Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Pc/24/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v právnej veci navrhovateľky - osoby oprávnenej na výživné: M.C. W., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XXX, XXX XX P. zastúpená JUDr. Valériou Brečkovou, advokátkou, so sídlom Daľkovská 470/14, 069 01 Snina proti odporcovi - osobe povinnej platiť výživné L.. T. W., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX M. P. o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa takto

rozhodol:

I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca L.. T. W., nar. XX.X.XXXX pre navrhovateľku M. W., nar. XX.X.XXXX zo sumy 59,75, eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne od 21.9.2020, ktorú je otec povinný uhrádzať navrhovateľke vždy do 10. dňa v mesiaci na jej bankový účet.

II. Zročné výživné za obdobie od 21.9.2020 do 30.4.2021 vo výške 661,85 eur súd povoľuje otcovi uhradiť navrhovateľke v splátkach vo výške 40,- eur mesačne splatnými spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, a to pod hrozbou straty výhody splátky tak, že v prípade omeškania splátky zročného výživného čo i len v časti, stáva sa zročné výživné splatné naraz.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh na zvýšenie výživného zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka podala dňa XX.X.XXXX na tunajšom súde návrh na zvýšenie výživného pre ňu ako plnoletú osobu a navrhla súdu, aby odporcovi zvýšil výživné pre ňu zo sumy 59,75 eur určenú naposledy rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu 330,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, vždy k 10 dňu v mesiaci vopred k jej rukám na jej bankový účet.

2. Návrh odôvodnila zmenou pomerov na jej strany a to prijatím a zápisom na denné štúdium na M. N., V. E. F. Q., keďže súčasná suma výživného nedokáže pokryť náklady potrebné na štúdium. Navrhovateľka ďalej uviedla, že jej matka nedokáže uhrádzať z prídavku na dieťa a výživného jej štúdium, pretože od 1.6.2020 je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V súvislosti so štúdiom navrhovateľke vzrástli jednorazové výdavky spojené so zápisom na školu, nákupom učebných pomôcok a notebooku. Za internát bude uhrádzať sumu 61,50 eur mesačne. Ďalšie jej náklady sú cestovné vlakom dvakrát do týždňa v nočnom vlaku v ležadlovom vozni vo výške 72,- eur mesačne, MHD 13,45 eur mesačne, stravné 150,- eur mesačne, hygienické potreby vo výške 35,- mesačne, obuv a šatstvo vo výške 40,- eur mesačne, vreckové určené na trávenie voľného času 60,- eur mesačne, platby mobilnému operátorovi 20,- eur mesačne (internetové dáta, sms, volania). V mesiaci august 2020 navrhovateľka kúpila učebnice vo výške 70,- eur „z druhej ruky“. Ako ďalšie jednorazové náklady navrhovateľka uviedla - autoškola

600,- eur, potreby pre internát: paplón 12,50 eur, vankúš 10,- eur, deka 9,- eur, posteľné prádlo 15,- eur, kuchynské potreby 10,- eur, kufor 35,- eur.

Navrhovateľka tiež poukázala, že gymnaziálne štúdium ukončila s výborným prospechom a počas štúdia vykonávala verejne prospešné osvetové činnosti, spolupracovala s neziskovou organizáciou a venovala sa projektom na gymnáziu, za čo bola ocenená vedením školy. Navrhovateľka vzhľadom na náročnosť štúdia si nedokáže zabezpečiť vlastný príjem. Býva s matkou, nemá žiadne majetkové práva k nehnuteľnostiam a nebola ani účastníčkou dedičského konania. S otcom navrhovateľka nie je v kontakte, má však vedomosť, že pracuje u svojho otca ako advokátsky koncipient.

3. Súd doručoval podaný návrh odporcovi spolu s výzvou, aby sa k tomuto návrhu vyjadril. Odporca dňa XX.XX.XXXX doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že návrh dcéry považuje v rozpore s dobrými mravmi, pretože dcéra s ním dlhodobo nekomunikuje, prejavuje voči nemu silnú averziu a ako otca ho odmietala od prvopočiatku, napriek tomu, že odporca prejavoval silný záujem o ňu. Odporca sa od roku XXXX súdil na tunajšom súde o styk s dcérou. Tak ako jej matka nerešpektovala jeho právo byť s dcérou, dcéra v tom pokračovala a sama v inom konaní uviedla, že s odporcom nechce byť. Podľa odporcu navrhovateľka koná v rozpore s dobrými mravmi, keď od neho žiada o výživné, čo hraničí podľa jeho názoru s bezcitnosťou, pričom sama navrhovateľka do zápisnice uviedla, že ho nepovažuje za otca.

Odporca tiež uviedol, že jeho príjem je príliš nízky, aby mohol platiť tak obrovské výživné a v čase podania vyjadrenia odporca mal príjem vo výške minimálnej mzdy, pričom ako advokátsky koncipient sa musí adekvátne obliekať, s čím má náklady na kúpu oblečenia a obuvi, a tiež sa musí zúčastňovať seminárov pre koncipientov. Životné náklady odporca vyčíslil nasledovne - potraviny 200,- eur, kozmetika 50,- eur, prášok na prianie 50,- eur, pôžička na byt 150,- eur, nájom 120,- eur, plyn 5,- eur, elektrina 20,- eur - spolu 745,- eur, kde nie je zahrnuté výživné, ktoré platí poctivo už 15 rokov. Zo svojho príjmu odporca nedokáže uhradiť všetky svoje náklady, preto si musí požičiavať. Odporca tiež dodal, že navrhovateľka neuviedla, prečo začala študovať v Q., pričom mala možnosť študovať omnoho bližšie. Odporca navrhol súdu, aby návrh na zvýšenie výživného zamietol.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s listinami predloženými účastníkmi konania, s odpoveďami inštitúcii, ktoré vyzval súd na podanie informácie, vypočutím účastníkov konania a zistil tento skutočný stav veci:

5. Rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. XXP/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. XC XXX/XXXX-XX zo dňa XX. X. XXXX tak, že zvýšil výživné pre navrhovateľku zo strany otca zo sumy 1.000,- Sk na 1.500,- Sk mesačne s účinnosťou od X. X. XXXX do XX. X. XXXX a od X. X. XXXX na 1.800,- Sk mesačne tak, že zvýšené výživné bol otec povinný zasielať vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

V odôvodnení súd poukázal, že navrhovateľka bola od XX.X.XXXX žiačkou 1. ročníka základnej školy, jej matka sa vydala a dňa XX.XX.XXXX jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, a to k mal. J. N., preto navrhovateľkina matka aj poberala rodičovský príspevok v sume 4.560,- Sk mesačne. Ďalej z odôvodnenia vyplynulo, že odporca bol živnostník, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal a ani mu nepribudla. Súd vychádzal pri určovaní výživného z daňového priznania podnikateľa za predchádzajúce obdobie a zohľadnil, ktoré z výdavkov neboli pre podnikateľskú činnosť nevyhnutné. Vychádzajúc len zo základu dane, tak v roku 2006 bol priemerný mesačný príjem odporcu 5.009,- Sk čistého a v roku 2007 to bolo 6.748,- Sk čistého, ale z peňažného denníka za rok 2007 bolo súdu zrejmé, že celkové výdavky za tovar boli 840.825,- Sk a celkové príjmy za tovar tvorili sumu 662.016,- Sk, teda k 31.12.2007 bol zostatok zásob tovaru približne v hodnote 178 809,- Sk. Odporca sa v tomto konaní vyjadril, že k 1.1.2008 ukončil činnosť v stánku, hoci živnosť v tomto odbore trvala naďalej, pričom mal vykonávať už činnosť len pre exekútorsky úrad.

6. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. XTo/XX/XX zo dňa XX.X.XXXX právoplatný dňa XX.X.XXXX odvolací súd rozhodol tak, že obžalovanú I. N. oslobodil spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia., ktorého sa mala dopustiť ako matka navrhovateľky, keď aj napriek rozhodnutiam súdov, ktorými bol upravený styk odporcu a navrhovateľky, ktorý odporcovi nebolo umožnený, navrhovateľka nebola pripravená, nechcela s otcom ísť aj napriek tomu, že voči matke boli v minulosti opakovane použité opatrenia v občianskom súdnom konaní,

pretože skutok nie je trestným činom. Z odôvodnenia tohto rozsudku je potrebné poukázať na to, že z dokazovania vyplynulo, že otec sa pokúšal o kontakt s dcérou raz alebo dvakrát ročne, pričom otec si na frekvenciu pokusov o kontakt nespomínal, išlo o sporadické kontaktovanie. V odôvodnení ďalej odvolací súd konštatuje, že pokiaľ otec za dcérou dochádza len sporadicky, podstatne menej, ako mu to súdne rozhodnutie umožňuje, hoci práve pravidelný osobný styk s maloletým dieťaťom je pre vytvorenie, či udržanie uspokojivého vzťahu s maloletým dieťaťom dôležitý, pretože v pravidelnom styku mu bráni nedostatok financií a dožaduje sa, aby tieto jeho dôvody boli akceptované a pochopené, mal by rovnako pochopiť, že pre dieťa by bolo minimálne stresujúce, ak nie traumatizujúce, ak by ho matka na styk s ním pravidelne obliekala a on by podstatne častejšie neprišiel, ako prišiel. Z vykonaného znaleckého dokazovania v tomto trestnom konaní tiež vyplynulo, že medzi dcérou a otcom nedošlo k vytvoreniu citového vzťahu, dcéra kontakt s otcom odmietala a spôsob, akým sa otec snažil nadviazať kontakt s dcérou, nepovažovala z vhodný, pretože otec používal čisto právny spôsob bez akceptovania citového vzťahu dcéry.

7. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že navrhovateľka je v akademickom roku 2020/2021 riadnou študentkou 1. ročníka denného bakalárskeho štúdia na M. N. V. E. F. Q. od XXXX do XXXX s predpokladaným termínom ukončenia štúdia v roku XXXX. Navrhovateľka je v 1. roku štúdia prihlásená na študijný program Financie, bankovníctvo a investovanie so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky.

8. Z oznámenia o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že I. N., nar. X.X.XXXX, matka navrhovateľky, je zaradená od evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa X.X.XXXX.

9. Z odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa X.XX.XXXX vyplýva, že I. N., nar. X.X.XXXX je poberateľkou prídavku na dieťa - dcéru M. W. a dcéru J. N..

10. Listom zo dňa X.XX.XXXX odporca po doručení návrhu na zvýšenie výživného žiadal navrhovateľku o stretnutie z dôvodu úspešného nástupu na vysokú školu, aby sa mohli spolu porozprávať o štúdiu a jej plánoch do budúcna.

11. Emailom zo dňa XX.XX.XXXX navrhovateľka reagovala na list odporcu, v ktorom mu uviedla, že v súčasnosti stretnutia nie sú možné z dôvodu protiepidemiologických opatrení, avšak ďalej uviedla, že návrh na zvýšenie výživného je opodstatnený jej štúdiom. Ďalej dodala, že je otvorená dohode, preto vyzvala odporcu na doručenie písomného návrhu na zvýšenie výživného.

12. Z daňového priznania odporcu za rok 2019 vyplýva, že odporca mal príjem z podnikania vo výške 5.400,- eur a výdavky v podnikaní vo výške 1.968,60 eur, pričom základ dane bola 0,00 eur a zaplatená daň vo výške 0,00 eur. V osobitných záznamoch daňového priznania je uvedené, že daňovník v zdaňovacom období vykonal transakciu so závislou osobou - poskytnutá služby v sume 5.400,- eur - L.. L. W., U..

13. Z potvrdenia o príjme zo dňa 30.10.2020 vystaveného zamestnávateľom odporcu - T.. T. W., advokát vyplýva, že odporcovi bola vyplatená mzda za mesiac 7/2020 vo výške 476,74 eur. za mesiac 8/2020 vo výške 476,74 eur. za mesiac 9/2020 vo výške 476,74 eur.

14. Z úmrtného listu zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že T.. T. W., nar. XX.X.XXXX - otec a zamestnávateľ odporcu zomrel dňa XX.X.XXXX v Q..

15. Dňa X.X.XXXX podal odporca žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, v ktorom uviedol, že v čase od 2000 do 2020 bol samostatne zárobkovou osobou v profesii - P. U.. Odporca v žiadosti uviedol, že má záujem pracovať v profesii: advokátsky koncipient, v ktorej má prax v dĺžke 1 roka.

16. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny U. dňa XX.X.XXXX oznámil, že odporca je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od X.X.XXXX a evidencia trvá, nepoberá žiadne sociálne dávky, pričom ani on

a ani jeho matka si do dňa vyhotovenia správy nepodali žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu a ani žiadosť o iný príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

17. Sociálna poisťovňa, pobočka U. dňa XX.X.XXXX súdu oznámila, že odporca nie je evidovaný ako zamestnanec ani ako SZČO, nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti, úrazových dávok ani dôchodku. Odporca poberal nemocenské v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX spolu vo výške 220,70 eur. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka U. zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že odporca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti celkovo 356 dní, čím nesplnil podmienku nároku na túto dávku.

18. Z výpisu LV č. XXXX pre kat. úz. M. P. vyhotoveného dňa XX.X.XXXX vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX, kde má odporca hlásený trvalý pobyt, je L. Q., rod. W. od roku 2012.

19. Z čiastočného výpisu LV č. XXXX pre kat. úz. U. vyhotoveného dňa X.X.XXXX vyplýva, že odporca je vlastníkom bytu č. XX na X. poschodí vo vchode č. X v bytovom dome so súp. č. XXXXX spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku vo veľkosti XX/XXXX z celku. V katastrálnom konaní F. XXX/XXXX bolo zapísané k tejto nehnuteľnosti záložné právo zriadené v prospech Československej obchodnej banky, a. s., IČO: 368 541 40, Žižkova 11, 811 02 Bratislava. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že odporca v pozícii jedného zo záložcov uzatvoril zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa vyplývajúcich zo zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie reg. č. XX.X.XXXX vo výške 140.000,- eur.

20. Z lekárskych správ predložených odporcom o zdravotnom stave jeho matky vyplýva, že jeho matka má diagnostikovaný diabetes mellitus typ 2 v liečbe (správa 09/2020), má problémy so sluchom (správa 03/2021), tiež so zrakom, ktorý stav je trvalý, liečebne nezmeniteľný, pričom je odkázaná na starostlivosť inej osoby (správa 3/2021). Z lekárskeho nálezu pre účely konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu zo dňa 4.3.2021 vyplýva, že matka odporcu je liečená hematológom, diabetológom, kardiológom a má bolesti chrbtice, nôh a ťažkosti pri vstávaní.

XX. T.. L. Q. vo vyhlásení zo dňa XX.X.XXXX vyhlásila, že nie je možné, aby vykonávala starostlivosť o svoju matku z dôvodu, že má ťažko zdravotne postihnutého syna. Zároveň uviedla, že svojho brata L.. T. W. neustále finančne podporuje v jeho zložitej situácii a že akokoľvek skončí toto pojednávanie, zaviazaná bude len ona z dôvodu, že jej brat nemá žiadne finančné prostriedky.

22. Odporca predložil pracovné ponuky doručené mu cez portál www.istp.sk na jeho email na pozíciu advokátsky koncipient 1. v Bratislave za mzdu 810,- eur za mesiac, 2. v Bratislave za mzdu 800,- eur za mesiac, 3.v Považskej Bystrici za mzdu 740,- eur za mesiac, 4. v Bratislave za mzdu 900,- eur za mesiac, 5. v Prešove za mzdu 750,- eur za mesiac. Zároveň odporca predložil potvrdenie vystavené T.. B. L., advokátom so sídlom v Q., ktorý potvrdil že dňa X.X.XXXX sa odporca dostavil do jeho kancelárie za účelom informovania sa o možnosti zamestnania ako advokátsky koncipient, avšak z dôvodu ekonomickej situácie spôsobenej koronakrízou nebolo možné jeho žiadosti vyhovieť.

23. Z predložených pokladničných dokladov a dokladov o platbách navrhovateľky vyplývajú nasledovné úhrady

- za náklady v súvislosti s vysokoškolským štúdiom - dňa 17.7.2020 - vankúš 9,- eur, dňa 15.8.2020 - internát 61,50 eur, dňa 8.9.2020 - deka 9,- eur, dňa 8.9.2020 - paplón, obliečky, uterák 19,50 eur, dňa 28.8.2020 - učebnica 6,96 eur, dňa 12.10.2020 - autoškola 550,- eur, dňa 16.10.2020 - vyhotovenie vodičského preukazu 6,50 eur, dňa 23.10.2020 - zápisné knižnica 3,- eur, dňa 6.11.2020 - stolička 26,10 eur, dňa 21.11.2020 -kabelka a cestovná taška 7,- eur, dňa 29.12.2020 - používaný Apple Iphone 227,98 eur, dňa 21.1.2021 - google play 1,99 eur mesačne

- za mobilné služby - za 12/2020 - 11,55 eur

- drogériu a kozmetiku - dňa 7.5.2020 - DM drogéria 33,48 eur, dňa 23.6.2020 - DM drogéria 10,63 eur, dňa 10.7.2020 - DM drogéria 74,99 eur, dňa 11.6.2020 - 101 drogéria 29,47 eur, dňa 23.10.2020 - DM drogéria 8,72 eur, dňa 20.11.2020 - Milva cosmetics 8,10 eur, dňa 9.12.2020 - DM drogéria 12,19 eur, dňa 30.12.2020 - lookfantastics 32,65 eur, dňa 10.1.2021 - Tesco 2,09 eur,

- za lieky dňa 24.6.2020 - 5,05 eur (dithiaden, acidum), dňa 21.8.2020 - 17,44 eur ( paralen a ro to4 F8), dňa 18.12.2020 - 2,61 eur (hypromeloza)

- za oblečenie a obuv - dňa 3.7.2020 - obuv 7,49 eur, dňa 10.7.2020 - šaty 29,- eur, dňa 11.7.2020 - šaty 19,98 eur, dňa 27.7.2020 - obuv 29,62 eur, dňa 26.8.2020 - parka 29,95 eur, tenisky 28,95 eur, dňa 31.8.2020 - nohavice 7,- eur, dňa 6.11.2020 - spodné prádlo 6,08 eur, dňa 21.11.2020 - tričko a pyžamo 10,50 eur, dňa 21.11.2020 - obuv 39,99 eur, dňa 13.12.2020 - pyžamo a nohavice 12,98 eur,

- zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 6.1.2020 medzi odporcom a jeho otcom sa odporca ako dlžník zaviazal veriteľovi požičanú sumu 20.000,- eur odovzdanú v hotovosti vrátiť mesačne v splátkach vo výške 150,- eur vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám veriteľa.

24. Z predložených pokladničných dokladov a dokladov o platbách odporcu vyplývajú nasledovné úhrady

- za stravu - dňa 2.3.2020 - 10,43 eur, dňa 5.3.2020 - 7,54 eur, dňa 28.4.2020 - 16,76 eur, dňa 16.4.2020

- 11,46 eur, dňa 4.5.2020 - 5,99 eur, dňa 13.5.2020 - 2,25 eur, dňa 26.5.2020 - 1,61 eur, dňa 6.8.2020

- 12,08 eur, dňa 3.11.2020 - 6,69 eur, dňa 6.11.2020 - 16,71 eur, dňa 16.11.2020 - 11,93 eur, dňa 10.11.2020 - 18,27 eur, dňa 1.12.2020 - 3,82 eur

- za domáce potreby - dňa 14.2.2021 - pekáč 12,9 eur, dňa 26.11.2020 - obálka 7,10 eur,

- za bývanie - adresátovi Q., správa bytov U. dňa 8.2.2020 - 216,- eur, dňa 24.2.2020 - 91,- eur, dňa 6.5.2020 - 230,- eur, dňa 16.7.2020 - 330,- eur, dňa 1.10.2020 - 240,- eur, dňa 31.12.2020 - 330,- eur,

- za elektrinu - adresátovi Stredoslovenská energetika - dňa 6.12.2009 - 35,60 eur, dňa 18.3.2020 - 35,60 eur, dňa 2.9.2020 - 45,60 eur, dňa 5.1.2020 - 45,60 eur

- za vodu - adresátovi Stredoslovenská vodárenská spoločnosť odosielateľ L. W. dňa 30.11.2020 - 198,12 eur

- za zdravotné poistenie - adresátovi Dôvera zdravotná poisťovňa dňa 20.11.2020 - 56,48 eur,

- za oblečenie - dňa 15.8.2020 nohavice a džínsy - 44,98 eur, dňa 25.9.2020 pyžamo a sako - 146,50 eur, dňa 25.9.2020 pyžamo a sako - 146,50 eur, dňa 4.12.2020 čiapka - 12,60 eur, dňa 4.12.2020 nohavice

- 44,- eur, dňa 4.12.2020 nohavice - 49,- eur

- za drogériu - dňa 24.2.2021 - 47,49 eur,

- za potreby pre motorové vozidlo - dňa 28.12.2020 - 8,99 eur.

25. Navrhovateľka na pojednávaniach poukázala, že od poslednej úpravy výživného uplynula značná časová doba, kedy bolo výživné určené rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XXX/XXXX. Nesúhlasila, aby možné priznanie výživného pre ňu bolo v rozpore s dobrými mravmi, keďže vzťah medzi dcérou a otcom je vzájomným vzťahom a v tomto smere poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XTo/XX/XXXX, ktorým jej matka bola oslobodená spod obžaloby pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, v ktorom rozsudku je zdokumentovaný priebeh konaní o styku medzi navrhovateľkou a odporcom, ktoré sa viedli na tunajšom súde. Navrhovateľka ďalej uviedla, že návrh zvýšenie výživného podala, lebo začala študovať na Ekonomickej univerzite v Q., kde bola naposledy koncom septembra 2020 a od začatia prijatých opatrení pre zamedzenie šíreniu nákazlivej choroby COVID im bolo ustanovené dištančné vzdelávanie, čiže od konca septembra 2020 sa vzdeláva z domu, pričom do Q. nechodí. V septembri zaplatila za internát a za tento internát bude platiť opätovne, keď sa vráti do Q.. Súčasné výdavky navrhovateľky sú na oblečenie, hygienu, na mobilný telefón, internet a stravu. V súvislosti zdravotnou starostlivosťou navrhovateľka má sporadické výdavky keďže má problémy so štítnou žľazou, kde dopláca za lieky 3,- eurá za krabičku, a to podľa krvných výsledkov, pričom berie tiež vitamíny, ktoré si kupuje raz za dva mesiace, za ktoré uhrádza sumu 9,- eur.

K vzťahu s otcom navrhovateľka uviedla, že s otcom nie je v absolútne žiadnom kontakte, pretože ani on o ňu nejaví záujem. Otca neinformovala o začatí štúdia na vysokej škole, a ani o výsledkoch gymnaziálneho štúdia. Navrhovateľka nemala dôvod konzultovať s otcom svoje štúdium, pričom spomenula si, že keď mala 14 rokov, otec jej hovoril, že ju v štúdiu podporí. K výročiam otcovi neblahoželá, pretože ani on jej neblahoželá k jej výročiam. Navrhovateľka nemala dôvod kontaktovať svojho otca a nezaujímalo ju to, čo otec robí. Naposledy ju otec kontaktoval odpoveďou na jej návrh na zvýšenie výživného a predtým ju nijako nekontaktoval. Navrhovateľka tiež vysvetlila, že prístup otca nepociťovala za taký, aby sa otec správal ku nej ako otec, pričom otec nikdy nemal pekného slova ku nej a pri stretnutiach na ňu kričal, nadával jej, vyhrážal sa jej, že ju vydedí, pričom takto kričal na každom jednom stretnutí. Posledné stretnutie s otcom bolo niekedy 7 až 6 rokov dozadu, odkedy otca nevidela, otec jej nevolal a ani nenapísal. Podľa navrhovateľky ju otec nevychovával a ani sa s ňou nestretával, pričom stretnutia, ktoré aj boli realizované a na ktoré si pamätá, boli traumatizujúce. Otec navrhovateľku nikdy nebil. Navrhovateľka nemala vedomosť, že by otec sa niekedy u jej matky písomne informoval o

jej vývoji a vzdelávaní a taktiež si navrhovateľka nepamätala na stretnutia s otcom, keď mala 4 roky, pamätala si na posledné stretnutia na tých pár sobôt, keď odporca prišiel aj s niekoľkými ľuďmi. Posledný krát sa navrhovateľka s otcom videli na súdnom pojednávaní v roku 2016, kde navrhovateľka o otca neprejavila záujem a taktiež mu neponúkla svoje telefónne číslo.

26. Odporca na pojednávaniach najprv nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného a považoval ju za rozpornú s dobrými mravmi, následne na poslednom pojednávaní uviedol, že je dokáže prispievať na výživu pre navrhovateľku sumou 150,- eur mesačne. Odporca poukázal, že na jeho strane došlo k radikálnej zmene, keďže mu dňa XX.X.XXXX zomrel otec, ktorý bol zároveň aj jeho zamestnávateľom, a preto je v súčasnosti nezamestnaný a nemá žiaden príjem. Od októbra 2020 bol odporca v ťaživej situácií, keďže sa staral o svojho chorého otca, ktorý bol pripútaný na lôžko, čo mu spôsobilo nie len zníženie príjmu, ale aj značnú časovú tieseň. Do budúcna sa bude musieť odporca starať o svoju matku, ktorá je prakticky slepá a hluchá na 70%, nedokáže sa sama pohybovať a potrebuje pomoc pri všetkých činnostiach, je cukrovkárkou. Odporca nevedel povedať, či sa bude môcť plnohodnotne zamestnať, pričom tiež zvažuje podanie žiadosti o príspevok na jej opatrovanie. Odporca sa o matku staral aj počas zamestnania advokátskeho koncipienta, čo mu otec umožňoval.

K svojim pomerom odporca uviedol, že od roku 2000 mal živnosť s predmetom podnikania - služby a administratívne činnosti, popri ktorej študoval na vysokej škole v P., ktorú ukončil v roku XXXX. Živnosť ukončil k XX.X.XXXX a od februára 2020 pracoval ako advokátsky koncipient v advokátskej kancelárii svojho otca s príjmom vo výške 476,- eur mesačne, pričom odmeny nemal žiadne. Inú vyživovaciu povinnosť odporca nemá. Odporca má 3 súrodencov, jeho brat je aktívny advokát, sestra je správkyňa konkurznej podstaty a ďalšia sestra podniká. Odporca sa chce stať advokátom, k čomu musí absolvovať 3 ročnú prax advokátskeho koncipienta, avšak ani brat ho teraz nemôže zamestnať, keďže nemá na to príjem.

K výdajom odporca uviedol, že sú totožné, ako ich predložil v písomnom vyjadrení k návrhu. Ďalej dodal, že ku dňu skončenia živnosti nemal úspory, nemá žiaden bankový účet a mzda mu bola vyplácaná v hotovosti. Odporca je vlastníkom jednoizbového bytu v U. a žiadny iný majetok vyššej hodnoty nevlastní, takisto nevlastní motorové vozidlo. V tomto byte odporca nebýva, býva v byte svojich rodičov, tento byt neprenajíma, avšak jeho výdaje na bývanie na obidva byty sú tak ako ich popísal v návrhu, teda nájom 120,- eur, plyn 5,- eur a elektrina 20,- eur. K výdavku „pôžička na byt“ vo výške 150,- eur odporca uviedol, že ide o pôžičku, ktorú v poslednom roku už neplatil, ale túto mal od otca, žiadnu hypotéku si nikdy nebral. Túto pôžičku splácal ešte v roku 2019, 2020, v roku 2018 ju nesplácal, pričom túto mal na kúpu bytu približne okolo 20 000 - 23 000,- eur, avšak toho času nevie uviesť, koľko je ešte otcovi dlžný, pričom odporca uvádza, že má k dispozícii aj kúpnu zmluvu na tento byt. Odporca nie je dlžníkom nejakej nebankovej spoločnosti ani banke, peniaze na svoje výdaje si požičiaval od svojho len od otca. Odporca dodal, že nemá ani vážnejšie zdravotné problémy.

K vzťahu s navrhovateľkou odporca uviedol, že poslednýkrát sa s ňou stretol na pojednávaní v roku 2016, kde sa rozhodol, že už viacej navrhovateľku navštevovať nebude, a to preto, že sama navrhovateľka sa tak rozhodla, keď to vyslovene na pojednávaní uviedla. Keď bola navrhovateľka úplne malá, približne mala 4 roky, tak za ňou pravidelne každý druhý týždeň chodieval a všetko sa otočilo až pred prvým psychologickým posúdením, kedy navrhovateľka ho začala odmietať a odvtedy boli kontakty prirodzene čoraz menšie a aj tie stretnutia odporca zmenšoval, pretože ísť diaľku z U. do W., resp. do P. len z toho dôvodu, aby mu bolo povedané, že dcéra sa s ním nechce stretnúť, tak v tom nevidel budúcnosť, preto bolo prirodzené, že tie kontakty sa minimalizovali. Navrhovateľka mala na poslednom pojednávaní uviesť, že sa ho bojí, avšak nikdy nedostal vysvetlenie, že prečo, a keďže chodil takto na otočku, je zrejmé, že aj pri týchto stykoch vznikali konflikty, keďže odporca prišiel za dcérou a poriadne ju ani nevidel, otočil sa, a išiel naspäť do U., pričom takýmto nerealizovaním kontaktov prišiel v podstate o celé jej detstvo. Odporca potvrdil, že posledné roky navrhovateľku nenavštevoval, ale zdá sa mu neprimerané ísť takú diaľku za navrhovateľkou, aby mu povedala len, že ho nechce. Nad rámec súdom stanoveného výživného odporca neprispieval, keď bola malá, tak pravidelne jej drobnosti a darčeky zakupoval, avšak až do momentu, keď ju oblečenú v šatách priviedol matke po ukončení styku, ktorá jej ich demonštratívne roztrhala ešte na nej s tým, že matka mu uviedla, že ona od neho nič nechce a od toho momentu navrhovateľke už nič nekupoval. Taktiež odporca od času, kedy mohla mať navrhovateľka 6-7 rokov, listy a pohľadnice neposielal, negratuloval jej k výročiam, a ani jej nekupoval žiadne darčeky na Vianoce.

Na pojednávaní dňa 19.4.2021 odporca uviedol, že už bola podaná žiadosť na príslušný Úrad sociálnych vecí a rodiny poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu. K zriadeniu záložného práva odporca uviedol, že jeho sestra F. W.Á. sa dostala do finančných problémov a hrozila dražba jej nehnuteľnosti, a to administratívnej budovy a troch bytov, a tým pádom by sa aj jeho sestra dostala na ulicu, preto sa rozhodli s bratom, že svoje nehnuteľnosti založia tak, aby brat mohol vziať úver z inej banky a vyplatiť sestrine dlhy, čím sa predišlo dražbe nehnuteľnosti. Do zálohu takto dal svoj rodinný dom aj jeho brat.

Právny stav

27. Podľa ust. o rodine (ďalej len ako „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým detí nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (a to o životnom minime v platnom znení).

Podľa ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 63 ods. 1 a 2 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Podľa ust. § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

28. Podľa ust. a (ďalej len ako „CMP“) lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Posúdenie veci súdom

29. V prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ide o zákonnú povinnosť, ktorá zaťažuje oboch rodičov, teda matku i otca dieťaťa, a predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu s cieľom zabezpečiť výživu ekonomický slabšej skupine osôb spoločnosti

- deťom. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá do doby, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Vyživovacia povinnosť z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese, teda prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita, kedy dieťa dosiahlo vo zvolenom odbore najvyšší možný stupeň vzdelania a je teda pripravené živiť sa ďalej samo. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby.

30. Odporca vo svojom prvom v písomnom vyjadrení namietal, že priznanie zvýšeného výživného prospech navrhovateľky by bolo v rozpore s dobrými mravmi, kedy poukázal, že navrhovateľka sa k nemu nespráva ako dcéra a odmieta ho. Dobré mravy sú zákonným pojmom, avšak nie sú zákonom definované. Obsah pojmu dobré mravy je dopĺňaný judikatúrou. Vo všeobecnosti sú dobré mravy definované ako mimoprávne hodnoty spoločné určitej spoločnosti na určitom stupni jej vývoja chápané ako nespochybniteľné minimum slušnosti všetkých spravodlivo uvažujúcich jedincov. Súhlasiť možno aj s chápaním dobrých mravov ako súboru určitých spoločnosťou vytvorených a uznávaných pravidiel slušnosti, ktoré vedú jednotlivcov ako k rešpektovaniu sa navzájom, tak aj k nepoškodzovaniu všeobecných záujmov spoločnosti. Dobré mravy sú tiež vykladané ako pravidlá morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorých sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Obsah pojmu dobrých mravov spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu.

Súd je toho názoru, že nestačí len obyčajná nevďačnosť, prípadne nezáujem dieťaťa o rodiča, ale vyžaduje sa také správanie, ktoré svojou intenzitou a závažnými dôsledkami je možné objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých mravov. Len samotné neprejavovanie záujmu osoby oprávnenej na výživné o osobu majúcu k nej vyživovaciu povinnosť, nedostatočná komunikácia zo strany navrhovateľky a neochota kontaktovať sa nie je podľa názoru súdu konanie v rozpore s dobrými mravmi odôvodňujúce nepriznanie výživného, a to zvlášť vtedy ak neprejavovanie záujmu je obojstranné, teda aj na strane odporcu. Podľa dostupnej judikatúry „samotné vyhýbanie sa kontaktu s otcom nie možné považovať za natoľko závažné jednania, aby toto mohlo mať za následok odňatie možnosti dcéry získať primerané vzdelanie z dôvodu neposkytovania výživného o to viac, že ani z vyjadrenia otca nevyplýva, že by javil primeraný záujem o potreby navrhovateľky a spôsob jej života“ (pozri rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCoP/XX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX)

Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd v tejto veci dospel k názoru, že medzi navrhovateľkou a odporcom od začiatku nebol vytváraný prirodzený vzťah medzi otcom a dcérou založený na vzájomnom cite, porozumení a úcte. Tak ako poukázal odvolací súd v trestnej veci matky navrhovateľky, odporca sa nie vždy vhodným spôsobom domáhal styku s dcérou, nemal pochopenie k aktuálnemu postoju dcéry vzhľadom na jej vek, ale ani dcéra nebola v dostatočnej miere zo strany matky motivovaná a pripravovaná k vytváraniu si vzťahu k vlastnému otcovi. Z vypočutia navrhovateľky je súdu zrejmé, že doteraz sa nevyrovnala z prežitých skúsenosti pri realizácii styku, ktoré boli pre ňu traumatizujúce. Avšak ani odporca od roku 2015 navrhovateľku nijako nekontaktoval s uvedením dôvodu, že sama navrhovateľka mu uviedla, že s ním byť nechce. Treba však podotknúť že od posledného stretnutia medzi účastníkmi konania navrhovateľka dospela, pričom ani ona, ale ani odporca neurobili voči sebe žiadny krok k nadviazaniu rodičovského vzťahu, až do podania návrhu na zvýšenie výživného, po ktorom odporca navrhovateľku kontaktoval s návrhom na stretnutie. Z postoja odporcu je evidentné, že mu život jeho dcéry nie je ľahostajný a aj napriek jej formalistickom postoji sa chce podieľať na jej výžive. Súd preto na tomto mieste apeluje na navrhovateľku, aby prehodnotila svoj postoj k otcovi a posnažila sa na zlepšení vzájomnej komunikácie prihliadnuc na jej zákonnú povinnosť prejavovať svojim rodičom primeranú úctu a rešpektovať ich.

31. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb plnoletej navrhovateľky, ale aj z možností, schopností a majetkových pomerov odporcu, pričom prihliadol

na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. V čase poslednej úpravy rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa XX. J. XXXX mala navrhovateľka takmer 7 rokov a navštevovala prvý stupeň základnej školy. Jej potreby boli diametrálne odlišné od toho, ako je tomu teraz, keď má už takmer 20 rokov, a to či už v súvislosti s jej štúdiom, voľno-časovými aktivitami, výdavkami na stravu, drogériu alebo oblečenie. Výživou dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie a uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Okrem zabezpečenia stravy za odôvodnené sa považuje aj zabezpečenie iných potrieb a to napríklad zdravotná starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Zmena nastala aj na strane odporcu, ktorý naposledy vykonával podnikateľskú činnosť, avšak po skončení vysokej školy dosiahol vzdelanie v odbore právo a zamestnal sa na pozícii advokátskeho koncipienta u svojho otca.

32. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľka nie je schopná sa samostatne živiť, je nezaopatreným dieťaťom, nakoľko v súčasnosti sa stále pripravuje na budúce povolanie a to štúdiom na vysokej škole, ekonomickej fakulte. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby navrhovateľky, pričom zohľadnil aj skutočnosť, že navrhovateľka vzhľadom na svoj vek už nevyžaduje osobnú starostlivosť matky, ktorá veľká miera musela byť zohľadňovaná v predchádzajúcom konaní o výške výživného v čase maloletosti navrhovateľky, ale tiež, že aj na potencionálnu schopnosť navrhovateľky si privyrobiť počas prázdnin vzhľadom na jej pozitívny vzťah k vykonávaniu rôznych mimoškolských aktivít bez záporného dosahu na jej študijný prospech.

Súd za odôvodnené výdavky navrhovateľky považuje výdavky na zabezpečenie bývania 61,50 eur (internát, v prípade dištančnej formy vzdelávania bývanie u matky), na zabezpečenie telekomunikačných služieb cca 12,- eur, drogérie vo výške 25,- eur mesačne (priemer z predložených dokladov), liekov vo výške 10,- eur (priemer z predložených dokladov), stravy. Navrhovateľka má tiež prirodzene výdavky na oblečenie a obuv, ako aj výdavky spojené s jej štúdiom, avšak navrhovateľka nepreukázala, že by každý mesiac vynakladala rovnakú sumu na kúpu vždy nového oblečenia, alebo vždy novej učebnice, a v týchto prípadoch sa jedná skôr o nepravidelné výdavky vyžadujúce ich vynaloženia v prípade potreby, ktorá je zapríčinená zmenou ročného obdobia alebo začatím nového študijného semestra. Súd sa nestotožnili s výdavkami na cestovné určené navrhovateľkou vo výške 72,- eur mesačne a vreckovým vo výške 60,- eur mesačne. Navrhovateľka si slobodne vybrala vysokú školu, na ktorej chce študovať v diaľke cez 500km od jej bydliska, čím musela prirodzene akceptovať nehospodárnosť pravidelného cestovania na víkendy domov. Súd tiež poukazuje, že vzhľadom na prijaté protiepidemiologické opatrenia navrhovateľka do Q. od konca septembra 2020 nechodila a vzdelávala sa z domu, pričom výučba v letnom semestri na Národohospodárskej fakulte, EU v Q. prebieha podľa verejne dostupných informácii zverejnených na webovom sídle školy od 15. 2. - 14. 5. 2021 so skúškovým obdobím v letnom semestri od 17.5.do 2.7.2021. Čo sa týka vreckového vo výške 60,- eur, navrhovateľka v tomto smere nekonkretizovala, ako trávi voľný čas, akými aktivitami či športom, na ktoré potrebuje každý mesiac vynaložiť sumu 60,- eur. Týmto súd nespochybňuje právo navrhovateľky na trávenie voľného času, len považuje túto výšku za neodôvodnenú.

33. Súd ďalej skúmal na strane odporcu jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a či sú výdavky odporcu nevyhnutné, keďže prvoradou povinnosťou rodiča je zabezpečiť výživu dieťaťa, a všetky ostatné výdavky sú druhoradé. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť a plnenie tejto povinnosti prednosť pred uspokojením vlastných potrieb rodiča. Teda až potom, ako povinný rodič zabezpečí svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, má právo použiť ostatné finančné prostriedky na uspokojovanie ďalších potrieb. Na neopodstatnené výdavky súd pri určovaní výšky výživného neprihliada. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, sp. zn. I.. Ú. XXXX/XXXX, s ktorým záverom je možné sa stotožniť aj v podmienkach Slovenskej republiky a podľa ktorého: „...je právom, nie povinnosťou rodiča priviesť na svet dieťa; pokiaľ tak už učiní, musí si byť vedomý všetkých dôsledkov s tým súvisiacich, teda i potreby dieťa vyživovať. Pri rozhodovaní o výživnom je preto potrebné vždy zohľadniť nielen fakticky dosiahnuté príjmy povinného rodiča, ale i celkový jeho majetok, vlastníctvo a životnú úroveň.“

34. Zo skutočného stavu zisteného súdom vyplýva, že príjem odporcu v období od 09/2020 do XX.X.XXXX predstavovala minimálna mzda za výkon práce na pozícii advokátskeho koncipienta. Od úmrtia zamestnávateľa odporca je nezamestnaný, vedený ako uchádzač o zamestnanie v registri vedenom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Z lekárskych správ predložených odporcom a podľa

jeho tvrdení vyplýva, že poskytuje osobnú starostlivosť o svoju matku, s ktorou toho času býva v spoločnej domácnosti, a jeho súčasný príjem je z pôžičiek od jeho sestry. Odporca je tiež vlastníkom nehnuteľnosti - bytu v U., ktorý neužíva, nemá z neho žiadny príjem a tento poskytol v priebehu súdneho konania ako predmet záložného práva zabezpečujúceho pohľadávku banky voči jeho bratovi. Odporca nemá inú vyživovaciu povinnosť. Súd tiež zistil, že výdavky odporcu značne prevyšujú jeho príjem, pričom odporca tvrdil, že na takéto výdavky si požičiaval od svojho otca, ktorému zároveň bol dlžný titulom Zmluvy o pôžičke.

35. Súd v konaní o výživnom neskúma len skutočné majetkové pomery osoby povinnej na platenie výživné, ale v súlade s ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine skúma aj jej možnosti a schopnosti a to aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu prihliadnuc aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Potenciálne príjmy, teda možnosti a schopnosti povinného, znamenajú príjmy, ktoré by povinný mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká. „Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí.“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 2. 2019, sp. zn. zverejnený na www.najpravo.sk) Názor, že uplatnenie princípu potencionality má prednosť pred princípom fakticity, nie je novým názorom v judikatúre všeobecných súdov a najvyšších súdnych autorít (porovnaj napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. novembra 2018).

36. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že v možnostiach odporcu bolo dosahovanie aj vyššieho príjmu ako minimálnej mzdy. Súd poukazuje na ust. , podľa ktorého zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Z charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest vyplýva, že pracovné miesta sú vymedzené podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce zamestnanca. Odporca ako zamestnanec u advokáta, svojho otca, dosahoval minimálnu mzdu v sume minimálneho mzdového nároku pre prvý stupeň náročnosti pracovného miesta. Avšak z charakteru vykonávanej činnosti na pozícii advokátskeho koncipienta (pozri ust. o advokácii) je súd toho názoru, že odporca mal nárok na mzdu v sume minimálneho mzdového nároku pre minimálne štvrtý stupeň náročnosti práce, ktorý je charakterizovaný samostatným zabezpečovaním odborných agend alebo výkonom čiastkových koncepčných, systémových a metodických prác spojený so zvýšenou duševnou námahou. Pre rok 2020 pre štvrtý stupeň náročnosti pracovného miesta bol minimálny mzdový nárok v sume 928,- eur v hrubom a podľa mzdovej kalkulačky dostupnej na webových portáloch v sume 720,85 eur v čistom. Aj odporca v súdnom konaní predložil pracovné ponuky s ponúkanou mzdou od 740,- eur do 900,- eur pre pracovnú pozíciu advokátskeho koncipienta. Súdu je tiež známe z údajov dostupných na stránkach ponúkajúcich prácu, že pre pozíciu advokátskeho koncipienta je ponúkaná mzda v závislosti od regiónu od výšky 670,- až 800,- eur na východnom Slovensku až do výšky 800,- až 1.500,- eur na západnom Slovensku, najmä v Q.. Súd je tiež toho názoru, že odporca by mohol dosahovať aj príjem z nehnuteľnosti, ktorú vlastní v meste U. jej prenájmom, nakoľko bolo preukázané, že v tomto byte odporca nebýva. Namiesto úsilia o získanie úžitku z tohto vlastníctva, odporca zobral na seba riziko straty vlastníckeho práva k tomuto bytu výkonom záložného práva, v prípade keď úver voči banke nebude jeho bratom riadne a včas splácaný.

Čo sa týka výdavkov odporcu, súd nebral do úvahy výdavky na pôžičku voči svojmu otcovi a ani neprimerané vysoké výdavky na oblečenie, keďže súd je toho názoru, že v prvom rade je potrebné zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne uhrádzať svoje potreby. Aj z dôvodu, ktorý odporca vo vyjadrení uvádzal, že je potrebné, aby sa ako advokátsky koncipient primerane obliekal, bolo jeho rozhodnutím ostávať v zamestnaneckom vzťahu s platom do výšky minimálnej mzdy bez uplatnenia si minimálneho mzdového nároku.

37. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel návrhu navrhovateľky a zvýšil odporcovi povinnosť platiť výživné vo výške 150,- eur mesačne navrhovanú aj samotným odporcom, ktorú súd považuje za primeranú a to

aj vzhľadom na povinnosť druhého rodiča prispievať na výživu navrhovateľky a na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného zamietol.

38. Keďže navrhovateľka navrhla určiť výživné s účinnosťou od podania návrhu, súd preto rozhodol aj o zmeškanom výživnom za obdobie od 21.9.2020 do 30.4.2021, ktoré je vo výške 661,85 eur [ rozdiel medzi priznaným výživným a doposiaľ uhrádzaným 150,- eur - 59,75 eur = 90,25 eur za 7 mesiacov (10/2020 až 4/2021) = 7 x 90,25 eur = 631,75 eur, k čomu sa pripočíta alikvotná časť za mesiac september 2020 a to 10 dní krát rozdiel priznaného výživného v dňoch (5,- eur na deň) a doposiaľ uhrádzaným výživným (1,99 eur na deň), čo 10 x 3,01 eur = 30,10 eur => 631,75 eur + 30,10 eur = 661,85 eur]. Zmeškané výživné súd povolil odporcovi navrhovateľke splatiť pravidelnými mesačným splátkami vo výške 40,- eur splatnými spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len časti splátky.

39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd je toho názoru, že v konaní nevyšli najavo také skutočnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať navrhovateľke nárok náhradu trov konania podľa ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. odvolanie, ktoré sa podľa ust. podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

Podľa ust. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa ust. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa ust. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.