Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-17-2024.pdf
PDF · 89.63 KB
Case nature
Subarea
10Co/17/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, o návrhu navrhovateľa: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX, právne zastúpeného spoločnosťou MaxLaw, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Žilina, D. Dlabača 775/33, proti odporcom: 1/ C. A., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, 2/ D. A., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 13C/126/2023-72 zo dňa 15. januára 2024, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Odporcovia m a j ú voči navrhovateľovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporcom 1/ a 2/ uloženia povinnosti zdržať sa akýchkoľvek úkonov na pozemku KN-C parc. č. 1697/24, ostatná plocha o výmere 509 m2, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. A., obec A., okres E. F., ktoré by bránili navrhovateľovi, jeho rodinným príslušníkom a návštevníkom v príchode, príjazde, odchode a odjazde cez dotknutý pozemok, taktiež strpieť príchod, príjazd, odchod a odjazd navrhovateľa, jeho rodinných príslušníkov a návštevníkov cez pozemok KN-C parc. č. 1697/24, ostatná plocha o výmere 509 m2, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. A., obec A., okres E. F.,
2. Východiskovo za nesporné súd prvej inštancie považoval, že predmetná parcela je v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov, t. j. nejde o verejnú cestu. 3. Nadväzne ustálil, že z predložených listinných dôkazov a aj samotných tvrdení navrhovateľa je zrejmé, že nezhody medzi stranami sporu začali vznikať niekedy koncom roka 2021, teda sa nejedná o stav, ktorý by spĺňal podmienku naliehavosti a aj nevyhnutnosti. Navrhovateľ skutočnosť, že odporcovia parkujú motorové vozidlo na predmetnej parcele doposiaľ toleroval a napriek tomu, že na správanie odporcov nemali vplyv ani podané trestné oznámenia, nepožiadal podielových spoluvlastníkov o rozhodnutie o hospodárení so spoločnou vecou a nepodal na súd ani žalobu. Zároveň zdôraznil, že navrhovateľ súdu nepreukázal a ani netvrdil, že by na spornom pozemku bol zákaz státia alebo existovala dohoda podielových spoluvlastníkov o spôsobe užívania predmetnej parcely, resp. o prípadných obmedzeniach jej užívania. Uzavrel, že ide o spor týkajúci sa hospodárenia so spoločnou vecou, kedy je potrebné vykonať dokazovanie, ktoré súd môže vykonať len v rámci konania vo veci samej. Samotnému zásahu súdu je však možné predísť rozhodovaním podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou.
4. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Odporcovia boli v konaní úspešní, preto majú proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania, nakoľko však odporcom podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, okresný súd im náhradu trov konania nepriznal.
5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zmeny – nariadenia neodkladného opatrenia tak, že odporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zdržať sa akýchkoľvek úkonov (už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia špecifikovanou nehnuteľnosťou), ktoré by bránili navrhovateľovi, jeho rodinným príslušníkom a návštevníkov v príchode, príjazde, odchode a odjazde a taktiež uloženia povinnosti odporcom 1/, 2/ strpieť príchod, príjazd, odchod a odjazd navrhovateľa, jeho rodinných príslušníkov a návštevníkov cez predmetnú parcelu. 6. Odvolateľ argumentoval, že pomery týkajúce sa užívania predmetnej parcely a prístupovej cesty na nej nebolo potrebné do začiatku sporov medzi navrhovateľom a odporcami žiadnym spôsobom upravovať. Všetci spoluvlastníci pozemok (obvyklým spôsobom a v súlade s účelovým určením) užívali na základe vzájomného (neformálneho) konsenzu bez akéhokoľvek zasahovania do tohto pokojného stavu, ktorý spoluvlastníkom (vrátane navrhovateľa) zabezpečoval bezproblémový prístup k obydliu. Absenciu tvrdenia a nepreukázanie formálnej dohody spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou, pre nariadenie neodkladného opatrenia, považoval za irelevantné. Tvrdenie a dôkaz o takejto dohode by v žiadnom prípade nemali predstavovať ťažiskovú kategóriu v kontexte posudzovania zákonných podmienok pre vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia. Bol toho názoru, že súd má pri nariaďovaní neodkladného opatrenia skúmať potrebu neodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 326 ods. 1 CSP, pričom sa nedá dôvodiť záver o tom, že navrhovateľ mal pred podaním, resp. namiesto podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyčerpať alternatívne možnosti riešenia pomerov medzi ním a odporcami, resp. aj ostatnými spoluvlastníkmi, na ktoré súd navrhovateľa odkázal. Naviac súdom uvádzané prostriedky sú pre účely bezodkladnej úpravy pomerov vyslovene nevhodné a neúčelné. V danej spojitosti doplnil, že v rámci alternatívnych možností sa uvedenú situáciu snažil riešiť na obci, rovnako tak prostredníctvom trestného oznámenia, avšak táto jeho aktivita žiadnu úpravu pomerov nepriniesla. 7. Pokiaľ sa týka žaloby, na ktorú ho súd odkázal, táto z povahy veci nepredstavuje podľa navrhovateľa procesný inštitút vhodný do situácie, v ktorej je potrebná časovo efektívna a bezodkladná úprava pomerov. Vo vzťahu k hmotnoprávnym úkonom uviedol, že prípadná formálna dohoda spoluvlastníkov by zasa objektívne nemusela zabrániť hrozbe vzniku škody ani ohrozovaniu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa. 8. Napadnuté uznesenie považoval za vnútorne logicky rozporné, keď súd prvej inštancie vo vzťahu k odseku 11 na jednej strane správne interpretuje príslušnú všeobecnú normu, ale na druhej strane pri jej aplikácií na konkrétny skutkový stav realizuje záver, ktorý je práve opačný. Mal za to, že súd mu uvedeným spôsobom okrem iného odoprel spravodlivú a účinnú ochranu práv a právom chránených záujmov, najmä ochranu života, zdravia a majetku, ktoré môže byť ohrozené, ak je obydlie neprípustné pre záchranné zložky, prípadne je znemožnená cesta navrhovateľa k lekárovi a pod. Tvrdenie súdu o tom, že navrhovateľ „toleroval“ správanie odporcu považoval nielen za irelevantné ale i nepravdivé. Odvolateľ sa v danej veci obrátil na obec, ako aj na políciu. To, že doposiaľ nevyužil súdnu ochranu, nepovažoval za dôvod na jej odopretie. 9. Opakovane odvolateľ uviedol, že sporný pozemok je aj v jeho spoluvlastníctve a v zmysle stavebného povolenia slúži aj ako prístupová cesta k jeho obydliu. V prípade, že kdekoľvek na tejto ceste parkuje auto, dá sa obísť len po susednom cudzom pozemku, ku ktorému však nemá žiadny formálny právny vzťah. Povinnosť mať prístup k stavbe vyplýva zo Stavebného zákona a aj z vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Podľa vyhlášky musí byť stavba vybavená odstavným a parkovným stojiskom riešeným ako súčasť stavby alebo ako prevádzkovo neoddeliteľnú časť stavby, alebo umiestneným na pozemku stavby, ak tomu nebránia obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov. Z platného práva považoval za zrejmé, že na odstavenie vodidla sa má využívať odstavná plocha a nie príjazdová komunikácia. Odstavná plocha vo dvore odporcov je viditeľná aj na fotografiách nachádzajúcich sa v spise. Zároveň platí, že odporca do roku 2021 (do začatia sporu s navrhovateľom) na tejto ploche aj parkoval. Uzavrel, že odporcovia porušujú pravidlá cestnej premávky o státí a to s poukazom na § 23 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., keď vodič pri státi musí nechať aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m pre každý smer jazdy. Parkovanie a státie na prístupovej ceste na dotknutej parcele, ktorá je široká len 3,3 m, nie je zo strany odporcov v súlade s pravidlami cestnej premávky možné. Uvedené povinnosti vyplývajú z právnych predpisov sa v zmysle § 186 ods. 1 CSP nemusia dokazovať. Ani prípadná dohoda spoluvlastníkov nemôže byť s týmito zákonmi v rozpore, inak by bola neplatná a preto považoval odkaz súdu prvej inštancie na uzavretie dohody spoluvlastníkov za nedôvodný a neúčelný. Za legitímne
nepovažoval ani to, ak stavebný úrad na jednej strane povolí a skolauduje cestu ako prístupovú a na druhej strane súd neposkytne užívaniu tejto cesty právnu ochranu a ponechá porušovanie právnych predpisov zo strany odporcov bez zásahu.
10. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že podľa LV č. XXXX pre k. ú. A. je KNC parcela 1698/86 – ostatná plocha o výmere 633 m2 v podielovom spoluvlastníctve 9-tich spoluvlastníkov, vrátane žalovaných 1/ a 2/. Predmetná parcela má zapísaný spôsob využitia pozemku 34, a ako nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve tam uvedených osôb podľa územného plánu obce A., je prístupovou komunikáciou ku všetkým nehnuteľnostiam spoluvlastníkov, nachádzajúcich sa v uvedenom území obce. Aj napriek tomu, že žalobca nie je podielový spoluvlastník, predmetnú prístupovú komunikáciu využíva na príjazd k svojim nehnuteľnostiam a nikto zo spoluvlastníkov mu v uvedenom nebráni. 11. Podľa LV č. XXXX pre k. ú. A. je KNC parcela 1697/24 – ostatná plocha o výmere 509 m2 v podielovom spoluvlastníctve 10-tich spoluvlastníctve, vrátane žalobcu a žalovaných 1/, 2/. Aj táto parcela má zapísaný spôsob využitia ako prístupová komunikácia, ktorá je využívaná aj žalobcom bez toho, aby mu ostatní spoluvlastníci spôsobovali problémy. 12. Zdôraznili, že stavbu asfaltového koberca na KNC parcelách 1697/86 a 1697/24 financovali všetci podieloví spoluvlastníci, čím je aj asfaltový koberec v podielovom spoluvlastníctve dotknutých osôb a nie vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Pokiaľ žalobca tvrdí, že asfaltový koberec na uvedených KNC parcelách je cestou v zmysle § 1 ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb., tak žalovaní uviedli, že súd nemá právomoc konať vo veci a žalobca sa musí domáhať ochrany práva prostredníctvom verejného práva a nie podľa súkromného práva. 13. Poukázali, že medzi spoluvlastníkmi parciel KNC 1698/24 a KNC 1897/86 s asfaltovým kobercom ako užívateľmi prístupovej komunikácie existuje nepísaná dohoda o užívaní komunikácie, obsahom ktorej je parkovanie súkromných motorových vozidiel pri rodinných domoch jednotlivých spoluvlastníkov tak, aby bol zabezpečený bezproblémový prejazd okolo zaparkovaného motorového vozidla spoluvlastníka popri jeho rodinnom dome. Tvrdili, že jediný, kto dohodu nerešpektuje je žalobca. 14. Následne popísali stavebnú činnosť žalobcu, ktorý vykúpil parcely KNC 1697/145 a 1697 do výlučného vlastníctva od bývalých podielových spoluvlastníkov z KNC 1967/24. Po získaní podielu 1/1 v predmetných parcelách žalobca bez povolenia obce A. postavil plot s bránou, čím rozdelil pôvodnú prístupovú komunikáciu o šírke 6 m na dve 3 m (široké) komunikácie. Taktiež osadil na stenu svojej garáže elektrickú železnú bránu tak, že pri manipulácií s ňou ohrozoval život a zdravie žalovaných. Žalovaní uviedli, že bol to práve žalobca, ktorý svojim konaním znemožnil bezpečný prejazd po pôvodnej komunikácii. Doplnili, že akákoľvek zimná údržba na tejto časti komunikácie je nerealizovateľná. Následne bezpečný vjazd/zjazd k nehnuteľnostiam vlastníkov z dôvodu zľadovatenia alebo zasypania snehom je nemožný. Žalovaní pripojili podanie obce A. zo dňa 12.9.2022, ktorá na základe podnetu dotknutých obyvateľov oznámila začatie správneho konania o nariadení odstránenia nepovolenej stavby „oplotenie a vstupná brána“ realizovanej na pozemkoch KNC 1697/145 a 1697/121 v k. ú. A., vedených na LV č. XXXX, vlastníkom ktorých je žalobca. 15. Za potrebné tiež považovali uviesť, že žalobca pred rokom 2014 postavil na KNC parcele 1697/29 a 1697/14 betónové stavby, pričom stavbu oporného múru na parcele 1697/29 vykonal nekvalitne. Múr vykazuje známky postupnej degradácie a preto obec A. nariadila žalobcovi zabezpečovacie práce a iné na stavbe oporného múru, pretože je predpoklad ohrozenia verejného záujmu, škody na majetku a ľudských životoch. Žalovaní tvrdili, že žalobca do dnešného dňa nevykonal žiadne zásadné práce na múre, ktorými by jeho degradáciu zastavil a preto aj z tohto dôvodu žalovaní v prevažnej väčšine parkujú vedľa ich rodinného domu, na komunikácii KNC 1697/24 cca 12 až 15 m od hranice pozemkov KNC 1697/24 a 1697/121, pričom dbajú na to, aby sa žalobca bezpečne prepravil na svoje nehnuteľnosti. 16. K fotodokumentácii predloženej žalobcom uviedli, že z predložených fotografií nie je možné zistiť vzdialenosť ich zaparkovaného vozidla KIA pri ich rodinnom dome od hranice pozemku žalobcu. Zdôraznili, že nie je ich povinnosťou vykonávať zimnú údržbu na parcelách KNC 1697/121 a 1697/145 s asfaltovým kobercom ohradených žalobcom, aby sa žalobca komfortne dostal k svojim nehnuteľnostiam.
17. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
18. Okresným súdom akcentovaný dôvod – požiadavka naliehavosti - zamietnutia návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nie je možné bez ďalšieho vykladať (len) ako akútny a jednorázový stav. Potreba úpravy môže pretrvávať aj určité dlhšie časové obdobie. 19. Napriek uvedenému dospel krajský súd k záveru o vecnej správnosti zamietajúceho/napadnutého výroku. 20. Odhliadnuc od viacerých problematických aspektov navrhovateľom formulovaného petitu – keď návrh 1./ skutkovo nevymedzil žiadny obsahový rozdiel medzi 2 požadovanými petitmi, t. j. medzi „zdržaním sa bránenia v príchode, príjazde...“ a „strpením príchodu, príjazdu...“, 2./ z hľadiska vykonateľnosti neodkladného opatrenia dostatočne presne/určito nešpecifikoval „priestor“ (len všeobecne celý rozsiahly pozemok/pás), ktorého sa uložená povinnosť mala týkať, ktorú nekonkrétnosť ilustruje námietka odporcov, že parkujú v dostatočnej vzdialenosti od pozemku navrhovateľa (okamžite spornou je teda otázka vymedzenia, pokiaľ považuje navrhovateľ parkovanie za „oprávnené“) – je totiž určujúcim záverom/zistením, že základ daného/existujúceho skutkového stavu založil samotný navrhovateľ, ktorý ohradil pozemok, ktorého je síce výlučným vlastníkom, avšak práve týmto konaním si sám sťažil/obmedzil vjazd na pozemok a prostredníctvom neodkladného opatrenia chce následne „vnútiť“ iným subjektom/osobám akceptáciu dôsledkov ním vytvoreného faktického stavu. 21. Potreba poskytnutia súdnej ochrany navrhovanou procesnou formou (bezodkladnej úpravy pomerov) preto nie osvedčená. Náležitou sa však súčasne javí úvaha okresného súdu, že osobitosti súdenej veci si vyžadujú odstránenie predmetnej/rozoberanej spornosti (t. j. vyriešenie hospodárenia so spoločnou vecou) v rámci konania vo veci samej.
22. Vychádzajúc z prezentovaných úvah krajský súd potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia. 23. Súčasne ho potvrdil aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Okresný súd správne vychádzal z plného úspechu odporcov (§ 255 ods. 1 CSP) pri zohľadnení okolnosti, že im žiadne trovy vzhľadom na štádium konania nevznikli.
24. O trovách aktuálneho odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ/navrhovateľ nebol so svojím odvolaním úspešný, preto protistrane – odporcom patrí voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v plnom rozsahu). O konečnej/konkrétnej výške týchto trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
25. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v § 429 ods. 2 CSP.