Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-1Csp/7/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Bebjakovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava - Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava - Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A.K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K. O., S. K. XX/XX, o zaplatenie 299 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n ný zaplatiť žalobcovi sumu 86,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 86,10 eur od 11.02.218 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 15.01.2021, domáhal zaplatenia sumy 229 eur s príslušenstvom. Uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky právneho predchodcu žalobcu - spoločnosti DIGI Slovakia, s.r.o. voči žalovanému, na žalobcu. Ďalej konštatoval, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 10.11.2016 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. 30878155, predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytovať žalovanému dohodnuté verejné služby v súlade so všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb a cenníkom pre poskytovanie služieb podniku. Za poskytnuté služby vystavil právny predchodca žalovanému nasledovné faktúry: faktúru č. 1611213231 na sumu 11,10 eur so splatnosťou 10.12.2016, faktúru č. 1612214083 na sumu 11,10 eur so splatnosťou 10.01.2017, faktúru č. 1701214871 na sumu 16,40 eur so splatnosťou 10.02.2017, faktúru č. 1702213137 na sumu 1,50 eur so splatnosťou 10.03.2017, faktúru č. 1703213365 na sumu 1,50 eur so splatnosťou 10.04.2017, faktúru č. 1704213044 na sumu 1,50 eur so splatnosťou 10.05.2017, faktúru č. 1705212992 na sumu 1,50 eur so splatnosťou 10.06.2017, faktúru č. 1706212459 na sumu 1,50 eur so splatnosťou 10.07.2017, faktúru č. 1707211988 na sumu 1,50 eur so splatnosťou 10.08.2017, faktúru č. 1708214268 na sumu 1,50 eur so splatnosťou 10.09.2017, Faktúru č. 1709206667 na sumu 1,50 eur so splatnosťou 10.10.2017, faktúru č. 1710206223 na sumu 1,50 eur so splatnosťou 10.11.2017, faktúru č. 1711205629 na sumu 1,50 eur so splatnosťou 10.12.2017 a faktúru č. 1801222479 na sumu 229,00 eur so splatnosťou 10.02.2018. Vzhľadom k tomu, že žalovaný vyššie uvedené faktúry za poskytnuté služby neuhradil riadne a včas, právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy v súlade s ako aj v súlade s ustanoveniami všeobecných podmienok pre poskytovanie verených služieb. Žalobca si na základe svojho dispozičného oprávnenia touto žalobou uplatnil len nárok vyplývajúci z faktúry č. 1801222479 na sumu 229 eur so splatnosťou 10.02.2018, z ktorej žalovaný do podania tejto žaloby neuhradil žiadnu sumu. Podľa žalobcu je nesporné, že medzi

jeho právnym predchodcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah uzatvorený v súlade s , na základe ktorého postupca poskytol žalovanému služby v zmysle uzatvorenej zmluvy a žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi cenu za poskytnuté služby. K predmetu uvedenej faktúry žalobca uviedol, že si ňou okrem iného uplatnil aj pokutu za nevrátenie zariadení špecifikovaných v zmluve ako aj v predmetnej faktúre z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného vrátiť po skončení zmluvy predmetné technické zariadenia. Pokuta predstavuje jednak náklady právneho predchodcu žalobcu na obstaranie zariadenia spolu s príslušenstvom a tiež náklady na vymáhanie, ktoré by žalobcovi nevznikli, ak by si žalovaný splnil svoju povinnosť vrátiť právnemu predchodcovi jeho zariadenia, ktoré mal žalovaný k dispozícií len po dobu trvania zmluvy za účelom čerpania služieb. Podľa žalobcu je účelom poplatku, okrem náhrady nákladov, tiež snaha predísť situáciám, kedy užívatelia prevezmú od právneho predchodcu žalobcu zariadenia a následne ich predávajú a tým sa neoprávnene obohacujú. Preto si žalobca uplatnil pokutu ako kompenzáciu škody z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného, spočívajúcej v nevrátení zariadení. Spolu s nárokom na úhradu istiny vyššie uvedenej faktúry žalobca žiadal priznať aj nárok na úroky z omeškania, s poukazom na a tiež žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania voči žalobcovi. Na preukázanie svojho nároku žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2019 a prílohy k nej, Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. 30878155 zo dňa 10.11.2016, faktúry za poskytované služby, Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb právnych predchodcom žalobcu účinné od 01.11.2016, Osobitné podmienky pre poskytovanie služieb satelitnej televízie účinné od 01.11.2016, Osobitné podmienky pre poskytovanie služby káblovej televízie účinné od 01.11.2016, Osobitné podmienky pre poskytovanie služieb internetového prístupu účinné od 01.11.2016, Osobitné podmienky pre poskytovanie služieb mobilnej televízie DIGI GO, Cenník pre poskytovanie verejných služieb účinný od 01.11.2016 spolu s prílohou č. 1 k cenníku, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 09.05.2019, pokus o zmier zo dňa 13.11.2020, odstúpenie od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14.12.2017.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, napriek písomnej výzve doručenej mu súdom dňa 15.02.2021.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle (ďalej len „“), keď v posudzovanom prípade ide o spotrebiteľský spor, hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur, pričom ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle . Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a k nej pripojenými listinnými dôkazmi a zistil, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť DIGI Slovakia, s.r.o., uzavrela so žalovaným dňa 10.11.2016, Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie a poskytovanie služieb satelitnej televízie SATELIT Maxi. V bode 1 písm. c) predmetnej zmluvy bol dohodnutý záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať povinnosti v súlade s touto zmluvou, všeobecnými a osobitnými podmienkami a cenníkom služieb. V bode 1 písm. d) zmluvy bola dohodnutá zmluvná pokuta pre porušenie viazanosti, ktorá sa má vypočítať ako súčet sumy 50 eur, ktorá predstavuje sankciu pri predčasnom ukončení zmluvy a zliav. V bode 2 zmluvy boli dohodnuté pokuty za stratu, nevrátenie alebo poškodenie niektorého zo zariadení právneho predchodcu žalobcu. Z faktúry č. 1801222479 so splatnosťou dňa 10.02.2018, ktorá je predmetom tejto žaloby súd zistil, že právny predchodca žalobcu si ňou faktúroval poplatky: aktivačný poplatok za STB vo výške 26,50 eur, diferencia SATELIT Maxi vo výške 9,60 eur, pokuta - nevrátenie scart kábla vo výške 3 eurá, pokuta - nevrátenie diaľkového ovládača vo výške 10 eur, pokuta - nevrátenie koncového zariadenia vo výške 50 eur, pokuta - nevrátenie smart karty vo výške 19,90 eur, pokuta nevrátenie zdrojového kábla vo výške 10 eur, pokuta - porušenie záväzku viazanosti vo výške 50 eur a základná inštalácia technikom vo výške 50 eur. Žalovaný uvedenú faktúru neuhradil. Z listiny označenej ako „Odstúpenie od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb“ zo dňa 14.12.2017, súd zistil, že právny predchodca žalobcu odstúpil od predmetnej zmluvy, s účinnosťou k 31.12.2017, s poukazom na , a to z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 60 dní po dni splatnosti. Zároveň žalovanému oznámil jeho aktuálny záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy vo výške 53,60 eur. Súčasne žalovaného upozornil na povinnosť do 15 dní odo dňa ukončenia zmluvného vzťahu vrátiť technické zariadenie DIGI Slovakia na predajné miesto, inak právnemu predchodcovi žalobcu vznikne nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty v zmysle platného cenníka. Z listiny označenej ako „Zmluva o postúpení

pohľadávok“ zo dňa 27.03.2019 a príloh k nej mal súd za preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému na súčasného žalobcu.

5. Podľa o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. do 31.12.2016 (ďalej len "zákon o elektronických komunikáciách"), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; 38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

6. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

7. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

8. Podľa § 44 ods. 10 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

9. Podľa - 4 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa -3 a , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Podľa , neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

12. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

14. Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

15. Podľa , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

16. Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

17. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

18. Podľa , záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

19. Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 20. Podľa , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

21. Podľa , nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

22. Podľa , ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

23. Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení od 01.02.2013, ďalej len nariadenie) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Predmetnú Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 10.11.2016 uzavretú medzi stranami sporu, vrátane všetkých dojednaní s ňou súvisiacich, je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia , nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný právnym predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Je nesporné, že predmetom uvedenej zmluvy bolo poskytovanie balíka služieb právnym predchodcom žalobcu žalovanému, ktorý sa za poskytnuté služby zaviazal uhrádzať odplatu, ktorú mu právny predchodca žalobcu faktúrovou predloženými faktúrami.

26. Žalovaný si svoj záväzok, vyplývajúci mu z faktúry č. 1801222479 splatnej dňa 10.02.2018, nesplnil, a preto žalobca svoj nárok na úhradu uvedenej faktúry uplatnil podaním tejto žaloby. Nárok žalobcu považoval súd za dôvodný len čiastočne, a to čo do nároku žalobcu za reálne poskytnuté služby jeho právnym predchodcom žalovanému, ktorého výška predstavuje sumu 86,10 eur vrátane DPH (aktivačný poplatok za STB v sume 26,50 eur, diferencia SATELIT Maxi v sume 9,60 a základná inštalácia technikom v sume 50 eur). V uvedenej časti, preto súd žalobe žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal na úhradu uvedenej sumy. Zároveň mu priznal aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne, ktorý

nepresahuje zákonnú výšku úroku z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti predmetnej faktúry, t.j. odo dňa 11.02.2018 až do zaplatenia (výrok I.).

27. Súd žalobcovi nepriznal nárok na zmluvné pokuty uplatnené faktúrou č. 1801222479, v celkovej výške 142,90 eur.

28. Pokiaľ ide o zmluvné pokuty podľa bodu 2 zmluvy o poskytovaní verejných služieb v sume 92,90 eur, tieto boli dohodnuté pre prípad straty, nevrátenia alebo poškodenia jednotlivých zariadení. Na základe uvedeného nie je zrejmé, z akých dôvodov si žalobca uplatňuje voči žalovanému uvedené zmluvné pokuty, keďže v danom prípade nebolo z jeho strany preukázané, že by došlo ku strate, prípadne odcudzeniu jednotlivých zariadení, alebo že by ich žalovaný odmietol právnemu predchodcovi žalobcu vydať. Z obsahu spisu nevyplynulo a žalobca ani nijakým spôsobom nepreukázal, že by žalobca, resp. jeho právnym predchodca žalovaného požiadal o vydanie poskytnutých zriadení. Na základe uvedeného súd vyhodnotil nárok na zmluvnú pokutu v uplatnenú podľa bodu 2 ako nedôvodnú, nakoľko neboli splnené predpoklady, za ktorých by žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu. Nebolo totiž preukázané, že by k strate, nevráteniu alebo poškodeniu zariadení došlo.

29. Súd poukazuje na to, že žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi ako vlastníkovi veci poskytuje ochranu a . Žalobca je preto oprávnený domáhať sa vrátenia prenajatej veci v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Vlastníckemu právu sa poskytuje ochrana aj prostredníctvom príslušných trestoprávnych predpisov. Právny predchodca žalobcu ako vlastník veci nepreukázal, žeby využil niektorú z foriem ochrany svojho vlastníckeho práva, keďže zo žaloby ani z predložených listín nevyplýva, že by si takéto právo uplatnil. Na ochranu svojho vlastníckeho práva si zvolil dojednanie o zmluvnej pokute postihujúce zákazníka, čo môže navodzovať dojem, že jeho skutočným záujmom nebolo opätovne ako vlastník aj vec držať a nakladať s ňou, ale že tu bola len zvolená možnosť získania si náhrady za takúto vec prostredníctvom inštitútu zmluvnej pokuty. Zároveň je potrebné uviesť, že ide o zmluvnú pokutu účtovanú taktiež v rozpore s dobrými mravmi, pretože na spotrebiteľa sa prenáša úhrada celej ceny zariadenia, ktorá nie je riadnym spôsobom verifikovaná a bez toho, aby sa situácia riešila najprv požiadavkou na vrátenie týchto zariadení. Napokon, žalovaný sa nestal vlastníkom uvedených zariadení, a teda žalobca má právo kedykoľvek žiadať o vrátenie týchto zariadení, a aj z toho dôvodu má súd za to, že by zaplatenie zmluvných pokút a nevrátenie jednotlivých zariadení a súčasne ponechanie možnosti žalobcu kedykoľvek žiadať o ich vrátenie, bolo neprimerané a nespravodlivé. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, ako to predpokladá a zároveň sa prieči dobrým mravom v zmysle .

30. Rovnako súd nepriznal žalobcovi nárok na úhradu časti spornej faktúry, vo výške 50 eur za zmluvnú pokutu - porušenie záväzku viazanosti. V zmysle bodu 1 písm. d) zmluvy, sa zmluvná pokuta vypočíta ako súčet sumy 50 eur, ktorá predstavuje sankciu pri predčasnom ukončení zmluvy a zliav, t.j. rozdielu medzi akciovými cenami za služby, resp. ďalšie úkony s poskytovanými službami spojené podľa zmluvy a štandardnými cenami za tie isté služby, resp. úkony podľa aktuálneho cenníka. Uvedené dojednanie nepovažoval súd za dostatočne určité a v súlade s , .

31. Podľa , , pre platnosť dohody o zmluvnej pokute sa okrem iného vyžaduje, aby v písomnej dohode bola určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Je výška alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako jednoznačne musí byť špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. V danom prípade pokiaľ je síce základ zmluvnej pokuty v sume 50 eur uvedený vo formulárovej zmluve podpísanej žalovaným, ďalšie zľavy, ceny a poplatky, od ktorých výšky sa odvíja celková suma zmluvnej pokuty sú uvedené v listinách, ktoré už podpísané žalovaným nie sú (porovnaj nález Ústavného súdu ČR z 11.11.2013, sp. zn. ). Zároveň neurčitosť takéhoto dojednania zmluvnej pokuty spočíva aj v tom, že určenie celkovej výšky zmluvnej pokuty je pre priemerne informovaného spotrebiteľa značne komplikované a v okamihu podpisu niekoľkostranovej formulárovej zmluvy je takmer nemožné mať predstavu o skutočnej výške takejto sankcie. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty, pokiaľ však

ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane, čo súd považuje tiež za dôvod neprijateľnosti uvedenej sankcie.

32. Vyššie uvedené preto súd považuje za dôvody neprijateľnosti uplatnenej zmluvnej pokuty podľa bodu 1 písm. d) zmluvy, čo rovnako ako pri ostatných uplatnených zmluvných pokutách žalobcom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá a zároveň sa prieči dobrými mravom v zmysle .

33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu, v časti uplatnených nárokov z faktúry č. 1801222479 zodpovedajúce zmluvným pokutám, nepovažoval za dôvodnú, a preto ju v tejto časti zamietol (výrok II.).

34. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Súd žalobe o zaplatenie 229 eur s príslušenstvom vyhovel vo výške 86,10 eur s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Úspešnejšou stranou v konaní tak bol žalovaný (62,40%), ktorý by mal mať nárok na náhradu trov konania od žalobcu po odrátaní jeho úspechu (37,60%), a to vo výške 24,80%. Nakoľko však žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, sú rozhodol, že nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.), aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.01.2017.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.