Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-194-2019.pdf
PDF · 184.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/194/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľky: I.. S. J., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. cesta 4, J., zast.: Advokátska kancelária ALFA LEGAL, s. r. o., so sídlom Šustekova 14, Bratislava, IČO: 47 237 121 proti jej manželovi: P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. cesta 4, J., zastúpený advokátkou JUDr. Luciou Dvorskou, AK so sídlom Kladnianska 1, Bratislava, o návrhu na rozvod manželstva a úprave výkonu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. deťom: K. J., nar. XX.XX.XXXX a K. J., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky I.. S. J., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a jej manžela P. J., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v K., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. X rozvádza.
II. Súd zveruje mal. K. J., nar. XX.XX.XXXX a K. J., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Otec je povinný platiť výživné na mal. K. v sume 200 eur mesačne splatné na účet matky vedený v A. Q. and D. republic, a.s., č.ú.: D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Otec je povinný platiť výživné na mal. K. v sume 150 eur mesačne splatné na účet matky vedený v A. Q. and D. republic, a.s., č.ú.: D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Otec je oprávnený stýkať sa s mal. K. a mal. K. nasledovne:
- každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od 15,00 hod. do nedele do 19,00 hod. a v pondelok od 16,00 hod. do 19,00 hod.,
- každý párny týždeň v kalendárnom roku v stredu od 16,00 hod. do 19,00 hod. a vo štvrtok od 16,00 hod. do 19,00 hod., pričom otec je oprávnený si deti vyzdvihnúť počas školského roka v školskom zariadení a v ostatných dňoch v mieste bydliska matky a v mieste bydliska matky deti matke aj odovzdá.;
- počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od 24.12. od 10,00 hod. do 29.12. do 17,00 hod. a v každom párnom kalendárnom roku od 20.12. od 16,00 hod. do 24.12. do 10,00 hod., od 30.12. od 10,00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 17,00 hod.,
- Počas letných prázdnin každý párny kalendárny rok od 15.7. od 17,00 hod. do 31.07. do 19,00 hod., od 15.08. od 17,00 hod. do 31.08. do 17,00 hod.; každý nepárny kalendárny rok od 30.06. od 17,00 hod. do 14.07. do 19,00 hod., od 31.07. od 17,00 hod. do 14.08. do 19,00 hod.,
- Počas Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od štvrtka od 17,00 hod. do pondelka do 19,00 hod.,
- Počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od soboty nasledujúcej po poslednom školskom dni pred jarnými prázdninami od 09,00 hod. do nedele predchádzajúcej prvému školskému dňu po skončení jarných prázdnin do 19,00 hod.,
Matka je povinná deti na styk s otcom pripraviť, v určený čas ich v predškolskom resp. školskom zariadení počas vyučovania v školskom roku odovzdať v mieste svojho bydliska otcovi a otec je povinný na deti matke riadne a včas vrátiť v mieste jej bydliska. V prípade neprítomnosti detí v predškolskom resp. školskom zariadení je miestom odovzdávania detí bydlisko matky.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 28.10.2019 domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu práv a povinností rodičov k deťom na čas po rozvode s tým, aby boli deti zverené do jej osobnej starostlivosti. V rámci konania upraviac svoj návrh žiadala určiť otcovi výživné na mal. K. v sume 275 eur a na mal. K. v sume 250 eur. 1.1. V priebehu konania navrhovateľka žiadala upraviť na čas po rozvode styk otca s deťmi nasledovne (čl.95 v spise): každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 16,00 hod. do nedele do 19,00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v pondelok od 16,00 hod. do 19,00 hod., každý párny týždeň v kalendárnom roku v stredu od 16,00 hod. do 19,00 hod. a vo štvrtok od 16,00 hod. do 19,00 hod., pričom si deti vyzdvihne počas školského roka v školskom zariadení a v ostatných dňoch v mieste bydliska matky a v mieste bydliska matky deti matke aj odovzdá.; Osobitne žiadala upraviť mu otca s deťmi:
- počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od 24.12. od 10,00 hod. do 29.12. do 17,00 hod. a v každom párnom kalendárnom roku od 20.12. od 16,00 hod. do 24.12. do 10,00 hod., od 30.12. od 10,00 hod. do 06.01. do 17,00 hod.,
- Počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 15.7. od 17,00 hod. do 31.07. do 19,00 hod.,
- Počas Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od štvrtka od 17,00 hod. do pondelka do 19,00 hod.,
- Počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od soboty nasledujúcej po poslednom školskom dni pred jarnými prázdninami od 09,00 hod. do nedele predchádzajúcej prvému školskému dňu po skončení jarných prázdnin do 19,00 hod., pričom otec si deti prevezme v mieste bydliska matky a v mieste bydliska matky deti matke aj odovzdá.
2. Navrhovateľka na podanom návrhu trvala.
3. Manžel navrhovateľky v rámci konania nakoniec súhlasil s rozvodom manželstva. K samotnému návrhu na rozvod uviedol, že manželstvo uzatvorili po dvojročnej známosti, navrhovateľka bola gravidná a začali bývať v dome u jeho rodičov. Spočiatku bolo ich manželstvo harmonické, výnimočne dochádzalo k nezhodám. U rodičov bývali tri roky a začali medzi nimi vznikať častejšie hádky z dôvodu, že manželke sa nepáčilo spolužitie s jeho rodičmi. Podľa názoru manžela navrhovateľky im jeho rodičia vypomáhali bytovou potrebou, preto podľa jeho názoru bolo potrebné podriadiť sa a rešpektovať aj ich názor, čoho navrhovateľka nebola schopná, nevážila si ich finančnú pomoc ani pomoc pri starostlivosti o ich deti počas jej štúdia na vysokej škole. Snažil sa jej vo všetkom vyhovieť, preto napr. na krstinách ich dcéry K. neboli pozvaní jeho rodičia, na želanie navrhovateľky sa presťahovali do J. , začal pracovať v O. a za prácou denne dochádzal. Posledný intímny styk mali v máji v roku 2019. Podľa názoru manžela dôvodom návrhu na rozvod je navrhovateľkina známosť s iným mužom, s ktorým udržiavala písomný kontakt. Manžel popiera fyzické napádanie a psychické terorizovanie navrhovateľky, lebo navrhovateľka nepredložila žiadny relevantný dôkaz. V priebehu manželstva sa snažil zabezpečiť rodinu po finančnej stránke, voľný čas trávil s manželkou a deťmi. Nepoprel potvrdenie lekárky z 29.11.2019, že na vyšetrenia a prevenciu deti chodili posledný rok výlučne v sprievode matky. K majetkovým pomerom navrhovateľky uviedol, že v roku 2016 nadobudla do výlučného vlastníctva byt v J., ale splátky na hypotéku boli platené aj z peňažných prostriedkov z bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Taktiež dva mesiace pred podaním návrh na rozvod nadobudla navrhovateľka do svojho výlučného vlastníctva byt vo X. z dôvodu plánovaného presťahovania sa do X. a kúpna cena bola vyplatená z peňazí z BSM.
4. Manžel sa osobitne vyjadril k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k deťom na čas po rozvode. Vo svojom (prvom) písomnom vyjadrení z 30.1.2020 otec pre prípad rozvodu manželstva výslovne súhlasil, aby boli deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky, obaja ich budú zastupovať a spravovať ich majetok. Navrhol určiť mu výživné na mal. K. 160 eur mesačne, na K. v sume 150eur mesačne a takto určené výživné spolu s rodinnými prídavkami vo výške 24,95 Eur na každé dieťa považuje za dostatočné
4.1. Ohľadom jeho styku s deťmi ( otec) uviedol, že ním navrhnutý styk prebieha približne od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti, deťom vyhovuje a deti sa zo stretnutí s otcom tešia. Čiže navrhol upraviť mu styk s deťmi v každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od 15,00 hod. do nedele do 18,00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v pondelok od 16,00 hod. do 19,00 hod., každý párny týždeň v kalendárnom roku v stredu od 16,00 hod. do 19,00 hod. a vo štvrtok od 16,00 hod. do 19,00 hod., pričom si deti vyzdvihne počas školského roka v školskom zariadení a v ostatných dňoch v mieste bydliska matky a v mieste bydliska matky deti matke aj odovzdá. Styk v nepárnom týždni od štvrtka do nedele do 18,00 hod. bude realizovať v K. v dome svojich rodičov, preto navrhol odovzdať deti matke o 18,00 hod., aby mal v nedeľu dostatok času na trávenie s deťmi.
4.2. Osobitne žiadal upraviť mu styk s deťmi:
- počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od 23.12. od 17,00 hod. do 25.12. do 14,00 hod. a v každom párnom kalendárnom roku od 25.12. od 14,00 hod. do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 17,00 hod.,
- Počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 30.06. od 17,00 hod. do 14.07. do 19,00 hod. a od 31.07. od 17,00 hod. do 14.08. do 19,00 hod.,
- Počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od štvrtka od 17,00 hod. do pondelka do 19,00 hod.,
- Počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od soboty nasledujúcej po poslednom školskom dni pred jarnými prázdninami od 09,00 hod. do nedele predchádzajúcej prvému školskému dňu po skončení jarných prázdnin do 19,00 hod., pričom otec si deti prevezme v mieste bydliska matky a v mieste bydliska matky deti matke aj odovzdá.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom, rodnými listami detí, písomnými vyjadreniami účastníkov, správou kolízneho opatrovníka detí, potvrdeniami o príjme rodičov, pripojenými spismi Okresného súdu Bratislava V ( sp. zn. 20P/14/2020, 20P/195/2019), listami vlastníctva č. 10024, 3713, výplatnými páskami manžela navrhovateľky, uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k.68P/11/2021-39 zo dňa 22.01.2021, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
6. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 04.01.2014, u oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Obaja sú slovenskej štátnej príslušnosti. Z ich manželstva pochádzajú dve deti, ktoré sú doposiaľ maloleté. Posledné spoločné bydlisko mali na adrese: G. cesta 4, J.. Ani jeden z manželov nemá inú vyživovaciu povinnosť .
7. K návrhu na rozvod navrhovateľka uviedla, že mali problémy od začiatku, v ničom sa nezhodli ohľadom výchovy a starostlivosti o deti, vedenia domácnosti, spoločnej budúcnosti. Podľa jej tvrdenia bolo fyzické napádanie a psychický teror stále častejšie, čo bolo aj dôvodom ich citového odcudzenia, prestala s manželom intímne žiť od septembra 2018. Znevažoval ju aj cez deti, spolužitie s manželom sa stalo pre ňu neznesiteľným práve a prispelo k tomu aj neoprávnené slovné napádanie rodičmi jej manžela. K obdobiu spolužitia s manželom v domácnosti s jeho rodičmi v rámci písomného vyjadrenia dodala, že jeho rodičia už dva týždne po svadbe po nej kričali, nadávali jej v neprítomnosti jej manžela. Byt v J. kupovala do výlučného vlastníctva z dôvodu, že byt bol kupovaný na hypotekárny úver , ktorý by im však nebo l poskytnutý ak by v ňom vystupoval aj jej manžel, vzhľadom na jeho zlý úverový register a predchádzajúce pochybné pohľadávky. Navrhovateľka ďalej potvrdila emailovú komunikáciu s jej dlhoročným priateľom ,ktorý sa jej snažil pomôcť, ale jej žiarlivý manžel si rád domýšľal. Navrhovateľka manželstvo považuje už len za formálny zväzok dvoch ľudí, jeho obnovenie nepripúšťa a je neprijateľné aj pre zdravý vývoj ich detí.
8. Ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností k deťom na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci sp. zn. 20P/194/2019 boli vydané neodkladné opatrenia ohľadom výživného a styku s deťmi: 1) OS Bratislava V uznesením č. k. 20P/14/2020-38 zo dňa 30.01.2020 ( potvrdené uznesením KS v Bratislave č. k. 11CoP/84/2020-84 zo dňa 05.05.2020) uložil otcovi povinnosť platiť na každé z detí výživné po 150 eur mesačne do právoplatného rozhodnutia vo veci rozvodu.; 2) OS Bratislava V uznesením č. k. 68P/11/2021-39 zo dňa 22.01.2021 ( matka detí zobrala späť odolanie voči predmetnému rozhodnutiu) upravil styk otca s deťmi na v každom párnom kal. týždni v pondelok od 15,00 hod. do 19,00 hod. a od štvrtku od 15,00 hod. do nedele do 19,00 hod., každý nepárny kal. týždeň v stredu a štvrtok vždy od 15,00 hod. do 19,00 hod., počas veľkonočných prázdnin v roku 2021 od Zeleného štvrtka od 9,00 hod. do utorka nasledujúceho týždňa do 19,00 hod., v mesiaci júl 2021 od 01.07. od 09,00 hod. do 15.07. do 19,00 hod. a v mesiaci august 2021 od 01.08. od 09,00 hod. do 15.08. do 19,00 hod.
9. Navrhovateľka má vysokoškolské vzdelanie 2.stupňa. Z obsahu potvrdenia od zamestnávateľa G. a V. Q. s.r.o. mal súd preukázané, že tu bola zamestnaná od 01.07.2019 do 31.03.2020 a k skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou v zmysle § 60 Zákonníka práce. Za obdobie 7/2019-2/2020 mala netto mesačný príjem 375,28 eur. Z obsahu daňového priznania navrhovateľky za rok 2019 ( na čl. 98 v spise) vyplýva, že mala základ dane 3937,35 eur, daňový preplatok „ - 513,36 eur“. Celkový ročný príjem mala za r. 2019 v sume 5800 eur, čo predstavuje mesačne sumu 483,33 eur. Z obsahu daňového priznania navrhovateľky za rok 2020 ( na čl. 188 v spise) vyplýva , že mala príjmy 6000 eur, výdavky 3600 eur, základ dane 2400, , mala daň 0 eur. Poberá rodinné (slovenské) rodinné prídavky na obe deti, aktuálne po 25,50 eur na každé z nich ( t.j. spolu 50 eur). Má mesačný príjem aj z prenájmu bytu vo X. od 01.05.2020 v sume 370 eur mesačne.
10. Navrhovateľka nesúhlasila s prvotným návrhom otca na úpravu jeho styku s deťmi cez letné prázdniny ( uvedené v ods. 4.2. odôvodnenia tohto rozsudku) z dôvodu, že otec detí počas letných prázdnin pracuje v O. viac a deti by neboli v starostlivosti otca ale jeho rodičov .
11. Manžel navrhovateľky pracuje v O. ako murár a podľa jeho vyjadrenia má v O. „netto priemerný čistý mesačný príjem približne vo výške 1.900 eur“ ( kolíznemu opatrovníkovi uviedol 2000 eur netto - viď ods. 17 odôvodnenia tohto rozsudku). V O. poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške cca 250 eur mesačne. V mesiacoch január a február 2019 bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce v O. a nemal žiadny príjem“. Z obsahu potvrdenia od jeho zamestnávateľa mal súd preukázané, že u „tohto zamestnávateľa“ ma v období 4/2019-12/2019 netto mesačná príjem 1030 eur. Ďalej doložil výplatné pásky, z ktorý mal sú preukázaný je netto mesačný príjem: za 1/2020 v sume 1797,71 eur, za 2/2020: 1808,41 eur, za 3/2020: 1601,10 eur, za 4/2020: 1969,24 eur, za 5/2020: 1453 eur, za 6/2020: 1926,66 eur, v 1/2021 v sume 1587,84 eur
Zo spoločnej domácnosti odišiel dňa 17.10.2019 a v súčasnosti býva v prenájme v O.. Podľa jeho tvrdení má mesačné výdavky s bývaním 500 eur. Na pohonné hmoty má mesačne výdavky 200 eur ( z L.-u do J. a späť, z J. do K. a späť, cesty do práce a späť). Ďalšie mesačné výdavky má na: 20eur za poistenie (pre prípad nevyplatenia zárobku zamestnávateľom), na stravu 250 eur mesačne, na oblečenie a obuv cca 80 eur, mobil cca 40 eur, 20 eur na drogériu a kozmetické potreby, počas realizácie styku s deťmi výdavok na obe približne 100 eur mesačne. Ročne si platí: 1) diaľničné známky: rakúsku za 82 eur a slovenskú za 50 eur; 2) povinné zmluvné poistenie 80 eur, 3) výdavky na bežnú údržbu auta 300 (olej, filtre, prezutie gúm a pod.).
12. Manžel navrhovateľky predložil súdu listinu označenú ako čestné prehlásenie zo dňa 16.12.2019 s podpisom osoby C. J. ( v kópii, s neovereným podpisom), v ktorej menovaná osoba potvrdzuje, že mu P. J., nar. XX.XX.XXXX podľa zmluvy z 16.12.2019 platí mesačný nájom 500 eur za prenájom bytu nachádzajúcom sa na konkrétnej adrese (J. 9, L.). Pritom manžel v svojich ústnych vyjadreniach opakovanie deklaroval, že býva v dome.
13. Otec sa osobitne vyjadril aj k matkou prezentovaným výdavkom na deti. K výdavkov na cestovné a MHD uviedol, že deti do 6 rokov majú bezplatnú prepravu, škôlku a detského lekára majú blízko bydliska. U K. je stravné v škôlke už v rámci poplatku na MŠ a K. stravné v MŠ je približne 10 eur. Deti žiadne krúžky nenavštevujú. Ako neprimerané výdavky na deti považuje výdavky na ich stravu ( po 150 eur mesačne), na oblečenie (81,25 Eur), obuv (29,95 Eur), knihy (14,95 Eur), hračky (33,50 Eur), výdavky na záujmové aktivity (20 Eur). Poukázal na to, že matka detí nepreukázala jej tvrdenia o výdavkoch na
dovolenky a rekreácie detí ( 2 x 40,25 Eur mesačne ), mesačnom poplatku 3,50 Eur u všeobecného lekára, na špeciálne doplnky stravy a vitamíny ( po 81 eur mesačne). K výdavkom za opatrovateľskú starostlivosť počas choroby detí ( po 125 eur mesačne) dodal, že deti nie sú každý mesiac.
14. Manžel navrhovateľky (ďalej len „otec“) až v rámci svojho ďalšieho písomného podania zmenil rétoriku a žiadal zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti ( ďalej len „SOS“) v týždenných intervaloch , pričom on by mal deti v osobnej starostlivosti každý nepárny týždeň v kalendárnom roku počnúc predchádzajúcou párnou nedeľou od 19,00 hod. do nasledujúcej nepárnej nedele do 19,00 hod. Žiadal určiť ako miesto odovzdania a prevzatia detí miesto bydliska odovzdávajúceho rodiča, ktorému sa starostlivosť o maloleté deti končí. Zároveň žiadal neurčovať mu vyživovacia povinnosť k deťom počas SOS. Otec je presvedčený, že striedavou osobnou starostlivosťou o deti budú lepšie zabezpečené ich potreby a takáto forma starostlivosti bude v najlepšom záujme maloletých detí.
14.1. Osobitne žiadal upraviť výkon rodičovských práva a povinností k deťom počas sviatkov a prázdnin nasledovne:
- počas vianočných prázdnin budú deti v jeho osobnej starostlivosti každý párny kalendárny rok od 22.12. od 17:00 hod. do 25.12. do 14:00 hod. a od 01.01. od. 17,00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 19,00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 14:00 hod. do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 17:00 hod.
- počas vianočných prázdnin budú deti v osobnej starostlivosti matky každý nepárny kalendárny rok od 22.12. od 17:00 hod. do 25.12. do 14:00 hod. a od 01.01. od. 17,00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 19,00 hod. a každý párny kalendárny rok od 25.12. od 14:00 hod. do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 17:00 hod.
- počas letných prázdnin budú deti v osobnej starostlivosti matky každý párny kalendárny rok od 30.06. od 18,00 hod. do 14.07. do 18,00 hod., od 31.07. od 18,00 hod. do 14.08. do 18,00 hod. a každý nepárny kalendárny rok v osobnej starostlivosti otca od 30.06. od 18,00 hod. do 14.07. do 18,00 hod., od 31.07. od 18,00 hod. do 14.08. do 18,00 hod.
- počas letných prázdnin budú deti v osobnej starostlivosti matky každý nepárny kalendárny rok od 14.07. od 18,00 hod. do 31.07. do 18,00 hod., od 14.08. od 18,00 hod. do 31.08. do 18,00 hod.; v osobnej starostlivosti otca každý párny kalendárny rok od 14.07. od 18,00 hod. do 31.07. do 18,00 hod., od 14.08. od 18,00 hod. do 31.08. do 18,00 hod.
- počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok budú deti v osobnej starostlivosti otca od piatku týždňa predchádzajúceho prázdninovému týždňu od 17,00 hod. do nedele prázdninového týždňa do 19,00 hod., každý nepárny kalendárny rok budú deti v osobnej striedavej starostlivosti matky od piatku týždňa predchádzajúceho prázdninovému týždňu od 17,00 hod. do nedele prázdninového týždňa do 19,00 hod.
- počas veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok budú deti v osobnej starostlivosti otca odo dňa predchádzajúceho veľkonočným prázdninám od 17,00 hod. veľkonočných prázdnin do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 19,00 hod. ; každý párny kalendárny rok budú deti v osobnej starostlivosti matky odo dňa predchádzajúceho veľkonočným prázdninám od 17,00 hod. veľkonočných prázdnin do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 19,00 hod.
14.2. Návrh na zverenie detí do SOS odôvodnil tým, že po jeho odchode z domácnosti ostali deti v osobnej starostlivosti matky na základe dohody rodičov a on sa s deťmi stretával každý párny týždeň v pondelok od 15,00 hod. do 19,00 hod. a od štvrtku od 15,00 hod. do nedele do 19,00 hod.; každý nepárny týždeň v stredu od 15,00 hod. do 19,00 hod. a vo štvrtok od 15,00 hod. do 19,00 hod.. Deti si preberal v materskej škole a matke ich odovzdával späť pred jej bytom. Deti trávili vianočné sviatky v roku 2019 u matky a v roku 2020 u otca, letné prázdniny v roku 2020 bol s deťmi prvé dva júlové týždne a prvé dva augustové týždne. Podľa tvrdenia otca koncom roka 2020 a začiatkom roka 2021 matka začala otcovi brániť stretávať s deťmi a na jeho návrh súd neodkladným opatrením v uznesení č. k. 68P/11/2021-39 zo dňa 22.01.2021 určil rozsah styku otca s deťmi, ktorý korešpondoval aj dovtedajšiemu rozsahu realizovaného stretávania sa otca s deťmi.
14.3. Podľa názoru otca nemá matka výhrady k jeho predpokladom zabezpečiť riadnu starostlivosť a výchovu o deti. Deti majú k nemu vyvinuté silné citové väzby, na jeho starostlivosť sú zvyknuté a zverenie do SOS je v ich najlepšom záujme. Podľa jeho názoru je schopný sa o deti riadne postarať, má na to osobnostné predpoklady. Pracuje ako murár v O., kde býva v prenajatom rodinnom dome (uviedol adresu: J. 9, L.), je tam prihlásený na prechodný pobyt a dokáže si pracovnú dobu prispôsobiť
starostlivosti a potrebám detí. Otec vo vyjadrení tvrdí, že ide o prízemný dom s záhradou, kde majú deti vlastné lôžka, hrací kútik s hračkami. SOS ďalej odôvodnil tým, že mesto L. je od J. vzdialený 26 km, cesta na trase trvá do 20 minút a tak môže deti denne voziť do materskej školy v J.. V rámci argumentácie odkázal na rozh.: T. vs. T. č. 16969/90 zo dňa 26.5.2004, T. vs. Y. č. 18535/91 zo dňa 27.10.1994, Bronda vs. Taliansko č. 22430/93 zo dňa 9.6.1998, z čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. S odkazom na § 24 ods. 2 Zákona o rodine poukázal na to, že záujmom dieťaťa je, aby bolo v osobnej starostlivosti oboch rodičov.
14.4. Deti boli a sú v starostlivosti otca počas doby styku, ktorý sa realizoval viac ako rok najskôr podľa dohody rodičov, neskôr v zmysle neodkladného opatrenia. Súd mal však preukázané, že mal. K. je od XX.XX.XXXX len v jeho osobnej starostlivosti a matka syna nevidela. Návrh na SOS odôvodnil aj odkazom na záver z psychologického vyšetrenia mal. K. a mal. K. zo dňa 14.12.2020 ( podľa vyjadrenia otca ich matka predložila v konaní vedenom na OS BA V sp. zn. 68P/11/2021 ). Zo záveru z vyšetrenia mal. K. citoval, že „vplyvom vysoko emočne záťažovej situácie ako je rozpad rodiny dochádza u K. k strate pocitu istoty, bezpečia domova, frustrácie životnej istoty, s následnými možnými regresnými prejavmi. Toto citové preťaženie K., s pocitmi nadmerného stresu, ktoré ešte nie je schopná adekvátne prekonávať a pochopiť vedie k neurotickým príznakom v podobe sekundárneho pomočovania...“ Ohľadom mal. K. citoval zo záveru psychologičky, že „osobnosť dieťaťa vo vývine, bez známok závažnej patológie, zvýšene senzitívna, so sklonom k ľahšej zraniteľnosti a tendenciou k autoritatívnemu správaniu s cieľom posilnenia svojej sebaistoty v aktuálnej zvýšenej emočne záťažovej situácii.“
14.5. Podľa názoru otca matka sama nie je schopná zvládnuť starostlivosť o deti a starostlivosť aj zanedbáva. Ako príklad uviedol, že mal. K. utrpel dňa 17.01.2021 úraz pri lyžovaní s rodičmi matky, pritom starí rodičia ani matka s ním nešli na pohotovosť v K., ale matka s sním cestovala vlakom z K. do J.. Matka lekársku pomoc vyhľadala dňa 21.01.2021, dieťa bolo ošetrené C.. C. J., ktorý ako diagnózu uviedol zlomeninu diafýzy píšťaly (P.) a viaceré povrchové poranenia predkolenia. Otec si deti vyzdvihol vo štvrtok 21.01.2021, kedy ho matka prvý krát informovala (prostredníctvom sms) o úraze syna. Maloletý mal bolesti, preto s ním otec dňa 25.01.2021 absolvoval lekárske vyšetrenie v K. u chirurga C.. Matku o tom ako aj o priebehu liečby dieťaťa informoval. Po ošetrení syna dňa 25.01.2021 si zobral v práci dovolenku a do 31.01.2021 bol s maloletým v domácej liečbe z dôvodu odporučeného kľudového režimu lekárom. Nasledujúci týždeň musel otec nastúpiť do práce, preto od 01.02. do 03.02. zabezpečovali starostlivosť o deti rodičia otca a od štvrtka 04.02. od nedele 07.02. on. Dňa 07.02.2021 otec odovzdal matke len K. a K. ostal v jeho starostlivosti ( aj napriek vydanému vykonateľnému neodkladnému opatreniu ohľadom úpravy styku), lebo mal nariadený kľudový režim ( K. bol prvé tri dni so starými rodičmi a od štvrtka do nedele s otcom). Otec s maloletým absolvoval lekárske vyšetrenia v dne 18.02.2021 a 19.02.2021 , kedy bol maloletý na prvej rehabilitácii. Otec tvrdil, že synovi boli naordinované ďalšej rehabilitácie na 22.02.2021, 26.02.2021, 01.03.2021, 05.03.2021, kontrolnom vyšetrení dňa 05.03.2021 mu podľa otca boli naordinované ďalšie rehabilitácie dňa 08.03.2021, 12.03.2021. Otec sovje tvrdenie o ďalších rehabilitáciách ničím nepreukázal. Otec tvrdí, že maloletý K. je s matkou v pravidelnom telefonickom kontakte, matka môže K. kedykoľvek navštíviť, túto možnosť však nevyužila. Otec plánuje K. matke odovzdať 14.03.2021, lebo dňa 12.03.2021 má maloletý absolvovať poslednú rehabilitáciu. K mal. K. otec uviedol, že je v starostlivosti matky od 07.02.2021 a on s ňou realizoval stretnutia „len od 19.02.2019 do 22.02.2021“. Ako ďalší prípad, kedy otec matke vyčíta nedôslednú starostlivosť o deti je, keď maloletá K. utrpela úraz oka, pričom on sa o úraze dozvedel až z aplikácie „Moje zdravie“ a že maloletá bola ošetrená dňa 28.12.2020 s diagnózou: iné poranenia oka a očnice. Tiež učiteľky v materskej škôlke ho mali upozorniť, že dcéra chodí do škôlky oblečená neprimerane ročnému obdobiu.
15. Mal. K. chodí do materskej škôlky, od septembra 2021 by mal nastúpiť do 1. Ročníka ZŠ. Podľa vyjadrenia matky mala v období od 1.11.2019 do 30.6.2020 priemerné mesačné náklady na K. v sume 443,50 eur, ktoré súdu presne špecifikovala ( čl. 97 spisu) nasledovne: 1) náklady na bežné voľne dostupné lieky 18,50 eur + náklady na opatrovateľskú starostlivosť 125 eur ( 5 eur na 1 hodinu za 1 dieťa počas ich choroby) + na doplnky stravy a vitamíny 20 eur, t.j. spolu 163,50 eur; 2) cestovné a MHD 25 eur, 3) ZRPŠ 10 eur,4) stravné v škôlke 20 eur, 5) stravné doma 150 eur, 6) krúžky 20 eur, 7) kultúra 5 eur, 8) oblečenie 50 eur.
16. Mal. K. navštevuje materskú škôlku. Podľa vyjadrenia matky mala v období od 1.11.2019 do 30.6.2020 priemerné mesačné náklady na K. v sume 743,50 eur, ktoré súdu presne špecifikovala ( čl.
97 spisu) nasledovne: 1) náklady na bežné voľne dostupné lieky 18,50 eur + náklady na opatrovateľskú starostlivosť 125 eur ( 5 eur na 1 hodinu za 1 dieťa počas ich choroby) + na doplnky stravy a vitamíny 20 eur, t.j. spolu 163,50 eur; 2) cestovné a MHD 25 eur, 3) stravné v škôlke 20 eur, 4) stravné doma 150 eur, 5) krúžky a iné záujmové aktivity 20 eur, 6) kultúra 5 eur, 7) oblečenie 50 eur, 8) poplatok za súkromnú škôlku 320 eur. Aktuálne už K. nenavštevuje súkromnú škôlku, chodí do štátnej MŠ.
17. Z obsahu potvrdenia C.. P. J. ( všeobecná lekárka pre deti a dorast) zo dňa 29.11.2019 ( čl. 46 spisu) mal súd preukázané, že posledný rok chodia deti na vyšetrenia a prevenciu výlučne v sprievode matky.
18. Zo správy kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že vykonal len telefonický pohovor s otcom detí, ktorý im oznámil, že: 1) pracuje v O. a že „ jeho čistý mesačný príjem je cca 2000 eur“; 2) v O. má prechodný pobyt, kde býva v rodinnom dome a deti majú v dome vytvorené vhodné podmienky; 3) aktuálne sa realizuje styk s deťmi na základe neodkladného opatrenia a v čase stretnutí od štvrtku do nedele trávi čas s deťmi v K. u jeho rodičov; 4) od 21.1.2021 sa mal. K. zdržiava na adrese jeho rodičov v K., lebo 25.1.2021 bol vyšetrený v K. pre zlomenú nohu a aktuálne s ním absolvuje rehabilitácie každý pondelok, stredu a piatok, kedy cestuje z K. do O. a späť. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie aj v domácnosti matky v J. a u otca v domácnosti jeho rodičov K. a nezistil nedostatky v ich domácnostiach, sú tam vytvorené priaznivé podmienky na zabezpečenie starostlivosti o deti. Bytové pomery otca v O. kolízny opatrovník nepreveril ( pr. v súčinnosti s rakúskymi úradmi). V rámci šetrenia bolo zistené, že aj starí rodičia detí zo strany matky bývajú v K..
19. Kolízny opatrovník navrhol zamietnuť návrh na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti. Ako dôvod zamietnutia uviedol, že si nevie predstaviť , ako by pri nástupe K. do 1. ročníka SOS fungovala, pokiaľ by otec ( pr. pre chorobu) z O. nemohol dieťa dopraviť do školy do J., pritom matka detí nemá motorové vozidlo a prepravuje sa len verejnom dopravou. Z doterajšieho dokazovania mu vyplynulo, že počas pobytu detí v K. u rodičov otca zabezpečujú starostlivosť o deti vo väčšej miere rodičia otca detí. Navrhol určiť otcovi výživné na mal. K. v sume 250 eur a na K. v sume 150 eur.
V závere vyzdvihol neoddeliteľnú súčasť starých rodičia v živote detí, ktoré majú byť pre deti vzorom. Ak by však boli pravdivé tvrdenia matky o forme nevhodného vyjadrovania sa starých rodičov na adresu matky (aj za ich prítomnosti) aj za používania vulgarizmom, tak takéto ich správanie môže vážne narušiť zdravý, fyzický, psychický a sociálny vývin detí.
20. V rámci záverečných vyjadrení zotrvali účastníci konania na svojich doterajších tvrdeniach.
21. Podľa čl.4, veta prvá a druhá zákona č. 161/02015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „C.m.p.“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.
22. Podľa § 18 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine ( ďalej len „ zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
23. Podľa § 23 ods. 1 zákona č.36/2005 Z. z. súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
24. Podľa § 23 ods. 2, veta druhá zákona č.36/2005 Z.z. pri rozhodovaní o rozvode súd vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
25. Vo všeobecnosti platí, že súd manželstvo rozvedie, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo viac neplní svoj účel a ak nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Hmotnoprávnym dôvodom vyjadreným v predmetnom ustanovení je rozvrat vzťahov medzi manželmi, pre ktorý sa v právnej teórii i aplikačnej praxi zaujal prívlastok kvalifikovaný. Kvalifikovaným rozvratom sa rozumie taký rozvrat, ktorý sa vzhľadom na intenzitu a dĺžku doby narušenia vzťahov medzi manželmi javí ako nenapraviteľný a v jeho dôsledku manželstvo naďalej nemôže plniť svoj účel. Komplexné zhodnotenie vážnosti rozvratu vzťahu v konkrétnom manželstve si vyžaduje rozbor
možnosti plnenia hlavných, navzájom podmienených a vnútorne súvisiacich funkcií manželstva, ktoré môžu byť vzhľadom na dĺžku manželstva, ako i prítomných okolností od prípadu k prípadu rôzne (napr. v bezdetnom manželstve koncentrujúcom sa na citový a pohlavný život manželov zohráva významnú úlohu najmä biologická funkcia manželstva, naopak výchovná funkcia a pomoc o starostlivosť o deti vystupuje do popredia v manželstve s maloletými deťmi; u starších manželov sa prihliada na mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si mravnú, materiálnu a osobnú pomoc a pod.).
26. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú v tomto konkrétnom prípade tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Manželia sa poznali pred uzatvorením manželstva dva roky, po uzavretí manželstva sa im narodili dve deti. Spoločnú domácnosť si založili v dome u rodičom manžela navrhovateľky. Podľa názoru manžela navrhovateľky im jeho rodičia vypomáhali, bolo potrebné podriadiť sa a rešpektovať ich názor, čoho navrhovateľka nebola schopná. Už v období spolužitia v domácnosti s rodičmi otca sa medzi manželmi prejavili prvotné problémy a nezhody, ktoré pokračovali aj v období ich presťahovania sa do J., kde si založili vlastnú domácnosť. Z vyjadrení manželov si súd ustálil, že hlavné príčiny rozvratu manželstva sú najmä v rozdielnom ponímaní spoločného manželského života a plnení rodičovských povinností, názorových nezhodách na viaceré oblasti manželského spolužitia ako aj neprekonateľné rozdiely v povahe účastníkov. V týchto ich postojoch je vidieť nemožnosť zjednotenia ich názorov na spoločný život a teda aj následné fungovanie domácnosti a spoločnú výchovu detí. Taktiež ich spoločný intímny život ako jedna zo základných funkcií manželstva nefunguje. Účastníci sú si úplne citovo odcudzení a v súčasnosti už ani nie sú schopní medzi sebou riadne komunikovať. Vzhľadom na charakter a dĺžku trvania nedorozumení, správanie účastníkov a postoj účastníkov k manželstvu má súd za to, že neexistuje predpoklad pre obnovenie spolužitia tak, aby si manželstvo mohlo plniť svoj spoločenský účel. Súčasný stav medzi manželmi je nenapraviteľný aj vzhľadom na intenzitu ochladnutia vzťahov a intenzitu vzájomných nezhôd a diametrálne odlišných názorov. V takomto prípade nie je nádej na obnovenie manželstva, manželstvo si neplní ani jednu zo svojich základných funkcií a ide o nefunkčné manželstvo, ktoré je potrebné rozviesť. Súd má za to, že rozvod manželstva nebude na ujmu detí, ktoré v súčasnosti bývajú s matkou, otec má s deťmi upravený široký styk v rámci neodkladného opatrenia a matka nebráni deťom v styku a komunikácii s druhým rodičom. Preto rozvod manželstva pre deti nebude žiadnou zásadnou zmenou a zásahom do jej života. Súd však apeluje na rodičov, aby sa zdržali vzájomných invektív za prítomnosti detí alebo invektív produkovaných v súčinnosti so svojimi rodinnými príslušníkmi, lebo tým isto neprispievajú k riadnej a pokojnej výchove svojich detí.
27. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
28. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
29. Inštitút striedavej osobnej starostlivosti nie je v slovenskom rodinnom práve pomerne nový, zavedený do § 24 ods. 2 Zákona o rodine novelou č. 217/2010 Z.z. Striedavá osobná starostlivosť, ako už názov napovedá, je taká úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú presne určenú dobu. Zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí. V Českej republike, kde majú súdy so striedavou osobnou starostlivosťou už viac ako pätnásťročné skúsenosti, sa zaujal názor, že zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nesmie byť ústupkom ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu. To predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených. Rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa by malo vychádzať z ich spoločnej vôle a dohody, schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov (rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 27. januára 2005, sp. zn. I. ÚS 48/04).
30. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991 Zb. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18 ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.
31. Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s odsekom 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
32. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
33. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
34. Nové znenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine jednoznačne ustanovuje, že súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov za splnenia predpokladov: 1. ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a majú obidvaja rodičia záujem o osobnú starostlivosť o dieťa, 2. ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
35. Úlohou súdu bolo zaoberať sa tým, či sú splnené kumulatívne (súčasne) všetky predpoklady na rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti u mal. K. a mal. K., a to: jednoznačný záujem detí na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb detí pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti než pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať deti, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o maloletých (pritom predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť ale záujem o osobnú starostlivosť, t.j. že obidvaja rodičia chcú mať deti u seba), súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.
36. Súd prihliadal na to, že so striedavou osobnou starostlivosťou u detí súhlasil len otec, preto bolo povinnosťou súdu skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v „skutočnom“ záujme detí. Z tohto dôvodu vykonal dokazovanie podrobným výsluchom rodičov, zaoberal sa ich vyjadreniami a vzájomne ich posudzoval, hodnotil. Pri návrhu otca na zverenie detí do SOS súd prihliadal na to, že otec najprv súhlasil so zverením detí matke a jemu upraviť styk s deťmi a až následne v konaní zmenil rétoriku žiadajúc zveriť deti do SOS. Pri jeho návrhu na SOS súd vychádzal z základnej premisy, že K. a K. ako všetky deti majúce oboch rodičov majú právo, aby ich obaja ľúbili, vychovávali, starali sa o nich. A tieto deti majú tu výsadu, že obaja rodičia ich ľúbia. Súd sa podrobne zaujímal aj argumentáciou rodičov, prečo by deti mali alebo nemali byť zverené do SOS.
37. Zhodným tvrdením rodičom mal súd preukázané, že po odchode otca zo spoločnej domácnosti tento nezabezpečoval počas víkendového styku sám starostlivosť o deti, lebo deti v čase určenom na víkendový styk zakaždým odviezol do K. do domu svojich rodičov, kde s nimi trávil čas. Z vyjadrení otca súdu vyplynulo, že od odsťahovania sa z spoločnej domácnosti si deti doposiaľ nezobral do miesta svojho prechodného bydliska v O., kde sa mieni o nich starať v prípade SOS. Ďalej mal súd preukázané,
že na území SR, v J. či dokonca v okolí bydliska detí nemá zabezpečené vlastné bývanie ( hoc aj podnájom), síce s deťmi nebýva už od 2019.
38. Za účelom objektívneho posúdenia návrhu otca na zverenie detí do SOS súd posudzoval a vyhodnocoval vyjadrenia rodičov, vzájomne ich posudzoval vo vzájomných súvislostiach.
38.1. Otec odôvodňuje návrh na zverenie detí do SOS najlepším záujmom detí, ktorú skutočnosť si súd vyhodnocoval v kontexte všetkých zistení v rámci dokazovania v konaní a dospel k záveru, že by to v súčasnosti nebolo v záujme detí. Súd mal zhodne od oboch rodičov preukázané, že matka nevidela mal. K. od 25.01.2021, lebo dieťa je v domácnosti rodičov otca v K.. Tvrdenie otca, že matka za synom neprišla súd vyhodnotil za alibistické , lebo: 1) matka nemá motorové vozidlo, prepravuje sa verejnou dopravou, 2) otec má vedomosť o zlých vzťahoch medzi matkou a rodičmi otca ( aktuálne eskalovaných dokonca do trestného oznámenia), 3) matka musela riešiť snahu dostať sa k synovi aj cez privolanú hliadku polície. Súd ďalej vychádzal z záverov psychologičky ohľadom detí, na ktoré poukazoval sám otec ( uvedené už v ods.14.4. odôvodnenia tohto rozsudku) a dospel k záveru, že v súčasnosti by bola SOS kontraproduktívnou vo vzťahu k deťom. Sám otec cituje z vyjadrenia psychologičky záver, že „že K. stratila pocit istoty a bezpečia domova“ a na druhej strane chce zobrať bývať K. do O. do miesta, kde sa doposiaľ nikdy nezdržiavala s bratom. Z tohto súd dospel aj k záveru, že pre K. nemajúcu pocit bezpečia domova, toho času sťahujúca sa pravidelne medzi dvomi domácnosťami medzi J. a K. by jej ďalšie sťahovanie sa už nie medzi dvomi ale tromi miestami ( J. - O.-K.) určite neprispelo k jej emočnej stabilite. Deti nepoznajú „otcovu“ domácnosť v O.. Na základe týchto skutočností otec súd nepresvedčil, že mu ide o skutočne najlepší záujem detí. Ako príklad myšlienkového pochodu súdu, na základe ktorého dospel k tomuto záveru je fakt, že otec bol podľa jeho tvrdení so synom osobne v domácnosti jeho rodičov od 25.01.2021 do 31.01.2021 a súd mal preukázané, že maloletý prvú rehabilitáciu absolvoval až 19.02.2021, t. j. po 19 dňoch. Otec súdu nepreukázal, čo mu objektívne bránilo, aby po dobu týchto 19 dní previezol dieťa k matke a vybavil dieťaťu rehabilitácie v J.. Súd má za to, že pokiaľ by otcovi išlo o najlepší záujme dieťaťa, neseparoval by mal. K. od matky skoro na dva mesiace a realizoval by rehabilitácie syna v J., v mieste jeho bydliska. Otec nepresvedčil súd o tom, že by mu bránila nejaká objektívna logická skutočnosť, pre ktorú by si nemohol prísť z O. k matke pre syna a absolvovať s ním rehabilitáciu v mieste bydliska dieťaťa. Hlavne ak otec robí v O., vo vzdialenosti od bydliska dieťaťa cca do 30 km. Naopak otec zvolil modul, že dieťa bolo v Detve u jeho rodičov, kam podľa jeho tvrdení za synom dochádzal 3 krát do týždňa, aby s ním mohol absolvovať rehabilitácie. Súd dodáva, že otec nepreukázal, či aj osobne syna na rehabilitácie sprevádzal.
38.2. Súd ďalej skúmal ďalšiu podmienku a to spôsobilosť deti vychovávať, čím mal na mysli nie len zabezpečovať ich základné potreby ako je strava, oblečenie, ale aj vplývať na ich výchovu napríklad tým, že ich jeden rodič bude učiť k úcte a rešpektu k druhému rodičovi. Z vykonaného odkazovania vyplynulo, že každý z rodičov má na spôsob výchovy a starostlivosti vlastnú optiku, pričom nie sú schopní ohľadom detí spoločne vecne komunikovať a spolupracovať, preto ani nateraz nie sú fakticky pripravení na striedavú osobnú starostlivosť. Súd pritom vychádzal z týchto myšlienkových pochodov: preukázateľne rodičia detí nebývajú v jednom meste, otec doposiaľ nezobral deti do svojej domácnosti do O.. Po rozvode má matka zabezpečené stabilné bývanie pre seba i deti, otec doteraz býva striedavo v podnájme v O. a u svojich rodičov v K.. Matka otcovi v styku s deťmi nebráni. Pri rozhodovaní súdu zavážilo okrem iného aj terajšie správanie sa otca ohľadom rehabilitácie syna, na ktorú súd poukazoval už tomto odseku vyššie. Otec prezentuje návrh na SOS najlepším záujmom dieťaťa, ale práve svojim konaním , že syna doviezol do K. na miesto toho, aby zmanažoval rehabilitácie v J., súd hodnotí ako jeho nekonanie v záujme dieťaťa nemysliac aj na jeho zdravý psychický vývin. Súd si tu dával otázku, ktorému dieťaťu vo veku mal. K. by prospelo, ak by reálne nevidel svoju matku dva mesiace ( jedine cez video hovor), tá ho nemohla pohladkať či zobrať do náručia. V tomto konkrétnom prípade starý rodič dieťaťa citové prejavy matky k dieťaťu nenahradí. Z tohto správania sa otca si súd vyhodnotil, že nateraz nie je otec pripravený a spôsobilý konštrukčne a rozumne riešiť rôzne osobitné situácie pri výchove detí ( ako v tomto prípade sú to rehabilitácie). Ďalším dôvodom nevyhovenia návrhu na zverenie detí do SOS je tá skutočnosť, že otec má vedomosť o tom, že matka nemá auto a napriek tomu žiada, aby si matka počas SOS preberala deti u neho v O. ( keďže podľa jeho tvrdenia tam bude s deťmi bývať) a nemá otec ani vyriešenú situáciu, ak by bol on sám chorý, ako dopraví deti do škôlky alebo do školy ( K. nastupuje v septembri na základnú školu). Otec nepresvedčil súd o tom, že si v blízkej budúcnosti zabezpečí bývanie v J., lebo od roku 2019 sú manželia v rozvodovom konaní, na základe dohody rodičov každý druhý týždeň otec deti mával a napriek tomu si bývanie v J. nezabezpečil, ale zakaždým odišiel s deťmi do K.
do domácnosti svojich rodičov. V konečnom dôsledku súd rozhoduje na základe skutkových okolností preukázaných v čase rozhodnutia, a v tomto prípade otec byt v J. prenajatý nemal ku dňu vyhlásenia dokazovania za skončené. Otec si primárne musí uvedomiť, že kto sú rodičia maloletých detí, teda on a matka a nie jeho rodičia. Súd prihliadal podporne aj na vyjadrenie otca, že podľa neho sa matka nie dostatočne stará o deti ohľadom zdravotnej starostlivosti, či absolvovania lekárskych prehliadok resp. že sa dozvedá o úraze detí až neskôr. Súd má za to, že u otca ide o jeho subjektívny pohľad, lebo ničím reálne nepreukázal, že by matka dlhodobo zanedbávala zdravotnú starostlivosť o deti. Na základe vyššie uvádzaných dôvodov súd dospel k záveru, že u rodičov nie je rovnaká miera spôsobilosti v starostlivosti o dve maloleté deti, ktorá by bola podkladom splnenej hmotnoprávnej podmienky.
38.3. Súd ešte dodáva, že otec súdu nepreukázal, či býva v prenajatom byte či dome, lebo on síce hovoril o bývaní v dome ( ods. 14.3.), ale súdu nepredložil žiadny nájomnú zmluvu, len čestné prehlásenie od istej osoby (čl. 12 odôvodnenia spisu), že platí mesačný nájom 500 eur za prenájom bytu. Čiže z týchto skutočností otec nepreukázal, či býva v byte alebo dome a či vôbec má v O. regulérne prenajatý objekt alebo len býva u nejakého známeho. Z toho si súd ustálil, že otec súdu od roku 2019 doposiaľ riadne nepreukázal druh bývania a bytové pomery , aj keď mal na to dostatok priestoru. Otec súdu nepredložil žiadny reálny doklad svedčiaci o jeho riadnych bytových pomeroch v O.
38.4. V rámci skúmania hmotnoprávnych podmienok súd tiež skúmal, či budú lepšie zaistené potreby detí pri ich zverení do SOS než ak by boli zverené len jednému rodičovi. Súd prihliadal na to, že ak by boli “čisto teoreticky“ deti v SOS, striedali by bývanie po týždni v J. a v O.. Deti by chodili naďalej do MŠ a mal. K. od septembra 2021 do 1. ročníka ZŠ v blízkosti bydliska matky. Matka nemá motorové vozidlo, čiže nemala by ako operatívne zabezpečovať prevoz detí z O. na Slovensko do školy či MŠ, ak by bol napríklad otec zdravotne indisponovaný. Avšak tým najdôležitejším, čo u súdu logicky zavážilo pri posudzovaní tejto podmienky bol prvotný záujem detí - a to, že ak by otec mal z O. voziť deti do školy do J. ( hoci je to len cca do 30 km, ale časovo pri plnej prevádzke pendlerov na hraniciach dochádzajúcich cez hranice je viac ako 30 minút) a následne sa on mal vracať do práce do O., musel by deti budiť o mnoho skôr ( v rozpätí dva krát skôr), než ak by on sám pracoval v J. alebo v J. býval a po odvezení deti do školských zariadení pokračoval do práce do O.. Preto si tu súd položil otázku, čo je aktuálne pre deti lepšie a kto z rodičov zabezpečí lepšie potreby pre deti pri SOS. A jednoznačne z vyššie uvedeného vyplynulo, že tieto potreby matka zabezpečí nateraz lepšie. Ak súd prihliadal na prax súdov pri zverovaní detí do SOS pri striedaní si detí medzi bydliskami D. - O. ( prípadne C.), vždy rodič voziaci deti do školských zariadení v J. aj v J. ( resp. na území SR v okolí J.) pracoval.
38.5. Súd mal preukázané, že otec má s deťmi vybudovaný pekný vzťah, stretávajú sa spolu. Matka otcovi v styku s deťmi nebráni, ale naopak starí rodičia ( skôr starý otec) zabránil, aby si matka syna v Detve u nich prevzala. V súčasnosti by nebolo v záujme detí zveriť ich do SOS, lebo z dokazovania vyplynulo, že aktuálne matka lepšie zaisťuje ich potreby aj po psychickej stránke a to v tom, že otcovi deti na styk dáva. Súd vychádzal z myšlienkového pochodu, že zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičom je skôr ich právo, ak sú splnené podmienky podľa §24 ods. 2 Zákona o rodine. Súd dospel k záveru, že v súčasnosti nie je dôvod zveriť deti do SOS, lebo z hmotnoprávnych podmienok na zverenie SOS je splnená len podmienky súhlasu jedného rodiča s SOS. Nateraz má matka lepšie podmienky na výchovu a zdravý vývoj detí. Taktiež súd je toho názoru, že v súčasnosti ( v čase rozhodovania) má matka proporcionálne lepšiu spôsobilosť vychovávať deti. V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa majú rodičia ako zákonní zástupcovia prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj detí, pritom základným zmyslom starostlivosti rodičov musí byť záujem detí.
38.6. Súd zároveň dodáva, že starí rodičia sú dôležitou súčasťou detí, je pochopiteľné že pomáhajú napríklad s opatrovaním detí, ale otec nemôže na svojich rodičov preniesť svoje povinnosti a zodpovednosť. Podľa názoru súdu otec musí „dozrieť“ a uvedomiť si, že každý z rodičov je vlastnou osobnosťou, ktorý sa o deti stará podľa najlepšieho vedomia a fakt, že podľa jeho názoru sa matka o deti nie dostatočne stará v náhľade jeho pohľadu nemôže byť tým hlavným dôvodom, aby mal deti v SOS. Na druhej strane si musí aj matka uvedomiť, že prípadné vážne zranenia má otcovi detí oznamovať okamžite a to bez ohľadu na jej strach z reakcií otca. Ona si ho vybrala za otca svojich detí, čiže musí sa naučiť s ním komunikovať aj ohľadom zdravotných problémov detí, bez ohľadu na rozdielnosť v ich charakterových vlastnostiach. Súd prihliadal ďalej aj na vyjadrenia otca, že on matke K. počas rehabilitácie nedá resp. že ona mu ho nedá na rehabilitáciu - ale otec si musí uvedomiť , že dieťa je živá ľudská bytosť so svojimi pocitmi. Inštitút SOS je o tom, že rodičia si majú deti striedať s právami
ale i povinnosťami a zodpovednosťou aj za výchovu a vzdelávanie. Zároveň súd dáva účastníkom do pozornosti, že samotná SOS nie je dôvod, že by súd automaticky neurčil lepšie zarábajúcemu rodičovi povinnosť platiť výživné na deti.
38.7. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu v ods. 38.1. až 38.5. ako aj predchádzajúcich odsekov odôvodnenia rozsudku súd dospel k záveru, že nie sú kumulatívne splnené všetky hmotnoprávne podmienky na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti. Striedavá osobná starostlivosť nie je v súčasnosti v prospech detí.
39. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov zverí súd deti do osobnej starostlivosti na čas po rozvode súd prihliadol na to, že maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou a to v byte, ktorý bol dlhodobo ich posledným spoločným bydliskom celej rodiny. Súd vychádzal z základnej premisy, že každý z rodičov je oprávnený rovnakou mierou sa podieľať na výchove a výžive detí. Pod výchovou treba pritom rozumieť pomoc v zaužívaní si základných spoločenských pravidiel, zabezpečiť stravu, pomáhať v príprave na učenie sa nových vecí, učiť dieťa robiť si poriadok v domácnosti, dbať o zdravý vývoj dieťaťa, a neposlednom rade komunikovať so zdravotníckymi zariadeniami pri zisťovaní zdravotného stavu dieťaťa. Súd je toho názoru, že v súčasnosti vzhľadom na vek detí, doterajšieho stretávania sa otca s deťmi a nestabilné bytové pomery otca je v záujme detí zveriť ich len do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť široký styk s deťmi. Nakoľko ani jeden z rodičov nie je obmedzený vo svojich právach, obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
40. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
41. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. , ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
42. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
43. Súd má za to, že je v záujme mal. detí, aby vyrastali v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby ich výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, finančnej gramotnosti, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované ich práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Tieto všetky záujmy je možné v súčasnosti zabezpečiť práve zverením detí do osobnej starostlivosti matky a úpravu rozsiahleho styku otca s maloletou vzhľadom na doteraz prebiehajúce stretávanie sa otca s deťmi.
44. Súd upravil styk otca s deťmi vychádzajúc z návrhov rodičov na úpravu styku s octom ( presne rozpísané v ods. 1.1., 4.1., 4.2., 14.1.) ako aj reálne prebiehajúceho stretávania sa otca s deťmi. Súdom ustálený záver, že nateraz je matka lepšie spôsobilá zabezpečiť výchovu detí neznamená, že v budúcnosti nebude mať túto spôsobilosť rovnocenne aj otec. Súd upravil styk otca s deťmi v priebehu bežných párnych a nepárnych týždňov v zmysle zhody oboch rodičov v každom párnom týždni v stredu a štvrtok od 16,00 hod. do 19,00 hod. a v nepárnom týždni v zhode od piatku do nedele , avšak styk sa bude končiť v nedeľu o 19,00 hod . v zmysle návrhu matky ( síce otec žiadal len do 18,00 hod.) Taktiež v tomto týždni bude styk začínať už v štvrtok o 15,00 hod. ( a nie v zmysle návrhu matky v piatok) z dôvodu, aby mal otec možnosť v rámci starostlivosti a výchovy detí podieľať sa aj na ich režime počas školského roku, doviezť ich v piatok do škôlky či školy a prípadne na plnení si školských povinností. Takto upravený bežný styk súd nateraz hodnotí ako za najprospešnejší pre deti . Súd však dodáva, že otcovi nič nebráni dohodnúť sa s matkou aj na iných dňoch v týždni na stretávaní otca s deťmi.
45. Súd akceptoval návrh rodičov na osobitnú úpravu stretávania sa otca cez sviatky a prázdniny, porovnával návrhy oboch rodičov a prihliadal na prvotný záujem detí.
K vianočným sviatkom: Pri úprave styk v tomto období súd vyhovel návrhu matky , ktorá navrhla styk aj na deň 24.12. tak, aby mali možnosť obaja rodiča osobne byť s deťmi v tento deň. Súd má za to,
že návrh matky počas vianočného obdobia je prospešnejší pre deti. Zároveň súd prihliadal na to, že obaja rodičia majú svojich rodičov v K..
Letné prázdniny súd upravil v zmysle návrhu otca s tým, že rozdelil styk na režim v párnom a nepárnom roku, keďže návrhy rodičov bol odlišné. Súd je toho názoru, že návrh otca na striedanie si detí po dvoch týždňoch cez letné prázdniny je pre samotné deti prospešnejší. Avšak v záujme zhody medzi rodičmi a aby to bolo spravodlivé, súd obmenil dvojtýždňové intervaly stretávania sa v jednotlivých rokoch ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Súd nebral do úvahy nesúhlas matky, že cez letné prázdniny sa o deti starajú rodičia otca , lebo on viac pracuje. Súd pritom vychádzal z toho, že v každej rodine s pracujúcimi rodičmi starí rodičia ( ak chcú) pomáhajú rodičom počas ich pracovnej vyťaženosti s opatrovaním detí. Čiže pokiaľ otec v čase letných prázdnin si vykryje istý čas hoc aj varovaním detí, je to prirodzené . Pritom matke nič nebráni postupovať tak isto v čase, keď by mala mať ona cez letné prázdniny deti. Časy odovzdávania detí medzi rodičmi súd ponechal také, ako rodičia navrhovali.
Jarné prázdniny, veľkonočné sviatky: Súd vychádzal z toho, že rodičia navrhujú ten istý rozsah styku, len jeden rodič styk žiada upraviť v párnom a druhý v nepárnom roku. Súd upravil styk otca počas jarných prázdnin na obdobie každého párneho roka, t. j. v najbližšom roku 2022 bude mať deti on.
46. Otázku miesta preberania si detí medzi rodičmi pri realizácii stretávania súd upravil tak, aby si deti rodičia odovzdávali v mieste bydliska matky, pritom súd neopomenul na čas stretávania sa v období, kedy deti reálne ( nie online) navštevujú školské (predškolské) zariadenie počas školského roku.
47. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
48. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
49. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
50. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
51. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
52. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
53. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
54. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
55. Pri rozhodovaní o výške výživného otcovi súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného ( dieťaťa) i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca). Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho
pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Tieto všetky skutočnosti súd zisťoval.
56. Pri určení výživného vzal súd do úvahy zárobkové možnosti, schopnosti a zdravotný stav oboch rodičov, vek a odôvodnené potreby detí, navrhovanú výšku výživného rodičmi a kolíznym opatrovníkom detí a taktiež skutočnosť, že deti sa majú podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Súd skúmal potreby detí, ktorá sú zdravé (Až na terajšiu rehabilitáciu K. s nohou), majú len bežné ochorenia, obaja chodia do materskej škôlky, od septembra 2021 nastupuje mal. K. na základnú školu. Ani jeden z rodičov nemá okrem mal. K. a K. iné vyživovacie povinnosti. Pri určovaní výšky výživného sa súd v tomto konkrétnom prípade a argumentáciu rodičov osobitne vyporiadal s príjmami rodičov. Matka pracujúc ako živnostníčka poskytujúca finančné služby predložila súdu daňové priznanie za rok 2020 ( na čl. 188 v spise) vyplýva, z ktorého vyplýva jej brutto ročný príjem 6000 eur, výdavky 3600 eur, základ dane 2400, daň 0 eur. Poberá rodinné (slovenské) rodinné prídavky na obe deti, aktuálne po 25,50 eur na každé z nich ( t.j. spolu 50 eur). Má mesačný príjem aj z prenájmu bytu vo X. od 01.05.2020 v sume 370 eur mesačne. Vzhľadom na matkou uvádzaný príjem súd zastáva názor, že pri jej vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa by mala určite vždy vyšší netto mesačný príjem, než dosahuje ako živnostníčka, pokiaľ by pracovala v pracovnom pomere. Preto si súd u matky ustálil jej mesačný príjem v súvislosti s jej odprezentovanými mesačnými výdavkami na domácnosť a deti a aj prípadnú finančnú pomoc či dary na pokrytie výdavkov súd započítal do jej potencionálneho príjmu. Podľa otcom predložených potvrdení mal v období od 1/2020 do 6/2020 netto mesačný príjem 1759 eur, zaokrúhlene 1760 eur, príjem za obdobie 7/2020-12/20 súdu nedoložil. V roku 2021 mal netto mesačný príjem 1587,84 eur. Podľa vyjadrenia otca má v Rakúsku „netto priemerný čistý mesačný príjem približne vo výške 1.900 eur“. Z otcových vyjadrení v kombinácii s reálne preukázaným príjmom u zamestnávateľa súd ustáli, že pri jeho pracovnej pozícii murára vykonáva okrem prác v riadnom pracovnom pomere príležitostne aj iné práce , inak by sám neuvádzal svoj zárobok vo výške 1900 eur. Čiže súd si ustálil ako otcov netto mesačný príjem v sume 1760 eur a 140 eur (rozdiel 1900 eur a eur) ako pohyblivú zložku.
57. Pri určovaní výšky výživného otcovi súd vychádza z zaužívanej súdnej praxe, že výživné deti (vzhľadom na vek detí) tvorí „najviac“ 20 % sumy z čistého príjmu povinného rodiča deleno počet detí výživou odkázaných na povinného rodiča. 20% z príjmu otca v čase rozhodovania vo veci (1760 eur ) predstavuje 352 eur, zaokrúhlene 350 eur na obe maloleté deti. Súd predmetnú sumu rozdelil medzi deti tak, že na K. určil výživné vo výške 200 eur a na mal. K. v sume 150 eur a je toho názoru, že takto určené výživné je objektívne. Pritom sám otec navrhoval výživné na K. 150 eur a na K. 160 eur mesačne. Súd pri určovaní výživného neakceptoval matkou prezentované špeciálne výdavky na vitamíny pre deti, lebo ničím nepreukázala ich odborné odporučenie a ani ich kúpu reálne nepreukázala. Vzhľadom na preukázané majetkové pomery rodičov ( osobitne dva byty len vo výlučnom vlastníctve matky, otec nevlastní žiadnu nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve) a určenú výšku výživného má súd za to, že takto určené výživné je spravodlivé. Súd prihliadal na to, že každý druhý týždeň sa realizuje styk otca s deťmi, avšak na to má otec možnosť použiť svoj deklarovaný príjem prevyšujúci príjem od jeho zamestnávateľa.
58. Súd nepripustil vykonanie dokazovania výsluchom detí prostredníctvom kolízneho opatrovníka ani vykonanie znaleckého dokazovania z dôvodu, že nemal kumulatívne splnené hmotnoprávne podmienky pre zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti. Za takto zisteného skutkového stavu by znalecké dokazovanie bolo nehospodárne a neúčelné. Súd mal aj z vyjadrení matky preukázané, že otec je dobrým a starajúcim sa otcom, ktorý o deti záujem má avšak ak nebudú splnené vyššie už uvádzané všetky podmienky , súd nemôže deti zveriť do SOS.
59. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.( § 27 ods. 1 Zákona o rodine )
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.( § 27 ods. 2 Zákona o rodine)