Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-64-2019.pdf
PDF · 85.02 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/64/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v sporovej veci žalobcu: F.. U. O., A.. XX.XX.XXXX, P. XX, F., proti žalovanému: B. W., H.. O., F. T., A.. XX.XX.XXXX, P.. W. XXXX/XX, M., o zaplatenie 12.800,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12.800,-Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 2 % mesačne zo sumy 12.800,-Eur od 05.04.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.07.2019 sa žalobca domáhal voči pôvodne žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 12.800,- Eur s príslušenstvom z titulu vrátenia pôžičky. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX s pôvodným žalovaným v 1. rade ako dlžníkom (p. O. Y.) a žalovaným (pôvodne žalovaným v 2. rade) ako ručiteľom (p. T.) uzatvoril pôžičku na sumu 24.000,- Eur, pričom túto mal dlžník uhradiť najneskôr do 03.04.2017, a to v mesačných splátkach po 2.067,-Eur. Dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXX7 uhradil časť dlhu vo výške 12.000,- Eur, zvyšnú sumu pôžičky 12.800,- Eur ako aj zmluvnú pokutu neuhradil. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 0,5% za každý deň omeškania z celkovej sumy do splatnosti. Následne žalobca na informatívnom výsluchu upravil výšku zmluvnej pokuty na 2 % mesačne zo sumy 12.800,-Eur od 05.04.2017 do zaplatenia. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd uložil pôvodnému žalovanému v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne povinnosť uhradiť sumu 12.800,-Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 2 % mesačne zo sumy 12.800,-Eur od 05.04.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 27.09.2019, tento bol uznesením zo dňa 16.04.2020 zrušený, voči pôvodne žalovanému v 1. rade bolo konanie zastavené z dôvodu vyhlásenia konkurzu. Žalovanému (pôvodne žalovanému v 2. rade) sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť, následne súd doručoval žalobu v zmysle § 116 ods.2 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") zverejnením oznámenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, žalovaného vyzval na vyjadrenie sa k žalobe.
3. Žalovaná podaním zo dňa 01.06.2020 uviedla, že so žalobou nesúhlasí, nakoľko voči žalobcovi nemá žiaden dlh, nie je s ním v žiadnom právnom vzťahu, žiadnu zmluvu s ním neuzatvorila. Navrhuje na pojednávaní vypočuť žalovaného pôvodne v 1. rade ako aj seba. V podaní uviedla aj svoju adresu, a to P.. W. X, M..
4. Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom dňa 19.04.2021. Vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu, ktoré boli v zmysle § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku na pojednávanie riadne a včas predvolané, svoju neúčasť neospravedlnili ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Žalobca si predvolanie neprevzal v odbernej lehote, zásielka žalovanému sa súdu vrátila s poznámkou „adresát neznámy“.
5. Súd sa pre účely rozhodnutia vo veci samej oboznámil s obsahom listinných dôkazov založených do spisu žalobcom, a to: zmluvou o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, splátkovým harmonogramom, vyjadrením žalovaného a ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
6. Medzi žalobcom ako veriteľom a p. Y. O., nar. XX.XX.XXXX, (pôvodne žalovaným v 1. rade) ako dlžníkom, a žalovaným ako ručiteľom (pôvodne žalovaným v 2. rade) bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá písomná zmluva o pôžičke, v zmysle ktorej žalobca poskytol pôvodne žalovanému v 1. rade sumu 24.800,- Eur s tým, že dlžník a ručiteľ sa zaviazali, že túto v plnej výške dlžník veriteľovi splatí do 03.04.2017. Dlžník mal dlžnú sumu splácať mesačnými splátkami vo výške 2.067,- Eur, prvá splátka bola splatná do XX.XX.XXXX. Bola tiež dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,5 % za každý omeškaný deň splátky z dlžnej sumy podľa splátkového kalendára. Podpisom dohody prevzal dlžník dlžnú sumu vo výške 24.800,- Eur v hotovosti. Túto skutočnosť má súd osvedčenú z kópie uvedenej písomnej zmluvy predloženej žalobcom, podpísanej tak žalobcom ako aj pôvodne žalovanými v 1. a 2. rade( dlžníkom a ručiteľom), pravosť podpisov bola osvedčená podľa osvedčovacej knihy podpisov Mestskej časti Bratislava-Petržalka.
7. Zo splátkového kalendára vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bola na pôžičku uhradená suma 2.000,- Eur a dňa XX.XX.XXXX suma 10.000,- Eur, celkovo 12.000,- Eur.
8. Na pojednávanie sa strany sporu žalobca nedostavili, o odročenie nepožiadali, súd tak pojednával v ich neprítomnosti, nakoľko nežiadali o odročenie pojednávania.
9. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
10. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
12. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi, povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
13. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.
14. Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1, § 150 ods. 1) ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a
dôkazného bremena vedie k strate sporu. Dôkazné prostriedky možno navrhovať spôsobom a v lehotách v zmysle CSP v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
15. Súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy o pôžičke, a to zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej bola žalobcom poskytnutá suma 24.800,- Eur dlžníkovi p. A. O., ktorý bol v konaní pôvodne žalovaným v 1. rade, pričom ručiteľom uvedenej pôžičky bola žalovaná (pôvodne žalovaná v 1. rade), prevzatie peňazí v celkovej výške 24.800,-Eur potvrdili podpisom všetci účastníci zmluvného vzťahu, čím bol zachovaný reálny charakter tohto kontraktu. Zo znenia zmluvy vyplýva, že dlžník a ručiteľ (žalovaný) sa zaviazali, že pôžičku v plnej výške dlžník veriteľovi splatí do 03.04.2017. Do dátumu splatnosti, t.j do XX.XX.XXXX nedošlo k vráteniu celkovej sumy peňazí poskytnutých žalobcom, a to ani napriek výzvam na vrátenie. Žalovaná suma 12.800,- Eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutou pôžičkou 24.800,- Eur a doposiaľ uhradenou sumou 12.000,- Eur. V zmluve bola medzi stranami dohodnutá aj zmluvná pokuta, túto žalobca upravil pred súdom dňa 11.09.2019, pričom si ju uplatnil vo výške 2% mesačne zo sumy 12.800,-Eur od XX.XX.XXXX (t.j. nasledujúci deň po splatnosti pôžičky) do zaplatenia ako dohodnutá sankcia za porušenie dohodnutého záväzku. Uvedený nárok pôvodne žalobca uplatnil od dlžníka aj ručiteľa (v žalobe označených ako žalovaní v 1. a 2. rade), vzhľadom na zastavenie konania voči dlžníkovi (pôvodne žalovaný v 1. rade), konanie sa vedie iba voči ručiteľovi- žalovanej(pôvodne žalovaný v 2. rade).
16. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že žalovaný ako ručiteľ svoj zmluvný záväzok vrátiť peniaze poskytnuté zo zmluvy o pôžičke nesplnil riadne a včas, dostal sa do omeškania s plnením, žalobcovi tak vznikol nárok na vrátenie nesplatenej pôžičky aj na zmluvnú pokutu, ako si ju žalobou uplatnil, t.j. zo sumy nesplatenej časti pôžičky odo dňa nasledujúceho po lehote splatnosti pôžičky, nárok žalobcu uplatnený žalobou je tak v plnom rozsahu dôvodný.
17. Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetné konanie má charakter kontradiktórneho a sporového konania, kedy sú to práve sporové strany, ktorých zaťažuje povinnosť uviesť súdu skutočnosti osvedčujúce vznik a dôvodnosť uplatneného nároku resp. v prípade obrany, uviesť súdu skutočnosti uplatnený nárok spochybňujúce, resp. úplne vylučujúce. Túto povinnosť právna teória označuje ako povinnosť unesenia bremena tvrdenia, na ktoré následne nadväzuje aj povinnosť unesenia dôkazného bremena. Znamená to, že sporové strany sú povinné nielen tvrdiť určité relevantné skutočnosti, ale zároveň na ich preukázanie sú povinné označiť dôkazy. V prípade, že neunesú dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia, nemôžu byť v konaní úspešní. Žalovaný v tomto konaní uplatnený nárok síce spochybnil, avšak žiadne relevantné dôkazy na podporu svojich tvrdení súdu nepredložil, skutočnosti tvrdené žalobcom tak účinne nerozporoval, súd obranu žalovaného vyhodnotil ako neúčinnú, pričom na strane žalovaného konštatuje neunesenie bremena tvrdenia ako aj dôkazného bremena. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorá bola podľa jeho názoru podložená aj predloženými listinnými dôkazmi osvedčujúcimi existenciu nároku uplatneného v tomto konaní. Z tohto dôvodu je žaloba žalobcu dôvodná a súd jej v plnom rozsahu vyhovel.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.