Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_62Csp-64-2020.pdf
PDF · 107.74 KB
Case nature
Area
Subarea
62Csp/64/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou: Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: Q.Á. W., K.. XX.XX.XXXX, O. W. (Z. V. O.), o zaplatenie istiny 1.242,36 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu v sume 1.242,36 € spolu so zmluvným úrokom v sume 754,03 €, poplatkami v sume 75,- €, úrokom z omeškania v sume 76,22 € a úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.242,36 € od 24.06.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 19.07.2019 a postúpenou tunajšiemu civilnému súdu dňa 17.09.2020 domáhal voči žalovanému a žalovanej - U. W., K.. XX.XX.XXXX, O. D. Č.. XXX/XX, W. - zaplatenia sumy 2.147,61 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.242,36 € od 24.06.2017 do zaplatenia titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobu odôvodnil vecne tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 23.06.2017 medzi postupcom - Slovenskou sporiteľnou, a.s., Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a postupníkom
- žalobcom, postúpil postupca pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Dňa 20.03.2012 postupca uzatvoril so žalovanými zmluvu o splátkovom úvere č. 5026833564, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu a na základe ktorej postupca poskytol žalovaným peňažné prostriedky. Žalovaní neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju zmluvnú povinnosť a podaním zo dňa 24.01.2017 postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 29.12.2016, pričom vyzval žalovaných k úhrade dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Ku dňu postúpenia predstavovala pohľadávka žalobcu sumu 2.147,61 €, ktorá pozostávala z istiny v sume 1.242,36 €, riadneho úroku v sume 754,03 €, úroku z omeškania v sume 76,22 € a z poplatkov v sume 75,- €. Žalovaní po postúpení pohľadávky ku dňu podania žaloby nevykonali žiadnu úhradu. Žalobca si popri plnení uplatnil i zákonné úroky z omeškania počnúc dňom 24.06.2017, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalobca svoje skutkové tvrdenia podporil dôkazne zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0666/2017/CE zo dňa 23.06.2017 s prílohou č. 1, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 20.03.2012, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 24.01.2017, výzvou zo dňa 22.03.2017, Všeobecnými obchodnými podmienkami právneho predchodcu žalobcu a pokusom o zmier zo dňa 31.05.2019 spolu s podacím hárkom č. EPH164023109.
2. Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 16Up/927/2019 zo dňa 08.08.2019, ktorý bol riadne doručený žalovanej U. W., O. D. Č.. XXX/XX, W., avšak platobný
rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému Q. W. do vlastných rúk na adresu jeho bydliska označenú žalobcom (J. Č.. XXXX/XX, W.), preto podľa ust. § 10 ods. 3, 4 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov sa platobný rozkaz ex lege zrušil len vo vzťahu k žalovanému Q. W. a vo vzťahu k žalovanej U. W. nadobudol účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené po postúpení sporu z upomínacieho súdu konal civilný súd výlučne so žalovaným 1/ - Máriom Silverom.
3. Žalovaný má vykázané doručenie žaloby fikciou jej doručenia prostredníctvom Mestského úradu Senec a následného zverejnenia oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, nakoľko v registri obyvateľov Slovenskej republiky má žalovaný evidovaný trvalý pobyt v Senci bez uvedenia úplnej adresy bydliska a na žalobcom označenej adrese (J. Č.. XX, W.) sa žalovaný nezdržiava. Inú adresu skutočného bydliska žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť.
4. Súd prejednal spotrebiteľský spor na pojednávaní dňa 01.04.2021 v neprítomnosti procesných strán, nakoľko žalobca súhlasil s prejednaním a rozhodnutím sporu v jeho neprítomnosti a žalovaný mal predvolanie vykázané fikciou doručenia, svoju neúčasť na pojednávaní vopred neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania.
5. Súd vykonal dokazovanie žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, ktoré zhodnotil jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a zistil nasledovný skutkový stav sporu:
6. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „banka“) dňa 20.03.2012 uzatvorila so žalovaným a U. W., K.. XX.XX.XXXX ako dlžníkmi zmluvu o splátkovom úvere č. 5026833564, na základe ktorej banka poskytla dlžníkom bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 4.500,- €, ktoré peňažné prostriedky sa dlžníci zaviazali splatiť za nasledovných zmluvných podmienok: úroková sadzba vo výške 17,90 % ročne (fixná do splatnosti), ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 22,01 %, priemerná hodnota RPMN 18,77 %, splatnosť úrokov a poplatkov mesačne ku dňu splátky v kalendárnom mesiaci, výška splátky 94,59 € mesačne, splatnosť splátky k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky 20.04.2012, počet splátok 96, konečná splatnosť úveru 20.03.2020, celková čiastka, ktorú sa dlžníci zaviazali zaplatiť: 9.064,93 €.
7. Právny predchodca žalobcu (banka) ako postupca zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0666/2017/ CE zo dňa 23.06.2017 postúpil svoju pohľadávku voči dlžníkom (žalovanému) na žalobcu (nebankový subjekt) ako postupníka. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok je zrejmé, že zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia (k 23.06.2017) predstavoval dlh v sume 2.147,61 €, z ktorej istina činila 1.242,36 €, riadny zmluvný úrok 754,03 €, úroky celkom (riadny úrok + úrok z omeškania) zodpovedali sume 830,25 €, poplatky činili 75,- €, a teda celkové príslušenstvo pohľadávky bolo v sume 905,25 €. Žalovaný bol ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní 397 dní a poslednú úhradu vykonal dňa 17.03.2017 v sume 325,30.
8. Listom zo dňa 24.01.2017 banka oznámila žalovanému, že z dôvodu porušenia zmluvných podmienok vyhlásila ku dňu 29.12.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy a súčasne vyzvala žalovaného k úhrade pohľadávky v sume 5.237,75 € v dodatočne poskytnutej 15 dňovej lehote.
9. Výzvou č. LC_vpp_1855_17 zo dňa 22.03.2017 banka opätovne vyzvala žalovaného k úhrade dlhu v sume 2068,45 € s tým, že ak dlžnú sumu (splatnú pohľadávku) neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe.
10. Oznámením zo dňa 30.06.2017, podaným na poštovú prepravu dňa 06.07.2017, banka oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu s tým, že pohľadávku banky je možné od okamihu doručenia oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi (žalobcovi) na jeho účet.
11. Pred podaním žaloby sa právny zástupca žalobcu dňa 31.05.2019 písomne pokúsil o zmier so žalovaným a vyzval ho, aby dlžnú sumu 2.340,12 € zaplatil najneskôr do 07.06.2019 s tým, že v prípade nesplnenia záväzku bude nútený pristúpiť k uplatneniu predmetnej pohľadávky na príslušnom súde. Pokus o zmier podal právny zástupca žalobcu na poštovú prepravu dňa 03.06.2019.
Skutkový stav sporu súd podriadil nasledovnému právnemu stavu (príslušným právnym normám):
12. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.03.2012 do 30.09.2013 (v čase vzniku dodávateľsko-spotrebiteľského vzťahu), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
13. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 30.01.2019 do 30.11.209 (v čase začatia súdneho konania), premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
14. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku dodávateľsko-spotrebiteľského vzťahu (ďalej len „Občiansky zákonník“), pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
15. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
16. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
17. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
18. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
19. Podľa § 525 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil.
20. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
21. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
22. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
23. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
24. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 30.01.2019 do 30.11.2019, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
25. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.12.2011 do 31.12.2012 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
26. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
27. Podľa § 17 ods. 1, 2 veta prvá zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ postúpi práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu vrátane vzájomného započítania pohľadávok, postupuje sa podľa Občianskeho zákonníka. Pôvodný veriteľ je povinný o postúpení podľa odseku 1 spotrebiteľa bezodkladne informovať.
28. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá až štvrtá zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.02.2017 do 30.06.2017 (v čase postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy) (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
29. Predmetom posudzovaného sporu je pohľadávka žalobcu vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej dňa 20.03.2012 medzi bankou ako pôvodným veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorú pohľadávku spolu s jej príslušenstvom nadobudol žalobca ako nový (súčasný) veriteľ na základe zmluvy o postúpení uzatvorenej dňa 23.06.2017 medzi bankou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom.
30. Súd sa zaoberal v konaní najskôr procesnou podmienku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda jeho oprávnením domáhať sa voči žalovanému peňažného plnenia titulom spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca síce preukázal existenciu zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorej nastala singulárna sukcesia (právne nástupníctvo) medzi pôvodným veriteľom a žalobcom, avšak je potrebné mať na zreteli, že žalobca na rozdiel od pôvodného veriteľa nie je bankovým subjektom. Vzhľadom na uvedené súd posudzoval právne účinky postúpenia v zmysle ust. § 525 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.
31. Z citovaného ustanovenia § 525 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka vyplýva zákaz postúpenia pohľadávky, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil a vzhľadom na skutočnosť, že postúpením pohľadávky z banky na nebankový subjekt nepochybne dochádza k zmene obsahu práva veriteľa na peňažné plnenie, keďže s každou pohľadávkou banky voči klientovi sú neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. citovaného zákona), súd považoval za nutné sa právne vysporiadať s aplikovaním dvoch navzájom protichodných zákonných ustanovení (§ 525 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka vs. § 92 ods. 8 zákona o bankách). Vychádzajúc z právnej zásady „lex specialis derogat lex generalis“ je zrejmé, že zákon o bankách predstavuje oproti Občianskemu zákonníku osobitný právny predpis a preto má prednosť pred uplatnením Občianskeho zákonníka. Na základe tejto právnej skutočnosti možno vyvodiť záver, že za splnenia podmienok vyžadovaných ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, zmluva o postúpení pohľadávok z banky na žalobcu je platným a účinným právnym úkonom. S prihliadnutím však na povahu sporu, ktorý predstavuje spor s ochranou slabšej strany - spotrebiteľský právny spor, súd za účelom možnej aplikácie interpretoval aj ustanovenie § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedená právna norma totiž v prípade postúpenia práva veriteľa vyplývajúceho zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu, odkazuje na postup podľa
Občianskeho zákonníka, t. j. na ustanovenia § 524 - § 530, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie v tom, že implicitne neumožňujú, aby veriteľ, ktorý je bankou, postúpil svoju pohľadávku voči dlžníkovi na tretiu osobu, ktorá je nebankovým subjektom, nakoľko v dôsledku takéhoto postúpenia v rozpore s ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka by došlo k zmene obsahu pohľadávky veriteľa. Súd však zastáva názor, že ustanovenie § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nerieši situáciu, keď banka postupuje pohľadávku na nebankový subjekt, ale upravuje iba všeobecne inštitút postúpenia medzi veriteľom a treťou osobou bez ohľadu na jej právnu formu a postavenie, preto pri posudzovaní platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorej kontrahentmi sú banka a nebankový subjekt, je nutné aplikovať výhradne ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách.
32. Žalobca prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok preukázal, že ku dňu postúpenia (k 23.06.2017) bol žalovaný v omeškaní s plnením 397 dní, teda viac ako 90 kalendárnych dní, a to i napriek písomným výzvam banky zo dňa 24.01.2017 a 22.03.2017. Žalovaný svoj dlh dodatočne v celom rozsahu nesplnil a omeškanie žalovaného s plnením ku dňu postúpenia pohľadávky presiahlo viac ako jeden rok. Na základe takto zistených skutočností súd dospel k záveru, že banka (veriteľ) splnila všetky zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky spolu s jej príslušenstvom aj na osobu, ktorá nie je bankou (žalobcu) a konštatuje, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2017 je platná a právne účinná. Žalobca tak riadne preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore.
33. Vzhľadom na to, že súdne konanie začalo za účinnosti ustanovenia § 54a v spojení s prechodným ustanovením § 879v Občianskeho zákonníka, súd skúmal prípadné premlčanie žalobcom uplatneného nároku ex offo (z úradnej povinnosti). Veriteľ mohol svoje právo zo spotrebiteľskej zmluvy vykonať po prvý raz deň nasledujúci po dni, keď mohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 29.12.2016. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.01.2017 ani z iných listinných dôkazov síce súd nezistil skutočnosť, pre nesplnenie ktorej splátky veriteľ úver predčasne zosplatnil, ale preukázal, že ku dňu 23.06.2017 bol žalovaný v omeškaní s plnením dlhu 397 dní. Z uvedeného možno matematicky určiť, že 307 dní pred dátumom 23.06.2017 (pred postúpením pohľadávky), t. j. dňa 20.08.2016 bol žalovaný v omeškaní so zaplatením splátky 90 dní, t. j. tri mesiace, čo predstavuje dobu, po ktorej veriteľ je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Veriteľ tak mohol mimoriadne zosplatniť úver dňa 21.08.2016 a nasledujúcim dňom - 22.08.2016 mohol svoje právo vykonať - uplatniť na súde po prvý raz. Všeobecná trojročná premlčacia doba začala veriteľovi plynúť od 22.08.2016 a uplynula 22.08.2019, preto keď žalobca podal žalobu na upomínací súd dňa 19.07.2019, učinil tak včas v zákonnej premlčacej dobe a súd konštatuje, že žalobcom uplatnená pohľadávka premlčaná nie je.
34. Pokiaľ ide o splnenie podmienok zakladajúcich právo veriteľa na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého úveru, súd mal preukázané, že kontrahenti si v zmluve o splátkovom úvere (článok I. bod 10.) dojednali právo banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas; zároveň nastala skutočnosť omeškania žalovaného so zaplatením splátky viac ako tri mesiace, no pokiaľ ide o tretí kumulatívny predpoklad spočívajúci v povinnosti veriteľa upozorniť dlžníka na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v lehote nie kratšej ako 15 dní (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), súd nemal žalobcom tento predpoklad nijako preukázaný, avšak vzhľadom na nespornosť skutkových tvrdení žalobcu (§ 151 ods. 1 CSP) považoval za osvedčenú skutočnosť, že banka pred uplatnením svojho práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka žalovaného naň riadne a včas upozornila.
35. Prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2017 žalobca preukázal, že pohľadávka veriteľa ku dňu jej postúpenia pozostáva zo žalovaným neuhradenej istiny v sume 2.147,61 €, riadneho úroku v sume 754,03 €, úroku z omeškania v sume 76,22 € a poplatkov v sume 75,- €. V uvedenej výške si žalobca uplatnil svoju pohľadávku i v súdnom konaní. V rámci príslušenstva pohľadávky si žalobca uplatnil okrem zmluvných úrokov i zákonné úroky z omeškania. Súd uvádza, že kumulatívne uplatnenia zmluvného úroku i úrokov z omeškania po zosplatnení úveru je právne opodstatnené, nakoľko podľa výpočtu príslušenstva pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka ide o dva samostatné právne inštitúty s rozdielnym charakterom a funkciou, pričom ich súčasné uplatnenie veriteľom uvedená právna norma nevylučuje. Súd uvádza, že kým úrok z omeškania plní sankčnú funkciu ako postih dlžníka za porušenie jeho povinnosti riadne a včas plniť svoj záväzok, úrok (zmluvný) predstavuje odplatu veriteľa za poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi a je súčasťou celkových nákladov spotrebiteľa vynaložených na daný spotrebiteľský úver, ktoré sa spotrebiteľ zaviazal dodávateľovi zaplatiť. Je totiž potrebné vychádzať z premisy, že aj po predčasnom zosplatnení úveru
zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t. j. patrí v rovnakej výške a za rovnaké obdobie bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Vzhľadom na uvedené súd zastáva názor, že mimoriadna splatnosť úveru nijako neoslabuje právo veriteľa na zmluvné úroky popri uplatnených zákonných úrokoch z omeškania a nemožno konštatovať úročnú duplicitu, avšak zmluvný úrok nemožno ohraničiť neurčitou dobou tak, ako je tomu v prípade úroku z omeškania, pri ktorom je dlžník stále v omeškaní a nevedno, kedy svoj dlh zaplatí. Dojednanie, podľa ktorého veriteľovi patria v prípade omeškania dlžníka úroky (riadne zmluvné úroky) až do skutočného vrátenia istiny úveru, je pre dlžníka - spotrebiteľa nevýhodné, a teda v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné.
36. V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu peňazí (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. júna 2020, sp. zn. 5Cdo 42/2020). Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že aj v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru veriteľovi patrí zmluvný úrok, a to vo výške, akú by dlžník zaplatil za predpokladu, že svoj záväzok plnil riadne a včas, teda k termínu konečnej splatnosti úveru.
37. Žalobca si uplatnil zmluvný úrok v sume 754,03 € zodpovedajúcej ku dňu postúpenia pohľadávky (k 23.06.2017), a to v dojednanej ročnej úrokovej sadzbe, ktorá je adekvátna priemernej hodnote RPMN, preto súd viazaný žalobným návrhom (§ 216 ods. 1 CSP) nemal dôvod takto uplatnený úrok žalobcovi nepriznať, nakoľko je uplatnený dokonca za kratšie obdobie, ako veriteľovi podľa termínu konečnej splatnosti úveru (20.03.2020) patril. Ku dňu postúpenia pohľadávky žalobca preukazne špecifikoval i zákonný úrok z omeškania cenou peňazí (76,22 €) ako aj poplatky spojené s uplatnením pohľadávky v sume 75,- €.
38. Subsumujúc zistený skutkový stav sporu pod jemu zodpovedajúci právny stav, súd zastáva názor, že žalovaný porušil svoju zmluvnú a zákonnú povinnosť splniť svoj peňažný dlh riadne a včas veriteľovi a následne jeho právnemu nástupcovi, o čom bol písomne upovedomený a napriek tomu svoj záväzok nesplnil ani v dodatočne poskytnutej lehote. Svojím omisívnym konaním žalovaný porušil podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto súd dospel k záveru, že peňažný nárok žalobcu je právne dôvodný, riadne preukázaný, uplatnený v správnej výške, a tak žalobe v celom rozsahu žalovanej istiny (1.242,36 €), úroku, poplatku i úroku z omeškania vyhovel.
39. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
40. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením dlhu dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. dňa 30.12.2016 a od uvedeného dátumu vznikol žalobcovi nárok na zákonné úroky z omeškania; nakoľko však žalobca si uplatnil úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky (od 24.06.2017), súd viazaný žalobným návrhom mu ich priznal až od ním špecifikovaného dátumu.
41. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.07.2010 do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa rozumie sadzba stanovená a zverejnená Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie (obchody). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného (k 24.06.2017) predstavovala 0,00 %, preto žalobcovi vznikol nárok na ročný úrok z omeškania vo výške o osem percentuálnych bodov vyššej, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky tak, ako si správne uplatnil i žalobca.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe princípu pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.