Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/61/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

– 2 –

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C., právne zastúpenej advokátom Mgr. Iankom Troiakom, IČO: 45 022 429, so sídlom Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, proti žalovaným I/ D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX F. a II/ G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. D. XXXX/XX, XXX XX C., obidvom právne zastúpeným Ondrejka & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 47 235 985, so sídlom J. Kozáčeka 5, 960 01 Zvolen, o uloženie povinnosti strpieť zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností a o uloženie povinnosti strpieť výkon vecného bremena, takto

rozhodol:

– 2 –

I. Súd konanie v časti o uloženie povinnosti žalovaným I/ a II/ strpieť zápis vecného bremena doživotného užívania v prospech žalobkyne na nehnuteľnostiach – H. I. XX, nachádzajúceho sa na X. J. bytového domu súpisné číslo XXXX, K. XX, L. M. B. D. K. C., ktorý je postavený na pozemkoch CKN parc.č. 376/10, 375/2, 233/2 a 225/2 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a na príslušenstve domu vo veľkosti 4933/340740-tinách, nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., N. C., okres Krupina evidovaných na Okresnom úrade Krupina, odbore katastrálnom na LV č. XXXX pod BLV poradové číslo 58, do katastra nehnuteľností z a s t a v u j e a v tejto časti vec p o s t u p u j e na ďalšie konanie Okresnému úradu Krupina, odbor katastrálny.

II. Súd žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovaným I/ a II/ strpieť výkon vecného bremena doživotného užívania žalobkyňou na nehnuteľnostiach - H. I. XX, L. E. L. X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, K. XX, L. M. B. D. K. C., ktorý je postavený na pozemkoch CKN parc.č. 376/10, 375/2, 233/2 a 225/2 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a na príslušenstve domu vo veľkosti 4933/340740-tinách, nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., N. C., okres Krupina evidovaných na Okresnom úrade Krupina, odbore katastrálnom na LV č. XXXX pod BLV poradové číslo 58, z a m i e t a.

III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovaným I/ a II/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.

odôvodnenie:

– 11 –

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa „25.08.2022“, ktorá bola doručená súdu dňa 25.08.2023 v spojení s jej opravou a doplnením zo dňa 06.03.2024, ktoré bolo doručené súdu dňa 06.03.2024, domáhala voči žalovaným uloženia povinnosti strpieť zápis vecného bremena doživotného užívania v prospech nej na nehnuteľnostiach – H. I. XX, L. E. X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, vchod XX, L. M. B. D. K. C., ktorý je postavený na pozemkoch CKN parc.č. 376/10, 375/2, 233/2 a 225/2 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a na príslušenstve domu vo veľkosti 4933/340740-tinách, nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., N. C., okres C., evidovaných na Okresnom úrade Krupina, odbore katastrálnom na LV č. XXXX pod BLV poradové číslo 58 (ďalej len „byt“) do katastra nehnuteľností a súčasne uloženia povinnosti žalovaným strpieť výkon vecného bremena doživotného užívania ňou predmetného bytu. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že do apríla 2017 bola výlučnou vlastníčkou bytu. Po rozvode manželstva a po vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) mala bývalému manželovi B. B., nar. XX.XX.XXXX vyplatiť sumu vo výške 10.900,- Eur. Nakoľko v stanovenej lehote si túto sumu nevedela zabezpečiť a vyplatiť ju bývalému manželovi z titulu vyporiadania zaniknutého BSM, bývalý manžel podal návrh na vykonanie exekúcie na jej majetok, ktorá bola vedená na Exekútorskom úrade JUDr. Jozefa Ďuricu pod Sp.zn. EX 324/17. Po začatí exekúcie bývalý manžel jej navrhol, že návrh na exekúciu vezme v celom rozsahu späť a požiada o zastavenie exekučného konania, ak mu prevedie do vlastníctva byt. Nakoľko bola v strese a pod tlakom bývalého manžela a ďalších okolností, nakoľko mala súdnym exekútorom zablokovaný bankový účet, nariadené zrážky zo mzdy, ako aj zablokovaný všetok majetok, keď sa súčasne musela starať o ich spoločnú maloletú dcéru, uzatvorila dňa 05.04.2017 s bývalým manželom kúpnu zmluvu č. V384/2017, ktorou na bývalého manžela previedla vlastnícke právo k bytu. Vypracovanie kúpnej zmluvy zabezpečil bývalý manžel, pričom ona nemala možnosť sa vopred a dôkladne oboznámiť s jej znením. Mala však od bývalého manžela prísľub, že kúpna zmluva bude obsahovať aj dohodu o vecnom bremene, na základe ktorej bude môcť doživotne užívať byt. S prihliadnutím na tieto skutočnosti bola určená aj kúpna cena, ktorá v tom čase nezodpovedala reálnym cenám za obdobné nehnuteľnosti, keď bola určená približne v polovičnej výške, pričom ani kúpna cena dojednaná v kúpnej zmluve jej nebola zo strany bývalého manžela nikdy vyplatená. Po podpise kúpnej zmluvy, bola exekúcia na návrh bývalého manžela zastavená. V článku V. kúpnej zmluvy bolo dojednané zriadenie vecného bremena vo forme doživotného bývania a užívania bytu v jej prospech. Toto vecné bremeno však nedal bývalý manžel zapísať do katastra nehnuteľností. Po uzavretí kúpnej zmluvy užívala byt spolu so spoločnou maloletou dcérou. Bývalý manžel po celý čas však porušoval jej právo užívania bytu, vyhadzoval ju z bytu a to aj za pomoci polície. V júli 2022 byt vyhorel, na to bývalý manžel ho predal žalovaným, ktorí sú aktuálnymi vlastníkmi bytu. Zo všetkého takéhoto postupu bývalého manžela sa v roku „2021“ psychicky zrútila. Ďalej v žalobe uviedla, že iným spôsobom nevie dosiahnuť, aby mohla v byte bývať, len keď bude jej právo doživotného užívania bytu zapísané do listu vlastníctva v katastri nehnuteľností. Preto podala predmetnú žalobu.

2. Uznesením Sp.zn.: -30 zo dňa 13.09.2023 súd podľa (ďalej len „“) vyzval žalovaných, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadrili k žalobe, uviedli vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznávajú.

3. Žalovaní na žalobu a na vyššie uvedené uznesenie reagovali vyjadrením zo dňa 30.09.2023, ktoré bolo doručené súdu dňa 01.10.2023. V tomto vyjadrení žalovaní uviedli, že nárok žalobkyne neuznávajú v celom rozsahu. Mali za to, že žaloba nie je dôvodná. Podstatná časť žalobkyňou uvádzaných tvrdení je pre toto konanie irelevantná. So žalobkyňou nemajú žiaden vzťah, z ktorého by si mohla uplatňovať ňou uvádzané nároky a takýto vzťah nie je možné vyvodiť ani z ich vlastníctva k bytu. Popreli všetky tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe. Predovšetkým popreli jej tvrdenia, že k bytu došlo k uzavretiu dohody o zriadení vecného bremena v zmysle vecnoprávneho charakteru a že teda toto malo byť zapísané do katastra nehnuteľností. Z článku V. kúpnej zmluvy okrem iného vyplýva, že „účastníci sa dohodli, že k predmetu prevodu sa zriaďuje záväzkové vecné bremeno s obligačnými účinkami“. Podstatnou náležitosťou zmluvy o zriadení vecného bremena je okrem dohody na jej obsahu aj vyjadrenie vôle jej účastníkov, že zmluvu uzavierajú s vecnoprávnymi účinkami, a to mimo akúkoľvek pochybnosť. Z predmetnej kúpnej zmluvy zjavne žiadna takáto vôľa nevyplýva, práve naopak, je tam „evidentne“

konštatované, že ide o záväzkové vecné bremeno s obligačnými účinkami, teda k uzavretiu dohody o zriadení vecného bremena medzi účastníkmi kúpnej zmluvy nedošlo. Kúpna zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie a ani náznaky, že by vecné bremeno malo mať vecnoprávne účinky. Akékoľvek domnienky (dokonca nepravdivé) žalobkyne sú preto irelevantné. Ak má žalobkyňa za to, že má právo na užívanie bytu, tak vzhľadom na zmluvné dojednanie sa má obrátiť na svojho bývalého manžela, nakoľko z daného záväzku môže byť zaviazaný len on ako prípadný obligačný dlžník. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe tvrdí, že jej z kúpnej zmluvy bývalý manžel nevyplatil kúpnu cenu, toto tvrdenie a táto skutočnosť je pre toto konanie irelevantná, a navyše nepravdivá, nakoľko z článku II. kúpnej zmluvy vyplýva, že žalobkyňa ako predávajúca svojim podpisom na kúpnej zmluve potvrdila prevzatie kúpnej ceny. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe naznačuje, že bola v podstate bývalým manželom „pripravená o byt“, nakoľko sa dôkladne s kúpnou zmluvou neoboznámila, a teda že ju uzavrela v strese a pod tlakom, ani táto ňou tvrdená okolnosť nie je pravdivou a je pre dané konanie irelevantnou. Z článku VI. kúpnej zmluvy napokon vyplýva, že žalobkyňa ako predávajúca svojim podpisom na kúpnej zmluve potvrdila, že kúpnu zmluvu uzavrela na základe svojej slobodnej vôle, že táto nebola uzavretá v tiesni a za jednostranne nevýhodných podmienok, ďalej že si ju prečítala a porozumela jej. Je preto nutné konštatovať, že v tomto konaní nie sú pasívne legitimovanou stranou sporu, pretože žalobkyňou tvrdené nároky nevyplývajú z hmotného práva. Z kúpnej zmluvy nepochybne vyplýva, že k bytu nebolo zriadené žiadne vecné bremeno s vecnoprávnymi účinkami nehovoriac o tom, že vecné bremeno vzniká až vkladom do katastra nehnuteľností, preto takéto vecné bremeno ako tvrdí žalobkyňa nevzniklo. Z predmetnej kúpnej zmluvy voči žalobkyni nemajú žiadne záväzky a je zrejmé, že ich nemožno odvodiť ani z ich vlastníctva k bytu. Tiež mali za to, že nie je možné vyhovieť žalobe v tom, aby im bola uložená povinnosť strpieť „nejaký zápis“. Ak má žalobkyňa za to, že má „nejaké právo“, ktoré by bolo možné v katastri nehnuteľností zapísať, nič jej nebráni, aby podala na príslušný okresný úrad návrh na vklad tohto práva do katastra nehnuteľností. Z týchto dôvodov žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Uznesením Sp.zn.: -46 zo dňa 20.10.2023, súd vyzval žalobkyňu, aby v lehote 15-tich dní od doručenia uznesenia sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaných, uviedla ďalšie skutočnosti a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Uznesenie bolo vydané podľa . Žalobkyni prostredníctvom právneho zástupcu bolo uznesenie a vyjadrenie žalovaných k žalobe doručené dňa 09.11.2023. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaných a ani na vyššie uvedené uznesenie súdu nereagovala.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne ako strany sporu, listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

6. Podľa výpisu z LV č. XXXX (čiastočný) pre okres Krupina, pre N. C. a pre katastrálne územie C. vyhotoveného cez Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 10.08.2022 a zo dňa 12.04.2023 ako výluční vlastníci v 1/1-ine v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov pod BLV 58 sú k bytu I. XX L. E. L. X. J. bytového domu súpisné číslo XXXX K. K. XX zapísaní žalovaní. Bytový dom je postavený na pozemkoch CKN parc.č. 376/10, 375/2, 233/2 a 225/2, ku ktorým pozemkom parc.č. 233/2, 375/2 a 376/10 je evidovaný právny vzťah na LV č. XXXX, k pozemku parc.č. 225/2 právny vzťah nie je evidovaný na liste vlastníctva. Žalovaní sú v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov zapísaní na tomto LV tiež ako spoluvlastníci 4933/340740-tinách podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve. Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva č. V 1003/2022 zo dňa 27.07.2022 – pvz. 990/22. Z tohto LV č. XXXX, z jeho časti CLV: Ťarchy nevyplýva, že by v ťarchách k uvedenému bytu bolo zapísané vecné bremeno vo forme doživotného bývania a užívania bytu žalobkyňou.

7. Z kúpnej zmluvy č. V384/2017 súd zistil, že táto kúpna zmluva bola uzatvorená podľa a nasl. , v znení neskorších predpisov o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Kúpnu zmluvu uzatvorili žalobkyňa ako predávajúca a B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, XXX XX C. ako kupujúci. Predmetom kúpnej zmluvy bol predmetný byt včítane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, príslušenstve a zariadeniach bytového domu vo veľkosti 4933/340740-tinách. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 05.04.2017, podpis žalobkyne ako predávajúcej na kúpnej zmluve úradne osvedčený dňa 05.04.2017 podľa osvedčovacej knihy č. 024/2017 Okresného úradu Krupina. Kúpna cena za predmetný byt bola medzi stranami dojednaná v článku II. kúpnej zmluvy na sumu 12.000,- Eur s tým, že predávajúcej bola vyplatená zo strany kupujúceho v hotovosti k rukám pred podpisom zmluvy, čo predávajúca potvrdila svojim

vlastnoručným podpisom na tejto zmluve. Zmluvné strany vyhlásili, že výslovne súhlasia s takýmito platobnými podmienkami. Podľa článku IV. kúpnej zmluvy, ktorý je označený ako „Intabulačná doložka“ účastníci kúpnej zmluvy navrhli Okresnému úradu Krupina – katastrálny odbor vykonať zápis na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia C. v časti ALV Majetková podstata: bez zmeny, v časti BLV Vlastníci a iné oprávnené osoby: B. B., D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, XXX XX C. v 1/1-ine k celku a v časti CLV Ťarchy: bez zmeny. V článku V. kúpnej zmluvy, ktorý je označený ako „Vecné bremeno“ účastníci kúpnej zmluvy sa spoločne dohodli, že k predmetu prevodu „sa zriaďuje záväzkové vecné právo s obligačnými účinkami a to právo doživotného užívania vyššie citovaného bytu vrátane súčastí a príslušenstva v prospech predávajúceho, ktorý sa bude podieľať pomerne v 1/2 na nákladoch spojených s užívaním nehnuteľnosti“. V článku VI. kúpnej zmluvy je uvedené, že zmluvné strany sú spôsobilé na právne úkony a ich zmluvná voľnosť nie je obmedzená, tiež berú na vedomie, že do právoplatného rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sú svojimi zmluvnými prejavmi viazané. Tiež zmluvné strany tu vyhlásili, že túto zmluvu uzavreli na základe ich slobodnej vôle, zmluva nebola uzavretá v tiesni a za jednostranne nevýhodných podmienok, ďalej že si zmluvu prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali.

8. Upovedomením o začatí exekúcie Sp.zn. EX 324/17-5 zo dňa 05.03.2017 súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen súdny exekútor upovedomil žalobkyňu, že dňa 15.02.2017 začalo exekučné konanie, ktoré sa vykoná spôsobom 1. Zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, 2. Prikázaním pohľadávky z účtu v banke pre vymáhanie istiny v exekučnom konaní 10.900,- Eur včítane príslušenstva na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol platobný rozkaz: č.k. -23 vydaný Okresným súdom Zvolen dňa 21.11.2016, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 24.12.2016 s tým, že exekučné konanie začalo na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 15.02.2017, ktorým bol B. B., nar. XX.XX.XXXX, J. XXXX, XXX XX C. voči žalobkyni ako povinnej.

9. Žalobkyňa na preukázanie tvrdenia, že v júli 2022 byt vyhorel predložila uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru Zvolen, odboru kriminálnej polície 1. oddelenia vyšetrovania, J. Švermu č. 1900/4, 960 69 Zvolen zo dňa 29.12.2022 Sp.zn.: ČVS:ORP-370/1-VYS-ZV-2022 a zápisnicu o výsluchu svedka – poškodeného zo dňa 04.07.2022 spísanú s ňou v predmetnom vyšetrovacom konaní, z ktorých listinných dôkazov vyplýva, že trestné stíhanie pre prečin všeobecného ohrozenia podľa , , s poukazom na ku ktorému došlo tak, že doposiaľ neznámy páchateľ dňa 02.07.2022 v čase približne od 13.00 hod. do 15.15 hod. v H. I. XX L. X. J. bytového domu na adrese C., B. D. XXXX/XX, zapísanom na LV č. XXXX v k.ú. C., ktorý v tom čase bol v osobnom vlastníctve poškodeného B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., J. XXXX/X, a v ktorom v tom čase bývala poškodená A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., doposiaľ presne nezisteným spôsobom v doposiaľ presne nezistenej časti tohto bytu, pravdepodobne v priestoroch balkóna prislúchajúcemu k uvedenému bytu, založil požiar, ktorý sa následne rozšíril do vnútorných priestorov tohto bytu, čím došlo k znehodnoteniu a poškodeniu vnútorných priestorov tohto bytu a vybavenia bytu, keď požiarom došlo tiež k poškodeniu balkóna a vnútorných priestorov H. I. XX L. X. J. totožného bytového domu vo vlastníctve B. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., B. D. XXXX/XX, a k poškodeniu došlo tiež aj vnútorných priestorov H. I. X L. X. J. uvedeného bytového domu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov E. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. D. XXXX/XX a K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. D. XXXX/XX, čím bola menovaným poškodeným spôsobená škoda vo výške dosahujúcej najmenej 26.600,- Eur, bolo podľa prerušené, lebo v priebehu vyšetrovania sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

10. Z Čestného vyhlásenia B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX C. zo dňa 01.10.2023, ktoré na dôkaz predložili žalovaní vyplýva, že v súvislosti s prevodom vlastníctva, resp. vlastníckeho práva k H. I. XX L. X. J. K. bytovom dome súpisné číslo XXXX, vchod XX (k.ú. C., LV č. XXXX) z jeho exmanželky A. B. na jeho osobu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.04.2017 nebolo vôľou v tejto zmluve uvedených účastníkov zriadiť k bytu pre A. B. vecné bremeno – právo doživotného užívania s vecnoprávnymi účinkami. A. B. mala možnosť sa s kúpnou zmluvou pred jej uzavretím oboznámiť, kúpna cena z kúpnej zmluvy jej bola riadne vyplatená.

11. Z výsluchu žalobkyne ako strany sporu súd zistil, že čo sa týka kúpnej zmluvy, tak bola oklamaná. V zásade kúpna zmluva nebola pod nátlakom, ale bola uzatvorená za takých okolností, že prišla z nočnej,

bývalý manžel jej predložil papier, kúpnopredajnú zmluvu. Vopred nerokovali o kúpnej zmluve. Predtým deň dostala „papier“ od exekútora, ona o tomto papieri bývalému manželovi povedala. Povedala mu, že sa začína exekúcia. Na to hneď išiel zrušiť exekúciu, bývalý manžel ju vzal do auta, išli za exekútorom, aby sa to zrušilo. Z exekútorského úradu išli naspäť do C., do budovy úradu práce, na vrchnom poschodí sa nachádza kataster. Bývalý manžel kúpnu zmluvu jej dal prečítať, túto si prečítala, nie však dôkladne, ale ju podpísala. Povedal jej, že sa „to“ prepíše „skrátka“ na neho, ale že ona tam bude mať doživotné právo. Doživotné právo je uvedené v kúpnej zmluve, ale bývalý manžel to napokon nedal na kataster. Na kataster predložil zmluvu, že je on vlastníkom bytu, ale nedal na kataster to, že ona tam má vecné bremeno. Kúpnu zmluvu má vo svojej dispozícii, predložil jej ju bývalý manžel. Že zmluvu nedal v takomto znení na kataster sa dozvedela v roku 2017. Keď začal prvý covid bola v zahraničí, pracovala v zahraničí. Vtedy začala uvažovať, ako mohla takú „blbosť“ podpísať. Požiadala dcéru, aby jej pozrela do katastra nehnuteľností. Bolo tam uvedené, že majiteľom bytu je bývalý manžel. Potom išla na kataster, za advokátkou, tá jej vysvetlila, že vecné bremeno, pokiaľ je uvedené v kúpnej zmluve, musí sa uviesť na kataster, teda do katastra. Následne išla za notárom, bola v domnení, že tento je advokátom, oslovila ho, či ju nebude zastupovať. Na fotokópiu kúpnej zmluvy, ktorú mala vo svojej dispozícii jej dopísal „vložiť vecné bremeno do katastra“. Následne jej doporučil obrátiť sa na advokáta. Na kataster o zápis vecného bremena podľa kúpnej zmluvy sa doposiaľ neobrátila. V predmetnom byte nebýva dva roky, byt bol „podpálený“. Na súčasných majiteľov bytu sa so svojim nárokom pred podaním žaloby na súd neobrátila, žalobu podávala „skôr“, ako sa títo stali novými majiteľmi bytu. K jej vysťahovaniu z bytu došlo požiarom. Kto vypracovával text kúpnej zmluvy to nevedela uviesť. Keď jej prišiel "papier" od exekútora Ďuricu, tak nemala žiadne obmedzenia, prišiel jej len papier, že sa začína exekúcia. Bývalý manžel jej nepovedal, že právo doživotného bývania bytu bude platné len dovtedy, kým bude vlastníkom bytu on.

12. Podľa , podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ , alebo iný zákon neustanovuje inak.

13. Podľa , súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

14. Podľa , iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

15. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

16. Podľa , ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

17. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

18. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

19. Podľa , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

20. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

21. Podľa , vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

22. Podľa , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

23. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

24. Podľa , prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

25. Podľa , právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

26. Podľa , právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pri tom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

27. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

28. Podľa , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

31. Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len „účastník konania“).

32. Podľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.

33. Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).

34. Žalobkyňa sa v konaní voči žalovaným domáhala dvoch nárokov, uloženia povinnosti žalovaným strpieť zápis vecného bremena doživotného užívania v jej prospech k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobnom petite (k bytu) a uloženia povinnosti žalovaným strpieť výkon vecného bremena doživotného užívania ňou v nehnuteľnostiach špecifikovaným v žalobnom petite (byte), ktoré nehnuteľnosti (byt, ďalej už len „byt“) žalovaní nadobudli kúpnou zmluvou od jej bývalého manžela B. B., nar. XX.XX.XXXX. Žalobu dôvodila tým, že bola do apríla 2017 výlučnou vlastníčkou bytu v 1/1-ine, ktorý pôvodne patril do bezpodielového spoluvlastníctva jej a jej bývalému manželovi B. B., nar. XX.XX.XXXX ako manželom. Po rozvode manželstva a po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov k predmetnému bytu, stala sa výlučnou vlastníčkou tohto bytu s tým, že sa zaviazala vyplatiť bývalému manželovi z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov k bytu sumu 10.900,- Eur, ktorú sumu nezaplatila v dojednanej lehote z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Bývalý manžel túto pohľadávku vymáhal v exekučnom konaní, keď v snahe vyhnúť sa exekuovaniu tohto majetku následne

uzatvorila s bývalým manželom kúpnu zmluvu č. V 384/2017 zo dňa 05.04.2017, ktorou predala manželovi byt do výlučného vlastníctva v 1/1-ine s tým, že v článku V. kúpnej zmluvy sa s bývalým manželom dojednali na zriadení vecného bremena vo forme doživotného bývania a užívania bytu v jej prospech. Vecné bremeno doposiaľ nebolo zapísané do katastra nehnuteľností, pričom bývalý manžel následne byt predal žalovaným s tým, že v júli 2022 tento vyhorel a od tohto času preto byt neužíva.

35. a stanovuje, že vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa držať, alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe ( ). Vecné bremená vznikajú tiež písomnou zmluvou, pričom k nadobudnutiu práva zodpovedajúceho vecným bremenám je nutný vklad do katastra nehnuteľností ( ). Pre uzavretie zmluvy o vecnom bremene platia príslušné ustanovenia o právnych úkonoch, keď je to predovšetkým a nasledujúce . Z povahy vecných bremien vyplýva, že podstatnou náležitosťou je dohoda o obsahu vecného bremena, kde predovšetkým by mala byť riadne určená nehnuteľnosť, ku ktorej sa zriaďovaným vecným bremenom obmedzuje vlastnícke právo, tiež by mala byť vymedzená nehnuteľnosť, s vlastníctvom ktorej je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne určená osoba, ktorej právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Obsah vecného bremena je treba v zmysle vyjadriť v zmluve určite a zrozumiteľne. Súčasne je nutné za podstatnú náležitosť považovať i vyjadrenie vôle účastníkov, že uzatvárajú zmluvu s vecnoprávnymi účinkami.

36. Obmedziť vlastníka nehnuteľnej veci v prospech iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať, možno i na základe obligačného práva. Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať ( ). Ide však o vzťah len medzi veriteľom a dlžníkom.

37. Z vykonaného dokazovania pred súdom vyplynulo, že v kúpnej zmluve, ktorú uzatvorila žalobkyňa ako predávajúca a jej bývalý manžel B. B. ako kupujúci dňa 05.04.2017 č. V 384/2017 a ktorej predmetom kúpnej zmluvy bol v žalobnom petite označený byt, si strany kúpnej zmluvy teda žalobkyňa a jej bývalý manžel v článku V. dojednali, že k predmetu prevodu (bytu) sa zriaďuje záväzkové vecné bremeno s obligačnými účinkami a to právo doživotného bývania a užívania bytu vrátane súčastí a príslušenstva v prospech predávajúceho, teda v prospech žalobkyne, ktorá sa zaviazala podieľať pomerne v 1- ici na nákladoch spojených s užívaním nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania ďalej nesporne vyplynulo, že žalovaní sú v súčasnom období v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov v 1/1-ine výlučnými vlastníkmi bytu, ktorá skutočnosť vyplýva z LV č. XXXX, pre okres Krupina, pre Obec C. a pre katastrálne územie C., ktorý na dôkaz v konaní predložila žalobkyňa. Žalovaní sú zapísaní ako vlastníci v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov v 1/1-ine k bytu pod BLV 58 tohto listu vlastníctva. Z obsahu tohto listu vlastníctva ďalej vyplýva, že v časti CLV označenom ako: Ťarchy, nie je zapísané vecné bremeno, resp. právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech žalobkyne vo forme doživotného užívania predmetného bytu vrátane jeho súčastí a príslušenstva. Z ustanovenia posledná veta vyplýva, že na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. I z ustanovenia katastrálneho zákona vyplýva, že práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak s tým, že podľa tohto katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak, keď medzi takéto práva patrí i vecné bremeno. Pokiaľ teda žalobkyňa v konaní mala za to, že kúpnou zmluvou, ktorú uzatvorila s bývalým manželom došlo na základe tejto kúpnej zmluvy aj k uzavretiu zmluvy medzi ňou a bývalým manželom o zriadení vecného bremena vo forme doživotného užívania v prospech nej k predmetnému bytu ako práva s vecnoprávnymi účinkami, nepochybne na vznik takéhoto práva sa vyžaduje vklad do katastra nehnuteľností, lebo len týmto zákonným spôsobom môže takéto právo vzniknúť. Nemožno opomenúť, že právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení, tak ako to vyplýva z katastrálneho zákona. V konaní medzi stranami bolo nesporné, že k takémuto vkladu do katastra nehnuteľností vecného bremena v prospech žalobkyne k bytu vo forme doživotného užívania doposiaľ nedošlo. Preto žalobkyňa v zmysle

posledná veta doposiaľ nenadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu s vecnoprávnymi účinkami, keď potom je dôvodná obrana žalovaných v konaní, že niet právneho dôvodu na základe ktorého by boli povinní trpieť výkon vecného bremena žalobkyňou. Títo osobne neprijali ani žiaden osobný záväzok, na trpenie tohto práva preto žaloba o uloženie povinnosti žalovaným strpieť výkon vecného bremena doživotného užívania žalobkyňou v byte, ktorého sú žalovaní vlastníkmi, nie je dôvodná. Súd žalobu žalobkyne v tejto časti zamietol, nakoľko žalovaní nemajú žiadnu zákonnú povinnosť strpieť výkon vecného bremena vo forme doživotného užívania bytu žalobkyňou, ktorého sú vlastníkmi, nakoľko žalobkyňa toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu s vecnoprávnymi účinkami, ktoré by sa vzťahovali na žalovaných ako nasledujúcich vlastníkov bytu nenadobudla. Vecné bremeno nie je zapísané vkladom v katastri nehnuteľností, nie je teda vecným bremenom v zmysle a nasledujúcich , keď potom nemá ani účinky vecného bremena, a preto nie je spojené s vlastníctvom bytu. Z týchto dôvodov povinnosť strpieť výkon vecného bremena nemôže patriť žalovaným ako súčasným vlastníkom bytu. Žalovaní v konaní nemajú ani osobný záväzok strpieť doživotné užívanie bytu žalobkyňou, pretože sa na takýto osobný záväzok nezaviazali žiadnou zmluvou, žiadnou dohodou. Napokon žalobkyňa uvedené v konaní ani netvrdila, domáhala sa uloženia povinnosti žalovaným strpieť výkon vecného bremena doživotného užívania bytu ako práva s vecnoprávnymi účinkami majúc za to, že žalovaní ako nasledujúci vlastníci bytu sú povinní strpieť výkon tohto práva, ktoré podľa tvrdení žalobkyne zaťažuje nehnuteľnosť, teda byt, ktorého sú vlastníkom žalovaní. Žalobkyňa v konaní žiadnym dôkazom nepreukázala, že by nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu vkladom do katastra nehnuteľností. Sama v konaní uvádzala, že toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu v katastri nehnuteľností nie je zapísané. Pokiaľ teda právo zodpovedajúce vecnému bremenu, tak ako tvrdila žalobkyňa, že jej patrí, nie je zapísané v katastri nehnuteľností, žalovaní nemajú povinnosť strpieť výkon tohto práva. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne v časti o uloženie povinnosti žalovaným strpieť výkon vecného bremena zamietol. Na návrh žalobkyne nevykonal dôkaz výpoveďou jej bývalého manžela B. B. ako svedka k obsahu Čestného prehlásenia zo dňa 01.10.2023, nakoľko vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné a nič nemeniace na zistení, že žalobkyňa právo zodpovedajúce vecnému bremenu s vecnoprávnymi účinkami doposiaľ nenadobudla, pretože nedošlo na základe kúpnej zmluvy, ktorá môže mať povahu i kombinovanej zmluvy so zmluvou o zriadení vecného bremena, k jeho vkladu do katastra nehnuteľností. Tvrdenia žalobkyne o tom, že jej nebola vyplatená kúpna cena bývalým manželom za byt, sú v predmetnom spore bez právneho významu, žalobkyňa má v tomto prípade nárok na inú súdnu ochranu. Uvedené platí aj vo vzťahu k okolnostiam, za akých kúpna zmluva bola uzatvorená, keď ak by žalobkyňa spochybňovala jej platnosť, nebolo by opodstatnené sa domáhať z kúpnej zmluvy, ak by mala povahu aj zmluvy o zriadení vecného bremena nároku v podobe výkonu vecného bremena.

38. Súd ďalej dodáva, že zmluva o zriadení vecného bremena je dvojstranným právnym úkonom, ktorý môže byť predmetom výkladu podľa . Pri výklade je treba vychádzať z textu písomnej zmluvy. Ak má byť právo užívania nehnuteľnosti zriadené ako vecné bremeno, musí to z právneho úkonu mimo akejkoľvek pochybnosti táto skutočnosť, resp. toto dojednanie vyplývať. Ak je pre zmluvu predpísaná obligatórne písomná forma, ako je to v prípade i zmlúv o zriadení vecného bremena, je treba pri ich výklade vychádzať z ich textu. Pre posúdenie zmluvy o zriadení vecného bremena je významný len ten prejav vôle, ktorý bol vyjadrený v písomnej forme. Platí to tak pri zmluvách o prevode nehnuteľností, ako i pri zmluvách o zriadení iných vecných práv, ktoré podliehajú vkladu do katastra.

39. Inkriminovaný článok V. kúpnej zmluvy zo dňa 05.04.2017, teda či účastníci tohto právneho úkonu mienili svojou vôľou zriadiť vecné bremeno s vecnoprávnymi účinkami, prináleží posúdiť do právomoci príslušného katastrálneho úradu, nie do právomoci súdu, tak ako to vyplýva z a katastrálneho zákona, z ktorého konkrétne vyplýva, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú i vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“). Katastrálne konanie sa spravuje a nasledujúcimi katastrálneho zákona s tým, že podľa v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a obnove katastrálneho operátu. Podľa ods. 2 katastrálneho zákona, na katastrálne konanie je príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Z ods. 5 katastrálneho zákona vyplýva, že v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Ako súd už dôvodí, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v , medzi ktoré patrí i vecné bremeno sa zapisujú do

katastra vkladom, ak zákon neustanovuje inak. priamo zmocňuje orgán Slovenskej republiky, ktorým je okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť, na zápis práva, teda aj vecného bremena do katastra nehnuteľností. Rozhodovať o zápise vecného bremena do katastra nehnuteľností a z toho vyplývajúcej povinnosti strpieť tento zápis tak nepatrí do právomoci súdu, ale do právomoci príslušného okresného úradu, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Žalobkyňa žalobou mienila dosiahnuť (okrem iného) i strpenie zápisu vecného bremena žalovanými do katastra nehnuteľností, takúto povinnosť nepatrí do právomoci súdu uložiť žalovaným, nakoľko ako súd už dôvodí, o zápise vecného bremena do katastra nehnuteľností rozhoduje príslušný okresný úrad v správnom konaní. Ak tento vydá rozhodnutie o povolení vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností na základe zmluvy, na základe ktorej podľa tvrdení žalobkyne došlo k zriadeniu vecného bremena dohodou, právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia vzniknú právne účinky tohto vkladu, ktoré budú zaväzovať žalovaných, lebo len týmto zákonným spôsobom môže žalobkyňa nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu s vecnoprávnymi účinkami. Príslušný okresný úrad nemusí vyhovieť po preskúmaní zmluvy návrhu na zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností, ale aj takýmto rozhodnutím vydaným v správnom konaní budú účastníci vkladového konania viazaní, a bude ním viazaný i súd.

40. Počas celého konania súd má povinnosť skúmať existenciu svojej právomoci, ktorej nedostatok spôsobuje tzv. neodstrániteľnú vadu konania. V prípade, ak súd zistí, že nedisponuje právomocou vo veci konať, je jeho povinnosťou spoľahlivo ustáliť, do právomoci ktorého orgánu zo sústavy orgánov ochrany práva daná vec patrí.

41. V súdenej veci pokiaľ ide o žalobu žalobkyne v časti, v ktorej sa domáhala uloženia povinnosti žalovaným strpieť zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností, súd dospel k záveru, že rozhodovať o tomto nároku žalobkyne nepatrí do právomoci súdu ale do právomoci Okresného úradu Krupina, katastrálny odbor, preto konanie v časti o tomto nároku žalobkyne zastavil podľa a 10 ods. 1 a spor postúpil tomuto orgánu na ďalšie konanie s tým, že právne účinky spojené s podaním žaloby v tejto časti zostávajú zachované.

42. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.04.2017 č. V 384/2017 v katastri nehnuteľností bol rozhodnutím príslušného katastrálneho úradu povolený. Ak žalobkyňa má za to, že doposiaľ príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom nebolo rozhodnuté, či podľa predmetnej kúpnej zmluvy nadobudla i právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré podľa žalobkyne bolo dojednané v článku V. kúpnej zmluvy, potom je dôvodné, aby príslušný okresný úrad, katastrálny odbor rozhodol, či sa vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností na základe tohto právneho úkonu povoľuje, alebo nepovoľuje, resp. zamieta. Žalobkyňa v správnom konaní bude mať právne prostriedky chrániť svoje práva a oprávnené záujmy prostredníctvom opravných prostriedkov voči nevyhovujúcemu rozhodnutiu, ktoré právne prostriedky jej priznáva.

43. Inak povedané, pokiaľ doposiaľ príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom podľa katastrálneho zákona v katastrálnom konaní nebolo rozhodnuté, či právnemu úkonu obsiahnutému v článku V. kúpnej zmluvy možno priznať vecnoprávne účinky, keď je nepochybné, že takéto rozhodnutie doposiaľ, či už vyhovujúce, alebo nevyhovujúce nebolo vydané, nepatrí do právomoci súdu rozhodnúť o povinnosti strpieť zápis vecného bremena v prospech žalobkyne k bytu vo forme jeho doživotného užívania do katastra nehnuteľností. Napokon v prípade kladného rozhodnutia vydaného v katastrálnom konaní, žalovaní budú nútení tento zápis strpieť.

44. O nároku strán sporu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a .

45. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

47. Žalovaní boli v konaní v jednom nároku žalobkyne uplatnenom voči nim plne úspešní, čo sa týka druhého nároku žalobkyne uplatneného voči nim v konaní, tu žalobkyňa procesne zavinila zastavenie

konania z dôvodu, že rozhodovanie o tomto nároku nepatrí do právomoci súdu, ktorú okolnosť súd vyhodnocuje v prospech žalovaných, pokiaľ ide o rozhodovanie o nároku strán sporu na náhradu trov konania. Žalovaným preto patrí nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %, a to podľa úspechu v konaní a podľa procesného zavinenia zastavenia konania.

48. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

49. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60-tich dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

– 2 –

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).