Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Cb-13-2021.pdf
PDF · 83.53 KB
Case nature
Subarea
14Cb/13/2021
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci žalobcu: Obec M., so sídlom M. XXX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Marián Rušin, PhD., advokát so sídlom Letná 47, 040 01 Košice, IČO: 42 329 230, proti žalovaným: 1./ N., s.r.o. so sídlom M. XX, IČO: XX XXX XXX a 2./ A. O., miesto podnikania M. XX, IČO: XX XXX XXX, o ochranu vlastníckeho práva a navrátenie do pôvodného stavu, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Po právoplatnosti uznesenia vec p o s t u p u j e Obci M..
III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 03.02.2021 bola súdu cestou právneho zástupcu žalobcu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v zmysle petitu podanej žalobu nasledovne:
Žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa obrábania a obsievania poľných ciest - t. j, nehnuteľnosti, vedenej Okresným úradom U., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. M., obec M., ako pozemok, par. č. XXXX, par. r. „C“ zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2733 m2.
Žalovaný v 2. rade je povinný zdržať sa obrábania a obsievania poľných ciest - t. j. nehnuteľnosti, vedenej Okresným úradom U., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. M., obec M., ako pozemok, par. č. XXXX, par. r. „C“ zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2733 m2.
Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne uviesť na náklady žalovaných nehnuteľnosť do pôvodného stavu, aký bol pred jej rozoraním, a to nehnuteľnosť vedenú Okresným úradom U., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. M., obec M., ako pozemok, par. č. XXXX, par. r. „C“ zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2733 m2, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že je obcou a to v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. zákon o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Žalovaní sú podnikateľmi vykonávajúcimi poľnohospodársku činnosť v katastrálnom území žalobcu. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností - ďalej aj ako „Poľných ciest“, ktoré sú vedené Okresným úradom U., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. M., obec M.. Tieto nehnuteľnosti - Poľné cesty - sú spoločným zariadením, t.j. účelovou cestnou komunikáciou slúžiacov pre prístup k pozemkom, t.j. k poliam poľnohospodárov podľa § 22 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Na základe podnetov žalobca zistil, že poľné cesty nie je možné využívať na stanovený účel, pretože boli poškodené - rozorané žalovanými a sú obsievané a obrábané žalovanými na poľnohospodársku
produkciu. Žalobca ďalej uviedol, že bol občanmi, resp. iných poľnohospodárov požiadaný, aby ako správca a vlastník poľných ciest umožnil prístup, čo však vzhľadom na obsiatie poľných ciest podľa svojho tvrdenia vykonať nemohol. Dňa 10.04.2019 preto žalobca uverejnil verejnou vyhláškou výzvu na odstránenie zásahu do výkonu vlastníckeho práva, ktorou žiadal dotknutých poľnohospodárov (o. i. aj žalovaných), aby prestali užívať poľné cesty na iný ako zákonom stanovený účel. K dohode stán aj napriek snahám žalobcu nedošlo.
3. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
4. Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
5. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
6. Podľa § 10 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
7. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
8. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 1 ods. 2 cestného zákona, pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie.
10. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona, miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií.
11. Podľa § 3c ods. 1 písm. d) cestného zákona, štátny odborný dozor nad pozemnými komunikáciami vykonávajú nad miestnymi komunikáciami a účelovými komunikáciami obce.
12. Podľa § 3c ods. 2 cestného zákona, orgány štátneho odborného dozoru dbajú na zabezpečenie ochrany pozemných komunikácií a dozerajú, či sa dodržiavajú povinnosti a podmienky užívania pozemných komunikácií ustanovené týmto zákonom, predpismi vydanými na jeho vykonanie, ako aj opatrenia cestných správnych orgánov.
13. Podľa § 3c ods. 3 cestného zákona, ak zistí orgán štátneho odborného dozoru závadu, vyzve právnickú osobu alebo fyzickú osobu zodpovednú za dodržiavanie ustanovených povinností, aby sa postarali o nápravu; pri výkone dozoru môže dávať príkazy a zákazy, ako aj robiť vhodné dočasné opatrenia na odstránenie závad.
14. Podľa § 3c ods. 4 cestného zákona, ak nebude postarané o nápravu, vydá orgán štátneho odborného dozoru rozhodnutie, v ktorom nariadi postarať sa o nápravu, prípadne aj o zastavenie nezákonne vykonávaných činností.
15. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) sú tieto orgány pri plnení svojich úloh aj oprávnené zakázať konanie osôb a zastaviť činnosť organizácií, prípadne zakázať pokračovanie v nej, ak ohrozujú komunikáciu alebo
bezpečnosť premávky na nej. Na konanie podľa cestného zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 23 cestného zákona).
16. Podľa § 2 ods. 3 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), na odstránenie zisteného ohrozenia môže orgán štátneho odborného dozoru najmä:
a) vyzvať na zjednanie nápravy zodpovednú osobu alebo organizáciu ústnym prerokovaním, písomným oznámením, záznamom do stavebného denníka alebo zápisom do protokolu s uložením záväznej lehoty,
b) ústne, písomným oznámením, záznamom do stavebného denníka alebo zápisom do protokolu zakázať pokračovať v ohrozujúcom konaní a činnostiach.
17. Podľa § 3d ods. 4 cestného zákona, účelové komunikácie sú vo vlastníctve štátu alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb.
18. Podľa § 9 ods. 5 cestného zákona, pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.
19. Podľa § 12 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), zjazdnosť diaľníc, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému stavu a stavebnému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať.
20. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo prevádzkovateľmi činností v okolí diaľníc, ciest a miestnych komunikácií,
21. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Existencia a splnenie procesných podmienok je predpokladom poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu článku 1 CSP. Súd je povinný zisťovať ich existenciu a splnenie v každom štádiu konania.
22. Jednou z neodstrániteľných podmienok konania je právomoc, ktorá je odrazom zásady legitimity a predstavuje oprávnenie určitého štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie
23. Civilný sporový poriadok v § 3 upravuje právomoc všeobecných súdov v tom zmysle, že určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú civilné spory a iné civilné právne veci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súdy neprejednávajú a nerozhodujú právne veci vyplývajúce z verejnoprávnych vzťahov, s výnimkou prípadov, ak zákon výslovne zveruje takého právne veci do právomoci civilného súdu (viď. § 4 CSP). Absencia civilnej právomoci má vždy za následok zastavenie konania a postúpenie veci na prejednanie a rozhodnutie tomu orgánu, do ktorého právomoci daná vec patrí (viď. § 10 CSP).
24. V danej veci sa žalobca žalobou domáha uložiť žalovaným povinnosť vrátiť do pôvodného stavu pozemok, na ktorom je postavená účelová komunikácia.
25. Výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov štátneho odborného dozoru vo veciach pozemných komunikácií upravuje zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len cestný zákon).
26. Účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Pre povolenie stavby účelovej komunikácie platí ustanovenie § 16 cestného zákona. Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka
27. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c cestného zákona na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií. Ďalšie povinnosti obciam vyplývajú z vlastníctva účelových komunikácií; napr. udržiavanie komunikácií v stave zodpovedajúcom určenému účelu.
28. Z citovaných ustanovení cestného zákona ako aj citovaných ustanovení vyhlášky, ktorou sa tento zákon vykonáva vyplýva, že otázky užívania účelových komunikácií nie sú inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym oprávnením. Žalobca sa žalobou domáha ochrany svojho vlastníckeho práva pričom žiada, aby súd zaviazal žalovaných na vrátenie účelovej komunikácie do pôvodného stavu. Jeho žaloba teda smeruje k úprave užívania pozemnej komunikácie, ktoré toho času nie je možné, avšak možnosť ukladania povinností v tejto oblasti je svojou povahou verejnoprávne oprávnenie upravené osobitným predpisom a nie súkromnoprávnym sporom. O právach a povinnostiach vo vzťahu k pozemným komunikáciám je oprávnený rozhodnúť len príslušný správny orgán a nie všeobecný súd v rámci súkromnoprávnej žaloby.
29. Navyše podľa názoru súdu pokiaľ došlo k takému poškodeniu komunikácie, pre ktoré táto nie je zjazdná, je úlohou žalobcu (ktorý v tomto vzťahu vystupuje ako vlastník, správca ale aj orgán štátneho dozoru) vrátiť túto komunikáciu do pôvodného stavu, a to na náklady toho, kto tento stav spôsobil.
30. Podľa názoru súdu tak až neuhradenie nákladov uvedenia komunikácie do pôvodného stavu je možné chápať ako súkromnoprávny spor obce v pozícii veriteľa a tej osoby, ktorá si ako dlžník nesplnila svoju povinnosť plniť riadne a včas.
31. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
33. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z toho, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu, že žalobca podal na súd podanie, o ktorom súd nemá právomoc rozhodnúť.
34. Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru, že k zastaveniu konania došlo zavinením na strane žalobcu, avšak keďže žalovanému v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.