie informácií by musela žalovaná vyhľadávať, zhromažďovať, vyhodnocovať a spracovávať materiály požadované žiadateľmi. Výsledkom tohto postupu by bolo vytvorenie novej informácie. Uvedený postup by však nesmeroval k výkonu právomoci žalovanej ako povinnej osoby. Žiadosť o sprístupnenie informácií by sa tak stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupov povinnej osoby.

Z uvedeného dôvodu žalovaná nepoprela právo žalobcu na informácie, keď uzavrela, že nebolo jej povinnosťou žiadosti o sprístupnenie informácií vyhovieť. Nebolo pochýb o tom, že vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií spôsobom v nej uvedeným by prinieslo žalovanej personálne a technické problémy. Účelom zákona o slobode informácií však nie je paralyzovať činnosť orgánov verejnej moci ako povinných osôb, ale zabezpečiť poskytovanie informácií verejnosti „primeraným spôsobom“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -14 zo dňa 09.03.2010).

24. Žalovaná tiež zotrvala na stanovisku, že vyčlenením údajov požadovaných žiadateľmi by došlo k spracovaniu a vyčleneniu nového súboru, a teda k vzniku novej informácie, ktorou obec nedisponovala.

25. Postupom žalovanej a jej rozhodnutiami neboli porušené práva žalobcu v zmysle zákona o slobode informácií ako ani v zmysle (ďalej len „“). Navrhla preto žalobu zamietnuť.

IV.

Replika žalobcu

26. Žalobca v replike zo dňa 28.10.2021 opätovne uviedol, že v celej D. E. F. existovala iba jedna parcela č. XXXX/XX, a to v registri „K.“, a teda bolo zrejmé, že išlo o parcelu registra „K.“. Keby aj náhodou bolo pre obec neprimerane náročné nájsť predmetnú parcelu, ktorá bola v obci jediná, mala požiadať žalobcu o doplnenie, resp. špecifikáciu podania v zmysle jej povinností vyplývajúcich zo správneho poriadku a zákona o slobode informácií.

27. Žalobca nikde v žalobe netvrdil, že v obci D. E. F. bolo len jedno katastrálne územie (tvrdil, že v celej obci bola takáto parcela jediná, a teda nemohlo dôjsť k jej zámene alebo neistote ohľadom toho, o ktorú parcelu išlo). Už v žiadosti o sprístupnenie informácie bolo uvedené, že išlo o parcelu nachádzajúcu sa v D. E. F., a teda bolo nepochybné, že išlo o katastrálne územie D. E. F.. Ak by mal žalobca na mysli katastrálne územie D., nenapísal by do žiadosti D. E. F., J. D.. V katastrálnom území D. sa ostatne žiadna parcela č. XXXX/XX nenachádzala, a to ani v registri „K.“ ani v registri „L.“. To všetko bolo alebo malo byť zrejmé žalovanej. Ak žalovaná napriek svojej odbornosti nedokázala predmetnú parcelu dohľadať, resp. považovala podanie za nedostatočné, v súlade s § 19 ods. 3 správneho poriadku alebo § 14 ods. 3 zákona o slobode informácií mala pomôcť žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzvať, aby ich v určenej lehote odstránil, resp. podanie doplnil s poučením, ako treba doplnenie vykonať; súčasne mala žalovaná žalobcu poučiť, že inak konanie zastaví. Toto však žalovaná vôbec neurobila.

28. Vyjadrenie žalovanej o snahe žalobcu paralyzovať jej už dosť zaťažený aparát označil žalobca za nepravdivé. Cieľom žalobcu bolo získať informácie, ktoré mu bola žalovaná povinná poskytnúť. Pokiaľ bol zaťažený aparát žalovanej, nehospodárnym a neefektívnym mrhaním časom, zdrojmi a energiou pracovníkov žalovanej bolo vyhľadávanie argumentov pre nesprístupnenie informácií, spisovanie rozhodnutia, vyjadrenia a pod. Efektívnejšie a hospodárnejšie bolo požadovanú informáciu v súlade s právnymi predpismi sprístupniť.

29. Povinná osoba musela sprístupniť nielen informácie, ktoré mala fakticky k dispozícii, ale aj tie informácie, ktoré podľa zákonov musela mať k dispozícii. Ak ich v rozpore so zákonom k dispozícii nemala, musela ich urýchlene doplniť a sprístupniť. Nebolo podstatné, kedy boli informácie vytvorené, podstatná bola skutočnosť, že povinná osoba ich mala k dispozícii. Podľa stanoviska prezentovaného v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 16.05.2002 povinná osoba disponovala požadovanými informáciami, okrem iného aj vtedy, ak s požadovanými informáciami pri svojej činnosti pracovala, resp. ak boli predmetom jej činnosti.

30. Bolo nepochybné, že žalovaná mala informácie o tom, či bolo stavebným úradom vedené konanie alebo nie a ak áno, kedy. Rovnako mala informácie aj o tom, či boli projekt ovocného sadu a zmena ornej pôdy na ovocný sad preberané a odsúhlasené na obecnom zastupiteľstve. Nesprístupnenie informácií s nedostatočným, nezrozumiteľným, resp. nesúvisiacim odôvodnením bolo nepochybne porušením povinností povinnej osoby, a teda podaná žaloba bola dôvodná.

31. Nebolo potrebné vyhľadávať všetky spisy, keďže vec bola preberaná na obecnom zastupiteľstve. Možno predpokladať, že by stačilo nahliadnuť do zápisníc alebo iným spôsobom vyhľadať informáciu, kedy bola daná vec zaradená v programe obecného zastupiteľstva. Nebolo pravdou, že by bolo nevyhnutné otvárať všetky spisy na viacerých miestach.

32. Požadované informácie sa minimálne museli nachádzať v úradnom spise, pričom na základe zákona o slobode informácií bolo možné sprístupniť aj informácie o správnom konaní, ktoré sa nachádzajú v úradnom spise. Spisom sa pritom vo všeobecnosti rozumie súbor všetkých písomností, ktoré sa týkajú konkrétneho prípadu a ktoré má k dispozícii správny orgán. Spisová značka bola v predmetnom prípade verejne známa vzhľadom k tomu, že sa nachádzala aj na spomínanom liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D. E. F.. Podľa spisovej značky by nebol problém požadované informácie vyhľadať (alebo ich časť) bez potreby otvárať všetky spisy.

33. Žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe nevyjadril k tomu, prečo v napadnutom rozhodnutí uviedol, že informácie nemal v požadovanej forme k dispozícii, napriek tomu, že žalobca v žalobe namietal, že nepožadoval žiadnu špeciálnu formu sprístupnenia informácií. Žiadal iba čisté dáta, dátumy a informácie. Z uvedeného dôvodu naďalej predpokladal, že predmetný argument žalovaná prebrala z iného rozhodnutia a do napadnutého rozhodnutia bol omylom, resp. nesprávne prekopírovaný. Ak žalovaná vychádzala z predpokladu, že žalobca požadoval sprístupnenie informácií v nejakej špeciálnej forme, jej rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho zistenia skutkového stavu.

34. Žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe nijakým spôsobom nevyjadril k tomu, či v napadnutom rozhodnutí vychádzal z iného administratívneho spisu ani nevysvetlil, prečo v odôvodnení rozhodnutia uvádzal s vecou nesúvisiace tvrdenia a skutočnosti.

V.

Duplika žalovanej

35. Žalovaná v duplike zo dňa 23.01.2024 uviedla, že žiadosť o sprístupnenie informácií obsahovala náležitosti v zmysle zákona o slobode informácií a správneho poriadku, a že túto žiadosť považovala za dostatočnú a obsahu tohto podania sa aj pri rozhodovaní pridržiavala.

36. Skutočnosť, že záväzné stanovisko k zmene druhu pozemku č. OU-SC-PLO-2019/6928/Str bolo datované dňom 09.04.2019, neurčovala dátum preberania a odsúhlasenia projektu ovocného sadu na obecnom zastupiteľstve v D. E. F. na parcele č. XXXX/XX a zmenu ornej pôdy na ovocný sad na tej istej parcele. Z uvedeného dôvodu by tak zamestnanci žalovanej museli časovo prácne prechádzať uzneseniami obecného zastupiteľstva bez ich časového obmedzenia.

37. K žiadosti o informáciu o oplotení pozemku žalovaná uviedla, že stavebné povolenie ako aj iné spisy sa odkladajú (zakladajú) podľa registratúrnej značky a jednotlivých rokov a nie podľa parcelného čísla. Vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií by predpokladalo vyhľadávanie údajov od štátneho archívu v Modre, Okresného úradu v Senci a v archíve žalovanej. Inými slovami, vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácie by predpokladalo otvoriť všetky stavebné spisy – stavebné konania po jednotlivých rokoch a v rôznych archívoch, čo by neúmerným spôsobom administratívne zaťažovalo žalovanú. Podobne by to bolo aj v prípade žiadosti o informáciu o projekte ovocného sadu, kde by obec za účelom poskytnutia požadovanej informácie musela vytvoriť novú informáciu.

38. S tvrdením žalobcu, že v danom prípade išlo o informácie, ktoré žalovaná musela mať k dispozícii, resp. ich mala mať k dispozícii vo forme, v akej ju požadovali žiadatelia, žalovaná nesúhlasila. Žalovaná zopakovala, že stavebné povolenia ako aj iné spisy sa odkladali (zakladali) podľa registratúrnej značky a jednotlivých rokov a nie podľa parcelného čísla. Žiadny zákon neprikazoval žalovanej (obci), akým spôsobom mala viesť svoje spisy. Z uvedeného dôvodu by došlo k časovo neúmernému zaťažovaniu zamestnancov žalovanej, a to najmä v čase pandémie, keď bol administratívny aparát obce značne oslabený.

39. Požadované informácie žalovaná nemala k dispozícii, keďže uvedené informácie nemala v takej forme, ako to žiadali žiadatelia. V danom prípade by musela žalovaná vyhľadávať, zhromažďovať, vyhodnocovať a spracovávať materiály požadované žiadateľmi. Z uvedeného dôvodu žalovaná

nepoprela právo žalobcu na informácie, keď dospela k záveru, že nebolo jej povinnosťou žiadosti vyhovieť.

40. K duplike žalovaná pripojila ako dôkaz hárok zakladania spisov (stavebných povolení).

VI.

Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

41. Na základe a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Trnave a Nitre na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety podľa Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 účinného od 01.06.2023 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. .

42. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa a v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej vrátane konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa , keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.04.2024 ( ).

43. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

44. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

45. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

46. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

47. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

48. Podľa § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

49. Podľa § 14 ods. 2 zákona o slobode informácií, zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.

50. Podľa § 14 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.

51. Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

52. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

53. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

54. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

55. Správny súd prvotne uvádza, že pasívne legitimovaným subjektom (žalovaným) v správnom súdnictve je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba, resp. ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie, tak, ako to vyplýva z ustanovenia . To znamená, že žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobcu, ale priamo zákonom. Z uvedeného potom vyplýva, že správny súd nie je viazaný označením žalovaného, ale je povinný sám žalovaného určiť, v závislosti od predmetu prieskumu označeného žalobcom. Pokiaľ teda žalobca v žalobe nesprávne označí žalovaného, správny súd sám určí žalovaného a s takto určeným žalovaným aj koná (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05.05.2020, ods. 27, či komentárovú literatúru napr. Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.: . Praha: C. H. Beck, 2018, s. 907).

56. O odvolaní proti rozhodnutiu obecného úradu o nesprístupnení požadovaných informácií rozhoduje starosta obce (§ 19 ods. 2 zákona o slobode informácií). Uvedené platí aj v prípadoch, kedy pri rozhodovaní na prvom stupni starosta obce nerešpektuje rozhodovaciu právomoc obecného úradu a rozhodnutie vydá sám. V týchto prípadoch starosta obce rozhodne aj o prípadnom odvolaní (porovnaj napr. Ikrényi, P., Bako, M. a kol.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Bratislava : C. H. Beck, 2023, s. 442). Aj keď o odvolaní proti rozhodnutiu o nesprístupnení požadovaných informácií obecného úradu, resp. starostu obce vydanému na prvom stupni rozhoduje starosta obce, v prípade podania správnej žaloby je žalovaným obec (porovnaj označenie žalovaného v právnej veci, v ktorej Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom sp. zn. zo dňa 24.02.2022, porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.07.2022, ods. 60). Ide v zásade o obdobnú situáciu ako v prípade žaloby smerujúcej proti rozhodnutiu vydanému ministrom, keď aj v týchto prípadoch je žalovaným potom ministerstvo a nie samotný minister. Vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia preto správny súd ustálil, že žalovanou je obec D. E. F., aj keď žalobca ako žalovaného označil A. M. N., starostu obce D. E. F..

57. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia žalovanej (a to prvostupňové rozhodnutie v spojitosti s napadnutým rozhodnutím) vo veci žiadosti o sprístupnenie informácií. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či žalovaná pri vydávaní týchto rozhodnutí postupovala v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.

58. Právo na informácie predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie, prostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom patriacim každému jednotlivcovi.

59. Orgány verejnej moci a ďalšie zákonom o slobode informácií vymedzené subjekty (ďalej len „povinná osoba“) majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon o slobode informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona

o slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.01.2017). Je úlohou povinnej osoby, ktorej bolo zákonom zverené informovanie verejnosti v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto účelu dokázala využiť všetky procesné nástroje, ktoré má k dispozícii. Povinná osoba teda má byť profesionálom znalým práva, ktorý bude žiadateľa procesom sprístupňovania informácií sprevádzať tak, aby mu bolo v maximálnej miere vyhovené. Zjednodušene povedané, povinná osoba má hľadať spôsoby čo najširšieho vyhovenia podanej žiadosti o sprístupnenie informácií a nie dôvody, ako takejto žiadosti nevyhovieť.

60. Nemožno pritom opomenúť, že pri sprístupňovaní informácií musí takmer vždy prebehnúť istý proces vyhľadávania či zhromažďovania [čo možno jednoznačne vyvodiť aj z ustanovenia § 17 ods. 2 písm. a) a b) zákona o slobode informácií]. Tento proces však musí byť v súlade s určitou mierou časovej, personálnej či odbornej náročnosti a jeho výsledkom nemá byť vytvorenie novej informácie. Z povinnosti sprístupňovať informácie preto existuje zákonná výluka vo vzťahu k informáciám, ktoré by bolo nutné vytvárať.

61. Pri výklade zákonnej výluky z povinnosti sprístupňovať informácie, ktoré by bolo nutné vytvárať, je potrebné rozlišovať medzi prípadmi, kedy k vytvoreniu odpovede na žiadosť o sprístupnenie informácií (ďalej len „žiadosť“) stačí samotné mechanické vyhľadanie, resp. zhromaždenie údajov, ktoré má povinná osoba k dispozícii, a prípadmi, kedy je nevyhnutné s týmito údajmi vykonávať ďalšie spracovanie (nad rámec jednoduchého uvedenia do odpovede na žiadosť). Pri rozlišovaní situácií, kedy ešte ide o vyhľadanie, resp. zhromaždenie požadovaných informácií a ich uspôsobenie pre poskytnutie žiadateľovi a kedy už pôjde o vytvorenie novej informácie, nemožno vychádzať len z prácnosti, či doby, ktorá by bola potrebná pre prípravu odpovede na žiadosť, resp. pre zhromaždenie požadovaných informácií.

62. Pri definovaní informácií, ktoré by bolo nutné vytvárať, ktoré povinná osoba nie je povinná sprístupniť, je tiež potrebné mať na pamäti, že právo na prístup k informáciám predstavuje jeden z prostriedkov kontroly (okrem iných aj) verejnej správy zo strany jednotlivcov, a preto v záujme čo najefektívnejšieho zabezpečenia tejto funkcie kladie na subjekty verejnej správy určité nároky. Neobmedzuje sa iba na sprístupňovanie informácií, ktoré má orgán verejnej správy bezprostredne k dispozícii, ale naopak predpokladá, že požadované informácie dostupné v rámci právomoci tohto orgánu verejnej správy budú vyhľadané a zhromaždené až na základe žiadosti. Nutnosť vyhľadania informácie tak nepredstavuje dôvod, ktorý by orgán verejnej správy oprávňoval nesprístupniť ju žiadateľovi (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.01.2017). To znamená, že o zákonnú výluku z povinnosti sprístupňovať informácie, ktoré by bolo potrebné vytvárať, nepôjde v prípade, kedy sa v súvislosti s vybavením príslušnej žiadosti vyžaduje vyhľadávanie vo viacerých dokumentoch, čo býva pomerne často spojené s časovou náročnosťou, pretože takéto prekážky predpokladajú použitie inštitútu predĺženia lehoty na sprístupnenie informácie v zmysle § 17 ods. 2 zákona o slobode informácií (porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.05.2022, ods. 60).

63. Ohľadom možnosti obmedziť sprístupnenie informácie povinnou osobou je potrebné preferovať extenzívne vnímanie (t. j. vnímanie smerujúce k rozšíreniu) povinnosti povinnej osoby sprístupniť informácie ako reštriktívne vnímanie, benevolentnejšie k obmedzeniu sprístupňovania informácií, čo vyplýva z požiadavky minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd – práva na informácie. Príslušné ustanovenia zákona o slobode informácií sa teda majú vykladať v tom zmysle, že obmedzenie sprístupnenia požadovaných informácií povinnou osobou má byť v čo najmenšej možnej miere. Nesprístupnenie informácií má predstavovať pre povinnú osobou možnosť ultima ratio, pričom sa pri takomto krajnom riešení potom kladú zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutia povinnej osoby o nesprístupnení informácie, ktoré musí byť ekvivalentné s rozsahom nesprístupnenia (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 11.08.2021, ods. 69).

64. Je tak zrejmé, že nesprístupnenie požadovaných informácií s poukazom na nutnosť ich vyhľadania, a teda s odôvodnením, že povinná osoba nemá požadované informácie k dispozícii, je možné aprobovať len celkom výnimočne, ak by žiadateľ žiadal o sprístupnenie informácií, ktoré by musela povinná osoba vyhľadať v takom rozsahu spisov alebo inej dokumentácii, že by proces vyhľadania požadovaných informácií vo väzbe na zákonnú lehotu vybavenia predmetnej žiadosti

objektívne viedol k znemožneniu plnenia funkcií, resp. povinností povinnej osoby zverených jej právnymi predpismi, za súčasného predpokladu, že prehliadanie spisov alebo inej dokumentácie za účelom vyhľadania požadovaných informácií by predstavovalo intelektuálne náročnejšiu činnosť. Nesprístupnenie požadovaných informácií v takom prípade musí povinná osoba pochopiteľne náležite odôvodniť v relevantných skutkových okolnostiach vzťahujúcich sa ku konkrétnej žiadosti o sprístupnenie informácií. Nebude pritom postačovať paušálny poukaz na prácnosť vyhľadania požadovaných informácií alebo na to, že požadované informácie by sa museli vyhľadať na rôznych miestach, bez toho, aby povinná osoba priblížila konkrétne relevantné skutkové okolnosti, na základe ktorých by bolo možné riadne posúdiť (overiť), či skutočne ide o prípad, kedy by proces vyhľadania požadovaných informácií vo väzbe na zákonnú lehotu vybavenia predmetnej žiadosti objektívne viedol k znemožneniu plnenia funkcií, resp. povinností povinnej osoby zverených jej právnymi predpismi, a či by prehliadanie spisov alebo inej dokumentácie za účelom vyhľadania požadovaných informácií predstavovalo intelektuálne náročnejšiu činnosť.

65. Uvedeným zásadám musí zodpovedať postup povinnej osoby v administratívnom konaní vo veci žiadosti o sprístupnenie informácií.

66. V samotnom administratívnom konaní vo veci žiadosti o sprístupnenie informácií sa pritom použijú procesné pravidlá, ktoré upravuje zákon o slobode informácií, a ak ich niet, použijú sa všeobecné procesné pravidlá upravené v správnom poriadku (porovnaj Ikrényi, P., Bako, M. a kol. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Bratislava: C. H. Beck, 2023, s. 545), vrátane základných pravidiel správneho konania vymedzených v správnom poriadku. V tomto konaní sa tak musí uplatniť aj zásada súčinnosti povinnej osoby s účastníkmi konania, v zmysle ktorej má povinná osoba postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadrovať k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Povinná osoba má v zmysle uvedenej zásady zároveň povinnosť účastníkom konania poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli ujmu v konaní.

67. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť preskúmavanú právnu vec. Správny súd preto s prihliadnutím k žalobným námietkam osobitne skúmal, či žalovaná postupovala vo veci žiadosti o sprístupnenie informácií v súlade so zásadou súčinnosti povinnej osoby s účastníkmi konania, a či žiadateľmi požadované informácie žalovaná skutočne nemala k dispozícii. Je pritom zrejmé, že otázku, či žiadateľmi požadované informácie žalovaná skutočne nemala k dispozícii, bolo možné posúdiť iba v nadväznosti na riadne vymedzený predmet žiadosti o sprístupnenie informácií. V prvom rade teda bolo potrebné ustáliť predmet žiadosti o sprístupnenie informácií a posúdiť, či bol vymedzený dostatočne určito, t. j. tak, aby bolo zrejmé, aké informácie žiadatelia žiadajú sprístupniť.

68. Zo žiadosti o sprístupnenie informácií správny súd zistil, že žiadatelia žiadali žalovanú o sprístupnenie informácie o projekte ovocného sadu a informácie o oplotení pozemku, a že ich žiadosť sa týkala „par. č. XXXX/XX“ v D. E. F.. Z odvolania žiadateľov správny súd zistil, že „parcela“ dotknutá žiadosťou o sprístupnenie informácií je v ňom označená ako „par. č. XXXX/XX“ O. D. E. F..

69. Keďže základným identifikačným znakom pozemku je parcelné číslo, údaj, či sa jedná o parcelu registra „K.“ alebo „L.“ a katastrálne územie, v ktorom sa pozemok nachádza (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 30.11.2022, ods. 25), a keďže žiadatelia v žiadosti o sprístupnenie informácií (a tiež v odvolaní) uviedli len parcelné číslo a obec, v ktorej sa dotknutá „parcela“ nachádza, pričom v územnom obvode tejto obce sú dve katastrálne územia (katastrálne územie D. E. F. a katastrálne územie D.), je zrejmé, že ich žiadosť nebola dostatočne určitá. Správny súd preto musel dať za pravdu žalovanej, pokiaľ tá v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že žiadosť (požiadavka) o informáciu o projekte ovocného sadu bola neurčitá, pretože neobsahovala základné identifikačné údaje týkajúce sa dotknutej „parcely“ (str. 3 napadnutého rozhodnutia). Samotná neurčitosť žiadosti o sprístupnenie informácií, prípadne neurčitosť jej časti (ďalej len „neurčitosť žiadosti o sprístupnenie informácií“), však nemôže viesť k rozhodnutiu o nesprístupnení požadovaných informácií. Neurčitosť žiadosti o sprístupnenie informácií brániaca možnosti sprístupnenia požadovaných informácií, pokiaľ nie je odstránená ani na základe výzvy povinnej osoby, môže viesť „iba“ k odloženiu predmetnej žiadosti (§ 14 ods. 3 zákona o slobode informácií). Správny súd preto nemohol aprobovať argumentáciu žalovanej v napadnutom rozhodnutí odôvodňujúcu rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií neurčitosťou žiadosti o sprístupnenie informácií.

70. Na zistenie neurčitosti žiadosti o sprístupnenie informácií, pokiaľ túto neurčitosť žalovaná nevedela sama odstrániť, mala v intenciách zákona o slobode informácií nadväzovať výzva na doplnenie neúplnej žiadosti s poučením, ako treba doplnenie urobiť (§ 14 ods. 3 zákona o slobode informácií v spojení s § 3 ods. 2 správneho poriadku). Žalovaná tak mala žiadateľov na základe zistenia neurčitosti ich žiadosti o sprístupnenie informácií, pokiaľ ju nevedela sama odstrániť, vyzvať na jej doplnenie a zároveň ich mala poučiť o tom, ako treba doplnenie urobiť.

71. Ku konštatovaniu žalovanej o neurčitosti žiadosti o sprístupnenie informácií z dôvodu absencie vymedzenia časového rozmedzia, ktorého sa táto žiadosť týkala (str. 3 napadnutého rozhodnutia), správny súd uvádza, že samotná absencia určenia časového rozmedzia, ktorého sa žiadosť o sprístupnenie informácií týka, nemusí nevyhnutne viesť k záveru, že nie je riadne vymedzený jej predmet, a že teda nie je zrejmé, aké informácie vlastne žiadateľ žiada sprístupniť. Potrebu vymedzenia časového rozmedzia, ktorého sa žiadosť týka, je potrebné posúdiť vždy individuálne. Ak však skutkové okolnosti týkajúce sa žiadosti o sprístupnenie informácií nasvedčujú tomu, že doplnenie vymedzenia časového rozmedzia, ktorého sa táto žiadosť týka, môže viesť k riadnemu posúdeniu toho, či povinná osoba má k dispozícii požadované informácie, resp. že doplnenie tohto údaja môže napomôcť poskytnutiu požadovaných informácií, alebo aspoň časti požadovaných informácií, potom je potrebné, aby povinná osoba vyzvala žiadateľa na doplnenie tohto údaja. Pokiaľ takto povinná osoba nepostupuje, dopúšťa sa podstatného porušenia ustanovení o konaní vo veci žiadosti o sprístupnenie informácií, ktoré môže mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

72. V preskúmavanej právnej veci žalovaná, napriek konštatovaniu neurčitosti žiadosti o sprístupnenie informácií, a to aj z dôvodu absencie vymedzenia časového rozmedzia, ktorého sa táto žiadosť týkala (str. 3 napadnutého rozhodnutia), žiadateľov nevyzývala na doplnenie ich žiadosti, a teda ani nežiadala bližšie špecifikovať toto časové rozmedzie, ale v zásade konštatovala, že ak by mala vyhovieť žiadosti o sprístupnenie informácií, musela by prácnym spôsobom vytvoriť novú informáciu, pričom by musela otvoriť aj všetky stavebné spisy po jednotlivých rokoch a v rôznych archívoch. Je tak zrejmé, že žalovaná namiesto toho, aby žiadateľov vyzvala na doplnenie ich žiadosti o časové rozmedzie, ktorého sa táto žiadosť týkala, alebo o vyjadrenie, či skutočne žiadajú požadované informácie vyhľadať bez časového obmedzenia, pre ktorý prípad ich mohla upozorniť na potenciálne ťažkosti spojené s vyhľadaním požadovaných informácií za časovo bližšie nevymedzené obdobie, pristúpila k rozhodnutiu o nesprístupnení požadovaných informácií. Úkon v podobe výzvy adresovanej žiadateľom na doplnenie ich žiadosti vo vyššie uvedených intenciách pritom zjavne nemohol neprimerane zaťažiť žalovanú. Na druhej strane predmetný úkon mohol žiadateľov upozorniť na to, že v záujme riadneho posúdenia toho, či žalovaná má k dispozícii požadované informácie alebo aspoň jednu z dvoch požadovaných informácií, je vhodné doplniť ich žiadosť o časové rozmedzie, ktorého sa táto žiadosť týkala. Ak teda žalovaná rozhodla o nesprístupnení požadovaných informácií bez predchádzajúcej výzvy na doplnenie žiadosti o sprístupnenie informácií vo vyššie uvedených intenciách, postupovala v rozpore s § 14 ods. 3 zákona o slobode informácií, ako aj so zásadou súčinnosti povinnej osoby s účastníkmi konania, v dôsledku čoho došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o administratívnom konaní vo veci žiadosti o sprístupnenie informácií, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

73. V nadväznosti na odôvodnenie nesprístupnenia požadovaných informácií zo stany žalovanej prácnosťou vytvorenia požadovaných informácií, resp. nutnosťou ich vyhľadávania na rôznych miestach, resp. v rôznych archívoch, správny súd zdôrazňuje, že nesprístupnenie požadovaných informácií s poukazom na prácnosť ich vyhľadania, je možné aprobovať len celkom výnimočne, pričom v takom prípade musí povinná osoba svoje rozhodnutie náležite odôvodniť v relevantných skutkových okolnostiach vzťahujúcich sa ku konkrétnej žiadosti o sprístupnenie informácií. Takéto odôvodnenie však napadnuté rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie neobsahuje. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v zásade obmedzené na paušálne konštatovania (navyše nepresné, ako to bude vysvetlené), že vybavenie predmetnej žiadosti o sprístupnenie informácií by predpokladalo nezanedbateľné sumarizovanie (vyhľadávanie, kopírovanie a anonymizovanie) na základe pokynu žiadateľa, a že informácie by bolo potrebné vyhľadávať na rôznych miestach, resp. v rôznych archívoch. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí ani v prvostupňovom rozhodnutí ani len orientačne nekvantifikovala množstvo spisov, resp. inej dokumentácie, ktorú by bolo potrebné prehliadnuť za účelom vyhľadania požadovaných informácií (a to ani za obdobie niekoľkých posledných rokov predchádzajúcich dátumu doručenia žiadosti o sprístupnenie informácií). Namiesto toho žalovaná v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia uvádzala skutkové okolnosti, ktoré vo vzťahu k žiadosti o sprístupnenie informácií neboli relevantné (napr. potreba kopírovania, anonymizovania, tvrdenie o poskytnutí informácií, ktoré sa odovzdávajú sociálnej poisťovni). Ak žalovaná odôvodnila nesprístupnenie požadovaných informácií prácnosťou vytvorenia požadovaných informácií a nutnosťou ich vyhľadávania na rôznych miestach bez náležitého poukazu na relevantné skutkové okolnosti vzťahujúce sa k žiadosti o sprístupnenie informácií, na základe ktorých by bolo možné riadne posúdiť (overiť), či skutočne ide o prípad, kedy by proces vyhľadania požadovaných informácií vo väzbe na zákonnú lehotu vybavenia predmetnej žiadosti, objektívne viedol k znemožneniu plnenia funkcií, resp. povinností povinnej osoby zverených jej právnymi predpismi, a či prehliadanie spisov alebo inej dokumentácie za účelom vyhľadania požadovaných informácií by predstavovalo intelektuálne náročnejšiu činnosť, jej rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

74. Pokiaľ žalovaná v napadnutom rozhodnutí svoj záver o tom, že sú splnené podmienky zákonnej výluky z povinnosti sprístupniť požadované informácie, pretože ide o informácie, ktoré je potrebné vytvoriť, oprela (okrem iného) o nezanedbateľné sumarizovanie na základe pokynu žiadateľa, a to vrátane kopírovania a anonymizovania, správny súd uvádza, že žiadosť o sprístupnenie informácií, ak by sa aj vychádzalo z predpokladu, že sa týkala pozemku evidovaného ako parcela registra „K.“ D. I. XXXX/ XX, katastrálne územie D. E. F., bez časového obmedzenia obdobia, za ktoré žiadatelia požadovali sprístupniť informácie, nijako nenasvedčuje tomu, že by vyžadovala kopírovanie a anonymizovanie. Zo žiadosti o sprístupnenie informácií je zrejmé, že žiadatelia žiadali v podstate o sprístupnenie iba dvoch dátumov, a to dátumu preberania a odsúhlasenia projektu ovocného sadu na obecnom zastupiteľstve v D. E. F. na parcele č. XXXX/XX a zmeny ornej pôdy na ovocný sad (prvý dátum) a dátumu vydania stavebného povolenia na oplotenie tejto parcely (druhý dátum). Z odvolania je zrejmé, že žiadatelia svoju žiadosť upresnili v tom zmysle, že požiadali aj o informáciu, či vôbec bola na obecnom zastupiteľstve v D. E. F. preberaná zmena ornej pôdy na ovocný sad na parcele č. XXXX/XX, a či vôbec bolo vydané stavebné povolenie na oplotenie tejto parcely. Nič teda nenasvedčuje tomu, že by žiadatelia žiadali o sprístupnenie zápisnice z rokovania obecného zastupiteľstva, rozhodnutia či inej listiny, ktorú má povinná osoba k dispozícii, a že by teda sprístupnenie požadovaných informácií predpokladalo kopírovanie a anonymizovanie.

75. V nadväznosti na konštatovanie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že za účelom poskytnutia požadovanej informácie by musela prácnym spôsobom vytvoriť novú informáciu a zároveň by za týmto účelom musela vyhľadávať údaje v štátnom archíve v Modre, Okresného úradu v Senci a v archíve obce, teda vo vlastnom archíve, správny súd opätovne pripomína, že ťažkosti súvisiace s vyhľadávaním a spracovaním požadovaných informácií mohli byť v zmysle § 17 zákona o slobode informácií dôvodom na predĺženie lehoty na vybavenie žalobcovej žiadosti (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 26.09.2008). Opomenúť pritom nemožno, že samotnú prácnosť vyhľadania požadovaných informácií by bolo možné posúdiť (overiť) len v kontexte (v napadnutom rozhodnutí absentujúcej) aspoň orientačnej kvantifikácie spisov, resp. inej dokumentácie, ktorú by bolo potrebné prehliadnuť za účelom vyhľadania požadovaných informácií (a to aspoň za obdobie niekoľkých posledných rokov predchádzajúcich dátumu doručenia žiadosti o sprístupnenie informácií).

76. Ku konštatovaniu žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že stavebné povolenia ako aj iné spisy sa odkladajú (zakladajú) podľa registratúrnej značky a jednotlivých rokov a nie podľa parcelného čísla, správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje v tomto smere dostatočné odôvodnenie, aby bolo možné posúdiť (overiť), či takýto spôsob odkladania (zakladania) stavebných povolení, resp. iných spisov predstavuje vzhľadom na ich množstvo, ktoré by bolo potrebné prehliadnuť, v spojitosti s eventuálnou zvýšenou intelektuálnou náročnosťou ich prehliadania, takú okolnosť, ktorá by mohla celkom výnimočne odôvodniť nesprístupnenie požadovaných informácií.

77. S konštatovaním žalovanej (v intenciách právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky prezentovaného v uznesení č. k. -14 zo dňa 09.03.2010), že účelom zákona o slobode informácií nie je paralyzovať činnosť orgánov verejnej moci ako povinných osôb, ale zabezpečiť poskytovanie informácií „primeraným spôsobom“, sa správny súd stotožňuje. To však (z už uvedených dôvodov) nemôže nič zmeniť na závere, že prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, a závere, že postup žalovanej pri vybavení žiadosti o sprístupnenie informácií nezodpovedal požiadavkám vyplývajúcim zo zásady súčinnosti povinnej osoby s účastníkmi konania.

78. Pokiaľ žalovaná vo vyjadrení k žalobe ako aj v duplike uviedla, že žiadosť o sprístupnenie informácií obsahovala všetky náležitosti v zmysle zákona o slobode informácií, a že túto žiadosť považovala za dostatočnú, správny súd poukazuje na napadnuté rozhodnutie, v ktorom samotná žalovaná konštatovala: „ ..., že požiadavka žiadateľa je neurčitá, nakoľko žiadosť neobsahuje ani časové rozmedzie, ani identifikačné údaje týkajúce sa parcely, ako napr. typ registra, katastrálne územie a pod. ... “ (str. 3 napadnutého rozhodnutia). V obdobnom duchu žalovaná v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že „nakoľko žiadateľ ani neuviedol časové rozmedzie, identifikačné údaje týkajúce sa parcely, ako napr. typ registra, katastrálne územie a pod., znamenalo by to vyhľadávať údaje od štátneho archívu v Modre, Okresného úradu v Senci a v archíve obce ... “ (str. 3 napadnutého rozhodnutia). Ak by sa však aj bolo možné stotožniť s predmetnou obranou žalovanej vznesenou až v rámci správneho súdneho konania, ktorá je navyše v rozpore s jej vlastnými závermi prezentovanými v napadnutom rozhodnutí, nemožno aprobovať argumentáciu žalovanej v napadnutom rozhodnutí odôvodňujúcu nesprístupnenie požadovaných informácií aj neurčitosťou žiadosti o sprístupnenie informácií.

79. Vyjadrenie žalovanej o snahe žalobcu paralyzovať jej už dosť zaťažený aparát zostalo v rovine nijako nepodloženého tvrdenia. Žalovaná totiž v samotnom napadnutom rozhodnutí (ako ani vo vyjadrení k žalobe, či duplike) neuviedla také skutočnosti (indície), na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že podanie žiadosti o sprístupnenie informácií predstavuje šikanózny výkon práva, resp. zneužitie práva zo strany žalobcu (ako jedného zo žiadateľov).

80. Ak žalobca tvrdil, že spisová značka bola v preskúmavanej právnej veci známa vzhľadom na to, že sa nachádzala aj na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D. E. F., zrejme mal na mysli „spisovú značku“ v textácii: „Záväzné stanovisko k zmene druhu pozemku I. A.: P./XXXX/XXX Q. M. X.X.XXXX – R.- XXX/XX – XXX/XX“. S poukazom na o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 09.04.2019 sa však možno skôr domnievať, že ide o číslo záväzného stanoviska Okresného úradu Senec, pozemkového a lesného odboru ako orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy. Bude však vecou žalovanej, aby sa v ďalšom konaní vysporiadala s tým, či „spisová značka“ uvádzaná na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D. E. F. môže dopomôcť vyhľadaniu požadovaných informácií.

81. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok, správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, a keďže došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, a preto postupom podľa a prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

82. V ďalšom konaní bude žalovaná viazaná právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku ( ) a s poukazom na jeho odôvodnenie bude jej úlohou vyzvať žiadateľov na doplnenie žiadosti o sprístupnenie informácií v súlade so zásadou súčinnosti povinnej osoby s účastníkmi konania. Následne žalovaná posúdi, či požadované informácie má k dispozícii. Ak žiadatelia žiadosť o sprístupnenie informácií nedoplnia, žalovaná posúdi, či pre tento nedostatok nemožno požadované informácie sprístupniť.

83. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa .

84. Správny súd vychádzajúc z ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu mohli vzniknúť trovy, a súčasne ďalší účastník návrh na priznanie práva na náhradu trov konania nepodal.

85. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave ( v spojení s a ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.