Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoPr/4/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Milana Chalupku a JUDr. Jany Richterovej, v spore žalobkyne: Z.. W. D., R.., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v U., H. 5, zast. JUDr. Stanislav Ďurica s.r.o., so sídlom v Bratislave, Jégeho 16999/12, proti žalovanému: Scania Slovakia s.r.o., so sídlom v Senci, Diaľničná cesta 4570/2A, IČO: 35 826 649, zast. HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Žižkova 7803/9, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 6. októbra 2020 č.k. - 32 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania spojených s neodkladným opatrením v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1/Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým pozastavil účinnosť výpovede z pracovného pomeru, danej žalovaným žalobkyni podľa dňa 23.7.2020, a to až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia vo veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Žalobkyni súčasne uložil povinnosť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podať voči žalovanému žalobu v zmysle v znení neskorších predpisov a napokon vyslovil, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. 2/Žalobkyňa skutkovo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tvrdením, že dňa 17.8.2020 vydal Inšpektorát práce Bratislava Potvrdenie o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu - výpovede z pracovného pomeru podľa v znení neskorších predpisov zo dňa 23.7.2020, daného zo strany žalovaného zamestnávateľa zamestnankyni - žalobkyni. Potvrdenie bolo vydané podľa v spojení s a o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Potvrdenie bolo žalobkyni doručené dňa 20.8.2020, čím došlo k dočasnému pozastaveniu účinnosti výpovede z pracovného pomeru. Žalobkyňa bola toho názoru, že konanie žalovaného, ktorým došlo k doručeniu výpovede z pracovného pomeru predstavuje sankciu, resp. potrestanie žalobkyne za jej oznámenie o protispoločenskej činnosti, ktoré boli doručené viacerým divíziám žalovaného a ktorých prešetrovanie aktuálne prebieha. Vzhľadom na konanie žalovaného sa žalobkyňa plánuje na Okresnom súde Bratislava III domáhať v súlade s a o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, určenia neplatnosti výpovede, primeraného zadosťučinenia a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za útrapy, ktoré jej boli spôsobené konaním žalovaného. Žalobkyňa sa týmto návrhom domáhala s prihliadnutím na ustanovenia Zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by došlo k dočasnému upraveniu vzťahov medzi stranami, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o určení neplatnosti výpovede s prihliadnutím na ustanovenia antidiskriminačného zákona.

3/Na základe zmluvy o globálnom vyslaní zo dňa 27.5.2019 bola žalobkyňa s účinnosťou od 1.6.2019 vyslaná k spoločnosti Scania Romania S.R.L., ktorá je rovnako ako žalovaný súčasťou medzinárodného koncernu výroby značky nákladných vozidiel. Počas trvania zmluvy žalobkyňa vykonávala funkciu finančnej riaditeľky zodpovedajúcej za finančné riadenie celého regiónu juhovýchodnej Európy v rámci koncernu zamestnávateľa. Počas výkonu práce žalobkyňa zistila závažné nezrovnalosti v účtovných praktikách viacerých spoločností zo skupiny žalovaného. Tieto podozrenia sa z titulu svojej funkcie podujala prešetriť, ale osoby zodpovedné za tieto aktivity spôsobovali počas šetrenia prekážky, odmietali spolupracovať, či dokonca vyvíjali na navrhovateľku nátlak, aby s vyšetrovaním prestala. Predmetné účtovné nezrovnalosti môžu viesť k vzniku dodatočnej daňovej povinnosti a k sankciám zo strany príslušných daňových orgánov. Podozrenia žalobkyne preverila a potvrdila nezávislá externá daňová a účtovná poradenská spoločnosť. Žalobkyňa o svojich zisteniach informovala interných kontrolórov pracujúcich v centrále vo Švédsku, ako aj predstavenstvo spoločnosti Scania Romania S.R.L. , ktoré zasadalo vo Švédsku 5.3.2020. Dňa 31.3.2020 bolo žalobkyni prostredníctvom mailu doručené oznámenie o okamžitom skončení vyslania formou dočasného pridelenia založeného na základe zmluvy o globálnom vyslaní. Toto oznámenie nebolo nijakým spôsobom odôvodnené, iba odkazovalo na ustanovenia zmluvy o globálnom vyslaní, v zmysle ktorého sa má za to, že k okamžitému skončeniu došlo z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Zástupcovia žalovaného žalobkyňu odmietli informovať o dôvodoch okamžitého skončenia dočasného pridelenia a odmietli uviesť konanie, ktoré je možné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. 4/Žalobkyňa podala na prvoinštančnom súde žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia zmluvy o globálnom vyslaní. Žalobkyňa pracovala pre žalovaného 18 rokov. Vzniknutá situácia viedla k zhoršeniu jej psychického a zdravotného stavu. Dňa 1.7.2020 došlo na základe stanoviska ošetrujúceho lekára k ukončeniu dočasnej práceneschopnosti žalobkyne, táto skutočnosť bola oznámená žalovanému a prebehol nástup do zamestnania. V deň nástupu do zamestnania pán Z.. J. N. osobne odovzdal žalobkyni oznámenie o nemožnosti prideľovať prácu. V liste jej bolo oznámené, že v súlade s ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Zároveň bolo zdôraznené, že táto prekážka v práci je v príčinnej súvislosti so súčasnou krízou z dôvodu šírenia COVID - 19, čím došlo k zníženiu dopytu po službách a zníženiu práce pre zamestnancov. Zároveň žalovaný uviedol, že bude postupovať podľa a vyplácať žalobkyni iba 80% priemernej mzdy. Dňa 10.7.2020 žalovaný adresoval žalobkyni list prostredníctvom mailu, ktorý bol aj neskôr doručený poštou, v ktorom bolo žalobkyni oznámené, že žalovaný nemá v súčasnosti možnosť prideľovať žalobkyni zodpovedajúci druh práce, čím došlo k prekážke v práci na strane zamestnávateľa a žalobkyni bude vyplácaná 100% náhrada mzdy. Dňa 23.7.2020 sa uskutočnilo osobné stretnutie strán v priestoroch odporcu za účelom urovnania vyššie uvedeného súdneho sporu a skončenia pracovného pomeru dohodou. Vzhľadom na to, že žalobkyňa ponuku zamestnávateľa na skončenie pracovného pomeru dohodou neprijala, tak jej bolo oznámené, že už dávnejšie bola prijatá organizačná zmena, ktorej výsledkom bolo zrušenie pracovnej pozície žalobkyne. Na záver stretnutia bola žalobkyni doručená výpoveď z pracovného pomeru. Vo výpovedi sa uvádza, že z dôvodu organizačných zmien zamestnávateľ rozhodol o zrušení danej pozície v roku 2013 (v anglickom znení rok 2012), žalobkyňa sa stala nadbytočnou a nemôže ju ďalej zamestnávať. 5/Podľa žalobkyne, ak by sa v roku 2012 alebo 2013 udiala organizačná zmena v zmysle slovenského (písomné rozhodnutie Zamestnávateľa podľa , ), tak by o takejto organizačnej zmene bola informovaná v čase, keď bola prijatá, a nie s odstupom 7, resp. 8 rokov. Žalovaný predmetné rozhodnutie o organizačnej zmene žalobkyni nepredložil k nahliadnutiu dňa 23.07.2020 a ani nikdy v minulosti. Žalobkyňa má za to, že výpoveď nespĺňa zákonné náležitosti, je účelová a nezákonná. Je presvedčená, že žiadna organizačná zmena v zmysle výpovede neprebehla. Žalobkyňa má za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi ňou a žalovaným, a to vzhľadom na neplatné skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného, ako aj vzhľadom na situáciu, v akej sa žalobkyňa ocitla bez vlastného zavinenia. 6/Súd prvej inštancie konštatoval, že v tomto štádiu konania z opisu skutkového stavu a priložených listín nevyplýva pochybnosť o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Žalovaný so žalobkyňou skončil pracovný pomer výpoveďou zo dňa 23.7.2020 v zmysle , t.j. z dôvodu nadbytočnosti v dôsledku organizačnej zmeny z roku 2013 o zrušení pracovnej pozície žalobkyne. Uvedený výpovedný dôvod sa z časového hľadiska javí ako nelogický. Žalovaný nepopiera skutkový stav opísaný žalobkyňou, nakoľko aj v liste zo dňa 2.7.2020 adresovanom žalobkyni uvádza, že oznámenie o protispoločenskej činnosti zaevidoval, oznámenie preveruje a o výsledku preverenia a prijatých opatreniach bude žalobkyňu informovať. Žalobkyni bola poskytnutá dočasná ochrana aj Inšpektorátom práce Bratislava, ktorý potvrdením zo dňa 17.8.2020 pozastavil účinnosť výpovede z

pracovného pomeru. Vzhľadom k tomu, že súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a žalobkyňa ku dňu jeho nariadenia nepodala žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, pričom trvanie neodkladného opatrenia podmienila nadobudnutím vykonateľnosti rozhodnutia v konaní o učenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, bolo potrebné žalobkyni uložiť povinnosť podať žalobu v zmysle . 7/O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle v spojení s , keďže žalobkyňa mala vo veci plný úspech. 8/Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný. Žalobkyňa pracovala u žalovaného od roku 2002, dňa 31.1.2013 strany uzavreli dohodu o poskytnutí neplateného voľna s platnosťou od 1.2.2013, odkedy žalobkyňa pracovala pre sesterskú spoločnosť Scania Ukrajina Ltd., neskôr Scania Romania S.R.L. Už dňa 1.2.2013 žalovaný prijal rozhodnutie o organizačných zmenách, ktorým došlo k zrušeniu pracovnej pozície žalobkyne, keďže u žalovaného táto pozícia nebola potrebná. Po skončení výkonu práce žalobkyne v zahraničí sa formálne obnovil pracovný pomer so žalovaným, neobnovila sa však pracovná pozícia žalobkyne u žalovaného. Od 1.4.2020 do 1.7.2020 bola žalobkyňa v ochrannej dobe z dôvodu dočasnej práceneschopnosti, listom zo dňa 25.6.2020 žalobkyňa oznámila žalovanému, že počas výkonu svojej činnosti v Rumunsku zistila pochybenia u sesterských spoločností žalovaného v Rumunsku a Bulharsku, teda tieto zistenia sa nijako netýkali ani netýkajú činnosti žalovaného. Po skončení práceneschopnosti žalobkyne žalovaný nemal možnosť prideľovať žalobkyni prácu, nemal možnosť žalobkyni ponúknuť ani inú vhodnú pracovnú pozíciu, snažil sa preto ukončiť jej pracovný pomer dohodou, s uzavretím ktorej žalobkyňa nesúhlasila. Žalovaný preto nemal inú možnosť ako dať žalobkyni výpoveď z dôvodu podľa . Argumentáciu žalobkyne, že žalovaný s ňou pracovný pomer ukončil z dôvodu jej oznámenia o protispoločenskej činnosti žalovaný považoval za absurdnú, nepodloženú a zavádzajúcu. Pokiaľ súd prvej inštancie nariadeným neodkladným opatrením pozastavil účinnosť výpovede z pracovného pomeru, žalovaný toto považoval za neštandardné, tiež v rozpore so zmyslom a charakterom neodkladného opatrenia a v rozpore s ustanoveniami . Takéto opatrenie považoval de facto za nadbytočné, pretože rovnaký cieľ je schopná žalobkyňa dosiahnuť aj oznámením voči zamestnávateľovi o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní, resp. podaním žaloby, keď v zmysle je zrejmé, že v prípade podania žaloby sa pracovný pomer neskončí, kým o tom nerozhodne súd. Vydané neodkladné opatrenie, ktorým súd pozastavil účinnosť výpovede je tak v priamom rozpore so , nakoľko tento ako lex specialis upravuje aj samotný procesný postup pri neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Zároveň bol žalovaný toho názoru, že neodkladná opatrenie bolo nariadené v rozpore s , nakoľko tu absentuje dôvod pre bezodkladnú úpravu pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným, keďže ich pomer exaktne upravuje , iná úprava je nad rámec a v rozpore s týmto. Z toho dôvodu považoval za nezákonné i rozhodnutie súdu o plnej náhrade trov konania, keď žalobkyňa sa domáha rovnakého určenia duplicitne, resp. pri zohľadnení už vydaného rozhodnutia Inšpektorátu práce o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu - výpovede z pracovného pomeru zo dňa 23.7.2020 až triplicitne. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil ako nedôvodné. 9/Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala na skutočnosť, že vo veci samej podala dňa 5.11.2020 žalobu v zmysle ustanovenia a v zmysle antidiskriminačného zákona, ktorou sa domáha určenia neplatnosti výpovede. Vzhľadom k výpovednému dôvodu, kde zákonným predpokladom pre platnosť výpovede je písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, poukázala žalobkyňa na skutočnosť, že takéto písomné rozhodnutie žalovaný doposiaľ súdu nepredložil a je pravdepodobné, že takéto rozhodnutie ani neexistuje. Oznámenie o protispoločenskej činnosti sa týkalo a týka aj činnosti žalovaného, nielen zahraničných subjektov, podrobnosti ohľadne predmetného šetrenia nemá žalovaný k dispozícii, keďže predmetom preverovania rôznych podozrení z porušovania právnych predpisov a interných smerníc je aj činnosť lokálneho manažmentu žalovaného. Tvrdenie žalovaného, že druh práce pôvodne vykonávaný žalovanou naďalej u neho nie je potrebný, je nepravdivé, náplň práce a činnosti, ktoré v roku 2013 v štruktúrach žalovaného vykonávala žalobkyňa sú dodnes vykonávané inými osobami. Podľa žalobkyne žalovaný účelovo vytvára pojmy, ktoré právny poriadok nepozná, obnovenie pracovnej pozície, obnova pracovného pomeru, ani pojem pracovná pozícia nepozná. Skutočným dôvodom výpovede nie je nadbytočnosť žalobkyne, ale pomsta za oznámenie podozrení o závažnej protispoločenskej činnosti. Tvrdenia žalovaného v odvolaní o neexistencii dôvodu pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa žalobkyne vyplývajú z nepochopenia základných právnych princípov. Na predmetný právny vzťah sa vzťahuje právna úprava

obsiahnutá v zákone o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, právna úprava neodkladného opatrenia obsiahnutá v tomto zákone je vo vzťahu lex specialis k právnej úprave neodkladného opatrenia obsiahnutej v a . Rovnako tvrdenia žalovaného o prednosti právnej úpravy sú v rozpore s realitou. Právna úprava neodkladného opatrenia je v zákone o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti obsiahnutá presne pre identickú situáciu, ako je situácia žalobkyne, keď sa zamestnávateľ rozhodne pomstiť svedomitému a lojálnemu zamestnancovi. Zmyslom a účelom tejto právnej úpravy je zabezpečiť zamestnancovi aspoň nejaký príjem počas niekoľkoročných prebiehajúcich súdnych a správnych konaní, keďže sa zamestnanec v predmetnej situácii ocitol výlučne iba z dôvodu, že sa nebál postaviť protiprávnemu konaniu, oznámil ho a trval na prešetrení protiprávnej činnosti, ktorá bola realizovaná v štruktúrach žalovaného. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z hľadiska jeho vecnej správnosti potvrdil. 10/Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle , 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 11/Nariadiť neodkladné opatrenie vo všeobecnosti je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu resp. hroziacu ujmu je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov. 12/Pred nariadením neodkladného opatrenia teda musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného opatrenia je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené. 13/V danom prípade žalobkyňa sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd pozastavil účinnosť výpovede z pracovného pomeru, danej žalovaným žalobkyni podľa dňa 23.7.2020, a to až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia vo veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru. 14/Podľa Zák. práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. 15/V prípade, ak zamestnávateľ nesplní všetky podmienky, ktoré vyžaduje pre jednotlivé spôsoby skončenia pracovného pomeru, ako aj všeobecné náležitosti právnych úkonov v zmysle (náležitosti vôle, jej prejavu, predmetu a subjektu), môže sa zamestnanec obrátiť na súd a v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, žalobou o vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Pracovný pomer sa do právoplatného rozhodnutia súdu považuje za platne skončený, a preto o neplatné skončenie pôjde až vtedy, keď neplatnosť bola vyslovená rozsudkom súdu. Pri neplatnom skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Podľa ustanovenia tento nárok patrí zamestnancovi odo dňa, keď oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, a to až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru, najneskôr do právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým bola určená neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Stav pretrvávajúcej spornosti vzťahov v dôsledku právneho úkonu smerujúceho k skončeniu pracovného pomeru, ktorý urobil jeden z účastníkov pracovného pomeru a ktorého platnosť druhý z nich neuznáva, sa odstráni až určením neplatnosti skončenia pracovného pomeru súdnym rozhodnutím, od právoplatnosti ktorého sa vzťahy účastníkov znovu budú riadiť len pracovnou zmluvou a príslušnými pracovnoprávnymi predpismi za predpokladu, že pracovný pomer trvá naďalej. Pretože dané ustanovenia majú špeciálnu povahu, na práva a povinnosti účastníkov pracovného pomeru sa v období, v ktorom sú ich vzťahy sporné, nebudú aplikovať všeobecné ustanovenia , ani iných pracovnoprávnych predpisov. 16/Podľa o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti ak sa oznamovateľ domnieva, že v súvislosti s oznámením bol voči nemu urobený pracovnoprávny úkon, s ktorým nesúhlasí, môže požiadať úrad do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedel o pracovnoprávnom úkone, o pozastavenie účinnosti tohto pracovnoprávneho úkonu (ods. 1). Úrad bezodkladne pozastaví účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa odseku 1, ak bola dodržaná lehota podľa odseku 1 a ak zamestnávateľ v primeranej lehote určenej úradom nepreukáže, že pracovnoprávny úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením. Úrad vydá potvrdenie o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu a doručí ho zamestnávateľovi a oznamovateľovi (ods. 2). Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa začína dňom doručenia potvrdenia podľa odseku 2 oznamovateľovi. Rozhodnutiu, ktoré je pracovnoprávnym úkonom, sa pozastavením účinnosti odkladá vykonateľnosť (ods. 4). Úrad oznamovateľa pri doručení potvrdenia podľa odseku 2 písomne poučí o možnosti podať na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a s tým spojených následkoch podľa odseku 6 (ods. 5). Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa skončí uplynutím 30 dní od doručenia potvrdenia podľa odseku 2 oznamovateľovi. Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas tejto lehoty sa trvanie pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu (ods. 6). 17/Ustanovenie rieši ex post ochranu oznamovateľa, a to bez ohľadu na to, či urobil kvalifikované oznámenie alebo nie. Ochrana spočíva v možnosti úradu pozastaviť účinnosť pracovnoprávneho úkonu voči oznamovateľovi, ak je dôvodné podozrenie, že bol takýto úkon urobený v súvislosti s oznámením. Aj pri tejto možnosti ochrany sa navrhuje obrátené dôkazné bremeno, t.j. ak zamestnávateľ nepreukáže, že pracovnoprávny úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením, tak sa účinnosť pracovnoprávneho úkonu pozastaví. V prípade rozhodnutí v pracovnoprávnych vzťahoch to bude znamenať odklad vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia. Pri právnych úkonoch v pracovnoprávnych vzťahoch bude pozastavenie znamenať dočasnú neúčinnosť úkonu, teda pracovnoprávny úkon nebude mať po dobu pozastavenia žiadne právne dôsledky na osobu, ktorej sa týka. Ochrana poskytovaná úradom je dočasná a jej pokračovanie sa viaže na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že ak sa podá takýto návrh, ochrana trvá až do právoplatného rozhodnutia o takomto návrhu. 18/Z vyššie uvedeného je zrejmé, že neobstojí tvrdenie žalovaného, ktorý takéto opatrenie považoval de facto za nadbytočné, pretože rovnaký cieľ je schopná žalobkyňa dosiahnuť aj oznámením voči zamestnávateľovi o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní, resp. podaním žaloby, keď v zmysle je zrejmé, že v prípade podania žaloby sa pracovný pomer neskončí, kým o tom nerozhodne súd. Na predmetný právny vzťah sa vzťahuje právna úprava obsiahnutá v zákone o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, právna úprava neodkladného opatrenia obsiahnutá v tomto zákone je vo vzťahu lex specialis k právnej úprave neodkladného opatrenia obsiahnutej v a , použitie ustanovenia má v danej veci prednosť resp. jeho aplikácia je prioritná. Neobstojí potom ani tvrdenie žalovaného, že neodkladné opatrenie bolo nariadené v rozpore s , nakoľko tu absentuje dôvod pre bezodkladnú úpravu pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným, keďže ich pomer exaktne upravuje , iná úprava je nad rámec a v rozpore s týmto. 19/V predmetnej veci žalobkyňa dostatočne osvedčila základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti jej nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Aj odvolací súd mal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu tým, že sa pozastavila účinnosť výpovede z pracovného pomeru, danej žalovaným žalobkyni až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia vo veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru, za plne osvedčenú.

20/Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z hľadiska jeho vecnej správnosti potvrdil, podľa , stotožňujúc sa s jeho dôvodmi v zmysle . 21/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania spojených s neodkladným opatrením rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ust. , . Úspešnou stranou v odvolacom konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola žalobkyňa, ktorej bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých trov rozhodne súd prvej inštancie podľa . 22/Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).