Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Sa-16-2020.pdf
PDF · 121.29 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. G., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta 8 a 10, IČO: 30 807 484, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. septembra 2020 a iné, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, Generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. septembra 2020 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
V časti o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. decembra 2017 sa žaloba o d m i e t a.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zák. č. 461/2003 Z. z.) zamietnuté jeho odvolanie a súčasne bolo potvrdené napadnuté rozhodnutie ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.05.2020. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.05.2020 bola zamietnutá žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku podľa § 71 ods. 1, § 73, § 112 ods. 4, zák. č. 461/2003 Z. z. Žalobca súčasne žiadal preskúmať a zrušiť aj rozhodnutiu o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 22.12.2017, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo.
2. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že preskúmavané rozhodnutie vychádza z pôvodného rozhodnutia zo dňa 22.12.2017, a naviac sú obe postihnuté rovnakými vadami. Mal za to, že rozhodnutie zo dňa 22.12.2017 nebolo možné preskúmať správnym súdom, nakoľko mu bolo doučené na základe fikcie. Keďže o doručení nevedel, nebolo možné voči nemu podať v zákonnej lehote opravný prostriedok a ani ho samostatne preskúmať správnym súdom. Okrem toho uviedol, že bol niekoľko mesiacov bez príjmu, a pri posudzovaní v roku 2017 mu bolo oznámené, že ak by nesúhlasil s jeho výsledkom, tak by sa konanie, ktoré už aj tak trvalo niekoľko mesiacov, výrazne predĺžilo. Pod tlakom okolností nemal námietky voči posúdeniu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a stanoveniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
3. Žalobca ďalej uviedol, že jeho zdravotnému stavu by mala prislúchať horná hranica daného rozpätia, čo je 80%, nakoľko medzi jeho stavom a smrťou je len malý krok. Horná hranica by mala byť jednoznačne
prisúdená človeku, ktorý je ešte živý. Posudkový lekár v posudku (a následne ani žalovaný v rozhodnutí), nijako neodôvodnil, prečo sa rozhodol určiť mieru poklesu za diagnózu ťažká depresia práve na spodnej hranici, a nie na úrovni hornej hranice rozpätia vo výške 80%. Predmetnými postihnutiami trpí preukázateľne od leta 2015, o čom je viac dôkazov. Poukázal na to, že u neho bola existencia tohto postihnutia zistená odborníkmi vo Veľkej Británii už v lete 2015. Trval na tom, že je u neho dané závažné obmedzenie výkonnosti organizmu. Nevidel žiaden logický dôvod, prečo mu nebolo za postihnutie, ktoré je samé o sebe dôvodom na plnú invalidizáciu pridaných ďalších 10%. Poukázal na to, že posudkový lekár do kolónky „Vyšetrenie účastníka konania posudkovým lekárom neudal vyšetrenie skutočne vykonané posudkovým lekárom, ale iba odpísal údaje z vyšetrenia iným lekárom, čím porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Rozhodnutie ďalej považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
4. Ďalej uviedol, že pri prvom posudzovaní invalidity v roku 2017 bola určená kontrolná lekárska prehliadka na 10/2018. Sociálna poisťovňa určenú lehotu nedodržala. Keďže ani po roku po stanovenom dátume kontrolnej lekárskej prehliadky Sociálna poisťovňa nekonala, sám podal dňa 07.10.2019 žiadosť o prehodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity. Poukázal na § 210 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. Uviedol, že organizačná zložka opäť konala protizákonne, keď len posudzovanie zdravotného stavu, ktoré malo byť podkladom pre rozhodnutie o tejto žiadosti sa konalo dňa 12.03.2020. Okrem toho posudkový lekár Sociálnej poisťovne v Žiari nad Hronom ho vyšetril len krátko s tým, že mu oznámil, že od posledného posúdenia nemá zdokladované nové pokusy o ukončenie života, a preto nemôže zvýšiť percentá oproti predchádzajúcemu posúdeniu. Žalobca uviedol, že takéto vyjadrenia pri človeku s dvomi diagnózami, ktoré často končia samovraždou, môže predstavovať nabádanie k samovražde. Na základe tohto krátkeho posúdenia zo dňa 12.03.2020 potom vypracoval posudkový lekár posudok, ktorý bol podkladom na vydanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.05.2020. Žalobca opäť namietal, že posudok neobsahuje vlastné vyšetrenie účastníka konania posudkovým lekárom. Posudkový lekár sa taktiež dostatočne nevysporiadal s námietkami uvedenými v jeho žiadosti. Odôvodnenie a argumentáciu spodnej hranice percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobca nepovažoval za presvedčivé, keďže dostatočne vyčerpávajúco neobjasňujú, prečo posudkový lekár nestanovil mieru poklesu napríklad 70%.
5. Žalobca opakovane poukazoval na to, že sa posudkový lekár vôbec nezaoberal a nezohľadňoval ostatné postihnutia, teda diagnózu F63.0 podľa zák. č. 461/2003 Z.z. Posudkový orgán nevzal do úvahy všetky relevantné námietky a teda dokazovanie nebolo vykonané v dostatočnom rozsahu a posudok nie je úplný, logický a presvedčivý.
6. Poukázal na to, že po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu bol vyzvaný na vyšetrenie u „nezávislého odborného lekára“ MUDr. U. K.. Sám uviedol, že veril v nezávislosť odborného lekára a požadované vyšetrenie absolvoval. O výsledku vyšetrenia sa dozvedel, až keď bolo citované v posudku neznámeho posudkového lekára sociálnej poisťovne zo dňa 28.09.2020, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.9.2020. Po prečítaní citácií z vyšetrenia zistil, že nebolo nezávislé a sú v jeho záveroch nepravdy. Napríklad namietal záver, že je bez suicidálnych úvah, pričom sa jasne s lekárkou rozprával o tom, že takéto úvahy prítomné sú. Okrem toho v záveroch je uvedené, že „mimika sa nedá hodnotiť, pre prekrytie rúškom, ale aj úsmevy“. Toto považoval za čistý výmysel, lebo úsmevy jednoznačne negoval a naproti tomu pomerne značnú časť vyšetrenia plakal. Poukázal na to, že tento nezávislý lekár spochybnil závery viacerých odborníkov ohľadne ťažkej depresie. Okrem toho pokiaľ išlo o to, že mu nebola zmenená medikácia tak, mal za to, že súčasná dávka liekov je obrovská a u Sertralínu sa jedná o maximálnu možnú dennú dávku, ktorej navýšenie už nie je možné. Navyše sa s ošetrujúcim psychiatrom bavili o zmene i navýšení medikácie, ale toto odmietol, lebo už súčasná je vysoká a má aj neblahý vplyv na jeho život. Poukázal na to, že mu bolo určené základné ochorenie - porucha osobnosti a porucha správania s ťažkým narušením osobnosti a závažným obmedzením výkonnosti organizmu. Dolná hranica percentuálneho rozpätia bola pritom určená vzhľadom k tomu, že sa zatiaľ nejedná o dezintegráciu osobnosti. Takýto záver však podľa jeho názoru nie je nikde v lekárskych správach a je to len argumentácia domnienkou. V odôvodnení ďalej podľa žalobcu chýba dôvod, prečo za diagnózu patologické hráčstvo, ktoré bolo posúdené aj znaleckým posudkom znalca z oboru psychiatrie, nezvýšili percento miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Uviedli len, že si patologické hráčstvo vyžaduje liečbu na protihráčskom oddelení, čo nie je zdôvodnenie nezohľadnenia vo výslednej percentuálnej miere poklesu.
7. Žalobca taktiež namietal závery ohľadne jeho depresie v remisii. Sociálnou poisťovňou dosadený lekár dostatočne nezisťoval jeho stav, keď sa nevenoval príznakom ochorenia. Opakoval, že psychodiagnostickými metódami bola u neho niekoľkokrát hĺbka depresie stanovená ako ťažká. Navyše má maximálnu antidepresívnu liečbu antidepresívami. Spochybnil aj záver, že by si jeho stav nevyžadoval hospitalizačnú psychiatrickú liečbu.
8. Trval na tom, že v konaní určite neboli vzaté do úvahy všetky jeho relevantné námietky, čo sa dá jednoducho zistiť porovnaním dôvodov priloženého odvolania. Poukázal na článok s názvom "Nielen drogy môžu byť nebezpečné: Patologické hráčstvo a jeho posudkové aspekty”, ktorého autorkou je posudková lekárka odboru lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne ústredia MUDr. K. S.. Táto uvádza, že "v prípade posudzovania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidity sa postupuje podľa platnej legislatívy. Patologické hráčstvo je zaradené v prílohe č. 4 k zák. č. 461/2003 Z. z. kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka 5. poruchy osobnosti a poruchy správania (F 60 - F 69), ktoré sa ďalej delia na a) stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu, kde je určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% až 30% a b) ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegrácia, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 50% do 80%. Zdôraznil, že predložil okrem iného aj dôkazy odborníkov o tomto jeho postihnutí. Kvôli tejto diagnóze bol aj hospitalizovaný v dňoch 25.10.2017 až 3.11.2017 na oddelení Patologického hráčstva PHO Psychiatrickej kliniky SZU vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F.D. Roosvelta v Banskej Bystrici. Taktiež nezávislý znalecký posudok od Dr. R Gibbons Consultant psychiatrist BSc MBBS MRCPsych M.Inst.Psychoanal zo dňa 14.6.2017, ktorý bol zameraný na pracovný úraz dňa 3.5.2015 vo svojom závere v bode E2.1 potvrdil hráčsku závislosť.
9. Mal za to, že žalovaný úmyselne a opakovane koná v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, a to čl. 35 ods. 3, čl. 39 ods. 1. Suma cca 150 eur nie je podľa jeho názoru primerané hmotné zabezpečenie pre človeka, ktorého jeho zdravotné postihnutie ochromuje tak, že nedokáže niekedy celé dni vstať z postele. Vyslovil záveru, že by nikto nezamestnal človeka, ktorý nechodí do práce, a ak by náhodou do práce prišiel, tak je pomalý, nevládny, bez energie, nerozhodný, má zníženú schopnosť koncentrácie a myslenia, pamätania, zníženú schopnosť odolávať záťaži, koná impulzívne a keď sa k tomu pridajú časté bolesti hlavy, krku a chrbta, tak neurobí vôbec nič.
10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že záväzným podkladom pre rozhodnutie bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia ústredia žalovaného so sídlom Banskej Bystrici, podľa ktorého má žalobca po opätovnom prehodnotení zdravotného stavu pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav naďalej mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu bolo doloženými lekárskymi správami a odbornými nálezmi preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobcu - porucha osobnosti a porucha správania (F60.8), od 20.03.2017 (odo dňa psychiatrického vyšetrenia dokumentujúceho ťažkú depresívnu poruchu) zodpovedá posúdenie na dolnej hranici zákonom stanoveného percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 50% do 80%, t. j. 50% podľa kapitoly V, položky 5, písm. b) prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z. z., pretože je bez psychotických príznakov. Iné zdravotné postihnutia žalobcu (patologické hráčstvo, depresívna porucha na liečbe v remisii, polynóza, alergický zápal prínosových dutín a bolesti hlavy) neovplyvňujú jeho celkový zdravotný stav, a preto nie je, podľa posudkového lekára, dôvod na ďalšie zvýšenie takto stanovenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z. z. Záväzným podkladom pre rozhodnutie bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia, podľa ktorého je žalobca od 20.03.2017 podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. naďalej invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. Určenie dátumu vzniku invalidity od 20.03.2017 posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky žalovanej v Žiari nad Hronom odôvodnil tým, že u žalobcu sú prítomné prejavy ťažkej depresie, v kombinácii s úzkostnou poruchou, patologickým hráčstvom, ktoré sa začali objavovať v 8/2015 po úraze v práci. Podľa doloženej zdravotnej dokumentácie následne absolvoval opakované psychologické i psychiatrické vyšetrenia v zahraničí, bol sledovaný a vyšetrený psychiatrom aj u nás. Až psychiatrickým vyšetrením z 20.03.2017 bola potvrdená ťažká depresívna porucha, ktorá odôvodňuje stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. Poukázal na § 71 ods. 1, 2, 6 zák. č. 461/2003 Z. z. Žalovaný je toho názoru, že pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav, najmä určenie dátumu vzniku invalidity, neboli posudkovým lekárom sociálneho poistenia pred vydaním
rozhodnutia správne posúdené, nie je relevantné. Je vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým lekárom sociálneho postenia.
11. Poukázal na § 227 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého námietka žalobcu, týkajúceho sa skoršieho dátumu vzniku invalidity nie je dôvodná, pretože v čase, kedy prekonal pracovný úraz chrbtice (5/2015) nie je dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, odôvodňujúci stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%, doloženou zdravotnou dokumentáciou preukázaný. Posudkový lekár dospel k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobcu zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo inému než stanovenému dátumu vzniku invalidity, a teda k záveru, že žalobca je invalidný tak, ako je vyššie uvedené. Žalobca neuviedol a nepreukázal doloženou zdravotnou dokumentáciou žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali tento záver odborného posudku. Žalovaný mal za to, že posudok je presvedčivý a úplný a zodpovedá kritériám upraveným v zák. č. 461/2003 Z. z. Uviedol, že subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá inému zaradeniu do prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z. z. a námietka o nevýhodnosti skôr stanoveného dátumu vzniku invalidity pre účely určenia sumy invalidného dôchodku nie sú rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom. Skutkový stav žalobcu bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia.
12. Žalovaný uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí žalovaného a trvá na jeho správnosti. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Pokiaľ ide o namietané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 02.12.2017 žalovaný uviedol, že uvedené rozhodnutie je právoplatné, nebolo napadnuté odvolaním, neboli vyčerpané všetky procesné opravné prostriedky, a preto nie je možný ani jeho súdny prieskum. Žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuznal a požiadal, aby krajský súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
13. Žalobca v následnom písomnom vyjadrení (vyjadrení k vyjadreniu žalovaného) uviedol, že žalovaný si znova protirečí. Zopakoval pritom argumentáciu obsiahnutú aj v správnej žalobe. Opakovane zdôraznil, že ak by aj bola spodná hranica za hlavnú diagnózu stanovená objektívne (čo podľa jeho názoru v žiadnom prípade nebola), tak bolo namieste pridať za ďalšiu diagnózu ďalších 10% v zmysle § 71 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z. z. Odkázal na článok posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne o tom, že patologické hráčstvo je dôvodom na invalidizáciu. V súvislosti s námietkou žalovaného, že nie je možný súdny prieskum rozhodnutia z 02.12.2017 žalobca poukázal na § 27 ods. 1 SSP.
14. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.
15. Správny súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci jeho nariadenie nežiadali a po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 29.09.2020 nebolo vydané v súlade so zákonom a rozhodnutie ústredia zo dňa 22.12.2017 nie je rozhodnutím podľa § 27 SSP a ani spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.
16. Predmetom súdneho prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 29.09.2020, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.05.2020 týkajúce sa zvýšenia invalidného dôchodku. Popri ňom žiadal žalobca aj súdny prieskum rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 22.12.2017, voči ktorému nepodal v administratívnom konaní odvolanie.
17. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 24.10.2017 požiadal žalobca o priznanie invalidného dôchodku. Rozhodnutím zo dňa 22.12.2017 mu bol priznaný invalidný dôchodok v sume 140,80 eur od 20.03.2017 z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s poukazom na § 70 ods. 1, § 82, § 293dq, § 293dr zák. č. 461/2003 Z. z na podklade odborného posudku zo dňa 24.10.2017 posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom. Uvedené rozhodnutie nebolo napadnuté odvolaním. V konaní
o priznanie invalidného dôchodku bolo určené rozhodujúce zdravotné postihnutie ako ťažká epizóda depresie, patologické hráčstvo podľa kapitoly V, položky 3 písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.
18. Dňa 12.03.2020 podal žalobca žiadosť o prehodnotenie zdravotného stavu, nakoľko sa jeho zdravotný stav mal zhoršiť a zároveň požiadal o zvýšenie sumy invalidného dôchodku.
19. Z administratívneho spisu vyplýva, že v konaní o priznanie invalidného dôchodku bol dňa 24.10.2017 bol vykonaný odborný posudok o invalidite, v ktorom bola určená diagnóza Epizóda ťažkej depresie bez psychotických príznakov F32.2, patologické hráčstvo, rozhodujúce zdravotné postihnutie 50%, ťažká depresia - kapitola V - duševné choroby a poruchy správania, položka 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písm. b) ťažké formy. Začali sa prejavovať 08/2015 po úraze. Psychiatrickým vyšetrením zo dňa 20.03.2017 bola potvrdená ťažká depresívna porucha, preto bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50% odo dňa uvedeného psychiatrického vyšetrenia t. j. 20.3.2017. Dňa 07.10.2019 požiadal žalobca o prehodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dňa 12.03.2020 bol vykonaný ďalší odborný posudok o invalidite s tým istým záverom ako posudok zo dňa 24.10.2017. V posudku je uvedené, že psychoticizmus dokázaný nie je, preto je ponechaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre ťažké poruchy nálad na dolnej hranici normy 50%.
20. Dňa 06.05.2020 Sociálna poisťovňa zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku na podklade odborného posudku zo dňa 12.03.2020. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 21.05.2020. Dňa 26.05.2020 bol vykonaný posudok so záverom ťažká depresia kapitola V - duševné choroby a poruchy správania, položka 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písm. b) ťažké formy. V rámci odvolacieho konania bol žalobca vyšetrený aj odborným lekárom - psychiatrom, ktorý nebol posudkovým lekárom so záverom, že u neho ide o poruchu osobnosti s rysmi nezdražanlivosti s patologickým hráčstvom. Depresie boli kvalifikované ako stredne ťažké v remisii. Dňa 28.09.2020 bol vykonaný odborný posudok, v ktorom bolo za rozhodujúce postihnutie určené ochorenie
- Duševné choroby a poruchy správania. Poruchy osobnosti a poruchy správania- ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu podľa kapitoly V, položka 5, písm. b). Dňa 29.09.2020 vydal žalovaný rozhodnutie č. 810 519 8365 0, ktorým zamietol v celom rozsahu žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie.
21. Podľa § 71 ods. 1, 2,3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
22. Podľa § 71 ods. 10 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
23. Podľa § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
24. Správny súd poukazuje na to, že žalobca sa okrem rozhodnutia zo dňa 29.09.2020, ktorým bolo rozhodnuté o jeho žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku a prehodnotenie jeho zdravotného stavu, domáhal aj zrušenia rozhodnutia vo veci priznania invalidného dôchodku zo dňa 22.12.2017 s tým, že v podstate ide o podkladové rozhodnutie podľa § 27 SSP, resp. poukazoval na to, že nebolo proti nemu podané odvolanie, nakoľko došlo k jeho doručeniu na základe fikcie a súčasne bol bez príjmu a potreboval dôchodkovú dávku. Uvedené sa premietlo aj do žalobného petitu, v ktorom žiadal toto
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V tejto časti bola žaloba odmietnutá podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
25. Neprípustnosť správnej žaloby v tejto časti bola daná tým, že ide o prvostupňové rozhodnutie, pri ktorom neboli vyčerpané riadne opravné prostriedky. Je nesporné, že žalobca uvedené rozhodnutie nenapadol odvolaním. Nie je pritom podstatné z akého dôvodu, z akej pohnútky tento riadny opravný prostriedok nepodal. Jeho vnútorná motivácia nemá v zásade pre posúdenie možnosti súdneho prieskumu tohto rozhodnutia (a to naviac po viac ako troch rokoch) žiadnu relevanciu. Podstatná je len samotná skutočnosť, že ide o prvostupňové rozhodnutie, ktoré nebolo napadnuté riadnymi opravnými prostriedkami a preto je jeho súdny prieskum neprípustný. Okrem toho neuniklo pozornosti súdu, že žalobca inicioval na Krajskej prokuratúre v Bratislave podanie protestu prokurátora. Konajúca prokuratúra si vyžiadala za účelom posúdenia veci aj administratívny spis, avšak vo veci ďalej nekonala. Z uvedeného je možné dovodiť, že nevidela v postupe a konaní správneho orgánu žiadne porušenie zákona.
26. S poukazom na uvedené je zrejmé, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a je záväzné. Je potrebné pripomenúť, že právoplatnosť je štádium právnej sily rozhodnutia, ktoré vyjadruje jeho trvalosť (nezrušiteľnosť a nezmeniteľnosť). Právoplatnosť rozhodnutia bráni tomu, aby sa v tej istej veci znovu konalo a rozhodovalo (tzv. prekážka veci právoplatne rozhodnutej) tzv. rei iudicatae alebo aj rei administratae.
27. Ak žalobca odvodzuje možnosť súdneho prieskumu rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku z toho, že ide o rozhodnutie podľa § 27 SSP, tak tento jeho právny názor je nesprávny a nemá oporu v zákone. Tzv. podkladové rozhodnutie resp. opatrenie je rozhodnutie ad 1) z ktorého vychádza žalobou napadnuté rozhodnutie, ad 2) ktoré je pre žalobou napadnuté rozhodnutie záväzné a ad 3) ktoré nie je samostatne správnym súdom preskúmateľné. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne.
28. Je zrejmé, že rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku tieto zákonom stanovené kritéria nespĺňa. Uvedené rozhodnutie je síce v dôsledku jeho právoplatnosti záväzné, tak ako bolo uvedené vyššie, uvedené však neznamená, že správnym orgánom nie je daná možnosť v ďalšom konaní, vyvolanom novou žiadosťou, ustáliť na základe zmeny zdravotného stavu zvýšenie alebo zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, dokonca priznanú dôchodkovú dávku odňať. Taktiež je bez akýchkoľvek pochybností, že v prípade, že by boli využité riadne opravné prostriedky, mohlo byť rozhodnutie, ktorým by bolo konanie zavŕšené, predmetom súdneho prieskumu. Nejde teda o rozhodnutie, ktoré by v tomto zmysle nemohlo byť preskúmateľné súdom. S poukazom na vyššie uvedené, správny súd žalobu v tejto časti odmietol.
29. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného zo dňa 29.09.2020, tak je potrebné uviesť, že samotné nedodržanie lehoty na vykonanie kontrolnej prehliadky nepredstavuje nezákonnosť, ktorá by sama o sebe mohla viesť k zrušeniu rozhodnutia žalovaného. Ide o orientačné určenie kontroly zdravotného stavu, ktoré je Sociálnou poisťovňou následne realizované v rámci jej aktuálnych možností. Žalobcovi nič nebránilo (a tak aj učinil), aby sa v prípade, že mal za to, že došlo k zhoršeniu zdravotného stavu obrátil na Sociálnu poisťovňu a inicioval konanie, v ktorom bude jeho zdravotný stav posúdený.
30. Rovnako správny súd nespochybňuje postup Sociálnej poisťovne, ktorá dala preskúmať zdravotný stav žalobcu aj lekárovi - špecialistovi, konkrétne v tomto prípade MUDr. U. K.. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí so závermi tohto lekára taktiež bez ďalšieho neznamená, že lekár robí závery “v prospech” Sociálnej poisťovne. Ak žalobca namietal, že sa tento lekár nevenoval dostatočne jeho popisu ťažkostí, tak je potrebné uviesť, že je zrejmé, že lekár nevychádza len zo subjektívnych ťažkostí uvádzaných pacientom, ale naopak tieto sa snaží objektivizovať, k čomu dochádza rôznymi metódami. Ak lekár viedol so žalobcom rozhovor o veciach, ktoré sa mohli žalobcovi zdať ako nepodstatné pre posúdenie zdravotného stavu, tak tomu bolo práve z dôvodu, že si pri rozhovore, ktorý zdanlivo nesúvisel s vyšetrením, zisťoval podstatné skutočnosti, ktoré následne zhrnul do svojich záverov. Uvedené námietky žalobcu smerujúce k nedostatočnému vyšetreniu jeho osoby, teda správny súd nepovažoval za dôvodné.
31. Na druhej strane správny súd poukazuje na to, že žalobca bol prvotne uznaný za invalidného pre epizódou ťažkej depresie bez psychotických príznakoch a patologické hráčstvo podľa kapitoly V, položky 3 písm. b), a to na spodnej hranici zákonného rozpätia. Takto mu bola určená miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 50% oproti zdravej osobe. Z uvedeného je zrejmé, že bola daná do súvisu depresia žalobcu a jeho patologické hráčstvo.
32. Následne pri ďalšom posudzovaní posudkový lekár sociálneho poistenia opäť určil za najzávažnejšie ochorenie práve túto diagnózu, pričom za ostatné ochorenia nezvýšil určenú mieru poklesu pracovnej schopnosti. Až v odvolacom konaní došlo k zmene, keď MUDr. K. uzavrela, že u žalobcu ide poruchu osobnosti s rysmi nezdržanlivosti, gambling a depresívnu poruchu na terapii v remisii. Konkrétne k depresii uviedla, že sa nedá súhlasiť so záverom ťažkej depresie, nakoľko počas troch rokov liečby nebola zmenená a ani pridávaná medikácia. Pre depresívnu poruchu žalobca nebol hospitalizovaný. Dospela k záveru, že depresívna porucha je podmienená aj gamblingom a neschopnosťou prestať hrať. Neukončenie liečby na protihráčskom oddelení poukazuje tiež na poruchu osobnosti. Na základe uvedeného posudkový lekár sociálneho poistenia za rozhodujúce zdravotné postihnutie označil duševné choroby a poruchy správania. Poruchy osobnosti a poruchy správania - ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu podľa kapitoly V, položky 5, písmeno b) s tým, že zo zákonného rozpätia 50% až 80% bola určená spodná hranica. Uvedený záver bol následne podkladom pre rozhodnutie žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu.
33. Napriek vyššie uvedenej zmene určenia rozhodujúceho ochorenia, však žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po dôslednom zhodnotení všetkých, aj novo doložených správ, posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne nezmenil posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia z marca a mája 2020 a považuje ho za správny. Uvedené konštatovanie (tak ako správne uviedol žalobca) je zmätočné. Je zrejmé, že oproti správam a záverom lekárov sociálneho poistenia, bolo určené rozdielne rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré má zhodou okolností v ťažkom stupni rovnaké rozpätie miery poklesu pracovnej činnosti. Závery posudkových lekárov sociálneho poistenia a lekára ústredia sú teda zhodné len vo výslednej miere poklesu, inak sú po obsahovej stránke rozdielne. Konštatácia, že závery posudkových lekárov boli nezmenené, lebo boli správne je preto nepochopiteľná a zmätočná.
34. Súčasne je potrebné uviesť, že posudkový lekári sociálneho poistenia považovali u žalobcu za najzávažnejšie postihnutie depresiu ťažkého stupňa, a to aj za situácie, že je podľa nich v remisii a nedošlo k zhoršeniu stavu žalobcu oproti roku 2017. Aj za týchto okolností ustálili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v dôsledku depresie v rozsahu 50%. Žalovaný však po zmene rozhodujúceho postihnutia iba lakonicky konštatoval, že depresia je v liečbe a v remisii a preto neovplyvňuje žalobcov zdravotný stav, resp. neodôvodňuje zvýšenie podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z.. Za situácie, ako je v prejednávanej veci, keď v konaní pred prvostupňovým orgánom bolo toto postihnutie vyhodnotené (aj napriek remisii a liečbe) ako rozhodujúce, nie je možné bez ďalšieho len skonštatovať, že ochorenie nemá kvalifikovaný vplyv na zdravotný stav žalobcu v zmysle ust. § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z.. Naopak je potrebné, aby boli úvaha a postup konajúceho správneho orgánu jasne a zrozumiteľne vysvetlené.
35. Sporným, podľa názoru správneho súdu, zostáva aj hodnotenie správnych orgánov ohľadne patologického hráčstva žalobcu, ktorého existencia nebola spochybnená ani nezávislým lekárom, ktorý jeho zdravotný stav posudzoval v odvolacom konaní. V rámci prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. nie je patologické hráčstvo, gambling vymedzené ako samostatné ochorenie, ktoré by malo samostatne vymedzené zákonné rozpätie miery poklesu pracovnej schopnosti. Uvedené ochorenie má bez pochybností dopad na duševné zdravie, osobnosť danej osoby, resp. má súvis s depresiami, poruchami osobnosti a správania. V prípade patologického hráčstva sa má ochorenie subsumovať práve pod kapitolu V, položku 5 prílohy č. 4 k zákonu. Uvedené vyplýva aj z odborného článku posudkovej lekárky MUDr. S., ktoré je publikované na stránke sociálnej poisťovne.
36. Ako bolo uvedené vyššie, žalobcovi bolo určené ako rozhodujúce postihnutie - porucha osobnosti a porucha správania práve podľa kapitoly V, položky 5 prílohy č. 4. Ide teda o rovnakú zákonnú kategóriu, ktorá prichádza do úvahy pri patologickom hráčstve. Správnemu súdu nie je dostatočne zrejmé, či uvedená zmena rozhodujúceho postihnutia z položky 3 (epizóda depresie) na položku 5 (porucha osobnosti a správania) súvisí práve so zohľadnením patologického hráčstva žalobcu, a to aj s ohľadom na to, že MUDr. K. jeho stav uzavrela ako poruchu osobnosti s rysmi nezdržanlivosti, gambling.
37. Ak by tomu tak nebolo, tak by gambling predstavoval v poradí ďalšiu poruchu osobnosti žalobcu v zmysle kapitoly V, položky 5 prílohy k zákonu č. 461/2003 Z.z. V tomto prípade by bolo potrebné podrobnejšie vysvetliť, prečo táto porucha nemá vplyv na zdravotný stav organizmu podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. a prečo teda neodôvodňuje navýšenie základnej určenej miery pracovného poklesu. Správny súd dáva do pozornosti, že samotný žalovaný sa k uvedenému v odôvodnení svojho rozhodnutia prakticky nevyjadril, keď iba skonštatoval, že iné zdravotné postihnutia ( patologické hráčstvo, depresívna porucha na liečbe v remisii, polynóza, alergický zápal prínosných dutín a bolesti hlavy) neovplyvňujú celkový zdravotný stav žalobcu a preto neodôvodňujú postup podľa § 71 ods. 8 zákona. V odôvodnení samotného žalovaného sa teda neobjavil ani argument, že gambling nie je riešený komplexnou liečbou ( žalobca ukončil predčasne liečenie).
38. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 29.09.2020 nebolo vydané v súlade so zákonom a preto ho zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že bude jeho povinnosťou svoje závery riadne a zrozumiteľne vysvetliť , prípadne doplniť dokazovanie tak, aby tieto závery mohol jednoznačne vyjadriť.
39. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, tak súd priznal v konaní úspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania v zmysle ust. § 167 ods.1 SSP. Výška trov bude určená samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom tunajšieho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, vakom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.