Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Ca-17-2020.pdf
PDF · 118.58 KB
Case nature
Area
Subarea
18Ca/17/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Evou Segečovou, v spore žalobcu SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo - obrazových záznamov, Bratislava, IČO: 17 310 598, so sídlom Jakubovo námestie 2564/14, 813 48 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, právne zast. LEGAL CARTEL s. r. o., IČO: 36 677 175, so sídlom Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava - Staré mesto, konajúca konateľom JUDr. Radoslavom Kačurom, advokátom, proti žalovanému G. L., IČO: 43 493 637, miesto podnikania Podzávoz 1718, 022 01 Čadca, právne zast. JUDr. Marekom Belkom, LL.M, advokátom, so sídlom Fraňa Kráľa 1504, 022 01 Čadca, o zaplatenie 92,-EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 92,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 92,-EUR od 26.11.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným súdu dňa 16.12.2019, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 92,-EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 92,-EUR od 26.11.2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a to titulom neuhradenej primeranej odmeny výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov podľa § 99 ods. 1, ods. 2 Autorského zákona, za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2018.
2. Z podaného návrhu súd zistil, že žalobca je občianskym združením fyzických a právnických osôb založeným podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov a že vykonáva ochranu práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, na základe oprávnenia č.k. MK-1586/2016-232/10422 udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky dňa 18.8.2016, na výkon kolektívnej správy práv podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) č. 185/2015 Z. z. Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 185/2015 Z. z.“). Na základe uvedeného oprávnenia žalobca, ako orgán kolektívnej správy, zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, ktoré im prináležia podľa autorskoprávnych predpisov. Predmetom ochrany je umelecký výkon, zvukový záznam a audiovizuálny záznam. Žalovaný je podnikateľský subjekt, ktorý prevádzkuje cukráreň s názvom Cukráreň Viva, adrese Andreja Hlinku 16, 022 01 Čadca. Žalobca poukázal na ustanovenia §
143 ods. 1, 2, § 145 ods. 2 písm. f), § 165 ods. 1, § 169 ods. 4, § 27 ods. 1 a 2, § 99 ods. 1 a 2, § 110, § 119 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorského zákona, na § 489 a § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
3. Žalobca ďalej tvrdil, že jeho kontrolnou činnosťou bolo zistené a preukázané, že žalovaný v priestoroch svojej prevádzky disponuje technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Žalovaný si však napriek tomu nesplnil svoju povinnosť uhradiť výkonným umelcom a výrobcom zvukových a audiovizuálnych záznamov primeranú odmenu vo výške 92,-EUR. Túto odmenu žalobca určil podľa bodu A - obchodné prevádzky a prevádzky služieb, sadzobníka účinného v rozhodnom čase. Odmenu za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017, určil podľa svojho sadzobníka účinného od 1.1.2016, nasledovne: „druh prevádzky: cukráreň, rozloha: do 100m2, s ročným paušálom spolu vo výške 46,- EUR“. Odmenu za obdobie od 1.1.2018 do 31.12.2018 určil podľa svojho sadzobníka účinného od 1.1.2018, nasledovne: „druh prevádzky: cukráreň, rozloha: do 100m2, s ročným paušálom spolu vo výške 46,-EUR“. Písomnosťou zo dňa 15.11.2019 označenou ako vysporiadanie nárokov, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie uvedenej primeranej odmeny vrátane príslušenstva v lehote do 25.11.2019. Žalovaný dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradil. Odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty určenej na uhradenie odmeny, si žalobca uplatnil zákonné úroky z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy, až do zaplatenia dlžnej sumy.
4. K žalobe žalobca pripojil listinné dôkazy, a to vysporiadanie nárokov výkonných umelcov zo dňa 15.11.2019 a plnomocenstvo zo dňa 13.2.2020. Odkázal na uloženie ďalších listinných dôkazov v súdnom registri súdu OpP (sp. zn. 1OpP/74/2020) plnomocenstvo zo dňa 15.11.2019, oprávnenie žalobcu na výkon kolektívnej správy práv č. MK-1586/2016-232/10422 z 18.8.2016, stanovy žalobcu zo dňa 19.11.2015, sadzobník žalobcu platný od 1.1.2016, sadzobník žalobcu platný od 1.1.2018 a osvedčenie o registrácii pre DPH právneho zástupcu.
5. Žalovaný, v odpore podanom voči platobnému rozkazu vydanom tunajším súdom v upomínacom konaní pod sp. zn. 17Up/10/2020, prostredníctvom právneho zástupcu navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že žalovaný neuznáva základ žalobného nároku čo do dôvodu ani do jeho výšky a žalobný návrh považuje za nedôvodný. Žalovaný si nie je vedomý, že by bol v záväzkovo- právnom vzťahu so žalobcom. Neuzavrel s ním žiadnu písomnú ani ústnu zmluvu. Uvedené skutočnosti nevyplývajú ani z dôkazov, ktoré žalobca v súdnom konaní predložil. Žalobca nepredložil ani faktúru, ani zmluvu, na základe čoho uvedenú pohľadávku požaduje zaplatiť. Žalovaný v tomto smere poukázal na ustanovenia § 165 ods. 1 a ods. 7 Autorského zákona z ktorých vyplýva, že žalobca, ako osoba poverená za organizáciu viesť rokovania o uzavretí zmluvy, s ním žiadne rokovania neviedol a ani túto skutočnosť súdu nepreukázal. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca vo výzve žiadal od neho zaplatenie sumy 139,- EUR bez uvedenia akéhokoľvek výpočtu a v súdnom konaní si uplatňuje sumu 92,-EUR, čo považuje za podvodné praktiky žalobcu. V závere žalovaný poukázal aj na to, že žalobca nepredložil súdu žiadne doklady osvedčujúce ním uplatnený nárok a ani o tom, že takýto nárok eviduje vo svojom účtovníctve, preto nebol daný ani zákonný dôvod na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. Na základe uvedených skutočností navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
6. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného, prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného. V zmysle zákona č. 185/2015 Z. z. ako aj v zmysle oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv je žalobca oprávnený na vyberanie primeraných odmien za použitie zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom. Je zákonnou povinnosťou (vyplývajúcou priamo z ustanovení Autorského zákona) každého prevádzkovateľa uhrádzať odmenu v prípade, ak pri činnosti jeho prevádzky dochádza k používaniu predmetov ochrany, ktoré žalobca chráni. Nárok na odmenu výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov je zákonného charakteru. Žalobca si tak právny nárok na primeranú odmenu uplatňuje priamo z platných právnych predpisov, v zmysle ktorých je žalovaný povinný túto odmenu uhradiť. Ďalej poukázal na to, že každý subjekt, ktorý plánuje otvoriť prevádzku, v ktorej bude dochádzať k verejnému prenosu, je ešte pred samotným otvorením prevádzky povinný informovať sa o všetkých povinnostiach, ktoré mu ako prevádzkovateľovi vyplývajú z príslušných právnych predpisov. Prevádzkovateľ je ten, kto má prejaviť záujem na plnení svojich povinností. Žalovaný však tento svoj záujem vopred a ani v neskoršom období neoznámil a predmety ochrany použil priamo, bez toho, aby mohlo dôjsť k dohadovaniu podmienok primeranej odmeny. Žalobca preto považuje za bezpredmetné tvrdenie žalovaného, že s ním nikdy
neuzatvoril zmluvu a nebola mu doručená žiadna faktúra, keď ide o nárok zákonného charakteru. Žalobca žalovaného na plnenie jeho povinností vyzval a žalovaný ich napriek tomu nesplnil. Výšku primeranej odmeny považuje za správnu a vyčíslenú v súlade s účinným sadzobníkom, keďže žalovaný vo svojej prevádzke disponuje technickým zariadením a prevádzkuje cukráreň. Pokiaľ ide o rozdiel v sumách vo výzve na zaplatenie a v sume uplatnenej v súdnom konaní, tento je spôsobený tým, že žalobca si v súdnom konaní neuplatňuje odmenu za rok 2016, ktorá je premlčaná. Tvrdenia o podvodných praktikách preto považuje za absurdné. Na uplatnenom nároku trvá.
7. Po zrušení platobného rozkazu (§ 11 ods. 5 zák. č. 307/2016 Z.z.), súd na návrh žalobcu (§ 14 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z.z.), pokračoval v konaní ako súd príslušný na prejednanie sporu.
8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu, ktoré bolo jeho právnemu zástupcovi doručené dňa 26.10.2020, nevyjadril.
9. Návrhom žalobcu na doplnenia dokazovania zo dňa 13.1.2021 žalobca navrhol vykonať dokazovanie vyžiadaním hromadnej licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a Slovenským ochranným zväzom autorským pre práva k hudobným dielam (SOZA) na obdobie roku 2017 a 2018 a k na základe nej vystavených faktúr, eventuálne, aby túto zmluvu predložil priamo žalovaný. Žalobca by uvedenou zmluvou preukázal dôvodnosť nároku a svoje tvrdenia o prítomnosti technického zariadenia v prevádzke žalovaného, prostredníctvom ktorého dochádzalo k verejnému prenosu výkonov a záznamov.
10. K návrhu na vykonanie dokazovania sa dňa 29.1.2021 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že má uzatvorenú zmluvu so SOZA, na základe ktorej pravidelne uhrádza finančnú hotovosť. So žalovaným takúto zmluvu, na základe ktorej by bol povinný uhrádzať žalobcovi poplatky, uzatvorenú nemá. Žalobu navrhuje preto zamietnuť.
11. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 31.3.2021, žalobca požiadal súd o ospravedlnenie jeho neúčasti a neúčasti jeho právneho zástupcu na vytýčenom pojednávaní a súhlasil s konaním súdu v ich neprítomnosti. Na podanej žalobe trval v celom rozsahu.
12. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 8.4.2021, žalovaný súhlasil s konaním a rozhodnutím súdu na vytýčenom pojednávaní jeho neprítomnosti.
13. Súd vo veci konal a rozhodoval v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, s poukazom na vyššie uvedené podanie žalobcu, doručené súdu dňa 31.3.2021 a súčasne aj v neprítomnosti žalovaného, s poukazom na podanie žalovaného doručené súdu dňa 8.4.2021.
14. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Autorský zákon“), tento zákon upravuje vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s vytvorením a použitím autorského diela (ďalej len "dielo") alebo umeleckého výkonu, v súvislosti s výrobou a použitím zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielania a v súvislosti s vytvorením alebo zhotovením a použitím počítačového programu alebo databázy tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonné ods. ho umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu audiovizuálneho záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa (ďalej len "vysielateľ"), autora počítačového programu, autora databázy a zhotoviteľa databázy. Tento zákon upravuje aj správu práv.
15. Podľa § 3 ods. 1, 2 Autorského zákona, predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia. Dielom je literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela, ak spĺňa podmienky podľa odseku 1.
16. Podľa § 27 ods. 1, 2 Autorského zákona, verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli.
17. Podľa § 30 Autorského zákona, sprístupňovanie diela verejnosti je šírenie diela takým spôsobom, aby k nemu mal jednotlivec prístup z miesta a v čase, ktorý si sám zvolí.
18. Podľa § 99 ods. 1, 2 Autorského zákona, ak výkonný umelec nie je oprávnený sám udeliť súhlas na verejné rozširovanie originálu umeleckého výkonu alebo rozmnoženiny umeleckého výkonu nájmom vo vzťahu k umeleckému výkonu, ktorý bol zaznamenaný na zvukový záznam alebo bol použitý pri tvorbe audiovizuálneho diela, vzniká mu právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá bude originál audiovizuálneho diela, rozmnoženinu audiovizuálneho diela alebo zvukový záznam verejne rozširovať nájmom. Výkonný umelec má právo na primeranú odmenu za použitie a) zaznamenaného umeleckého výkonu technickým predvedením, b) zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom okrem sprístupňovania záznamu umeleckého výkonu verejnosti a c) nezaznamenaného umeleckého výkonu vysielaním.
19. Podľa § 110 Autorského zákona, výrobca zvukového záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie zvukového záznamu a) technickým predvedením, b) verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.
20. Podľa § 119 Autorského zákona, výrobca audiovizuálneho záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.
21. Podľa § 143 ods. 1, 2 Autorského zákona, kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových práv nositeľa práv podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Výkon kolektívnej správy práv je službou poskytovanou podľa tohto zákona.
22. Podľa § 145 ods. 2 písm. f) Autorského zákona, organizácia kolektívnej správy vykonáva správu výkonu majetkových práv najmä v týchto odboroch kolektívnej správy práv: použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti 1. vysielaním, 2. retransmisiou, 3. sprístupňovaním verejnosti alebo 4. iným spôsobom verejného prenosu.
23. Podľa § 165 ods. 1 Autorského zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná v dobrej viere a za primeraných a nediskriminačných podmienok viesť s osobou, ktorá prejaví záujem o použitie predmetu ochrany, s osobou, ktorá je oprávnená na použitie predmetu ochrany bez povinnosti získať súhlas na použitie predmetu ochrany, alebo s osobou povinnou zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. 3 (ďalej len "používateľ") rokovania o uzavretí a) licenčnej zmluvy, b) hromadnej licenčnej zmluvy, c) kolektívnej licenčnej zmluvy, d) zmluvy o primeranej odmene, na ktorú sa môžu primerane uplatniť ustanovenia šiestej hlavy druhý a tretí oddiel druhej časti tohto zákona okrem § 81 alebo e) zmluvy o náhrade odmeny.
24. Podľa § 169 ods. 1 Autorského zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná viesť sadzobník odmien, ktorý vychádza zo zásad výberu, prerozdelenia a vyplatenia príjmov z výkonu kolektívnej správy práv. Sadzobník odmien obsahuje odmeny za obvyklé použitie predmetu ochrany alebo spôsob výpočtu výšky tejto odmeny vrátane kritérií použitých pri výpočte odmeny, zaručujúci primerané a nediskriminačné podmienky..
25. Podľa § 169 ods. 2 Autorského zákona, Pri určení výšky odmien určených v sadzobníku odmien a v zmluvách podľa § 165 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/185/20160701.html> organizácia kolektívnej správy zohľadní rozsah, spôsob, účel a čas použitia predmetu ochrany. Organizácia kolektívnej správy ďalej zohľadní aj ekonomickú hodnotu použitia predmetov ochrany a ekonomickú hodnotu služby kolektívnej správy práv poskytnutej organizáciou kolektívnej správy.
26. Podľa § 169 ods. 4 Autorského zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná a) vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa § 165 ods. 1 pre nositeľa práv licenčné odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a dodatočné odmeny a b) domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto nároku sám alebo ak je to nehospodárne.
27. Podľa § 489 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
28. Podľa § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.
29. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov
30. Podľa § 458a Občianskeho zákonníka, ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie § 442a ods. 2.
31. Podľa § 132 ods. 1, 2, 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
32. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
33. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
34. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
35. Podľa § 153 od. 1, 2 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní.
37. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a to návrhom na vydanie platobného rozkazu (č.l. 1-4), plnomocenstvom zo dňa 13.2.2020 (č.l. 35), vysporiadaním nárokov výkonných umelcov (č.l. 6), odporom žalovaného (č.l. 17-19) plnomocenstvom právneho zástupcu žalovaného (č.l. 27), vyjadrením žalobcu k odporu žalovaného (č.l. 33-38), plnomocenstvom zo dňa 15.11.2019 (č.l. 86), oprávnením žalobcu na výkon kolektívnej správy práv zo dňa 18.8.2016 (č.l. 86 rub - 87), stanovami žalobcu (č.l. 87 rub - 92), sadzobníkom žalobcu účinným od 1.1.2016 a od 1.1.2018 (č.l. 92 rub - 94), osvedčenie o DPH (č.l. 94 rub), návrhom žalobcu na doplnenia dokazovania zo dňa 13.1.2021 (č.l. 118-121), vyjadrením žalovaného k doplneniu dokazovania zo dňa 29.1.2021 (č.l. 127-130), podanímm žalobcu doručeným súdu dňa 31.3.2021 (č.l. 142-144) a podaním žalovaného zo dňa 8.4.2021 (č.l. 149 - 152) a tiež vykonal dokazovanie listinami, ktoré si súd postupom podľa § 185 ods. 2 CSP obstaral z verejných registrov a zoznamov, a to oboznámením obsahu výpisu zo živnostenského registra žalovaného a výpisu zo štatistického registra organizácií (§ 185 ods. 2 CSP).
38. Z uvedených listinných dôkazov, ako aj z obsahu celého spisového materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
39. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 92,-EUR s príslušenstvom, predstavujúcej primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia, v prevádzke žalovaného - v cukrárni s názvom Cukráreň Viva, adrese Andreja Hlinku 16, 022 01 Čadca.
40. V konaní nebolo sporné, že žalobca na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky vykonáva kolektívnu správu práv súvisiacich s autorským právom. Nebolo sporné ani to, že žalobca, ako organizácia kolektívnej správy má v zmysle § 169 ods. 4 písm. b) Autorského zákona právo domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv, nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva, t.j. aktívna legitimácia žalobcu.
41. V konaní ďalej nebolo sporné, že žalovaný prevádzkuje cukráreň s názvom Cukráreň Viva, adrese Andreja Hlinku 16, 022 01 Čadca.
42. V konaní nebolo sporné uskutočňovanie verejného prenosu prostredníctvom technického zariadenia v prevádzke žalovaného. Žalovaný tvrdenie žalobcu v tomto smere nepoprel v zmysle § 151 CSP.
43. V konaní bola spornou povaha uplatneného nároku, keďže žalobca tvrdil, že nárok na primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov, je zákonným nárokom, vyplývajúci priamo z Autorského zákona a preto je uzatvorenie zmluvy ako také, alebo vystavenie faktúry bezpredmetné. Žalovaný naopak, poukazoval na to, že žalobca nepreukázal základ žalovaného nároku, keďže medzi nimi neexistuje žiadny záväzkovo-právny vzťah, neuzatvorili žiadnu zmluvu a žalobca mu nevystavil ani žiadnu faktúru, na základe čoho uvedenú pohľadávku požaduje zaplatiť.
44. Súd k spornej skutočnosti, s poukazom na citované ustanovenia Autorského zákona konštatuje, že právny základ uplatneného nároku žalobcu, je zákonného charakteru. Žalobca, ako organizácia kolektívnej správy, v súdnom konaní uplatnil nárok na primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov, ktorý je zákonným nárokom. Výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov prináleží zákonný nárok na primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu umeleckých výkonov a zvukových a audiovizuálnych (zvukovo-obrazových záznamov), ktorý je oprávnený v ich mene vymáhať žalobca. Uplatnený nárok tak vychádza z konštrukcie bezdôvodného obohatenia v Autorskom zákone. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vzniká, ak sa niekto na úkor iného bezdôvodne obohatí. V prípade neoprávneného zásahu do práva z duševného vlastníctva bezdôvodné obohatenie vzniká tým, že rušiteľ použil dielo bez toho, aby získal potrebný súhlas (licenciu) na použitie diela, v danom prípade od výkonného umelca a výrobcu zvukových, resp. zvukovo-obrazových záznamov. Bezdôvodným obohatením v tomto prípade je suma, o ktorú sa používateľ diela obohatil tým, že v rozpore so zákonom nezaplatil oprávnenému subjektu za použitie diela primeranú odmenu z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva. Takýto nárok je potom nárokom na primeranú odmenu v zmysle autorského zákona.
45. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku ako odmeny v primeranej výške, výška bezdôvodného obohatenia predstavuje odmenu, ktorá by bola zvyčajná za získanie licencie v čase neoprávneného nakladania s dielom. Žalobca má na svojej webovej stránke verejne prístupný sadzobník odmien pre výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov, podľa ktorého si uplatnil aj výšku bezdôvodného obohatenia v rozhodnom období. Takto uplatnenú odmenu súd považoval za primeranú. Súd pre úplnosť uvádza, že predmetom tohto konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia a nie určenie primeranosti výšky odmeny v sadzobníkoch žalobcu. Súd s poukazom na ustanovenia § 169 Autorského zákona a ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, považoval odmenu určenú v sadzobníku žalobcu za primeranú. Analogicky súd poukazuje aj na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 101/2011, podľa ktorého obvyklosť odmeny sa posudzuje podľa toho, za akú odmenu v čase neoprávneného zásahu do práv autorov žalobca obvykle poskytoval licenciu iným užívateľom.
46. Žalovaný skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že v jeho prevádzke v danom období, t.j. od 1.1.2017 do 31.12.2018, dochádzalo prostredníctvom technického zariadenia k verejnému prenosu umeleckých výkonov a zvukových záznamov, nepoprel a preto súd tvrdenie žalobcu v tomto smere považoval za nesporné (§ 151 CSP). Napriek tomu, že žalobca počas celého súdneho konania neuviedol, akým konkrétnym technickým zariadením malo v prevádzke žalovaného dochádzať k verejnému prenosu, súd sa touto skutočnosťou, keďže medzi stranami sporná nebola, ďalej nezaoberal.
47. Z uvedeného dôvodu, keďže nešlo o spornú skutočnosť, súd nepovažoval za potrebné ani vykonať dôkaz navrhnutý žalobcom a to vyžiadať zmluvu, ktorú podľa tvrdenia žalobcu mal uzatvoriť žalovaný s inou organizáciou kolektívnej správy a ktorá mala preukázať dôvodnosť nároku žalobcu a tvrdenia o prítomnosti technického zariadenia v prevádzke žalovaného. Vykonanie uvedeného dôkazu, k nespornej skutočnosti, súd nepovažoval za potrebné a takýto dôkaz nevykonal. Uzatvorenie takejto zmluvy, v konečnom dôsledku, žalovaný ani nerozporoval.
48. Súd poukazuje na to, že proces dokazovania je vybudovaný na princípe prejednacom a princípe kontradiktórnosti konania. Každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Procesná zodpovednosť za vedenie sporu je tak na sporových stranách a výsledok konania závisí na ich iniciatíve a ich aktivite v konaní, resp. od kvality predložených dôkazov. Za výsledok konania sú teda zodpovedné výhradne sporové strany, pričom žalobcu aj žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno k tvrdeným skutočnostiam, ktorého neunesenie má v prípade sporných skutočností, za následok stratu sporu.
49. Súd tak s poukazom na vyššie uvedený skutkový a právny stav žalobe žalobcu vyhovel, keď považoval nárok za dôvodný a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 92,-EUR za žalované obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2018 titulom bezdôvodného obohatenia za uskutočňovaný verejný prenos zo strany žalovaného prostredníctvom technického zariadenia v prevádzke žalovaného.
50. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania. Žalobcovi tak vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy, v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojením s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v zmysle ktorého je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd preto žalobe vyhovel aj v časti nároku na zaplatenie úrokov z omeškania a priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 92,-EUR od 26.11.2019, t.j. odo dňa nasledujúceho po lehote na plnenie určenej vo výzve zo strany žalobcu až do zaplatenia.
51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní mal žalobca úspech v celom rozsahu, súd mu priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul) ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.