Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/72/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E., F. XXXX/XX, zastúpený: Mgr. Helena Farkašová, advokátka, so sídlom Žerotínova bašta 1, Nové Zámky, proti žalovanému: Mesto Nové Zámky, so sídlom Hlavné námestie 10, 940 01 Nové Zámky, IČO: 00 309 150, o vzájomnej žalobe žalovaného o určenie vlastníctva a o trovách konania, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že žalovaný: Mesto Nové Zámky, so sídlom Hlavné námestie 10, Nové Zámky 940 01 , IČO: 00 309 150, je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 z celku nehnuteľnosti, zapísanej na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, pre okres D. E., obec D. E., katastrálne územie D. E. na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „E"- záhrady o výmere 111 m2.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania súvisiacich s konaním o žalobe a aj o vzájomnej žalobe, a to v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 13.11.2018 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť , aby ako kupujúci uzavrel so žalobcom ako predávajúcim, kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Nových Zámkoch, katastrálny odbor, pre kat. územie D. E., obec D. E. na LV č. XXXX, a to parcela číslo XXXX - záhrady o celkovej výmere 111 m2 v podiele 1/1 k celku za kúpnu cenu 50,- eur za 1 m2 a súčasne aby súd priznal žalobcovi náhradu trov konania a právneho zastupovania vo výške 100 %. V žalobe žalobca uviedol, že je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, na ktorej sa ale nachádza inžinierska stavba – miestna komunikácia na G. H. I. D. E., ktorej vlastníkom je zase žalovaný. Žalobca ďalej uviedol, že Mestské zastupiteľstvo Nové Zámky dňa 26.04.2017 uznesením číslo 172/260417 neschválilo odkúpenie uvedenej nehnuteľnosti za cenu určenú znaleckým posudkom v do vlastníctva žalovaného v zmysle písmeno e/ o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Ďalej žalobca uviedol, že aj dňa 15.03.2018 zaslal žalovanému žiadosť o uzatvorenie kúpnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť s navrhovanou kúpnou cenou 50,- eur/m2, na túto ponuku žalovaný do podania žaloby nereagoval. Keďže Mestské zastupiteľstvo v Nových Zámkoch svojim Uznesením č.172/260417 odmietlo ponuku žalobcu na odkúpenie predmetného pozemku, parcely č. XXXX, nachádzajúceho sa pod inžinierskou stavbou - miestnou komunikáciou na G. H. I. D. E., mal žalobca za to, že pretrváva protiprávny zásah žalovaného (vlastníka inžinierskej stavby- miestnej komunikácie ) do práv a oprávnených záujmov žalobcu, ako výlučného vlastníka pozemku, na ktorom sa stavba nachádza. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaný (resp. jeho právny predchodca) v bližšie neurčenom čase, bez jeho súhlasu resp. súhlasu bez súhlasu jeho právnej predchodkyne, nebohej J. C. (jeho matky), zriadil líniovú stavbu / mestskú komunikáciu/ na cudzom pozemku bez oprávnenia užívať túto nehnuteľnosť, čím dlhodobo a sústavne znemožňuje žalobcovi ako výlučnému vlastníkovi

pozemku realizáciu jeho vlastníckeho práva, a to užívať vec a právo poberať úžitky z nej v zmysle . S poukazom na to, že žalovaný dlhodobo a sústavne znemožňuje žalobcovi ako výlučnému vlastníkovi pozemku, realizáciu jeho vlastníckeho práva v súlade s , preto žalobca žiadal, aby bola žalovanému uložená povinnosť, aby uvedenú nehnuteľnosť od žalobcu odkúpil, pričom pri určení kúpnej ceny žalobca vychádzal z ceny platnej v zmysle uznesenia Mestského zastupiteľstva Nové Zámky č. 367/290909, doplneného uznesením Mestského zastupiteľstva Nové Zámky č. 358/101213, v zmysle ktorého cena pozemku s rozlohou do 500 m2 v extra zóne je 50,- eur/m2.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu 12.04.2019. Žalovaný nárok žalobcu v celom rozsahu poprel a súčasne podal vzájomnú žalobu, ktorou on sám žiadal určiť vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, t.j. k parcele č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX. Žalovaný tvrdil, že právny predchodca žalobcu - J. C. K. G., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, nadobudla pozemok parc. č. XXXX kúpnou zmluvou od G. a L. M. dňa 24.09.1960 a spolu s týmto pozemkom nadobudla vlastnícke právo aj k pozemkom parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, ktoré boli vedené v bývalej pozemkovej knihe vo vložke č. XXX. Tieto pozemky sa nachádzali na N. H. O. XX I. D. E.. Žalovaný ďalej uviedol, že Mestský národný výbor Nové Zámky na základe vyhlášky SKIV, čiastky 25, číslo 35 zo dňa 23.10.1965 o povinnosti národných výborov zabezpečiť priestory a stavebné pozemky pre výstavbu individuálnej bytovej výstavby, ako aj v zmysle schváleného podrobného územného plánu pre lokalitu ulíc N., C. F., a hrádzou rieky Nitry, vykonal výkup pozemkov a stavieb v celej oblasti za účelom vybudovania dvoch veľkých stavebných investícií, a to sídliska „I. P.“ a sídliska „Q.“. Pozemky boli vykúpené a vyplatené Československou republikou zastúpenou Okresným národným výborom v Nových Zámkoch, resp. Mestským národným výborom v Nových Zámkoch a to na základe riadneho ocenenia znaleckými posudkami. Peniaze boli všetkým vlastníkom riadne vyplatené prostredníctvom pobočky M. M.. Aj J. C. K. G. predala pozemky parc. č. XXXX, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X vedené v bývalej pozemkovej knihe vo vložke č. XXX Československému štátu zastúpenému Okresným národným výborom v Nových Zámkoch v celosti a to Kúpnou zmluvou dňa 26.10.1979 za kúpnu cenu 73 633,10 Kčs. Predmetné pozemky boli v čase predaja vedené v evidencii nehnuteľností Strediska geodézie pre okres Nové Zámky v katastrálnom území D. E., na evidenčnom liste číslo XXX ako parc. č. XXXX záhrada o výmere 1129 m2 a parc. č. XXXX dvor o výmere 51 m2. Na pozemku parc. č. XXXX sa nachádzal dom s poradovým číslom XXX, ktorý bol tiež predmetom predaja (článok II. bod 2 kúpnej zmluvy). Celkovo výmera predstavovala 1180 m2, čo je súčet uvedených pozemkov. Kúpna zmluva preukazuje, že vlastníctvo právneho predchodcu v rozsahu pozemkov parc. č. XXXX, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a domu s p. číslom XXX prešlo na Československú republiku. Ako prílohu žalovaný predložil „identifikáciu parciel“ vydanú strediskom geodézie v Nových Zámkoch, z ktorej podľa neho vyplýva, že zvyšná výmera mimo 1180 m2 bola rozparcelovaná na stavebné pozemky a že ide o stav po technicko-hospodárskom mapovaní ( Vyhláška Ústrednej správy geodézie a kartografie z 31. januára 1964, ktorou sa vykonáva o evidencii nehnuteľností účinná od 16.12.1965 - 31.03.1984). Žalovaný mal teda za to, že v čase podpisu Kúpnej zmluvy existovala už len táto výmera vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu. Pravdepodobne „zvyšnú výmeru, ktorá bola rozparcelovaná“ vykúpil štát v rámci výstavby sídliska „I. P.“, kedy rodičia žalobcu nadobudli novostavbu domu aj so záhradou na pozemku parc. č. XXXX/XX. V čase podpisu Kúpnej zmluvy mala matka žalobcu

- J. C. K. G., dátum narodenia: XX.XX.XXXX a otec B. C. dátum narodenia: XX.XX.XXXX trvalý pobyt (od dňa XX.XX. XXXX) na adrese K. H. O. X, D. E., kde nadobudli túto novostavbu. O povolenie na výstavbu si požiadali v roku 1970. S poukazom na tieto skutočnosti je preto podľa žalovaného vylúčené tvrdenie žalobcu , že jeho právni predchodcovia, či už J. C. K. G., nar. XX.XX.XXXX, alebo otec B. C., nar. XX.XX.XXXX, nevedeli o tom, že sa na časti ich pozemku a to ešte „v presne neurčenom čase“, ocitla miestna komunikácia, resp. celé sídlisko. V kúpnej zmluve sa uvádza, že sa nehnuteľnosti nachádzajú na ulici N. O. XX I. D. E. a sú vyznačené v Geometrickom pláne č. 241-1-2740-169-78. Kúpna zmluva sa odvoláva na predmetný geometrický plán z dôvodu, že ním došlo k vzniku nových parcelných čísel, aby sa evidencia pozemkov parc. č. XXXX, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/ X a domu s p. číslom XXX z pozemkovej knihy mohla presunúť do evidencie nehnuteľností Strediska geodézie na evidenčný list a predať. Táto skutočnosť podľa žalovaného znamenala, že vyššie uvedené pozemky s označením parc. č. XXXX, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X zanikli v celom rozsahu. Uvedené tvrdenia podľa žalovaného podporuje aj Notárska zápisnica číslo NZ 566/79, N 550/79 vyhotovená notárkou prom. práv. Eleonórou Petrovou, zo dňa 14.11.1979, predmetom ktorej je vzdanie sa vecného bremena doživotného užívania a obývania osobou R. G. (matky pani C.) zriadeného dňa 26.08.1960, č. Pr 131/61, ktoré predstavovalo ťarchu na pozemkoch parc. č. XXXX, parc. č. XXXX/

X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a na dome s p. číslom XXX. V tejto Notárskej zápisnici sa pani G. vzdala práva vyplývajúceho z vecného bremena v celom rozsahu, aby pani C. mohla celú nehnuteľnosť odpredať Československému štátu. To podľa žalovaného znamená, že vôľa zmluvných strán bola taká, že pozemky parc. č. XXXX, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X o celej výmere prejdú na Československý štát. Žalovaný poukázal aj na článok VII. Kúpnej zmluvy, ktorý obsahuje dojednanie, v zmysle ktorého bola predávajúca povinná odovzdať kľúče od domu Stavoinveste - stredisko Nové Zámky (projektovej stavebnej organizácii). Účelom zmluvy podľa žalovaného bolo odkúpenie domu, stavieb a záhrady a ich následná likvidácia, čo je podľa neho zrejmé aj zo znaleckého posudku - Ocenenia. Pri pohľade na katastrálnu mapu (príloha 1) celej lokality „I. P.“ (ulice K., G., Q., D., Q., O., R., C. F. a pod.) je zrejmé, že sa pod miestnymi komunikáciami nachádzajú parcely registra „E“ katastra nehnuteľností, ktoré síce boli vykúpené Československým štátom, avšak boli na nich umiestnené miestne komunikácie, ktoré sa budovali v časovom horizonte po vybudovaní rodinných domov. Správca miestnej komunikácie

- Miestny národný výbor ( v spojení s o pozemných komunikáciách (cestný zákon) účinný od 01.07.1969 do 31.12.1982) - po umiestnení cestného telesa zabezpečil vyhotovenie zamerania pozemkov geometrickým plánom. Pozemok , ktorý sa nachádza pod cestou na G. H., má v súčasnosti parcelné číslo XXXX, jedná sa o „C“ KN parcelu bez evidencie na liste vlastníctva, s uvedeným spôsobom využívania pozemku: Pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Žalovaný ďalej uviedol, že v čase podpisu Kúpnej zmluvy išlo ešte len o vedľajší pozemok, na ktorom sa plánovala cestná stavba pri prvom rožnom dome na ulici G. parc. č. XXXX (Príloha 2). Preto má nižšie poradové číslo, ako parc. č. XXXX a parc. č. XXXX. Podľa žalovaného však skutočnosť, že sa cesta vybudovala na súčasných 111 štvorcových metroch parc. č. XXXX dokazuje, že bola vykúpená aj táto časť pozemku a mala zaniknúť, čo podľa neho zase dokazuje tá skutočnosť, že bola včlenená do parc. č. XXXX registra „C“ KN. A to potom, ako parc. č. XXXX a parc. č. XXXX zanikli včlenením do inej parcely pri neskoršom budovaní sídliska „Q.“. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v zmysle o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, boli v rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, zistené dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavil a schválil register obnovenej evidencie pozemkov. Žalovaný však bol toho názoru, že si správny orgán pri skúmaní právnych vzťahov k pozemku parc. č. XXXX urobil osobitný výklad vôle zmluvných strán Kúpnej zmluvy, ktorý ale nevyplýval z jej obsahu a účelu a zároveň riadne nepreskúmal pôvod vzniku pozemku s parcelným číslom XXXX registra „C“ KN v korelácii s pozemkami parc. č. XXXX a parc. č. XXXX, ktoré vznikli zánikom pozemkov parc. č. XXXX, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X.

3. S tvrdením žalovaného o jeho vlastníctve k predmetnej nehnuteľnosti sa zase nestotožnil žalobca, ktorý vzájomnú žalobu tiež rozporoval v celom rozsahu. V písomnom vyjadrení k vzájomnej žalobe tvrdil, že on je výlučným vlastníkom tohto pozemku, ktorý nadobudol dedením po svojich rodičoch. Žalobca mal zato, že vyjadrenia žalovaného nie sú jednoznačné, sú skôr postavené na rôznych úvahách o tom, či nejaká skutočnosť nastala, mohla nastať, resp. mala nastať a podľa neho ani listinné dôkazy nepreukazujú tvrdenia žalovaného o tom, že vlastníkom je on, preto žalobca žiadal vzájomnú žalobu zamietnuť.

4. O žalobe žalobcu a vzájomnej žalobe žalovaného tunajší súd rozhodol v poradí prvým rozsudkom č.k.18C/72/2018-251, zo dňa 15.10.2021 tak, že prvým výrokom zamietol žalobu žalobcu, druhým výrokom zamietol vzájomnú žalobu/ protinávrh žalovaného a tretím výrokom rozhodol o trovách strán tak, že nárok na ich náhradu nepriznal žiadnej zo strán. Vykonaným dokazovaním a to aj oboznámením sa s uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. -24, zo dňa 4.1.2017 mal za preukázané, že žalobca okrem iného zdedil po svojej matke aj parc. č. XXXX o výmere 111 m2. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX, obec D. E., k.ú. D. E. mal zase za preukázané to, že žalobca bol v čase podania žaloby a aj v čase rozhodovania súdu vlastníkom parc. č. XXXX o výmere 111 m2. Z výpisu Mestského zastupiteľstva v Nových Zámkoch zo dňa 26.6.2017 mal zase za preukázané, že toto zastupiteľstvo neschválilo odkúpenie parc. č. XXXX o výmere 111 m2 od žalobcu. Ako predbežnú otázku súd v tom čase riešil otázku, či žalobca je skutočne vlastníkom parc. č. XXXX o výmere 111 m2, t.j. súčasne rozhodoval aj o protinávrhu žalovaného, ktorým tento žiadal súd o určenie, že parc. č. XXXX o výmere 111 m2 zapísaná na LV č. XXXX je vlastníctvom žalovaného. V súvislosti so vzájomnou žalobou zase skúmal, či je daný naliehavý právny záujem na navrhovanom určení vlastníctva, kedy dospel k záveru, že tento daný je a to aj z toho dôvodu, že v danom prípade ide o

určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je medzi oboma stranami sporné. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na obsah rozhodnutí NS ČR sp. zn. a sp. zn. . Čo sa týka žaloby žalobcu, v rámci odôvodnenia jej zamietnutia súd prvej inštancie uviedol, že v SR platí princíp zmluvnej voľnosti, do ktorej môže byť zasahované súdom iba výnimočne a to len vtedy, ak to umožňuje zákon, t.j, nikomu nemôže byť uložená povinnosť uzavrieť zmluvu bez existencie právneho dôvodu. Nahradiť vôľu (zmluvný prejav) subjektu právoplatným rozsudkom súdu ukladajúcim vyhlásenie vôle v zmysle je možné iba vtedy, ak takýto subjekt má povinnosť určitú vôľu prejaviť v zmysle záväzku ( ), alebo mu takáto povinnosť vyplýva priamo zo zákona (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. ). Z uvedeného dôvodu teda súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Čo sa týka vzájomnej žaloby žalovaného, ktorú tiež zamietol, súd skonštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. V odôvodnení uviedol, že kúpna zmluva uzavretá dňa 26.10.1979 medzi matkou žalobcu J. C. a vtedajším československým štátom zastúpeným vtedajším ONV v Nových Zámkoch preukazuje, že matka žalobcu predala štátu nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. XXX, pričom medzi týmito nehnuteľnosťami sa nachádzala aj parc. č. XXXX. Z oznámenia OÚ Nové Zámky zo dňa 17.12.2020 bolo súdu zrejmé a zároveň aj preukázané, že parc. č. XXXX pozostáva okrem iného aj z časti pozemnoknižnej parcely č. XXXX, pričom z časti tejto parcely pozostáva aj parc. č. XXXX. Z výkazu výmer mal ďalej súd preukázané to, že pôvodné výmery parciel, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy a zároveň boli aj zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX boli tieto: parc. č. XXXX mala výmeru 2442 m2, parc. č. XXXX/X mala výmeru 761 m2, parc. č. XXXX/ X mala výmeru 112 m2 a parc. č. XXXX/X mala výmeru 50 m2. Uvedené vyplýva z identifikácie parciel vyhotovenej dňa 19.04.1979. Z geometrických plánov v spise sa nachádzajúcich mal súd preukázané, že na parc. č. XXXX o výmere 111 m2 je vybudovaná cesta. Prvoinštančný súd mal teda za preukázané, že matka žalobcu predala právnemu predchodcovi žalovaného v roku 1979 štyri parcely, medzi ktorými bola aj parc. č. XXXX, pôvodne o výmere 2442 m2. Podľa geometrických plánov v spise sa nachádzajúcich po vypracovaní ROEP-u v r. 2005 ostala z parc. č. XXXX výmera 111 m2. Táto parcela (č. XXXX o výmere 111 m2) bola predmetom dedičského konania po matke žalobcu s tým, že následne došlo k jej zápisu do LV č. XXXX, ako vlastníctvo žalobcu. Podľa súdu nevedel žalovaný hodnoverným spôsobom preukázať, že v r. 1979 došlo k výkupu celej parc. č. XXXX, čo znamená, že v uvedenej veci neuniesol dôkazné bremeno a preto bola aj vzájomná žaloba v poradí prvom rozsudku súdom zamietnutá. 5. Proti vyššie uvedenému rozsudku č. k. -251, zo dňa 15.10.2021, a to voči druhému výroku- zmietajúcemu vzájomnú žalobu a tretiemu výroku o trovách konania, podal žalovaný včas odvolanie, v rámci ktorého žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť. V odvolaní uviedol, že parc. č. XXXX záhrada o výmere 2442 m2 vedená v bývalej pozemkovej knihe, v pozemnoknižnej vložke č. XXX, bola rozdelená na pozemky a to parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 255 m2 a parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 438 m2 (dôkaz: prvá strana GP z roku 1970). Tieto dva pozemky spolu vo výmere 693 m2 neboli začlenené do pozemku parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 14650 m2 a pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 3597 m2, ktoré mali byť vykúpené bývalým československým štátom (dôkaz: piata strana textovej časti GP a grafická časť GP z roku 1970). Výmera pozemku parc. č. XXXX sa po tomto odčlenení zmenšila na výmeru 1749 m2. Pozemok parc. č. XXXX záhrada o výmere 1749 m2 bol následne rozdelený na časť 13 o výmere 1637 m2, ktorá sa stala súčasťou pozemku parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 14650 m2 a zvyšná časť označená ako časť 12 o výmere 112 m2 sa stala súčasťou pozemku parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 3597 m2 (dôkaz: piata strana textovej časti GP a grafická časť GP z roku 1970). V kúpnej zmluve uzavretej dňa 26.10.1979 sa síce pozemok parc. č. XXXX uvádza, avšak v tom čase už nemohol byť vo vlastníctve p. C., pretože pozemky, ktoré táto prevádzala na vtedajší československý štát sú podľa GP č. 241-1-2740-78 ako podkladu danej kúpnej zmluvy uvedené ako pozemky parc. č. XXXX a parc. č. XXXX registra „C“ KN a predmet tohto sporu tvorí pozemok, ktorý je podľa GP súčasťou prečíslovaného pozemku parc. č. XXXX, ktorý je totožný s bývalým parc. č. XXXX/X (dôkaz: GP z roku 1970). Z predmetnej kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že predmetom prevodu bola výmera 1180 m2, ktorá výmera zodpovedá výmere pozemkov parc. č. XXXX J. XXXX, pričom pozemok parc. č. XXXX je totožný s pozemkom parc. č. XXXX/X (dôkaz: GP z roku 1970) a ďalej je zrejmé, že v predmetnej kúpnej zmluve bol zle označený ako pozemok parc. č. XXXX. Zo súčasného stavu niektorých hraníc na G. H. je zrejmé, že aj pozemok parc. č. XXXX/X podľa GP z roku 1970 sa stal vlastníctvom Československého štátu, pretože je súčasťou pozemku parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 592 m2, zapísaného na LV č. X v registri „C“ KN tvoriaceho výlučne vlastníctvo žalovaného, na ktorom je cesta. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že existoval úmysel jeho právneho predchodcu vykúpiť časť pozemku, na ktorom je postavená daná miestna komunikácia. Preto podľa neho musel existovať právny titul nadobudnutia vlastníctva ako aj zrealizovaná platba. V tejto súvislosti žalovaný ako odvolateľ dal do pozornosti odvolacieho súdu Nález ÚS SR sp. zn. zo dňa

14.11.2018 vzťahujúce sa na inštitút vydržania. V prípade predmetu sporu, t. j. pozemku parc. č. XXXX reg. „E“ KN o výmere 111 m2, zap. na LV č. XXXX trvala držba bývalého Československého štátu a jeho právneho nástupcu, t.j. Mesta Nové Zámky od r. 1970 najneskôr do r. 2005, v ktorom sa žalovaný mohol prvýkrát v rámci ROEP-u dozvedieť o strate svojho vlastníctva k danej nehnuteľnosti. Ďalej v rámci odvolacieho konania písomným podaním zo dňa 11.1.2022, nazvaným „Novota v odvolacom konaní v právnej veci pod sp. zn. “, žalovaný predložil súdu ďalšie dôkazy a to Kúpnu zmluvu zo dňa 27.12.1970, Kúpnopredajnú zmluva zo dňa 26.8.1960, znalecký posudok a platobný príkaz, s tvrdení, že tieto dôkazy nemohol predložiť bez vlastnej viny v konaní pred súdom prvej inštancie v zmysle . 6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojich tvrdeniach, napadnutý rozsudok žiadal potvrdiť. Mal za to, že napriek predloženiu kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.1979 uzavretej medzi matkou žalobcu J. C., ako predávajúcou a medzi bývalým československým štátom ako kupujúcim, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a tým nepreukázal opodstatnenosť vzájomnej žaloby. 7. Odvolací súd rozsudok v rozsahu ako bol odvolaním napadnutý / druhý a tretí výrok/ preskúmal a následne podané odvolanie žalovaného, týkajúce sa zamietnutia jeho vzájomnej žaloby (žalobca proti časti výroku o zamietnutí jeho žaloby odvolanie nepodal) vyhodnotil ako opodstatnené a preto ho v tejto časti zrušil. Odvolací súd súčasne zrušil napadnutý rozsudok aj v časti trov konania. Vec bola teda v časti, v ktorej bol rozsudok zrušený (zamietnutá vzájomná žaloba / protinávrh žalovaného/ a rozhodnutie o trovách konania), vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že v rámci odvolacieho konania bol napadnutý rozsudok len v časti vzájomnej žaloby, ktorá sa týkala určenia vlastníckeho práva žalovaného k parc. č. XXXX o výmere 111 m2 zapísanej na LV č. XXXX nachádzajúcej sa v k. ú.. Súčasne uviedol, že toto odvolanie bolo opodstatnené, pretože zamietnutie vzájomnej žaloby z hľadiska súdom prvej inštancie aplikovanej právnej argumentácii dostatočne nereaguje na skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Odvolací súd uviedol, že napriek správnemu vyhodnoteniu dostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, súd prvej inštancie v rozsudku len veľmi stručne skonštatoval, že žalovaný hodnoverným spôsobom nevedel preukázať, že v roku 1979 došlo k výkupu celej výmery parc. č. XXXX, čím neuniesol dôkazné bremeno. K samotnému rozsahu a najmä obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa zamietnutia vzájomnej žaloby odvolací súd uviedol, že nekorešponduje s obsahom ust. , t.j. je nepreskúmateľné a nepresvedčivé. Preto v ďalšom konaní bude povinnosťou prvoinštančného súdu podrobne sa zaoberať genézou tejto parcely z hľadiska jej výmery, predaja, rozdelenia a zapísania do príslušných listov vlastníctva, resp. jej prečíslovania. Odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní je potrebné sa vysporiadať aj s obsahom kúpnych zmlúv zo dňa 27.12.1970 zo dňa 26.8.1960 a zo dňa 26.10.1979 vzťahujúcich sa na odplatný prevod tejto parcely, resp. jej časti, pričom v pozícii predávajúcej v zmluvách zo dňa 27.12.1970 a zo dňa 26.10.1979 vystupovala právna predchodkyňa žalobcu a v pozícii žalovaného zasa právny predchodca žalovaného. V prípade kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.08.1960 právna predchodkyňa žalobcu, čo sa týka parcely č. XXXX a ďalších, vystupovala v pozícii kupujúcej a v pozícii predávajúcich vystupovali G. a L. M.. 8. Po vrátení veci odvolacím súdom tunajšiemu súdu bolo predmetom ďalšieho prejednania a rozhodnutia len konanie vo veci vzájomnej žaloby, keďže žalobca, ktorého žaloba bola zamietnutá, odvolanie nepodal. V poradí prvý rozsudok tunajšieho súdu č.k. -251 zo dňa 15.10.2021 nadobudol preto v časti žaloby žalobcu právoplatnosť. Tunajší súd sa po vrátení veci z odvolacieho súdu opätovne zaoberal už len vzájomnou žalobou žalovaného. Ako bolo uvedené, žalovaný mal za to, že v rámci výkupu pozemkov československým štátom za účelom vybudovania inžinierskej siete

- miestnej komunikácie, ktorá aj bola vybudovaná a nachádza sa na u komunikáciu na G. H. I. D. E. bol štátom od právnej predchodkyne žalobcu odkúpený aj pozemok - parcela registra ,,E“ číslo XXXX, v súčasnosti zapísaný na LV č. XXXX pre kat. územie D. E.. Vychádzajúc z listu vlastníctva táto parcela je v súčasnosti zapísaná ako výlučné vlastníctvo v podiele 1/1 žalobcu, ktorý túto nehnuteľnosť nadobudol v dedičskom konaní po matke J. C., a to podľa uznesenia tunajšieho súdu č.k. -24 / založené na č.l. 239 v spise/. Žalovaný však v konaní spochybnil nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu po poručiteľke, keď tvrdil, že poručiteľka ešte za svojho života J. C. uvedenú nehnuteľnosť odpredala žalovanému, resp. jeho právnemu predchodcu a to v rámci výkupu pozemkov pre výstavbu cestného telesa – miestnej komunikácie. Žalovaný teda v konaní spochybnil, že poručiteľka J. C. bola v čase smrti vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, kedy tvrdil, že tomu tak nebolo, pretože už skôr uvedenú nehnuteľnosť odpredala jeho právnemu predchodcovi / československému štátu/. Žalovaný sa preto považuje za vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, spornej parcely reg. ,,E“ č. XXXX, nachádzajúcej sa v kat.úz. D. E., o výmere 111 m2, s tým, že vlastníctvo tejto nehnuteľnosti na neho prešlo podľa

, a to konkrétne v zmysle ustanovenia tohto zákona, podľa ktorého do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánov miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Ako bolo uvedené vyššie, naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle žalovaný má, ide totiž o prípad, keď je v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetných nehnuteľností uvedený žalobca, t.j. niekto iný, než žalovaný, ktorý tvrdí, že to on je ich výlučným vlastníkom. 9. Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa účelom tohto zákona je ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí a upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom. Podľa do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Podľa veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne. Podľa Nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia Stavoinveste, bývalej Výstavbe hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a bývalým okresným národným výborom za účelom zabezpečenia systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a individuálnej bytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, okrem časti majetku, ktorý sa podľa a tohto zákona nestáva majetkom obce. Podľa veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona. Podľa /ďalej len Hospodársky zákonníka/ právo hospodárenia s národným majetkom vykonáva zásadne organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne slúži. Podľa miestne cesty sú vo vlastníctve obcí. Miestne cesty pre cestnú nemotorovú dopravu sú vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja, obce alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb. Podľa vyhlášky č. právo hospodárenia s vecami, ktoré sú súčasťou národného majetku (ďalej len „“), patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom ustanovené inak. Ak užíva na plnenie svojich úloh niekoľko organizácií, patrí právo hospodárenia tej organizácii, ktorá užíva v pomere k ostatným jeho najväčšiu časť, pokiaľ sa nedohodnú, že budú mať k tomuto národnému majetku právo spoločného hospodárenia. Orgány, v právomoci ktorých je odstraňovať pochybnosti o tom, ktorá organizácia má vykonávať právo hospodárenia s určitým národným majetkom, sa môžu zo závažných dôvodov, najmä hospodárskych, od tohto ustanovenia odchýliť. Podľa vyhlášky č. právo hospodárenia s prebytočným nehnuteľným národným majetkom, pri ktorom je záujem, aby zostal v celospoločenskom vlastníctve, o ktorý neprejavili záujem organizácie a štátne podniky, prevedie organizácia na miestny národný výbor, v územnom obvode ktorého sa taký nachádza. Právo hospodárenia s poľnohospodárskou pôdou sa prevedie vždy na okresný (mestský) národný výbor. Ak národný výbor má proti prevodu práva hospodárenia námietky, postupuje sa podľa . Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa oprávneným držiteľom je ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí.

10. Ako bol uvedené, podľa listu vlastníctva č. XXXX je parcela reg. ,,E“ č. XXXX- záhrada o výmere 111m2, v súčasnosti zapísaná ako výlučné vlastníctvo žalobcu v podiele 1/1. Súd dedičským rozhodnutím mal preukázané, že žalobca mal uvedenú nehnuteľnosť nadobudnúť v dedičskom konaní po poručiteľke/ jeho matke J. C., nar.XX.XX.XXXX, dátum úmrtia XX.XX.XXXX, čo preukazuje uznesenie tunajšieho súdu č.k. -24, zo dňa 04.01.2017, právoplatné dňa 04.01.2017 / založené na č.l. 239 v spise/. Okrem vyššie citovaného LV sa súd oboznámil s kúpnymi zmluvami, ktoré sa týkali predmetnej parcely. 11. Z kúpnopredajnej zmluvy založenej v spise na č.l.289, uzavretej dňa 26.08.1960 medzi G. M., bytom D. E., S. D. X a L. M., bytom D. E., S. D. X, ako odpredávajúcimi a J. C., K. G., bytom D. E., F. XX / matka žalobcu/ , mal súd preukázané , že odpredávajúci predali touto zmluvou predchodkyni žalobcu všetky svoje nehnuteľnosti zapísané v katastrálnom území mesta Nové Zámky v PK vložke č. XXX pod A.I.r.č.1-4, parc. č. XXXX, XXXX/X,XXXX/X J. XXXX/X dľa B. 18/a-b, v celosti za kúpnu ceru 33.000,- eur. 12. Z kúpnej zmluvy založenej v spise na č.l. 356, uzavretej dňa 27.12.1970 medzi J. C., K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E., F. XX ako predávajúcou a československým štátom zastúpeným Mestským národným výborom Nové Zámky, ako kupujúcim, mal súd preukázané, že predávajúca predala touto zmluvou Československému štátu nezastavaný stavebný pozemok, podľa územného plánu určený na družstevnú výstavbu rodinných domov a pre miestne komunikácie včítane investícií nachádzajúcich sa na pozemku. Nehnuteľnosti sa nachádzali v k.u. D. E., ulica N. F., pôvodne zapísané v Pozemkovoknižnej vložke č. XXX pod parcelným č. XXXX vo výmere 2442 m2, v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedené v evidencii nehnuteľností Strediska geodézie pre okres Nové Zámky na ev.liste číslo XXX ako parcela č. XXXX vo výmere 2442 m2. Podľa tejto kúpnej zmluvy sa prevádzala do vlastníctva štátu uvedená parcela č. XXXX v rozsahu 2187 m2., s tým, že podľa geometrického plánu č. 761-080-3508-70 zo dňa 30.06.1970 sa táto parcela začlení do novovytvorenej parcely takto:

- z parc. č. XXXX/X diel ozn.číslom 13 vo výmere 1637 m2 sa začleňuje do novovytvorenej parcely č. XXXX/X,

- z parc. č. XXXX/X diel ozn.číslom 12 vo výmere 112 m2 sa začleňuje do novovytvorenej parcely č. XXXX/X,

- z parc. č. XXXX diel ozn.číslom 1156/2 vo výmere 428 m2 sa začleňuje do novovytvorenej parcely č. XXXX/X. 13. Z kúpnej zmluvy založenej v spise na č.l. 354, uzavretej dňa 26.10.1979 medzi J. C., bytom D. E., K. H. X, ako predávajúcou a Československým štátom zastúpeným Okresným národným výborom Nové Zámky, ako kupujúcim, mal súd preukázané, že predávajúca predala touto zmluvou Československému štátu nehnuteľnosti v kat.úz. D. E., D. H. N. XX, vyznačené v geometrickom pláne číslo 241-1-2740-169-78, zapísané na PK vložke č. XXX s parcelným č. XXXX,XXXX/X,XXXX/ X,XXXX/X, ktoré nehnuteľnosti nadobudla predávajúca od G. a L. M. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.09.1960. Pozemok mal v tom čase rozlohu 1180 m2. 14. Zo správy zo dňa 20.05.2024 vypracovanej Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, oddelenie technické, dokumentácie a poskytovania informácii / založená v spise na č.l. 430/ súd zistil nasledovnú chronológiu zápisov vlastníckych práv, resp. vzťahov k parcele, ktorá je predmetom vzájomnej žaloby. K tejto parcele registra E-KN č. XXXX - záhrada o výmere 111 m2, ktorá je ku dnešnému dňu evidovaná vo výlučnom vlastníctve žalobcu A. B. C., na LV č. XXXX, uviedol, že z nej, t.j. z parcely určeného operátu ako pôvodnej parcely bola vytvorená parcela C-KN č. XXXX, ktorá je evidovaná bez LV, t.j. parcela C-KN č. XXXX, bez LV je vytvorená aj z pôvodnej parcely určeného operátu, t.j. z parcely registra E-KN č. XXXX o výmere 111 m2. Okresný úrad ďalej uviedol, že v rokoch 1999-2005 prebiehalo v kat. území D. E. spracovanie registra obnovenej evidencii pozemkov (ROEP), okrem iného aj k pozemku PK parcela č. XXXX. Úrad ďalej uviedol, že kat. úz. D. E. prebiehalo spracovanie Registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v rokoch 1999 až 2005. Jeho predmetom boli v zmysle o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, okrem iných aj pozemkovoknižná (PK) parcela číslo 1156. Uvedená PK parcela č. XXXX, záhrada o výmere 2442 m2, bola pôvodne vedená vo vlastníctve G. M. a L. M. pod B 18a, B 18b v PK vložke číslo XXX, každý v podiele po 1/2. Táto parcela č. XXXX bola potom predmetom Kúpnej zmluvy Pr.131/1961 zo dňa 26.8.1960, uzatvorenej medzi G. M., L. M., ako predávajúcimi a J. C. K. G., ako kupujúcou. Následne v roku 1970 bola táto PK parcela č. XXXX predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 27.12.1970, podľa ktorej kúpnej zmluvy bola časť parcely č. XXXX vo výmere 2187 m2 odpredaná J. C., K. G. O. štátu, zastúpenému Mestským národným výborom v Nových Zámkoch. Táto Kúpna zmluva zo dňa zo dňa 27.12.1970 (okrem iných) bola doručená býv. stredisku geodézie ako príloha žiadosti Mestského národného výboru – finančný odbor v Nových

Zámkoch, číslo 216/ev/1980/fin./Dr. Pr. zo dňa 13.2.1980 o zápis vlastníckych práv do EN k parcele číslo XXXX/X, s tým, že prílohou žiadosti bol aj geometrický plán číslo 761-080-3508-70, vyhotovený za účelom majetkovoprávneho usporiadania parcely číslo XXXX/X J. O. XXXX/X. Predmetom tejto kúpnej zmluvy bol teda prevod časti PK parcely číslo XXXX podľa geometrického plánu číslo 761-080-3508-70, a to diel číslo ,,12“ o výmere 112 m2, ktorý podľa citovaného geometrického plánu bol začlenený do novej parcely číslo XXXX/X a diel číslo ,,13“ o výmere 2075 m2, začlenený do parcely číslo XXXX/ X. Na základe vyššie uvedenej žiadosti MsNV a listín, ktoré tvorili jej prílohu, boli pod č. zm.20/80 zapísané do operátu evidencie nehnuteľností (EN) parcely číslo XXXX až XXXX, číslo XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX a číslo 7511 v prospech bývalého Československého štátu– MsNV Nové Zámky do LV číslo X v podiele 1/1.Ďalej okresný úrad uviedol, že v roku 1978 bolo v kat. úz. D. E. ukončené Technicko-hospodárske mapovanie, v rámci ktorého bola parcela číslo XXXX/X prečíslovaná na parcely číslo XXXX až XXXX, O. XXXX J. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX a parcela číslo XXXX/X bola prečíslovaná na parcelu číslo XXXX, ktorá pod č. zm. 20/80 zapísaná do LV číslo X nebola, a to z dôvodu, že MsNV Nové Zámky žiadal zapísať do EN iba parcelu číslo XXXX/X (po prečíslovaní parcely číslo XXXX až XXXX). Ďalej úrad uviedol, že parcely číslo XXXX J. O. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X boli následne v roku 1979 predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa zo dňa 26.10.1979, v zmysle ktorej J. C. K. G. predala časť z uvedených parciel v celkovej výmere 1180 m2 československému štátu, zastúpenému Okresným národným výborom v Nových Zámkoch. Kúpna zmluva zo dňa zo dňa 26.10.1979 (okrem iných) bola doručená býv. stredisku geodézie ako príloha žiadosti Stavoinvesty – Bratislava, číslo 5.71/3260/Ši zo dňa 18.7.1980 na zápis vlastníckych práv do EN sídlisko Q. A. D. E.. Prílohou žiadosti bol aj geometrický plán číslo 241-1-2740-169-78 na oddelenie parcely číslo XXXX. Predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa zo dňa 26.10.1979 bol prevod častí resp. celých výmer pozemkov z PK vložky číslo XXX, identifikovaných ako EN parcely číslo XXXX J. O. XXXX, a to vo výmere 1180 m2 podľa geometrického plánu číslo 241-1-2740-169-78 – diel číslo ,,124“ a diel číslo ,,125“, ktoré podľa citovaného geometrického plánu boli začlenené do novej parcely číslo XXXX. Odpredaná výmera 1180 m2 zahŕňala aj zbytok pôvodnej PK parcely číslo XXXX o výmere 255 m2. V zmysle doručených listín bola pod č. zm. 349/80 zapísaná do operátu EN parcela číslo XXXX v prospech bývalého Československého štátu – Okresný národný výbor D. E. do LV číslo X v podiele 1/1. J. C. odpredala teda československému štátu vyššie uvedenými dvoma kúpnymi zmluvami/ jedna zo dňa 27.12.1970 a druhá zo dňa 26.10.1979/ celú výmeru PK parcely číslo XXXX, avšak v zmysle vyššie uvedenej žiadosti časť PK parcely číslo XXXX, ktorá je začlenená v C-KN C. O. XXXX, do vlastníctva Československého štátu zapísaná nebola. V roku 2005 bolo v katastrálnom území D. E. vykonané spracovanie ROEP, pričom bolo zistené, že po odčlenení z parcely číslo XXXX, zostala ešte časť pôvodnej PK parcely číslo XXXX neusporiadaná (začlenená v parcele registra C-KN číslo XXXX). Táto časť bola na základe Rozhodnutia Správy katastra Nové Zámky, č. j. z 19.08.2005, ktorým bol schválený ROEP pod č. zm. 2476/05 zapísaná do registra E-KN ako parcela číslo XXXX – záhrada o výmere 111 m2 v prospech J. C. K. G. do LV číslo XXXXX v podiele 1/1. Ďalej úrad uviedol, že pod číslom zmeny 835/2017 bola parcela registra E-KN číslo XXXX prepísaná na základe dedičského rozhodnutia a to uznesenia č.k. , Dnot 253/2016vydaného v dedičskom konaní po neb. J. C. K. G., zomr. XX.XX.XXXX z LV číslo XXXXX, v prospech A. B. C. do LV číslo XXXX v podiele 1/1. Okresný úrad na záver uviedol, že z ním uvedených skutočností, vyplýva, že p. J. C. predala PK parcelu číslo XXXX v celej výmere 2442 m2, z ktorej časť výmery – 111 m2 zodpovedá parcele registra E-KN číslo XXXX, evidovanej u nej na LV číslo XXXXX a zbytok výmery z PK parcely je v súčasnosti majetkovoprávne vysporiadaný v parcelách C-KN, na ktorých sú postavené rodinné domy na G. H. a bytovky, postavené na sídlisku Q. A. D. E.. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené vykonané dokazovanie a to najmä citovanými kúpnymi zmluvami, geometrickými plánmi , dedičským rozhodnutím, správou Okresného úradu, odbor katastrálny, mal súd za dostatočne preukázané, že parcela reg. ,,E“ č.XXXX o výmere 111 m2, ktorá je predmetom konania, bola odpredaná do vlastníctva Československého štátu. Ako je popísané vyššie, táto je . resp. bola časťou PK parcely č. XXXX, pôvodne zapísanej vo vložke č. XXX a to o rozmere 2442 m2. Celú túto parcelu však jej vlastníčka, matka žalobcu, ktorá ju kúpila od G. L. M., následne počas svojho života odpredala Československému štátu a to vyššie uvedenými kúpnymi zmluvami zo dňa 27.12.1970 a zo dňa 26.10.1979. Predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.1970 bol prevod časti PK parcely číslo XXXX podľa geometrického plánu číslo 761-080-3508-70, a to diel číslo ,,12“ o výmere 112 m2, ktorý podľa citovaného geometrického plánu bol začlenený do novej parcely číslo XXXX/X a diel číslo ,,13“ o výmere 2075 m2, začlenený do parcely číslo XXXX/X. Predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa zo dňa 26.10.1979 bol zase prevod celých výmer pozemkov z PK vložky číslo XXX, identifikovaných ako EN parcely číslo XXXX J. O. XXXX, a to spolu vo výmere 1180 m2 podľa geometrického plánu číslo 241-1-2740-169-78

– diel číslo ,,124“ a diel číslo ,,125“, ktoré podľa tohto GP boli začlenené do novej parcely číslo XXXX. Táto odpredaná výmera 1180 m2 zahŕňala aj zbytok pôvodnej PK parcely číslo XXXX o výmere 255 m2. Vykonaným dokazovaním a to kúpnymi zmluvami, GO plánmi a správou z príslušného katastrálneho odboru mal teda súd za dostatočne preukázané, že žalovaná všetky parcely, ktoré nadobudla od G. a L. M., t.j. vrátane parcely, ktorá je v súčasnosti predmetom tohto sporu, následne ešte počas svojho života predala Československému štátu a to vyššie uvedenými kúpnymi zmluvami z rokov 1970 a 1979, v rámci výkupov realizovaných okrem iného aj za účelom výstavby inžinierskej stavby- miestnej komunikácie, vybudovanej aj na parcele reg. ,,E“ č. XXXX o výmer 111m2, ktorá je predmetom tohto konania. 16. Keďže predchodkyňa žalobcu ešte za svojho života odpredala aj nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania, v čase svojej smrti, nebola teda vlastníčkou už žiadnej časti parcely č. XXXX, preto žalobca ako jej dedič nemohol nadobudnúť majetok, ktorý v čase smrti poručiteľka nevlastnila. Žalobca sa teda nestal vlastníkom spornej parcely reg. ,,E“ č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX dedením. Na doplnenie súd uvádza, že predmetné nehnuteľnosti nemohol žalobca nadobudnúť ani prípadným vydržaním upraveným v ustanovení , nakoľko ak by aj súd bral do úvahy, že za istých okolností môže byť pre prípadné vydržanie nehnuteľnosti domnelým nadobúdacím titulom dedenie, tak v tomto prípade dedičského rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 04.01.2017 a najneskôr podaním zo dňa 12.04.2019 / č.l. 32 v spise/ , ktoré bolo žalobcovi doručené cestou právnej zástupkyne dňa 19.07.2019, sa žalobca dozvedel, že žalovaný jeho vlastníctvo spochybňuje. T.j. od právoplatnosti uznesenia v dedičskej veci, kedy by teoreticky mohla začať plynúť 10 ročná premlčacia doba, do doby, kedy sa žalobca dozvedel , že jeho ,,vlastníctvo spornej parcely „ je žalovaným spochybňované, k čomu došlo preukázateľne dňa 19.07.2017, kedy bolo žalobcovi doručené cestou jeho advokátky vyjadrenie žalobcu, 10 ročná, zákonom požadovaná vydržacia doba neuplynula. 17. Žalobca teda nenadobudol nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania do svojho vlastníctva dedením, ani vydržaním a v konaní nepreukázal ani žiaden iný možný dôvod nadobudnutia vlastníctva upravený v ustanovení . Čo sa týka žalovaného, ktorý tvrdil, že to on je vlastníkom uvedenej parcely a že vlastníctvo tejto parcely prešlo na neho z Československého štátu podľa , tak tu súd uvádza, že v konaní mal súd dvoma vyššie citovanými kúpnymi zmluvami z rokov 1970 a 1979 uzavretými medzi právnou predchodkyňou žalobcu a štátom zastúpeným príslušnými národnými výbormi preukázaní preukázané, že došlo k riadnemu prevodu dotknutej parcely reg. ,, E“ č. XXXX z matky žalobcu na Československý štát, a to na základe vyššie citovaných zmlúv z roku 1970 a 1979. V tejto súvislosti súd poukazuje na obdobie od 01.04.1964 do 31.12.1992, kedy v zmysle bola potrebná k zmluve o prevode nehnuteľností registrácia tejto zmluvy štátnym notárstvom, pričom vlastníctvo prechádzalo na kupujúceho až samotnou registráciou zmluvy. Vychádzajúc z komentáru k Beckovi ( I. druhé vydání, 2019, s.975-1007:M.Fečík), toto zákonné ustanovenie sa však vzťahovalo na vtedajšie osobné vlastníctvo a nie na socialistické spoločenské vlastníctvo ( a ), s tým, že pre nadobudnutie nehnuteľnosti do socialistického vlastníctva sa registrácia prevodnej zmluvy nevyžadovala. Je teda zrejmé, že Československý štát v predmetnom období mohol nadobudnúť nehnuteľnosti do svojho socialistického vlastníctva bez registrácie kúpnych zmlúv na štátnom notárstve. Československý štát teda nadobudol predmetné nehnuteľností do svojho vlastníctva od právnej predchodkyne žalobcu. Takto nadobudol aj parcelu registra E č. XXXX o výmere 111 m2, ktorá je predmetom tohto konania. Vzájomnou žalobou v tejto veci sa však určenie svojho vlastníctva domáha žalované Mesto Nové Zámky. Súd sa teda zaoberal, či a akým spôsobom nadobudlo Mesto Nové Zámky predmetnú parcelu č. XXXX. Ako bolo uvedené v zmysle vlastníctvo k veci je možné nadobudnúť aj zo zákona. V tomto prípade žalovaný nadobudol vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti prechodom majetku štátu do vlastníctva obcí. Medzi stranami konania nebolo počas celého konania sporné to, že na predmetnej nehnuteľnosti - parcela č. XXXX je postavená miestna komunikácia. Podľa zanikli všetky druhy národných výborov a ich majetok bol riešený jednotlivými zákonmi. Podľa ustanovenia o majetku obcí, prešli do vlastníctva obcí z majetku Československej republiky nehnuteľnosti, ku ktorým patrilo ku dnu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom. Týmto osobitým zákonom, ku ktorému sa viazala účinnosť vyššie uvedenej právnej normy, bol o obecnom zriadení, ktorý nadobudol účinnosť dňom volieb do orgánov samosprávy obcí, t.j. ku dňa 23./24.11.1990. To znamená, že miestnej komunikácie, v súčasnosti miestne cesty, ktoré boli vo vlastníctve Slovenskej republiky, ku ktorým patrilo dňa 24.11.1990 právo hospodárenia MNV, prešli ex lege do vlastníctva obce, a to aj s poukazom na ustanovenie o pozemných komunikáciách. Podľa uvedeného ustanovenia je vlastníkom miestnych komunikácii obec. Vychádzajúc z uvedeného, pozemné komunikácie Československého štátu, ktoré boli ku dňu 23./24.11.1990 v práve hospodárenia

národných výborov, prešli do vlastníctva obcí podľa . A ako bolo uvedené, žiadna zo strán nerozporovala, že na parcele č. 1156 bola ešte pred nadobudnutím účinnosti postavená miestna komunikácia, t.j. táto aj s pozemkom, na ktorom bola postavená a ktorý bol Československým štátom odkúpený od právnej predchodkyne žalobcu, prešla podľa z Československého štátu do vlastníctva žalovaného. Súd mal teda preukázané, že vlastníkom parcely registra E č. XXXX o výmere 111 m2 nachádzajúcej sa v kat. území D. E. a zapísanej na LV č. XXXX je žalovaný, ktorý nadobudol uvedenú nehnuteľnosť zo zákona v roku 1991 (prechod majetku štátu na obce). Žalovaný nie je v súčasnosti zapísaný na LV, naopak, na LV je v súčasnosti zapísaný žalobca. Vo veci bol teda daný naliehavý právny záujem na určenie vlastníctva žalovaného, ktorý ako vlastník nie je v príslušnej evidencie nehnuteľností vedený na LV voči žalobcovi, ktorý naopak je v LV uvedený, ale v konaní bolo preukázané, že on vlastníctvo dedením nadobudnúť nemohol. Súd preto vzájomnej žalobe žalovaného vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia. 18. V tomto prípade ide o v poradí druhé rozhodnutie Okresného súd Nové Zámky, kedy v časti žalobe žalobcu bola žaloba žalobcu právoplatne zamietnutá a vo veci bolo potrebné rozhodnúť už len o vzájomnej žalobe žalovaného. Súčasne však doposiaľ nebolo rozhodnuté o trovách strán sporu. V prípade žaloby žalobcu, kedy bola táto zamietnutá má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu žalovaný, a to podľa Žalovaný má nárok na náhradu trov konania aj v prípade vzájomnej žaloby, pretože aj v prípade vzájomnej žaloby bol úspešný v celom rozsahu. Preto aj v prípade vzájomnej žaloby má žalovaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v zmysle Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi, a to tak trov týkajúcich konania o žalobe žalobcu aj konania o vzájomnej žalobe žalovaného. 19. Len na doplnenie súd uvádza, že žalobca sa poslednými podaniami v tejto veci snažil spochybniť, či jeho právna predchodkyňa vôbec nejakú kúpnu zmluvu so štátom uzatvorila, kedy spochybňoval spôsob je podpisovania sa. Tieto jeho vyjadrenia súd vyhodnotil len ako ničím nepotvrdenú a nepreukázanú obranu. Žalobca síce niečo tvrdil, ale žiaden relevantný dôkaz na preukázanie týchto jeho tvrdení, ktoré by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností potvrdili jeho slová o tom či a akú zmluvu jeho matka podpísala, resp. nepodpísala, súdu nepredložil a ani nenavrhol.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, a to cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.