Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoCsp-14-2021.pdf
PDF · 118.66 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoCsp/14/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci navrhovateľky: E. A., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu B. XX, zastúpenej splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Pavelka, s.r.o., IČO: 17 609 071, adresa sídla Hlohovec, Pribinova 46, proti veriteľovi: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, adresa sídla Francúzska republika, Paríž 750 09, boulevard Haussmann 1, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, adresa sídla Bratislava, Karadžičova 2, o nariadenie neodkladného opatrenia súdu, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 17 Csp/14/2021-18 z 3. marca 2021, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že sa nariaďuje neodkladné opatrenie súdu, ktorým sa ukladá veriteľovi zdržať sa vo vzťahu k navrhovateľke výkonu práva z Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzatvorenej na zabezpečenie plnenia zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. 42701868870005 zo dňa 22.5.2013, v ktorej ako veriteľ vystupuje CETELEM SLOVENSKO a.s., Bratislava, Panenská 7 a ako dlžníci J. A., bytom B. XX a navrhovateľka, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
II. Veriteľ je povinný oznámiť zamestnávateľovi navrhovateľky YURA Corporation Slovakia s.r.o., IČO: 35 913 061, adresa sídla Lednické rovné, Púchovská cesta 413, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky.
III. Navrhovateľka je povinná podať proti veriteľovi žalobu vo veci samej o určenie, že veriteľ nemá voči navrhovateľke hmotnoprávny nárok na peňažné plnenie zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. 42701868870005 zo dňa 22.5.2013, v ktorej ako veriteľ vystupuje CETELEM SLOVENSKO a.s., Bratislava, Panenská 7 a ako dlžníci J. A., bytom B. XX a navrhovateľka, a to do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
IV. Veriteľ je povinný nahradiť navrhovateľke trovy tohto konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1.1 Uznesením súd prvej inštancie návrh navrhovateľky na nariadenie odkladného opatrenia zamietol (výrok I.).
1.2.1 Z návrhu navrhovateľky ako aj listinných dôkazov ňou predložených mal za osvedčené, že navrhovateľka ako spoludlžník uzavrela s právnym predchodcom veriteľa dňa 22.05.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty
a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, na základe ktorej bol okrem iného veriteľom poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 9.413 eur, ktorý sa zaviazal dlžník A. J. (v tom čase manžel navrhovateľky) vrátiť veriteľovi v 84 mesačných splátkach vo výške 188,44 eur. V zmysle bodu 3 časti 3 označenej ako Spoločné ustanovenia zmluvy je súčasťou zmluvy o úvere Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov).
1.2.2 Z predložených výplatných pások navrhovateľky vystavených spoločnosťou YURA Corporation Slovakia s.r.o. (zamestnávateľ navrhovateľky) vyplýva, že zo mzdy navrhovateľky boli reálne vykonávané zrážky zo mzdy, a to v mesiaci 12/2020 v celkovej sume 391,26 eur, v mesiaci 8/2020 v celkovej sume 500,05 eur. Predmetným neodkladným opatrením sa navrhovateľka domáha uloženia povinnosti veriteľovi zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.05.2013.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok dlžníka (spotrebiteľa) na bezodkladnú úpravu pomerov s veriteľom
- obmedzenie práva veriteľa uplatňovať práva z dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka podľa § 324 ods. 1 a ods.3, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c), § 326 ods. 1 a ods. 2, § 328 ods.1, ods.2, a ods.3, § 329 ods. 1 a ods.2 a § 331 ods. 1 C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) a § 551 ods. 1 a ods. 2 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení) a dospel k záveru, že takýto návrh navrhovateľky nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť.
1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že z návrhu a predložených listinných dôkazov vyplýva, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva. Navrhovateľke ako spotrebiteľovi je v zmysle slovenského právneho poriadku poskytovaná zvýšená právna ochrana, a to z dôvodu vyrovnania jeho postavenia voči veriteľovi, ako zmluvne nepochybne silnejšej strane, ktorá v prípade uzatvárania spotrebiteľských zmlúv predkladá účastníkovi vopred predpripravené (tzv. formulárové zmluvy), čím nepochybne určuje obsah záväzkovoprávneho vzťahu. Preto zákonná úprava v slovenských právnych predpisoch, reflektujúca úpravu spotrebiteľského práva v únijnom meradle, je po obsahovej stránke pomerne striktná a zabezpečuje ochranu spotrebiteľa v širokom kontexte. Rozsah tejto právnej úpravy musí následne rešpektovať aj súd. Hoci je nepochybné, že spotrebiteľské zmluvy za žiadnych okolností nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, neznamená to, že výklad ustanovení upravujúcich práva spotrebiteľa by mal byť tak reštriktívny, že by úplne negoval vznik akejkoľvek povinnosti spotrebiteľa. Aj spotrebiteľská zmluva totiž predstavuje základ vzniku dvojstranného záväzkovoprávneho vzťahu, z ktorého plynú práva a povinnosti obom zmluvných stranám a teda nepochybne aj spotrebiteľovi. Podstatou zákonnej ochrany spotrebiteľa teda nie je zabezpečenie úplného oslobodenia spotrebiteľa od akýchkoľvek povinností, na ktorých plnenie sa v zmluve svojim podpisom zaviazal, ale zabezpečenie primeraných mantinelov postupu veriteľov (v tomto prípade pri poskytovaní úveru) pri kreovaní zmluvných dojednaní, zakladajúcich povinnosti spotrebiteľov. V prípade, ak veriteľ pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, dodrží ustanovenia zákonov upravujúcich obsahové náležitosti zmluvy, a so spotrebiteľom uzavrie zmluvu, ktorá neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, dlžník (v tomto prípade spotrebiteľ) je povinný plniť si zmluvné povinnosti, ako aj rešpektovať ustanovenia o prípadnom zabezpečení pohľadávky.
1.5 Možnosť uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy predstavuje zákonom aprobovaný spôsob zabezpečenia pohľadávky veriteľa. Zo strany navrhovateľky však súdu nebol predložený žiaden dôkaz preukazujúci skutočnosť, že výkon zrážok zo mzdy navrhovateľky sa uskutočňuje v súvislosti s uzatvorenou spotrebiteľskou zmluvou o poskytnutom úvere. Navrhovateľka nepredložila žiadnu žiadosť veriteľa o vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľky, resp. žiaden dôkaz preukazujúci skutočnosť, že vykonávané zrážky zo mzdy sa vykonávajú na základe uzatvorenej zmluvy o poskytnutom spotrebiteľskom úvere, na ktorú navrhovateľka poukazuje. Zo samotného návrhu, a ani z priložených listín nie je zrejmé, na akom základe k vykonávaniu zrážok zo mzdy navrhovateľky dochádza, resp. v akej výške sú vykonané zrážky zo mzdy, pričom sumy zrážok uvedené navrhovateľkou (231,21 eur a 113,92,- eur) nekorešpondujú so sumami zrážok vyplývajúcich z výplatných pások. Nakoľko navrhovateľka súdu nepredložila žiadosť o vykonávaní zrážok zo mzdy, resp. nepreukázala samotnú realizáciu výkonu zrážok zo mzdy v súvislosti s predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, súd teda nemohol vyvodiť záver o vzniku nenapraviteľnej ujmy alebo škody, resp. záver o tom, že postupom veriteľa došlo k zásahu
do práva navrhovateľky. Z uvedeného tak vyplýva, že návrh navrhovateľky je nedôvodný, nakoľko nie sú naplnené predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia, dôvodil napokon súd prvej inštancie.
1.6 O trovách konania rozhodol súd tak, že veriteľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 262 ods. 1 § 255 ods. 2 v C.s.p. a vecne nemožnosťou priznania náhrady trov konania veriteľovi, a to aj napriek jeho úspechu v spore z dôvodu, že v tomto konaní mu žiadne trovy nevznikli.
2.1 Takéto rozhodnutie napadla riadnym a včasným odvolaním navrhovateľka s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, viniac súd prvej inštancie, že tento dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (že s navrhovateľkou predložených listinných dôkazov nebolo osvedčené, že zamestnávateľ navrhovateľky vykonáva zrážky zo mzdy navrhovateľky v súvislosti s predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere predloženou navrhovateľkou ) a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 tok a ods. 1 písm. f ) a písm. g) C.s.p.).
2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania ďalej uviedla, že súdu predložila výplatné pásky, informovala sa u svojho zamestnávateľa o tom, kto vykonáva zrážky zo mzdy, na základe čoho kontaktovala aj veriteľa, ktorý je doručil predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako titul, na základe ktorého sú navrhovateľke vykonávané zrážky zo mzdy. Navrhovateľke veriteľ žiadnu žiadosť, výzvu ani písomnosť podobného charakteru doteraz nedoručil a nakoľko navrhovateľka žiadnu zmluvu s veriteľom nikdy neuzatvorila, takéto listiny ani nemala k dispozícii.
2.3 Navrhovateľka sa obrátila na svojho zamestnávateľa so žiadosťou o vydanie všetkých dokumentov, ktoré má v súvislosti s vykonávanými zrážkami zo mzdy, na základe ktorej výzvy jej zamestnávateľ doručil Žiadosť veriteľa o vykonávanie zrážok zo mzdy z 31. 8. 2020. Zamestnávateľ navrhovateľke vykonal zrážku zo mzdy v mesiaci august vo výške 231,21 eur a požiadal veriteľa o posúdenie oprávnenia vykonávať zrážky zo mzdy. Ďalšie, zrážka zo mzdy nevykonal do decembra 2020, kedy veriteľ doručil zamestnávateľovi navrhovateľky svoje právne posúdenie, v dôsledku čoho následne zamestnávateľ navrhovateľky musel pristúpiť k pokračovaniu vo vykonávaní ďalších zrážok zo mzdy v mesiaci december 2020 vo výške 113,92 eur a mesiaci január 2021 vo výške 234,50 eur a mesiaci február 2021 vo výške 279,50 eur a takto bude nútený pokračovať dovtedy, kým súd nerozhodne neodkladným opatrením.
2.4 Súd prvej inštancie nesprávne posúdil navrhovateľkou predložené výplatné pásky, keď dospel k záveru, že navrhovateľkou uvádzané zrážky zo mzdy z týchto výplatných pások nevyplývajú, nakoľko opak je pravdou a zrážky uvádzané navrhovateľkou sa nachádzajú v strednom stĺpci predložených výplatných pások.
3. Veriteľ sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 2 a §357 d) C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( § 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a g/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.
5.1 Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Trnava, pod spisovou značkou 17Csp/14/2021 je návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým má súd veriteľovi uložiť povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 22.5.2013, ktorá mala byť uzatvorená medzi veriteľom a navrhovateľkou a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a uloženie veriteľovi povinnosti vykonať oznámenie zamestnávateľovi
navrhovateľky, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky. Súd prvej inštancie návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
5.2 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu navrhovateľky bolo posúdiť, či navrhovateľka osvedčila základné skutočnosti o dôvodnosti jej nároku ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako aj dôvodnosť a trvanie v návrhu špecifikovaného nároku a potrebu nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhnutým navrhovateľkou a teda či záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu navrhovateľky je správny.
6. Súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie odkladného opatrenia z dôvodu, že táto neosvedčila základné predpoklady pre nariadenie neodkladné opatrenia a to najmä dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov spôsobom navrhnutým navrhovateľkou, s ktorým záverom sa odvolací súd nestotožňuje.
7.1 Podľa § 324 ods. 1 a 3 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (1). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (3).
7.2 Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7.3 Podľa § 329 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ods. 1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2).
7.4 Podľa § 336 ods. 1 a 2 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenia pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložil navrhovateľovi povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnu trvalú úpravu pomerov medzi stranami (1). Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej (2).
7.5 Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe (ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie). Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Špecifikom v prípade konania súdu o návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia je to, že dokazovanie má v konaní o takomto návrhu povahu osvedčovania. To znamená že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Za účelom osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, má navrhovateľ k dispozícii zúžený rozsah relevantných dôkazných prostriedkov, ktorých vykonanie je navyše limitované povahou konania o návrhu na nariadenie odkladného opatrenia. Tento procesný deficity je ešte výraznejší v prípade návrhu pred začatím konania. Vzhľadom na uvedené
špecifické okolnosti je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie odkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Takéto vyhodnotenie obsiahnuté v samotnom odôvodnení rozhodnutia súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to či už vyhovujúce takémuto návrhu alebo zamietajúce návrh musí byť dostatočne individualizované (musí obsahovať sumu relevantných osvedčených skutočností a tiež úvah, ktorými sa súd pri svojom rozhodovaní riadil) čo umožní jeho spätný prieskum, s ohľadom na správnosť jeho záveru o splnení či nesplnení zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia.
8. Navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že veriteľ zaslal zamestnávateľovi navrhovateľky YURA Corporation Slovakia s.r.o. žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy. Za august 2020 navrhovateľke prvýkrát strhli sumu 231,21 eur, za december 2020 sumu vo výške 113,92 eur. Navrhovateľka považuje postup veriteľa, ktorý predložil jej zamestnávateľovi žiadosť o realizáciu zrážok zo mzdy, za nezákonný pokus o uspokojenie pohľadávky. Nakoľko zamestnávateľ navrhovateľky predloženú dohodu o zrážkach zo mzdy rešpektuje a začal s realizáciou zrážok zo mzdy, nemá navrhovateľka inú možnosť ako domáhať sa ochrany jej práv súdnou cestou. Navrhovateľka nemala vedomosť, akým titulom veriteľ vykonáva zrážky zo mzdy a vyžiadala si od veriteľa právny titul, na základe ktorého jej vykonávajú zrážky zo mzdy. Veriteľ listom zo dňa 02.10.2020 doručil navrhovateľke kópiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, navrhovateľka zistila, že jej bývalý manžel Robert Kudela uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného CETELEM SLOVENSKO a.s. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb dňa 22.05.2013 (ďalej len Zmluva o spotrebiteľskom úvere), v ktorej mala navrhovateľka vystupovať ako spoludlžník. Navrhovateľka žiadnu zmluvu s právnym predchodcom veriteľa nikdy neuzatvorila. Podpisy na predloženej kópii Zmluvy o spotrebiteľskom úvere na strane 6 v kolonke spoludlžník nepatria navrhovateľke a pravdepodobne došlo k zneužitiu osobných údajov navrhovateľky. Navrhovateľka predkladá na porovnanie svojho podpisu žiacku knižku svojej dcéry z roku 2013, je evidentné, že sa nejedná o podpis navrhovateľky. Ani jedno písmeno v podpise sa nezhoduje. Navrhovateľka navrhuje znalecké dokazovanie na preukázanie, že sa nejedná o podpis navrhovateľky. Navrhovateľka nemá vedomosť ani o úvere, ani o tom, ako boli použité finančné prostriedky čerpané zo Zmluvy o úvere, finančné prostriedky sa nikdy nedostali do jej dispozície. Navrhovateľka považuje Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ako aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy, za absolútne neplatný právny úkon voči jej osobe podľa § 39 Občiansky zákonníka. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Absolútna neplatnosť predloženej dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva i z titulu absencie viacerých základných náležitostí, ktorými zákon všeobecne podmieňuje vznik a platnosť právnych úkonov. Je nesporné, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické, až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. Medzičasom došlo k rozvodu manželstva navrhovateľky rozsudkom OS Trnava č. k. 38P/4/2018-29, právoplatným dňom 17.05.2018 a k vyporiadaniu BSM po rozvode na základe Dohody zo dňa 13.08.2018. V čl. VIII. bod. 1. Robert Kudela vyhlásil, že nemá žiadnu vedomosť o žiadnych záväzkoch alebo pohľadávkach voči tretím osobám, mimo tých, ktoré rieši dohoda. O tom, že navrhovateľka nemala vedomosť o predmetnom spotrebiteľskom úvere svedčí aj to, že v dohode o vyporiadaní BSM nie je o tomto úvere žiadna zmienka. Naliehavý právny záujem navrhovateľky je preukázaný tým, že veriteľ reálne vykonáva realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza (alebo ešte môže dochádzať) bez právneho dôvodu k zásahu do jej majetkovej sféry, pričom zamestnávateľ navrhovateľky bude musieť rešpektujúc predloženú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľky a veriteľ sa môže na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohacovať. Navrhovateľka má za to, že je objektívne preukázaná potreba bezodkladnej a dočasnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami s cieľom do budúcna eliminovať možnosť vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky jej zamestnávateľom. Prípadné práva veriteľa nebudú navrhovaným neodkladným opatrením nijako dotknuté, pretože je na mieste, aby bola akákoľvek pohľadávka zo zmluvy o úvere uplatňovaná spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, keďže predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy je nutné považovať v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľskú zmluvu. Veriteľovi nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd. Z hľadiska proporcionality
tak môže veriteľ takéto obmedzenie zniesť, nakoľko boli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i skutočnosť, že je dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy pokračovaním vo výkone zrážok zo mzdy, ktorému navrhovateľka z jej pozície nemôže zabrániť, pričom neodkladné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany pred vykonávaním zrážok zo mzdy. Ako dôkazy predložila: výplatné pásky 2x, Kópia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, Žiacka knižka, Dohoda o vyporiadaní BSM po rozvode.
9.1 Takýto návrh navrhovateľky bolo potrebné považovať z objektívneho hľadiska za presvedčivý a odvolací súd mal z návrhu navrhovateľky a listinných dôkazov k nemu pripojených (výplatných pások za mesiac august 2020 a december 2020) za osvedčené, že navrhovateľka je zamestnancom spoločnosti YURA Corporation Slovakia s.r.o., IČO: 35 913 061, adresa sídla Lednické rovné, Púchovská cesta 413, kde za vykonanú prácu jej vzniká nárok na mzdu podľa pracovnej zmluvy.
9.2 Navrhovateľke boli jej zamestnávateľom, na žiadosť veriteľa vykonané zrážky zo mzdy za mesiac august 2020 vo výške 231,21 eur a za mesiac december 2020 vo výške 113,92 eur na uspokojenie pohľadávky veriteľa zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. 42701868870005 zo dňa 22.5.2013, v ktorej ako veriteľ vystupuje CETELEM SLOVENSKO a.s., Bratislava, Panenská 7 a ako dlžníci J. A., bytom B. XX - bývalý manžel navrhovateľky a navrhovateľka. Tieto skutočnosti vyplývajú jednak s navrhovateľkou predložených výplatných pások za mesiac august 2020 a december 2020, z práve citovanej úverovej zmluvy a napokon aj z logicky a vierohodne formulovaných skutkových tvrdení navrhovateľky v návrhu, pričom takto osvedčené skutočnosti spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti.
9.3 Súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb v z 22.5.2013 je podľa v časti 3 - spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ, bod 3. aj dohoda zmluvných strán o zrážkach zo vznik mzdy a iných príjmov dlžníkov, v zmysle ktorej dlžníci výslovne a neodvolateľne súhlasila, aby v prípade, že sa omeškali so splácaním úveru o viac ako 1 mesiac, t. j. nezaplatením minimálne dvoch po sebe nasledujúcich splátok úveru uskutočňoval plátca mzdy mesačné zrážky zo mzdy, a to až do splatenia čerpaného úveru v celom rozsahu vrátane príslušenstva, a aby zrazenú sumu poukazoval na účet Cetelemu.
9.4 Navrhovateľka nesúhlasí s tým, aby jej zamestnávateľ vykonával zrážky z jej mzdy na uspokojenie pohľadávky veriteľa z vyššie citovanej úverovej zmluvy a jednoznačne popiera, že by predmetnú úverovú zmluvu uzatvorila ( teda, že by mal veriteľ voči nej akúkoľvek reálnu finančnú pohľadávku) a podpis na úverovej zmluve považuje za sfalšovaný, čo preukazuje žiackou knižkou svojej dcéry z roku 2013, v ktorej sa nachádzajú jej autentické podpisy a tieto sú výrazne odlišné od podpisu na úverovej zmluve zaslanej jej veriteľom na základe jej požiadavky o oznámenie jej titulu, na základe ktorého tento požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok z jej mzdy.
10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia na návrh navrhovateľky je nespochybniteľné, že táto osvedčila existenciu spornosti práva medzi sporovými stranami (práva veriteľa na zrážky zo mzdy navrhovateľky) ako aj z toho plynúcu existenciu právneho vzťahu (keď zamestnávateľ navrhovateľky na žiadosť veriteľa vykonáva zo mzdy navrhovateľky zrážky v rozpore s jej záujmom a na jej škodu) a navrhla úpravu pomerov spôsobom, ktorý na jednej strane nevytvára nenávratný stav (má dočasný charakter - do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej) a na druhej strane ním možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľka domáha (uložením povinnosti veriteľovi zdržať sa výkonu jeho práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky), pričom účinky navrhovaného neodkladné opatrenia neobmedzia veriteľa spôsobom nadmieru nevyhnutným s tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Navrhovateľka zároveň osvedčila aj skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov (naliehavosť a nevyhnutnosť - skutočnosti, že jej hrozí vznik škody, že dochádza k porušovaniu jej práva na mzdu, ako aj, že hrozí zhoršenie jej právnej pozície, keď vznikom bezdôvodného obohatenia sa na strane veriteľa by bola vyvolaná potreba viesť ďalšie súdne spory s ním o jeho vydanie a pod.). Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie potom bola dôvodná. Trvanie neodkladného opatrenia súd v zmysle návrhu navrhovateľky obmedzil do právoplatného skončenia konania vo veci samej, keďže časové ohraničenie trvania neodkladného opatrenia odôvodňujú okolnosti prípadu.
11. Nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené neboli splnené podmienky na potvrdenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani na jeho zrušenie, odvolací súd preskúmal skutkovú aj právnu stránku veci a meritórne vo veci rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia (§ 388 C.s.p.). Nakoľko z obsahu návrhu navrhovateľky na nariadenie odkladného opatrenia bezpochyby vyplýva, že toto má povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou, odvolací súd postupom podľa § 336 ods. 1 veta prvá C.s.p. navrhovateľke uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia žalobu vo veci samej s tým, že ak takáto žaloba vo veci samej podaná nebude, súd postupom podľa § 336 ods. 3 C.s.p. aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.
12. Na záver odvolací súd považuje za potrebné dodať, že vzhľadom na špecifický procesný postup pri nariadení neodkladného opatrenia, ktorý do značnej miery zvýhodňuje navrhovateľa, je na jeho osobu zákonom prenesená aj zodpovednosť za neodkladným opatrením spôsobenú škodu a inú ujmu, ktorá vznikne v príčinnej súvislosti s účinkami nedôvodne nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli (§ 340 ods. 1 C.s.p.). Ide o zákonnú zodpovednosť a to jednak z toho dôvodu, že vyplýva z procesného predpisu, ale najmä preto, že vo svojej podstate vytvára zodpovednostný vzťah na základe súdneho rozhodnutia ako individuálneho aktu aplikácie práva. Navrhovateľ v konečnom dôsledku zodpovedá za to, že súd jeho návrhu vyhovel; respektíve jeho zodpovednosť by nebola daná, pokiaľ by súd návrh na nariadenie neodkladné opatrenia zamietol. Na vznik takejto zodpovednosti sa nevyžaduje porušenie konkrétnej povinnosti. Ak súd považuje dôvodnosť nároku vo veci samej za hodnoverne osvedčenú a neodkladné opatrenie nariadi, pričom následne nebude chránený nárok priznaný meritórnym rozhodnutím, vzniká určitá miera procesnej diskontinuity v neprospech osoby, ktorej bola neodkladným opatrením uložená povinnosť. Túto špecifickú procesnú situáciu zákon kompenzuje práve osobitným záväzkom navrhovateľa na náhradu škody a inej ujmy.
13.1 Navrhovateľka bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. C.s.p. ) a vznikol jej nárok na náhradu trov konania.
13.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
13.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
14. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).