Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_62Ek-252-2024.pdf
PDF · 84.53 KB
Case nature
Subarea
62Ek/252/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105 v konaní zast.: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E. F., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 3.361,19 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Andreou Prudkou, so sídlom Exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, pod sp. zn. 260EX 52/24, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/252/2024 zo dňa 17. júla 2024, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/252/2024 zo dňa 17. 07. 2024 n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 17.07.2024 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 62Ek/252/2024, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (výrok I.) a povinnému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal (výrok II).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 1, 3, § 199a ods. 2, § 199d ods. 2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia vzhľadom na námietky povinného uvedené v podanom návrhu na zastavenie exekúcie týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok uviedla, že postupovala v súlade s uznesením Ústavného súdu SR, sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022. Avšak nakoľko predloženým exekučným titulom je rozhodnutie vydané sudcom, preto neboli naplnené predpoklady uvedené v zjednocujúcom stanovisku pléna Ústavného súdu SR, a teda v exekučnom konaní nie je možnosť opätovne skúmať právoplatné a vykonateľné exekučné tituly, ako aj zmluvné podmienky, ktoré už boli preskúmané sudcom Okresného súdu. K námietke premlčania, ktorú v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol povinný súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou uviedol, že podľa zákonného ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ak však ich zročnosť nastala pred právoplatnosťou rozhodnutia, platí pre ne desaťročná premlčacia doba. Premlčacia doba podľa § 110 Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynúť právoplatnosťou predmetného exekučného titulu, t. j. 03. 04. 2023 uplynie za desať rokov od uvedeného dátumu. Od právoplatnosti exekučného titulu (03. 04. 2023) do podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie desaťročná premlčacia doba neuplynula pričom premlčacia doba bola doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie prerušená. Právo na vymáhanie pohľadávky zo strany
oprávneného preto nie je premlčané a premlčacia doba od začatia exekučného konania neplynie. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal aj trovy exekúcie. V tejto súvislosti súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou uviedol, že v zmysle novely Exekučného poriadku účinnej od 01.04.2017 odpadla možnosť podávať návrhy na zastavenie exekúcie z dôvodu ich nesprávnej výšky trov, nakoľko boli zavedené paušálne preddavky na trovy exekúcie. Dodal, že Upovedomenie o začatí exekúcie musí obsahovať predpísané náležitosti ustanovené v § 61a a musí obsahovať okrem iného aj presnú výšku trov pre prípad úhrady nároku povinným do 15 dní od doručenia upovedomenia a po uplynutí tejto lehoty. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol preto súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v plnom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že koncepcia vymáhaného nároku v predmetnom konaní netrpí vadami, ktoré by viedli k potenciálnej existencii neprijateľných zmluvných podmienok majúcich vplyv na dlh povinného, keď preskúmaním obsahu vymáhaného nároku neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by viedli k ohrozovaniu spotrebiteľských práv povinného.
3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný dňa 31.07.2024 na pošte sťažnosť a navrhol, aby súd exekúciu voči nemu zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov konania.
4. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že vyšší súdny úradník upomínacieho súdu?, úplne ignoruje rešpektovať povinnosti súdu pri posudzovaní návrhu na vydanie platobného rozkazu voči osobe spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 299 ods. 2 CSP, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj § 3 ods. 6 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Ďalej uviedol, že v danom prípade sa jedná medzi oprávneným a povinným o spor spotrebiteľský v súlade s § 290 CSP, t.j. jedná sa o spor prebiehajúci medzi, z hľadiska právneho povedomia, subjektmi nerovnocenného postavenia, a preto aj z tohto dôvodu boli tieto spory samotným zákonodarcom systematicky zaradené do druhej hlavy CSP označenej ako „Spory s ochranou slabšej strany“. Súčasne uviedol, že zákonodarca túto mieru ingerencie (zásahu) súdu do tohto typu sporov povýšil až na takú úroveň, že v čase od 01.05.2014 /t.j. od účinnosti zákona č.102/2014 Z.z., ktorý svojim čl. VIII novelizoval zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa /až do 27.09.2018/, kedy bol v Zbierke zákonov SR pod č. 271/2018 Z.z. zverejnený nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018 /bolo v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinné ustanovenie § 5b, v zmysle ktorého bol súd v spotrebiteľských sporoch ex offo (t.j. z úradnej moci), bez toho, aby to spotrebiteľ čo i len namietol, povinný v záujme spotrebiteľa na premlčanie voči nemu dodávateľom uplatňovaného nároku, t.j. súd bol na túto skutočnosť povinný prihliadať bez toho, aby ju spotrebiteľ akokoľvek odôvodňoval. Zároveň uviedol, že od 05.12.2018 je identická povinnosť, t.j. ex offo prihliadať na premlčanie nároku uplatňovaného dodávateľom voči spotrebiteľovi, súdu daná aj v aktuálne účinnom §54a Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na ust. § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, § 53d ako aj § 457 Občianskeho zákonníka, pričom v tejto súvislosti skonštatoval, že prejednávajúci súd preukázateľne nepristúpil v tejto veci k praktickej ochrane slabšej strany – spotrebiteľa v celom rozsahu, lebo súd zatiaľ nepodrobil predmetnú zmluvnú dokumentáciu medzi dodávateľom a spotrebiteľom súdnej kontrole ani predbežnému právnemu posúdeniu. V ďalšom povinný opakuje argumentáciu týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa a poukazuje na formulárovosť zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne sformulovaného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy meniť nemôže a tak ani nemení. Na záver povinný uviedol, že odmieta platiť akékoľvek náhrady trov konania nemorálnemu oprávnenému vzhľadom na doteraz z jeho strany preukázané sociálne a finančné postavenie, ktoré mu spôsobil oprávnený svojimi nezákonnými aktivitami v jeho majetkový a finančný neprospech.
5. K sťažnosti povinného sa podaním doručeným súdu dňa 08.08.2024 vyjadril priamo oprávnený, ktorý uviedol, že súhlasí s rozhodnutím exekučného súdu sp. zn. 62Ek/252/2024 zo dňa 17.7.2024, ktorým súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
6. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola podaná na pošte dňa 31.7.2024 a smeruje voči rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo povinnému doručené dňa 22.7.2024, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).
13. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
14. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 05.02.2024, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade predloženého exekučného titulu – rozsudku pre uznanie nároku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 19Csp/45/2022 zo dňa 22. 03. 2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2023 a uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 19Csp/45/2022 zo dňa 12. 07. 2023 vykonateľného dňa 13.09.2023, dňa 14.02.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Andrei Prudkej (260EX 52/2024). Dňa 28.02.2024 bol doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.
15. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
16. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia v bodoch 12 – 21. Práve pre správnosť a i objektívnu argumentačnú presvedčivosť dôvodov uvedených v napadnutom uznesení (objektívnu z pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) by z titulu aplikácie ust. § 250 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Avšak k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k dôvodom sťažnosti povinného súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku doplniť ešte nasledovné.
17. Exekučné konanie je konaním vykonávacím, v ktorom súd musí vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť. Inými slovami, exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že povinnými vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
18. Právoplatné súdne rozhodnutie tak musí exekučný súd rešpektovať. V tomto konaní je exekučným titulom rozsudok pre uznanie nároku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 19Csp/45/2022 zo dňa 22. 03. 2023 vydaný sudcom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2023. Preto sa sudca v danom prípade absolútne stotožňuje so záverom vyššej súdnej úradníčky, že zjednocujúce stanovisko pléna Ústavného súdu SR, sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022 nie je možné vo veci aplikovať, nakoľko predloženým exekučným titulom je rozhodnutie vydané sudcom, preto neboli naplnené predpoklady uvedené v zjednocujúcom stanovisku pléna Ústavného súdu SR, a teda v exekučnom konaní nie je možnosť opätovne skúmať právoplatné a vykonateľné exekučné tituly, ako aj zmluvné podmienky, ktoré už boli pred vydaním rozhodnutia preskúmané Okresným súdom.
19. Na základe vyššie uvedeného sudca prvej inštancie sumarizuje, že v predmetnej veci dospel k rovnakému záveru ako vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení, a teda že exekúcia je vedená na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorý nebol zrušený a ani inak zmenený. Exekučný súd tak nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktoré mu nebolo splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.
20. Zhrnutím vyššie uvedeného exekučný súd musí skonštatovať, že dôvody povinného uvedené v sťažnosti sú irelevantné a keďže súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/252/2024 zo dňa 17.7.2024 zamietol.
21. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov sťažnostného konania s tým súvisiacich.
22. Pretože sudca prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Oprávnený si však náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti so sťažnosťou povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol v rámci konania o sťažnosti povinného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, aby súd rozhodoval (v zmysle §199d ods. 1 Exekučného poriadku v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace so sťažnosťou povinného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nepriznal, tak ako je to uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).