Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Sa-27-2020.pdf
PDF · 132.3 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sa/27/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudcom JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcu D. N., nar. XX. C. XXXX, trvale bytom D. XX, XX-XXX I., D. republika, právne zastúpenej JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou, advokátkou, so sídlom Kuzmányho 18, 010 01, Žilina, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, za účasti Extrem SERVIS, s.r.o., so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava - Ružinov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 24.júna 2020 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA na základe podanej správnej žaloby v sociálnych veciach, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 24. júna 2020 Číslo: XXXXX-X/XXXX-BA a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Závery správnych orgánov
1. Napadnutým rozhodnutím žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení odvolanie zamestnancu pána D. N. podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník, č. XXXX-X/XXXX-SK zo dňa 23.januára 2020, vo veci vzniku sociálneho poistenia zamestnanca, zamieta v celom rozsahu a potvrdzuje napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník.
2. Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník vydala dňa 23. januára 2020 rozhodnutie č. XXXX-X/XXXX- SK ktorým rozhodla, že pánovi D. N. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa INTERPLANETA, s.r.o. od 01.06.2013 do 31.12.2013 podľa slovenskej legislatívy. Pán D. N. (ďalej len „zamestnanec") podal proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník, odvolanie, v ktorom uviedol, že prvostupňový orgán nepresne a neúplne zistil skutočný stav veci, čim porušil ustanovenie § 195 zákona. Ďalej namietal procedúru určenia uplatniteľnej legislatívy, resp. postup Sociálnej poisťovne, ktorá bez akéhokoľvek predchádzajúceho zisťovania skutkového stavu prijala záver o marginálnosti výkonu práce ako zamestnanca pre zamestnávateľa. Zamestnanec považuje rozhodnutie prvostupňového orgánu za neodôvodnené a formalistické a tým za nepreskúmateľné, pretože rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie a ani žiadne podklady, ktoré by reflektovali správnosť postupu Sociálnej poisťovne a ZUS pri určení uplatniteľnej legislatívy. Záverom uviedol, že nepovažuje svoju činnosť zamestnanca za marginálnu. Zamestnanec má za to, že Sociálna poisťovňa v rozhodnutí neuviedla žiadne individuálne skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Na základe vyššie uvedeného zamestnanec v závere odvolania žiada, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil.
3. Podľa § 193 ods. 3 zákona v znení zákona č. 449/2008 Z.z. (účinného od 1. januára 2009) organizačná zložka Sociálnej poisťovne preruší konanie, ak v lehote podľa § 210 ods. 2 nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Dňa 26. októbra 2015 Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. XXXXX- X/XXXX-BA konanie o odvolaní zamestnanca a zamestnávateľa v zmysle § 193 ods. 3 zákona v znení zákona č. 449/2008 Z. z. (účinného od 1. januára 2009) prerušila. Konanie bolo prerušené odo dňa doručenia rozhodnutia, zamestnancovi a zamestnávateľovi, do dňa presného a úplného zistenia skutkového stavu veci. Rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 26.10.2015 nadobudlo právoplatnosť dňa 16. novembra 2015. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník, v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov. Podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Bratislava bol zamestnávateľ zapísaný pod obchodným menom INTERPLANETA, s.r.o. a od 31. júla 2015 je zapísaný pod obchodným menom Extrem SERVIS, s.r.o. Podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Bratislava, číslo živnostenského registra: XXX-XXXX, zamestnávateľ je oprávnený na výkon samostatnej zárobkovej činnosti na základe osvedčení o živnostenskom oprávnení č. O.-X/XXXX/XXXXX-XXXX a č. OU-SK- O.-XXXX/XXXXXX-X, s dátumom vzniku živnostenského oprávnenia 25. októbra 2912 a 20. júla 2015. Zamestnávateľ bol prihlásený v registri zamestnávateľov, vedenom Sociálnou poisťovňou, od 1. mája 2013 do 31. marca 2015 a od 1. novembra 2015 do 31. decembra 2013. Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia. Nariadenia Spoločenstva majú všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú sa priamo vo všetkých členských štátoch. Sú teda záväzné vo všetkých svojich častiach pre každého a musia byť uplatňované vnútroštátnymi orgánmi, štátnou správou, inštitúciami príslušnými v oblasti sociálneho zabezpečenia a vnútroštátnymi súdmi. Nariadenia Spoločenstva majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia je nariadenie {ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia {ďalej len „základné nariadenie“) v znení neskorších zmien a doplnkov. Súčasne sa uplatňuje aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia {ďalej len „vykonávacie nariadenie“) v znení neskorších zmien a doplnkov. Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva. Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu, ustanovené v hlave H základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na danú osobu nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. V zmysle článku 11 1 základného nariadenia, osoby na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. Podľa článku 11 (3) a) základného nariadenia, s výhradou článkov 12 až 16, osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.
4. Podľa článku 13 (3) základného nariadenia, osoba, ktorá zvyčajne vykonáva povinnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1. Formálne založenie pracovnoprávneho vzťahu, t. j, pracovnou zmluvou, ešte automaticky nezakladá dôvod pri určovaní uplatniteľnej legislatívy aplikovať či. 13 (3) základného nariadenia, V danom prípade nie Je rozhodujúci len status osoby ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale aj skutočný výkon činnosti. Samotná skutočnosť, že fyzická osoba má uzatvorenú pracovnú zmluvu, ešte neznamená, že na území Slovenskej republiky činnosť zamestnanca aj reálne vykonáva. Podľa článku 16 (1) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského Štátu bydliska. Podľa článku 16 (2) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov
určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. Podľa článku 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom Členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko. V zmysle článku 76 (4) základného nariadenia, inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie majú povinnosť vzájomne sa informovať a spolupracovať, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie koordinačných nariadení. Praktická príručka o uplatniteľných právnych predpisoch v Európskej únii (EÚ), Európskom hospodárskom priestore (EHP) a vo švajčiarsku (ďalej len „Praktická príručka”), je platný pracovný nástroj, ktorý má pomôcť inštitúciám, zamestnávateľom a občanom v danej oblasti pri určovaní, ktoré právne predpisy, ktorého členského štátu, sa uplatňujú za daných okolností. V súvislosti s vyššie uvedeným postupom bolo dňa 30. októbra 2013 Sociálnej poisťovni v súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a predpisov zo strany ZUS, Oddziai w Jasle doručené oznámenie číslo XXXXX/XXX/X/XXX/ XXXX/UBS-UE, ktorým ZUS určila, že zamestnanec D. N. podlieha v období od 1. júna 2013 do 31. mája 2014 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom nato, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, definitívnym. Sociálna poisťovňa nie je v zmysle koordinačných nariadení oprávnená opätovne preskúmavať skutočnosti, ktoré viedli k určeniu uplatniteľnej legislatívy príslušnou inštitúciou. Určenie uplatniteľnej legislatívy sa stáva definitívnym, a teda aj konečným, uplynutím dvoch mesiacov od doručenia oznámenia, ktorým bola určená uplatniteľná legislatíva, t. j. určenie uplatniteľnej legislatívy Poľskej republiky pre zamestnanca sa stalo definitívnym pred vydaním napadnutého rozhodnutia. To znamená, že ZUS ako príslušná inštitúcia štátu bydliska zamestnanca v spolupráci so Sociálnou poisťovňou, rešpektujúc postupy určené v článku 16 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, určila, že zamestnanec v období od 1. júna 2013 do 31. mája 2014 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Na základe skutočnosti, že zamestnancovi bola definitívne určená poľská uplatniteľná legislatíva, bolo potrebné odstrániť dôsledky nesprávnej registrácie zamestnankyne v registri poistencov. Zamestnanec bol od 01.06.2013 prihlásený v registri poistencov (tzn. v systéme slovenského sociálneho poistenia), pričom z vyššie uvedeného vyplýva, že v uvedenom období podliehala právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Z uvedeného dôvodu Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, vydala napadnuté rozhodnutie, ktorým deklarovala, že zamestnancovi zamestnávateľa povinné nemocenské poistenie povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy od 01.07.2013 do 31.12.2013 nevzniklo. Žalovaná ďalej v odôvodnení rozhodnutia citovala § 172 ods. 2, 5, § 173 ods. 1 a § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. Zákon nestanovuje lehotu, dokedy má byť rozhodnutie v zmysle § 178 ods. 1 bod prvý zákona vydané. Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona). Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, začala konanie vo veci sporného prípadu zániku povinného sociálneho poistenia zamestnanca po došetrení rozhodujúcich skutočností, ktoré preverovala aj v súčinnosti so ZUIS. Určenie uplatniteľnej poľskej legislatívy zamestnanca je výsledkom uplatnenia postupu v súlade s článkom 16 (2) a (3) vykonávacieho nariadenia. Z koordinačných nariadení nevyplýva, že určenie uplatniteľnej legislatívy má byť vo forme rozhodnutia, ktoré nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť. Určenie uplatniteľnej legislatívy môže byť predbežné alebo definitívne, ale nie právoplatné. V zmysle uvedených koordinačných nariadení nie je právne upravený dokument
- „rozhodnutie o určení uplatniteľnej legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia.“ Na preukázateľné určenie legislatívy postačuje, a sa aj v praxi využíva, odsúhlasenie príslušnými sociálnymi inštitúciami bez vyznačenia doložky právoplatnosti. Zamestnancovi určila ZUS uplatniteľnú poľskú legislatívu v súlade s koordinačnými nariadeniami. Definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov už nemôžu spochybniť inštitúcie sociálneho zabezpečenia, ale ani súdy členského štátu, ktorého právne predpisy sa neuplatňujú v zmysle definitívneho určenia, t. j. v tomto prípade slovenské súdy. Ďalej žalovaná poukázala na to, že zamestnanec má bydlisko v Poľskej republike, kde zároveň vykonáva samostatne zárobkovú činnosť, t. j. ide o právny vzťah s cezhraničným prvkom a vo veci je potrebné vychádzať z nariadenia EÚ. K splneniu náležitostí rozhodnutia citovala § 209 ods. 1 zákona v znení zákona č. 310/2006 Z.z. (účinného od 1. augusta 2006), ods. 2, 3, 4, 5. Vzhľadom na správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaná vydala správnou žalobou napadnuté rozhodnutie.
5. Z predloženého administratívneho spisu žalovanou vyplýva, že dňa 14.06.2013 bol žalovanej zaslaný registračný list pre fyzickú osobu D. N., poľského štátneho príslušníka s pobytom v Poľskej republike, ako zamestnanca zamestnávateľa INTERPLANETA, s.r.o., ktorého sídlo je v Slovenskej republike. Obdobie poistenia bolo určené od 01.06.2013 do 31.12.2013.
6. V spise je obsiahnuté podanie ZUS w Jasle zo dňa 30. októbra 2013 (v originále i preklade do slovenského jazyka) adresované žalobcovi, ktorým vo vzťahu k D. N. došlo k určeniu uplatniteľných právnych predpisov v súlade s čl. 13 ods. 3) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia tak, že od 01.06.2013 do 31.05.2014 sa na ňu vzťahuje poľská legislatíva.
II.
Žalobné dôvody
7. Žalobca v žalobe poukázal na vydané rozhodnutia správnych orgánov, na dôvody odvolania a zdôraznil, že má zato, že predmetným žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaná hrubým spôsobom zasiahla do práv a právom chránených záujmov žalobcu v súvislosti s právom podliehania predpisom sociálneho zabezpečenia členského štátu podľa zásad a podmienok základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, a to najmä tým, že prekročila svoju právomoc danú jej Zákonom o SP, v procesnom postupe vydania rozhodnutia nesprávne zistila a vyhodnotila skutkový stav, na nesprávne zistený skutkový stav aplikovala nesprávny hmotnoprávny predpis. K otázke prekročenia právomoci citovala čl. 2 ods. 1, čl. 11, čl. 13 ods. 3, čl. 1 ods. 3 písm. j) základného nariadenia, tiež čl. 16 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia ( ďalej len „vykonávacie nariadenie").
8. V prvom rade namietal, že otázka, či žalobca ako zamestnanec podnikateľského subjektu Slovenskej republiky spĺňa predpoklady pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, a teda či je osobou, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, je predmetom hmotnoprávneho posúdenia. Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia podľa neho vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí inštitúcia členského štátu bydliska osoby, ktorá má podliehať čl. 13 základného nariadenia. Vychádzajúc zo stavu veci, nie je sporné, žeby mal žalobca bydlisko v Poľsku, a teda na určenie uplatniteľnej legislatívy je v zásade príslušná poľská inštitúcia ZUS, avšak pri rešpektovaní zásad základného resp. vykonávacieho nariadenia. Inštitúcia príslušná na vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom štáte než určuje základné nariadenie príslušná nie je. Akýkoľvek iný postup by totiž viedol k popretiu cieľa nariadenia, ktorým je okrem iného, aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu a aby sa predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť. S ohľadom na uvedené a najmä s poukazom na čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia namietam oprávnenie správneho orgánu prvého stupňa (Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník) ako aj správneho orgánu druhého stupňa - žalovanej vôbec vydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia žalobcu podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, nakoľko toto nie je v ich zákonnej kompetencii vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu. Ak by aj konajúci súd mal za to, čo však zásadne žalobca rozporuje, že Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, resp. žalovaná ako odvolací orgán, má v tomto smere pôsobnosť v zmysle § 178 ods . 1 písm . a) bod 1 Zákona o SP (... do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch...), potom namietame samotnú existenciu spornosti ako predpokladu aplikácie tohto ustanovenia Zákona o SP. Podporiac uvedené poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/90/2015 zo dňa 14.12.2016, ako aj na záver Veľkého senátu správneho kolégia NS SR v uznesení č. k.: 1Vs/1/2018, ktorý prijal zjednocujúci záver, v zmysle ktorého definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou dohodou čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p) základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve. Zároveň Veľký senátu prijal záver, že dohoda podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia musí byť určitá, čo do obsahu ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí byť zachytená v akomkoľvek formáte
a založená do spisu. Žalobca má za to, že z rozhodnutia nie je zrejmé, či resp. ako bola definitívne určená uplatniteľná legislatíva, resp. či prebehla dohoda medzi žalovanou a poľským styčným orgánom, to znamená, že možno vyvodiť záver, že z administratívneho spisu nevyplýva skutočnosť podstatná pre vydanie riadneho rozhodnutia v súlade s právnymi predpismi.
9. Ďalej namietol nesprávny procesný postup a absenciu určenia uplatniteľnej legislatívy. Podľa bodu 1 rozhodnutia č. A1 z 12.júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „ rozhodnutie č. A1 ") toto rozhodnutie stanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa môžu použiť v týchto prípadoch: a) Prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov, ktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004 alebo nariadenia (ES) č. 987/2009, alebo b) Prípady, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov.
10. Podľa bodu 5 rozhodnutia č. A1 inštitúcia alebo orgán, ktorý vyjadrí pochybnosti o platnosti dokumentu, ktorý vydala inštitúcia alebo orgán druhého členského štátu, alebo ktorý nesúhlasí s (dočasným) určením uplatniteľných právnych predpisov sa týmto nazýva žiadajúcou inštitúciou. Inštitúcia druhého členského štátu sa týmto nazýva dožiadanou inštitúciou.
11. Podľa bodu 6 rozhodnutia č. A1 , ak dôjde k jednej zo situácií uvedených v bode 1 , žiadajúca inštitúcia sa obráti na dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia a v prípade potreby zrušila príslušný dokument alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala alebo zrušila svoje rozhodnutie. Podľa bodu 7 rozhodnutia č. A1 žiadajúca inštitúcia zdôvodní svoju žiadosť, pričom uvedie, že sa uplatňuje toto rozhodnutie, a poskytne príslušné podporné doklady, ktoré boli dôvodom žiadosti. Uvedie, kto bude jej kontaktnou osobou počas prvej fázy postupu dialógu. Podľa bodu 9 rozhodnutia č. A1 dožiadaná inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o výsledku svojho prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti. Podľa bodu 10 rozhodnutia č . A1, ak sa pôvodné rozhodnutie potvrdí, zruší a/alebo ak sa dokument zruší alebo vyhlási za neplatný, dožiadaná inštitúcia o tom informuje žiadajúcu inštitúciu. 0 svojom rozhodnutí informuje aj dotknutá osobu a prípade aj jej zamestnávateľa a oznámi im tiež, akými postupmi môžu toto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Bez ohľadu na uvedené, ak by aj správny súd mal za to, že žalovaná konala v medziach Ústavy Slovenskej republiky a má v zmysle zákona o sociálnom poistení oprávnenie na vydanie rozhodnutie podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvá, čo však žalobca zásadne rozporuje, namietal zákonnosť procesného postupu vydania rozhodnutia a to v dvoch rovinách: a) Absencia vzájomného dialógu a zmierovacieho postupu podľa rozhodnutia č. A1 b) Nezákonné prerušenie konania o odvolaniach - rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 21.12.2017.
12. Ad a)
S poukazom na procesný vývoj uvedený v tejto správnej žaloby je objektívne verifikovateľná rozdielnosť v stanoviskách členských štátoch vo veci určenia uplatniteľnej legislatívy. Z tohto titulu, pri zachovaní zásad a postupu deklarovaných v základnom resp. vykonávacom nariadení (čl. 16 ods. 4), ako aj v rozhodnutí č. A1, mal prebehnúť medzi ZUS Tarnów a žalovanou dialóg, ktorého existencia musí byť objektívne preukázateľná, a teda má byť pri zachovaní právnej istoty v materiálnom zmysle súčasťou administratívneho spisu žalovanej. Uvedené v administratívnom spise žalovanej absentuje, nie je v ňom objektívny dôkaz, a teda máme za to, že procesný postup určenia uplatniteľnej legislatívy má vady, keď neboli dodržané jeho základné pravidla a zmierovací dialóg neprebehol. Určenie uplatniteľnej legislatívy (poľskej), resp. jej zmena z určenia slovenskej uplatniteľnej legislatívy, je len bez ďalšieho zisťovania a predkladania dokumentov zrkadlom dikcie žalovanej, ktorej zákon v konečnom dôsledku takéto oprávnenie ani nepriznáva.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX- BA zo dňa 24.06.2020 zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a priznať trovy konania.
III.
Vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe
14. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 29. októbra 2020 zotrvala na skutkových a právnych záveroch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, resp. odmietnuť ako neskoro podané.
IV.
Závery správneho súdu
15. Na základe podanej správnej žaloby mal správny súd v tejto veci preskúmať rozhodnutie žalovanej, ktorým potvrdila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa o tom, že žalobcovi ako občanovi Poľskej republiky a vykonávajúcemu samostatne zárobkovú činnosť v tomto štáte nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa Extrem SERVIS, s.r.o., so sídlom v SR od 1. júna 2013 do 31. decembra 2013 podľa slovenskej legislatívy.
16. Rozhodujúcim žalobnými dôvodmi bolo, že žalovaná prekročila svoju právomoc danú jej Zákonom o sociálnom poistení, teda žalobca namietal oprávnenie správneho orgánu prvého stupňa (Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník) ako aj správneho orgánu druhého stupňa - žalovanej vôbec vydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia žalobcu. Ďalej poukázal na nesprávny procesný postup a absenciu určenia uplatniteľnej legislatívy, pričom zákonnosť procesného postupu vydania rozhodnutia napadol v dvoch rovinách: a) Absencia vzájomného dialógu a zmierovacieho postupu podľa rozhodnutia č. A1 b) Nezákonné prerušenie konania o odvolaniach Namietal aj to, že procesný postup určenia uplatniteľnej legislatívy má vady, keď neboli dodržané jeho základné pravidla a zmierovací dialóg neprebehol.
17. Argumentoval poukazom na marginálnosť, ktorú konštatovala žalovaná v súvislosti s povahou práce žalobcu na území SR, žalobca považoval postup sociálnej poisťovne za nesprávny, keďže zákonodarca v tomto prípade nedáva na výber a dôsledne určuje, že sa na zamestnanca vzťahujú právne predpisy Slovenskej republiky, keďže tu došlo k výkonu činnosti ako zamestnanca. Bez ohľadu na vyššie uvedené, ak by aj žalovaná nesprávne vyhodnotila, že pojem marginálnosti sa má vzťahovať aj na žalobcovu situáciu, potom mala posudzovať rozsah jeho činnosti ako zamestnanca vo vzťahu k výkonu SZČO v Poľsku, kedy by zistila, že nejde o marginálnu činnosť zamestnanca na Slovensku.
18. V administratívnom konaní sa riešili otázky sociálneho poistenia fyzickej osoby vystupujúcej na území SR v postavení zamestnanca, za súčasného pôsobenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby v Poľskej republike.
19. Podľa § 172 ods. 2) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa. Podľa odseku (3) konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len „dávkové konanie“), b) iné konanie (ďalej len „nedávkové konanie“). Podľa odseku (4) predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach a podľa odseku (5) predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále.
20. Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenie č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym
predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.
21. Podľa čl. 11 základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.
22. Podľa čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.
23. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.
24. V čl. 14 Nariadenia č. 987/2009 ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (vykonávacie nariadenie) sú obsiahnuté spresnenia týkajúce sa článkov 12 a 13 základného nariadenia.
25. Podľa čl. 14 ods. 5 vykonávacieho nariadenia na účely uplatňovania článku 13 ods. 1 základného nariadenia osobou, ktorá "zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch", je predovšetkým osoba, ktorá: a) udržiava činnosť v jednom členskom štáte a zároveň vykonáva inú činnosť v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, a to bez ohľadu na dĺžku trvania alebo povahu tejto inej činnosti; b) nepretržite striedavo vykonáva činnosti s výnimkou zanedbateľných činností v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, a to bez ohľadu na početnosť alebo pravidelnosť tohto striedania.
26. Toto ustanovenie však bolo zmenené Nariadením č. XXX/XXXX z 22.5.2012 ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 došlo k zmene Nariadenia č. 987/2009 tak, že článok 14 odsek 5 sa nahrádza v časti b) a znie: „5b. Na účely určenia uplatniteľných právnych predpisov podľa článku 13 základného nariadenia sa zanedbateľné činnosti neberú do úvahy. Článok 16 vykonávacieho nariadenia sa uplatňuje na všetky prípady podľa tohto článku“.
27. Podľa čl. 16 ods. 1 tohto nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.
28. Podľa čl. 16 ods. 2 tohto nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.
29. Podľa čl. 16 ods. 3 tohto nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.
30. Podľa čl. 16 ods. 4 tohto nariadenia ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na
dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia.
31. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami a uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.
32. Podľa čl. 16 ods. 5 tohto nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe.
33. Jedným zo žalobných dôvodov bola námietka, že postup, ktorého výsledkom bolo určenie uplatniteľnej legislatívy v tejto veci nebol v súlade s právom. S tým žalobným dôvodom sa správny súd nestotožnil.
34. Vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzala negociácia medzi žalovanou a príslušnou inštitúciou sociálneho poistenia v Poľskej republike (ZUS). Táto skutočnosť nie je sporná, účastníci konania to potvrdili, v administratívnom spise sú obsiahnuté príslušné listiny. V rámci vzájomného informovania v súvislosti s uplatniteľnosťou konkrétnej legislatívy na žalobcu žalovaná dostala informáciu od príslušnej poľskej inštitúcie, v ktorej tá uviedla, že pre žalobcu je platná poľská legislatíva. Vzhľadom na to vyjadrila názor, že na zamestnanie žalobcu na Slovensku sa nemalo prihliadať a mali sa uplatňovať právne predpisy sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.
35. Tento proces bol súladný s postupom, ako ho vymedzilo vykonávacie nariadenie v čl. 16, keďže najskôr došlo k predbežnému určeniu uplatniteľnej legislatívy poľskou inštitúciou (čl. 16 (2)), následne pri existujúcej neistote vo veci po právne a skutkovo vyargumentovanej námietke žalovanej poľská inštitúcia oznámila jedným podaním zo dňa 30.10.2013, že prijala skutkové a právne argumenty žalovanej, stotožnila sa s nimi a v súlade s čl. 16 (4) vykonávacieho nariadenia za uplatniteľnú legislatívu u žalobcu v skúmanom období od 01.06.2013 do 31.12.2013 považuje poľskú legislatívu. K tomuto súhlasnému vyjadreniu pripojila aj listinu z 30.10.2013, ktorou oznamuje žalobcovi, že v období od 01.06.2013 do 31.12.2013 sa na neho vzťahuje poľská legislatíva, k čomu doplnila popis skutkového stavu a právnu argumentáciu s odkazom na základné i vykonávacie nariadenie. Toto podanie zaslala na vedomie aj žalovanej.
36. Uvedený postup preto správny súd hodnotí ako proces určenia uplatniteľnej legislatívy striktne v súlade s čl. 16 (2), (4) vykonávacieho nariadenia so zreteľom na čl. 13 základného nariadenia avšak v spojení s čl. 14 vykonávacieho nariadenia v znení úpravy nariadením č. 465/2012.
37. Napokon tento postup bol správny aj z pohľadu rozhodnutia č. A1 z 12.júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 883/ 2004, ktorého porušenie žalobca tvrdil. Z vyššie uvedeného je evidentné, že bod 5, 6, 7, 9, 10 rozhodnutia č. A1 (citované v časti žalobcových argumentov) boli v plnom rozsahu rešpektované, a žalovaná ako žiadajúca strana a poľská inštitúcia ako dožiadaná strana postupovali v súlade s právom.
38. Z uvedeného vyplýva, že postup, ktorého výsledkom bolo určenie uplatniteľnej legislatívy v prípade žalobcu bol správny a žiadna z námietok žalobcu o absencii dialógu, zmierovacieho postupu, zmierovacieho dialógu v tomto ohľade neobstála. Rozhodnutie dožiadanej poľskej strany po predchádzajúcej vzájomnej výmene listín bolo nevyhnutné vyhodnotiť ako rozhodnutie o určení uplatniteľnej legislatívy po dohode príslušných inštitúcii sociálneho zabezpečenia dvoch členských štátov.
39. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs/1/2018 zo dňa 4.12.2018 (ďalej len veľký senát), ktorý jednoznačným spôsobom vyriešil nateraz otázky súvisiace s dohodou inštitúcií dvoch členských štátov v otázke uplatniteľnej legislatívy a konaním sociálnej poisťovne a v zjednocujúcom uznesení dospel k záveru, že definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného štátu EÚ od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou dohodou čl. 16 ods. 3 VN vylučuje právomoc
Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písmena p) základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve.
40. V prvom rade vyslovil, že „Dohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov Európskej únie podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 z 16.09.2009 musí byť určitá, čo do obsahu ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí byť zachytená v akomkoľvek formáte (napr. písomne, na elektronickom nosiči a pod.) a založená do spisu Sociálnej poisťovne“.
41. V druhom rade vyslovil, že „Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve“.
42. Správny súd preto dospel k záveru, že evidentne dohoda v tejto veci bola dosiahnutá a na jej základe bola určená uplatniteľná legislatíva ohľadom sociálneho poistenia žalobcu za obdobie od 01.06.2013 do 31.12.2013. V tomto rozsahu preto ani žaloba nebola dôvodná.
43. V nadväznosti na druhý citovaný výrok rozhodnutia veľkého senátu však musel správny súd uznať dôvodnosť tých žalobných dôvodov, ktoré smerovali proti právomoci žalovanej a Sociálnej poisťovni pobočka Svidník po určení uplatniteľnej poľskej legislatívy vo veci konať a vydať napadnuté rozhodnutia.
44. S poukazom opäť na rozhodnutie veľkého senátu, ktorý na základe podnetu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky riešil svojou podstatou úplne identický prípad, a ktorý konštatoval „...Pokiaľ na základe vzájomnej koordinácie inštitúcie sociálneho zabezpečenia rozdielnych členských štátov EÚ určia príslušnú uplatniteľnú legislatívu jedného štátu dohodou, na sociálne poistenie dotknutej osoby sa bude aplikovať príslušná právna úprava štátu takto určená dohodou a dotknutá osoba bude podliehať pod právomoc štátu, ktorého legislatíva bola touto dohodou určená. Uvedená skutočnosť vylučuje právomoc druhého členského štátu konať o otázke uplatniteľnosti legislatívy na sociálne poistenie dotknutej osoby, keďže uplatniteľnosť príslušnej legislatívy na sociálne poistenie dotknutej osoby bola vyriešená práve na základe dohody uzavretej inštitúciami sociálneho zabezpečenia členských štátov Európskej únie“ musel správny súd vyhodnotiť napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočka Svidník za odporujúce právu, keďže boli vydané, a orgány verejnej správy konali, hoci podľa práva už konať, a preto ani vydať rozhodnutie nemohli. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že obsahom rozhodnutí bolo fakticky len deklarovanie, že poistný vzťah žalobcu so štátom v určitom období nevznikol. Teda orgány verejnej správy konali napriek tomu, že v zmysle práva z dôvodu, že bola vo veci určená legislatíva orgánu iného členského štátu, už konať nemohli. V naznačenom smere bude žalovaná postupovať po vrátení administratívneho spisu.
45. Na základe vyššie uvedených skutočností, ďalšie žalobné dôvody už neboli relevantné pre rozhodnutie, správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, musel zrušiť tak rozhodnutie žalovanej, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Svidník.
46. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci celkom úspech voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku súdny úradník podľa § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského
súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove(§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c), d) SSP , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).