Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Pc/36/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Čavojskou vo veci navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom C. D. XXX/XX, E. a osoby oprávnenej na výživné A. F., G. B., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom B. XXX, o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX k oprávnenej na výživné A. F., G. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -114 zo dňa 05.04.2016, s účinnosťou od 16.04.2024.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.12.2023 domáhal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k jeho plnoletej dcére A. F., o ktorej bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -114 zo dňa 05.04.2016. Uviedol, že dcéra A. ukončila denné štúdium na D. H. I. J. K. E..

2. Súd mal za vykázané riadne doručenie návrhu spolu s výzvou na vyjadrenie oprávnenej na výživné, pričom táto sa písomne nevyjadrila.

3. Súd v danej veci vykonal pojednávanie dňa 16.04.2023, na ktoré sa dostavil navrhovateľ. Nedostavila sa dcéra navrhovateľa – oprávnená na výživné, ktorá mala predvolanie na pojednávanie doručené fikciou, nakoľko si oprávnená na výživné zásielku neprevzala v odbernej lehote. Vzhľadom na uvedené súd prejednal vec v neprítomnosti oprávnenej na výživné a na tomto pojednávaní rozhodol vo veci samej.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:

5. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -114 zo dňa 05.04.2016 vyplýva, že súd manželstvo rodičov oprávnenej na výživné rozviedol a schválil rodičovskú dohodu a úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, v zmysle ktorej bol otec povinný prispievať na výživu dcéry A. B., t.č. A. F., mesačne sumou 150,- Eur.

6. Z potvrdenia o lustrácii v zozname slovenských škôl vyplýva, že A. F. nie je evidovaná ako študent denného štúdia ani jednej zo slovenských škôl. Z lustrácie zo živnostenského registra vyplýva, že oprávnená na výživné má živnosť na obchodné meno A. F. – F. od 20.02.2024 a z výpisu z Obchodného

registra Slovenskej republiky vyplýva, že oprávnená na výživné je spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti F. L. od 14.03.2024.

7. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,e“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Podľa dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

9. V zmysle plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu teda nepretrváva už po čase, kedy je dieťa schopné samo sa živiť. Zánik vyživovacej povinnosti tak nie je viazaný na reálne získanie zdroja príjmu, či už vo forme zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, ale na potencionalitu dosahovania príjmu, t. j. keď dieťa nadobudne také schopnosti, že je schopné si zabezpečovať výživu samostatne vlastnou prácou. Posúdenie zániku vyživovacej povinnosti závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, majetkové pomery a pod. V zásade možno konštatovať, že ukončenie prípravy na budúce povolanie, za plnoletosti dieťaťa, keď má toto dieťa plnú pracovnú spôsobilosť, za normálneho zdravotného stavu dieťaťa, bez existencie mimoriadnych okolností, ktoré by znamenali reálnu nemožnosť vstúpiť do pracovného procesu, možno považovať za nadobudnutie schopnosti živiť sa.

10. V prejednávanej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že oprávnená na výživné, voči ktorej má navrhovateľ určenú vyživovaciu povinnosť, ukončila stredoškolské štúdium a v ďalšom štúdiu nepokračovala, nakoľko aktuálne nie je evidovaná v zozname slovenských škôl, založila si živnosť a ako spoločníčka obchodnú spoločnosť spoločnosť s ručením obmedzením, je teda schopná sama sa živiť a uspokojovať svoje potreby. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k oprávnenej na výživné. Preto súd návrhu navrhovateľa ako dôvodnému vyhovel a zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k jeho dcére, a to v súlade s návrhom navrhovateľa odo dňa rozhodnutia súdu, t.j. od 16.04.2024.

11. Podľa (ďalej len „“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v až , v dôsledku ktorej by bolo dôvodnené priznať nárok na náhradu trov konania jednému účastníkovi konania voči druhému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline ( v spojení s , prvej vety ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie v zmysle možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (, ods. 1, a ).