Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-29-2024.pdf
PDF · 114.05 KB
Case nature
Subarea
5Co/29/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkyne A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. XXX/XX, prechodne bytom D., F. XX, zastúpenej JUDr. Petrom Martiškom, advokátom, so sídlom Trenčín, Jilemnického 2 proti žalovaným 1/ G. H. C., nar. XX.XX.XXXX a 2/ H. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja žalovaní trvale bytom D., E. XXX/XX, obaja žalovaní zastúpení JUDr. Branislavom Bognerom, advokátom, so sídlom Trenčín, Vajanského 8 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 17C/65/2023-60 zo dňa 09. januára 2024, takto
rozhodol:
Odvolací súd m e n í uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a II. tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie na návrh žalobkyne nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť umožniť žalobkyni vstup a užívanie nehnuteľností, a to: pozemok parcela registra "C" parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 594 m2, pozemok parcela registra "C", parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 147 m2, a stavba (rodinný dom) so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parc. č. XXX/X; ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trenčín pre katastrálne územie D., a to až do právoplatného skončenia tohto konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva /výrok I./, uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vydať žalobkyni kľúč od zámku dverí do garáže, ktorá je súčasťou stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku parcela č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 147 m2, zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trenčín pre katastrálne územie D., a to do 3 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia /výrok II./, návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamietol /výrok III./ a rozhodol, že o nároku na náhradu trov tohto konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí /výrok IV/.
2. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa vo veci samej svojou žalobou domáha zrušenia a vyporiadania podielové spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnostiam, a to: pozemok parcela registra "C" parc.č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 594 m2, pozemok parcely registra "C", parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 147 m2, stavba (rodinný dom) so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcela registra "C", parc. č. XXX/X, zapísané na LV č. XXXX, vedenom I. J. K. pre k. ú. D. /ďalej aj ako "nehnuteľnosti"/. Podielové spoluvlastníctvo po zrušení navrhla vyporiadať tak, že nehnuteľnosti by v celosti súd prikázal do jej výlučného vlastníctva a uložil jej povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ sumu 66.000 eur, resp. 20.000 eur titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
3. V priebehu uvedeného sporu žalobkyňa podala súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bola žalovaným 1/ a 2/ uložená povinnosť umožniť jej vstup do nehnuteľností, ďalej zákaz brániť žalobkyni užívať nehnuteľnosti, zákaz blokovať zámok vstupných dverí do predmetného rodinného domu so súpisným číslom XXX, a nakoniec povinnosť vydať žalobkyni jeden kus kľúča od zámku dverí do garáže. Tento návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že sa dňa 05.05.2023 sa pokúšala dostať do nehnuteľností, no nevedela sa dostať do rodinného domu, lebo zámok na vstupných dverách do rodinného domu bol zablokovaný kľúčom z vnútornej strany a do domu sa nedostala ani cez garáž, lebo zámok na dverách garáže bol vymenený, pričom žalobkyňa nemala a doposiaľ nemá kľúč od zámku garáže. Preto podala oznámenie o priestupku na OO PZ Nemšová. Následne sa pokúsila dostať do nehnuteľností aj vo večerných hodinách okolo 19:00 hod., pričom opäť vstupné dvere boli zablokované a preto sa pokúsila dostať do domu cez garáž, no bolo jej v tom aktívne zabránené zo strany žalovaných, ktorí sa nachádzali v garáži, a ktorí ju následne vypratali z predmetných nehnuteľností. Cez garáž je možné sa dostať do rodinného domu, a preto požiadala o vydanie tohto kľúču, keďže zámok od vstupných dverí je dlhodobo blokovaný kľúčom zvnútra (žalobkyňa preto vyzvala žalovaných, aby bol kľúč odstránený zo vstupných dverí). Žalobkyňa podala na OO PZ Nemšová ďalšie oznámenie o spáchaní priestupku, ktoré v tom čase smerovalo proti žalovanému 2/, ktorý bol v tom čase spoluvlastníkom nehnuteľností vo výške spoluvlastníckeho podielu 43/100 k celku. Žalobkyňa dňa 24.05.2023 zaslala žalovanému 1/ výzvu, v ktorej okrem návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyzvala žalovaného 1/, aby jej umožnil a zabezpečil vstup do nehnuteľností a aktívne či inak jej nebránil vo vstupe do nehnuteľností a odovzdal jej nový kľúč od garáže. Žalovaný 1/ síce písomne odpovedal na výzvu, avšak len v časti vyporiadania, pričom písomne nereagoval na výzvu, aby umožnil žalobkyni užívať nehnuteľnosti. Žalobkyňa e-mailom zo dňa 15.08.2023 oznámila žalovanému 2/, že dňa 16.08.2023 po 17:00 hod. príde do nehnuteľností, pričom očakáva, že si kľúčom otvorí dvere a zároveň požiadala o kľúč od garáže. Dňa 16.08.2023 bol zámok od vstupných dverí do rodinného domu opäť zablokovaný kľúčom zvnútra a kľúč od garáže jej nebol vydaný. Žalobkyňa naposledy vyzvala žalovaných e-mailmi zo dňa 03.12.2023, aby jej umožnili bezodkladný vstup do nehnuteľností, pričom ich požiadala aby nebol trvale v zámku vchodových dverí krížom kľúč a aby jej bol vydaný kľúč od garáže, ktorý je vymenený a ona ním nedisponuje. Opakovane ich požiadala, aby ju nevyhadzovali z domu a garáže keď tam príde. Doposiaľ však žalovaní na e-maily nezareagovali. Podľa žalobkyne existencia potreby neodkladnej úpravy pomerov neodkladným opatrením spočíva v tom, že žalobkyňa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemôže vykonávať svoje vlastnícke a užívacie právo k nehnuteľnostiam a to pre správanie žalovaných. Mimosúdne snahy o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam na jeseň 2023 stroskotali a žalovaný 1/ odmietol ďalej komunikovať ohľadom predmetnej právnej veci a žalovaný 2/ dlhodobo odmietal vyporiadať nehnuteľnosti. Žalovaným súčasný "patový stav" vyhovuje, keďže ako minoritní spoluvlastníci užívajú nehnuteľnosti v celom rozsahu (užívajú aj spoluvlastnícky podiel žalobkyne), zatiaľ čo žalobkyňa ako majoritná spoluvlastníčka musí bývať v prenajatom byte, pretože žalovaní jej aktívne bránia užívať nehnuteľnosti a musí platiť nájomné a úhrady za plnenia poskytnuté s užívaním bytu spolu vo výške 200 eur mesačne. Neodkladnosť úpravy pomerov teda spočíva aj v tom, že žalobkyňa vynakladá svoje výlučné prostriedky na bývanie spojené s bytom, ktorý nie je v jej vlastníctve, pretože nemôže pre konanie žalovaných užívať nehnuteľnosti, ku ktorým má majoritné spoluvlastnícke právo. Súčasný stav už teraz spôsobuje žalobkyni majetkovú ujmu, keďže na jej úkor sa bezdôvodne obohacujú žalovaní z dôvodu, že nadužívajú svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam (užívajú v celom rozsahu aj spoluvlastnícky podiel žalobkyne). Teda nielen, že existuje hrozba bezprostrednej ujmy žalobkyne, ale toho času už reálne žalobkyňa je spôsobovaná majetková ujma. V súvislosti s nehnuteľnosťami naďalej platí za seba daň z nehnuteľnosti, spláca polovicu pôžičky na rodinný dom patriaci do podielového spoluvlastníctva a tiež platí celú poistku na dom, pozemok a vybavenie domácnosti, keďže má takúto povinnosť v zmysle zmluvy so Štátnym fondom rozvoja a bývania, ktorý poskytol pôžičku. Zdôraznila, že má skutočný záujem bývať v predmetnom rodinnom dome, no je jej v tom aktívne bránené zo strany žalovaných, čím je porušované jej vlastnícke právo.
4. Tento návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia súd priradil k sporu
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľností, začatom na základe žaloby žalobkyne, pretože je zrejmé, že neodkladným opatrením sa žalobkyňa domáha bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami v ich existujúcom vzťahu, vzniknutom z podielového spoluvlastníctva nehnuteľností, ktoré navrhuje zrušiť.
5. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia potom súd posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/, podľa § 137 ods.1, § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobkyňa navrhla nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej, ktorým je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Je zrejmé, že medzi navrhovaným neodkladným opatrením a žalobou je súvis, nakoľko navrhovaná úprava pomerov súvisí s užívaním predmetných nehnuteľností (teda s výkonom práva podielového spoluvlastníka), ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve sporových strán. Podstatou podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a žaloby je osvedčené a nesporné tvrdenie žalobkyne, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, pričom sa jedná o rodinný dom s dvomi priľahlými pozemkami o celkovej výmere 741 m2. Tieto nehnuteľnosti aktuálne užívajú ako celok žalovaní, pričom sú minoritnými podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností. Žalobkyňa je majoritnou podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti jej podielu 57/100 k celku. Žalobkyňa má záujem stať sa po zrušení podielového spoluvlastníctva výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností a vyplatiť žalovaných z nespornej hodnoty nehnuteľností, t.j. zo sumy 200.000 eur, resp. z ich spoluvlastníckych podielov. Z vyjadrenia žalovaných k žalobe vyplýva, že sporným je spôsob vyporiadania spoluvlastníctva nehnuteľností, pričom žalovaní chcú naopak prikázať spoluvlastnícky podiel žalobkyne im, s následnou povinnosťou výplaty žalobkyne. Za stavu, že žalobkyňa má ako majoritná podielová spoluvlastníčka nehnuteľností záujem ich užívať, resp. má záujem minimálne vstúpiť do rodinného domu, ktorý spoluvlastní (s majoritným podielom) a žalovaní jej to neumožňujú, je návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa ako majoritná podielová spoluvlastníčka má právo rozhodovať o spôsobe užívania predmetných nehnuteľností (tobôž má právo vstúpiť na, resp. do predmetných nehnuteľností, ktoré v minulosti tvorili jej obydlie a aktuálne sú miestom jej trvalého bydliska) a ak žalovaní toto jej rozhodnutie nerešpektujú (bez rozhodnutia súdu v zmysle § 139 ods.3 Občianskeho zákonníka), ide z ich strany o protiprávne konanie, resp. udržiavanie protiprávneho stavu. Je takisto správna argumentácia žalobkyne, že za tohto stavu dochádza aj k bezdôvodnému obohacovaniu žalovaných na úkor žalobkyne, pretože "nadužívajú" predmetné nehnuteľnosti. Navyše žalobkyňa ako majoritná spoluvlastníčka, ktorá pre správanie žalovaných nemôže užívať predmetné nehnuteľnosti, platí poistné titulom poistenia nehnuteľností a vybavenia domácnosti žalovaných. Navrhovaným neodkladným opatrením sa tak žalobkyňa domáha práva, ktoré jej vyplýva zo zákona. Ak naopak žalovaní umožňujú realizovať právo žalobkyne (teda nebránia jej v užívaní nehnuteľností), ktoré jej podľa Občianskeho zákonníka patrí, nemôžu byť nariadeným neodkladným opatrením nijak dotknutý. Súd výrokom II. rozhodnutia vyhovel časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie povinnosti žalovaných vydať žalobkyni kľúč od zámku dverí do garáže, ktorá je súčasťou stavby - rodinného domu, ktorým disponujú iba žalovaní a nie aj žalobkyňa. Táto ako majoritná podielová spoluvlastníčka má právo na kľúč od zámku dverí, ktoré sú súčasťou predmetu podielového spoluvlastníctva. Je zrejmé, že ak žalobkyňa nemá kľúč od dverí, tak si ich nemôže ani otvoriť a realizovať tak svoje užívacie právo k veci. Súd zamietol návrh v časti o uloženie zákazu blokovať zámok vstupných dverí do rodinného domu, nakoľko tento zákaz je implicitne už obsiahnutý v povinnosti podľa výroku I. tohto uznesenia, t.j. v povinnosti umožniť žalobkyni vstup a užívanie predmetných nehnuteľností, ktorého platnosť súd viazal do momentu právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktoré začalo doručením žaloby na súd. O uplatnenom nároku žalobkyne na náhradu trov konania súd podľa § 262 ods.1 CSP rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
6. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní 1/ a 2/. Podľa nich žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov nariadením neodkladného opatrenia. Žalovaní nehnuteľnosť užívajú za účelom svojho trvalého bývania a stavebno-technická dispozícia predmetnej
nehnuteľnosti neumožňuje jej rozdelenie na 2 samostatné bytové jednotky. V napadnutom uznesení nie je špecifikované v akom rozsahu má žalobkyňa nehnuteľnosť fakticky užívať. Keďže v napadnutom rozhodnutí nie sú konkrétne definované práva a povinnosti dotknutých subjektov – na jednej strane žalobkyne a strane druhej žalovaných pri užívaní jednotlivých priestorov v rodinnom dome, ktorý je predmetom konania, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia považujú žalovaní za nevykonateľné. Bola to žalobkyňa, ktorá ešte v septembri 2015, t.j. takmer pred 8,5 rokom na základe vlastného rozhodnutia opustila spoločnú domácnosť. Nebolo to z dôvodu násilia, ktorého sa mal údajne voči nej dopustiť jej bývalý manžel – žalovaný 2/. Naopak, žalobkyňa v období rokov 2014 – 2015 opakovane fyzicky napadla žalovaného 2/ a dokonca mu minimálne 1-krát spôsobila zranenie, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie. Žalobkyňa teda od septembra 2015 odišla bývať do prenajatého bytu a až do mája 2023 neprejavila záujem predmetné nehnuteľnosti osobne užívať. Po právoplatnosti rozhodnutí súdu, ktorým bolo vyporiadané zaniknuté BSM žalobkyne a žalovaného 2/ žalovaní nepretržite užívali nehnuteľnosti za účelom trvalého bývania s konkludentným súhlasom žalobkyne, pričom ona od r. 2015 býva v prenajatom byte, čím bol podľa žalovaných nastolený pokojný stav v zmysle § 5 Občianskeho zákonníka. Jej sporadické pokusy vojsť do rodinného domu, ktoré sa uskutočnili v máji a auguste 2023 nesmerovali k tomu, že by nehnuteľnosti chcela užívať, ale mala v úmysle narušiť pokojný stav a vyvolať len ďalší konflikt so žalovanými, ktorý žalovaná chcela zneužiť. Podľa ustálených výkladových pravidiel potreba bezodkladnej úpravy pomerov musí byť naliehavá a nevyhnutná. Pokiaľ žalobkyňa necítila potrebu osobne užívať predmetné nehnuteľnosti po dobu takmer 8,5 roka a až v súvislosti s podaním žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa tohto svojho práva začala domáhať podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, nemožno tu hovoriť o naliehavej potrebe bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Žalobkyňa nepreukázala naliehavú potrebu neodkladne upraviť pomery účastníkov, takže v napadnutom uznesení absentuje táto základná zákonom stanovená podmienka pre vydanie neodkladného opatrenia. Žalovaní ďalej poukázali na to, že súd im spolu s uznesením nedoručil návrh žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia, čo je v rozpore s § 331 ods. 1 CSP. Žalovaní sa tak nemohli oboznámiť s dôvodmi, pre ktoré žalobkyňa žiada neodkladné opatrenie vydať. Postupom súdu bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania v civilnom procese. Ďalej žalovaní poukázali na to, že podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní využívajú predmetné nehnuteľnosti na bývanie a nariadené neodkladné opatrenie v časti, ktorá im ukladá umožniť žalovanej užívanie rodinného domu ich nad mieru primeranú obmedzuje vo výkone ich práv. Pokiaľ by žalobkyňa mala spoločne s nimi užívať predmetný dom, podstatným spôsobom by to obmedzilo kvalitu ich bývania a predstavovalo by to neprimeraný zásah do domovej slobody. Žalovaná sa domáha vstupu do všetkých miestností v dome a užívania všetkých hnuteľných vecí, o ktorých sa mylne domnieva, že je vlastnícky patria. Hnuteľné veci nachádzajúce sa v dome sú vlastníctvom žalovaného 2/, ktorý ich získal titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dňa 05.02.2024 žalobkyňa na základe vydaného neodkladného opatrenia vstúpila do nehnuteľnosti – rodinného domu, násilím otvorila uzamknutú skriňu patriacu žalovanému 2/, pričom poškodila zámok na tejto skrini. Žalobkyňa sa začala domáhať aj užívania hnuteľných vecí v dome, ktoré jej vlastnícky nepatria a uplatňuje svoje užívacie právo nad rámec nariadeného neodkladného opatrenia. Žalobkyňa svojim správaním vyvoláva konfliktné situácie, poškodzuje majetok žalovaných a situácia sa vyhrotila do tej miery, že dňa 05.02.2024 žalovaní privolali hliadku polície. Neodkladné opatrenie nariadené napadnutým uznesením v neodôvodnenom rozsahu zasahuje do oprávnených záujmov žalovaných a porušuje ich základné ľudské práva a slobody garantované v čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky. Konajúci súd ani neprihliadol na skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalovaných k žalobe žalobkyne vo veci samej a neodkladné opatrenie vydal len na základe žalobkyňou tvrdených skutočností, ktoré sú v rozpore so skutočnosťou. Vo svojom vyjadrení sa žalovaní podrobne vyjadrili a vyvrátili väčšinu tvrdení žalobkyne, ktorými súd následne odôvodnil napadnuté uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia. Z návrhu žalobkyne nevyplynuli žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Zatiaľ čo žalobkyňa má už dlhodobo (viac ako 8 rokov) pre seba zabezpečené primerané bývanie a na užívanie nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania nie je v žiadnom prípade odkázaná, žalovaní sú odkázaní na bývanie v tejto nehnuteľnosti, pretože na rozdiel od žalobkyne, nedisponujú žiadnou možnosťou iného bývania Na základe týchto dôvodov žalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a konanie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zastavil.
7. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrila žalobkyňa. Podľa nej v danom prípade formulárové elektronické podanie odvolania žalovaných cez e-žaloby nebolo riadne autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom. Vyvodzuje to z tej skutočnosti, že zo strany súdu jej bolo doručené „formulárové podanie“ vo formáte pdf., t. j. bez autorizácie a v takejto podobe sa nachádza aj v elektronickom súdnom spise. Namieta teda, či bolo elektronické podanie žalovaných podané riadne. K samotnému odvolaniu žalobkyňa uviedla, že dostatočne osvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery, keďže predložila aj dôkazy, z ktorých vyplýva, že žalovaní jej neumožňujú užívať predmetné nehnuteľnosti. Koniec koncov žalovaní ani nepopierajú, že bránia žalobkyni užívať nehnuteľnosti a uvádzajú, že nedokážu žiť so žalobkyňou. Pokiaľ ide o špecifikáciu neodkladného opatrenia, v akom rozsahu má žalobkyňa nehnuteľnosti fakticky užívať, tak táto námietka žalovaných nemá oporu v hmotnom a procesnom práve. Sporové strany disponujú ideálnymi spoluvlastníckymi podielmi k nehnuteľnostiam. Neexistuje napr. dohoda o spôsobe užívania nehnuteľností a tak špecifikácia užívania jednotlivých priestorov v rodinnom dome by bola v rozpore s právom a skutkovým stavom. Pri ideálnom spoluvlastníckom podiely nemožno povedať, ktorá časť veci (napr. ktorá miestnosť v rodinnom dome) patrí ktorému spoluvlastníkovi. Nemožno tiež opomenúť, že neodkladné opatrenie sa vzťahuje aj na pozemky, nie len na stavbu. Nepravdivé je tvrdenie žalovaných, že žalobkyňa sama na základe vlastného rozhodnutia opustila spoločnú domácnosť. Žalobkyňa trvá na tom, že nehnuteľnosti bola nútená opustiť spolu s dcérou pre správanie žalovaného 2/. Okrem toho má žalobkyňa za to, že stav spred 8-10 rokov nie je relevantný pre aktuálnu potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, keďže v uvedenom období nehnuteľnosti patrili do BSM a v súčasnosti sú v podielovom spoluvlastníctve nielen žalobkyne a žalovaného 2/, ale už aj žalovaného 1/. Má navyše za to, uplynulo už dostatočne dlhé časové obdobie, aby dokázali sporové strany primeraným spôsobom užívať predmetné nehnuteľnosti avšak keďže žalovaní účelovo odmietajú jej umožniť výkon jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pretože im súčasný stav vyhovuje, žalobkyňa je za účelom ochrany svojich práv odkázaná na ingerenciu súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Ak by žalovaní rešpektovali právo žalobkyne, tak by neexistovala potreba nariadenia neodkladného opatrenia – inak povedané pre nariadenie neodkladného opatrenia je právne relevantná najmä skutočnosť, že žalovaní v období vymedzenom v návrhu až doposiaľ nesporne bránia žalobkyni užívať nehnuteľnosti, hoci má k nim majoritný spoluvlastnícky podiel a obmedzujú ju v jej práve rozhodovať o spôsobe využívania predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa poprela, že by 8,5 roka necítila potrebu osobne užívať predmetné nehnuteľnosti. Aj po minulé roky vyvíjala iniciatívu užívať nehnuteľnosti, avšak žalovaný 2/ jej v tom bránil. Počas prevažnej väčšiny roka 2023 sa žalobkyňa intenzívne domáhala užívania predmetných nehnuteľností a zároveň sa snažila mimosúdne dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, avšak žalovaní iba naťahovali čas, pretože ako už bolo uvedené v návrhu, žalovaným tento existujúci stav užívania nehnuteľností zjavne vyhovuje. Žalovaný 2/ ani po vyporiadaní BSM nepodal žalobu, hoci mal mať na tom záujem ako minoritný spoluvlastník majúci záujem užívať nehnuteľnosti. Zároveň od podania žaloby až doposiaľ žalovaní neiniciovali mimosúdne rokovania o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, čo len opäť dokazuje, že im súčasný stav vyhovuje. Žalobkyňa ďalej poprela, že by žalovaní užívali nehnuteľnosti s jej konkludentným súhlasom. Pokiaľ sa žalovaní bránia, že žalobkyňa má zabezpečené bývanie, tak to je pravdou, avšak ide o dočasné bývanie, ktoré trvalo nerieši jej bytovú potrebu a toto dočasné bývanie, ktoré je aj nákladné si musela zabezpečiť žalobkyňa pre správanie žalovaného 2/. Aj týmto je osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Navyše nie je pravdivé tvrdenie, že žalovaní sú odkázaní na bývanie v predmetnej nehnuteľnosti, keďže jednak aj oni si hypoteticky môžu nájsť iné bývanie keďže obaja dosahujú dostatočný príjem a jednak žalovaný 2/ je spoluvlastníkom rodinného domu so súpisným číslom X v K. v k. ú. I. a teda celkom zjavne disponuje možnosťou iného bývania pre seba. Žalobkyňa sa len domáha svojich práv a žalovaní to považujú za zásah do pokojného stavu. Žalobkyňa na rozdiel od žalovaných nechce užívať nehnuteľnosti výlučne sama bez nich ako to oni realizujú doposiaľ, ale chce mať aj ona svoj priestor v špajzi, garáži, obývačke a pod.. Je zjavné, že žalovaným neodkladné opatrenie nevyhovuje, pretože až doposiaľ nadužívali spoluvlastnícky podiel na úkor žalobkyne bez postihu. Žalovaní dokonca nerešpektujú ani vykonateľnosť neodkladného opatrenia a naďalej odmietajú sprístupniť žalobkyni predmetné nehnuteľnosti ani jej neodovzdali kľúč od garáže. Dokonca dňa 05.02.2024 privolali políciu, keď žalobkyňa v súlade s neodkladným opatrením sa pokúsila dostať do nehnuteľností. Žalobkyňa ďalšími e-mailmi aj SMS vyzvala žalovaných, aby jej umožnili užívanie nehnuteľností a aby jej odovzdali kľúč od garáže, no žalovaní napriek tomu odmietajú rešpektovať
neodkladné opatrenie a na výzvy nereagujú. Uvedený odmietavý prístup žalovaných vo vzťahu k užívaniu nehnuteľností žalobkyňou jednoznačne odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v podobe nariadeného neodkladného opatrenia a teda nariadené neodkladné opatrenie je zákonné a vecne správne. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
8. K vyjadreniu žalobkyne na svoje odvolanie sa vyjadrili žalovaní. Podľa nich žalobkyňa vo svojich podaniach uvádza nepravdivé skutočnosti a vo svoj prospech prekrúca fakty, resp. skutočnosti, ktoré objektívne nastali účelovo vykladá výlučne tak, ako to vyhovuje jej. Podanie odvolania bolo riadne autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom podľa zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente). Súd podanie bez námietok prijal a podanie bolo zaevidované v elektronickom súdnom spise vrátane všetkých príloh. Nie je vecou žalovaných, v akej forme bolo ich podanie doručené žalobkyni. Žalovaní ďalej trvajú na tom, že bez konkrétneho definovania práv a povinností dotknutých subjektov pri užívaní priestorov v rodinnom dome je uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia nevykonateľné. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že jej súčasné bývanie má len dočasný charakter. Žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť so žalovaným 2/ v septembri 2015 a od tohto času býva v prenajatom byte. V súčasnosti má uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu určitú od 01.09.2021 do 31.08.2024. Súd rozhodol o vyporiadaní zaniknutého BSM žalobkyne a žalovaného 2/ rozsudkom na pojednávaní dňa 12.07.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.09.2021 a vykonateľnosť dňa 07.09.2021. V čase, keď žalobkyňa uzatvárala nájomnú zmluvu musela mat' vedomosť o tomto rozhodnutí súdu. ČI. V bod 5 nájomnej zmluvy, podľa ktorého nájom bytu žalobkyni zanikne, ak dôjde k vyporiadaniu BSM tak možno považovať za účelovo dojednaný a neplatný. Žalobkyňa má najmenej do 31.08.2024 zabezpečené pre seba primerané bývanie, takže ku dňu podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nemožno hovoriť o naliehavej potrebe bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Okrem toho jej žalovaní nebránia v užívaní domu. Žalobkyňa má neobmedzený prístup do domu a opakovane do domu chodí aj v čase, keď oni nie sú v nehnuteľnosti. Najmenej dvakrát prišla do domu v čase, keď boli žalovaní doma a zakaždým musela byť kvôli jej správaniu privolaná policajná hliadka. Niekoľkokrát v dome bola sama, o čom svedčia videozáznamy, pričom prehľadala celý dom a skontrolovala. Do dnešného dňa si do domu priniesla iba izbové rastliny a prázdne krabice. Takisto má žalobkyňa zabezpečený aj prístup do garáže. Vstupuje do nej napriek tomu, že si odmietla prevziať zásielku, v ktorej jej žalovaní poštou zaslali kľúč od garáže. Žalovaná v súčasnosti využíva prístup do garáže z vnútra domu. Podľa žalovaných je zrejmé, že v prípade žalobkyne ako navrhovateľky neodkladného opatrenia nebola v žiadnom prípade preukázaná naliehavá potreba neodkladne upraviť pomery účastníkov. Záverom žalovaní opätovne zdôraznili, že nekontrolovateľný prístup žalobkyne do všetkých miestností v dome, predstavuje bezprecedentný hrubý zásah do ich domovej slobody a práva na súkromie v obydlí.
9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch I. a II. podľa § 388 CSP zmeniť a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť z nasledovných dôvodov:
10. V prvom rade odvolací súd uvádza, že podanie odvolania žalovaných proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia bolo riadne autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom ich právneho zástupcu v súlade so zákonom č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci. Toto vyplýva z elektronického spisu, v ktorom je elektronické podanie odvolania žalovaných vedené a z ktorého vyplýva, že odvolanie žalovaných bolo podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom ich právneho zástupcu a jeho platnosť bola overená.
11. Čo sa týka samotného neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadené výrokmi I. a II. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí
a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a skutočnosť, že tento nárok vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov strán sporu, pretože tu existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy na tomto nároku. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Potrebné je vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
13. Odvolací súd nemôže súhlasiť so súdom prvej inštancie, že v prípade návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa osvedčila všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Po preskúmaní veci je odvolací súd toho názoru, že žalobkyňa neosvedčila základnú podmienku nariadenia neodkladného opatrenia, a to existenciu nebezpečenstva bezprostrednej ujmy na jej nárokoch, ktorá vyžaduje potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením.
14. Z nepopretých tvrdení žalovaných vyplýva, že žalobkyňa odišla z predmetných nehnuteľností, resp. prestala ich užívať v septembri roku 2015. Bez ohľadu na to, že sa strany nezhodujú v dôvode tohto konania žalobkyne, faktom je, že žalobkyňa nijakým spôsobom neosvedčila, že sa v období od septembra 2015 až do roku 2023 nejakým spôsobom snažila vstúpiť na predmetné nehnuteľnosti a opätovne ich začať užívať. Prvým pokusom žalobkyne o vstup na nehnuteľnosti, ktorý osvedčuje predložením potvrdenia polície o vykonaní oznámenia o spáchaní priestupku je až z 05.05.2023. Zo samotného potvrdenia, ktoré bolo podané pre podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu pritom ani nevyplýva, že k priestupku malo dôjsť konaním žalovaných, ktorí zamedzili žalobkyni prístup na nehnuteľnosti. Až z výzvy jej právneho zástupcu zo dňa 24.05.2023 žalovaným je zrejmé, že žalobkyňa vyzýva žalovaných, aby jej sprístupnili predmetné nehnuteľnosti a umožnili jej ich užívať, pričom táto výzva je súčasťou výzvy žalobkyne na zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán k predmetným nehnuteľnostiam dohodou.
15. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa po dobu viac ako 7 rokov nejavila o užívanie predmetných nehnuteľností záujem a za týmto účelom sa nedomáhala sprístupnenia nehnuteľností /je pritom bez významu konkrétny vlastnícky vzťah k predmetným nehnuteľnostiam v priebehu uvedenej doby, pretože žalobkyňa a vždy aj niektorý zo žalovaných boli počas celej doby spolu vlastníkmi predmetných nehnuteľností, či už ako bezpodieloví spoluvlastníci alebo podieloví/. Po tom, čo 24.05.2023 v súvislosti s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyzvala žalovaných na sprístupnenie nehnuteľností za účelom ich užívania, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa žalovaným uložila povinnosť sprístupniť jej k užívaniu predmetné nehnuteľnosti, podala s odstupom viac ako 6 mesiacov /11.12.2023/. Aj keď má aj odvolací súd za to, že žalovaní bránením žalobkyne v užívaní predmetných nehnuteľností porušujú jej práva, toto porušenie z hľadiska dlhotrvajúceho stavu nepredstavuje hrozbu bezprostrednej ujmy jej právam, ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia požadovaného žalobkyňou. Odvolací súd pri tomto závere prihliadol aj na preukázanú skutočnosť, že žalobkyňa má až do augusta 2024 zabezpečené bývanie v prenajatom byte.
16. Záver odvolacieho súdu o tom, že žalobkyňa neosvedčila základnú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia - existenciu nebezpečenstva bezprostrednej ujmy na jej nárokoch, ktorá vyžaduje potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, však žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke, ktorá je faktickým konaním ostatných podielových spoluvlastníkov vylúčenia z užívania spoločnej nehnuteľnosti, nijako nebráni uplatňovať jej práva podaním žaloby vo veci samej. Uvedeným záverom odvolacieho súdu nie sú samozrejme dotknuté ani práva žalobkyne domáhať sa
peňažnej náhrady za užívanie predmetných nehnuteľností žalovanými nad rámec ich spoluvlastníckych podielov.
17. Na základe týchto záverov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a II. zmenil podľa § 388 CSP tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).