Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cb/32/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: SetCar Sk, a.s. so sídlom Sučany, Ulica priemyselná 10, IČO: 50387189, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Tomáš Zboja, advokát so sídlom Kuzmányho 4, Martin, IČO: 42072905, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441, zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/)A, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 57928422, o zaplatenie 108 EUR , takto

rozhodol:

I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 108 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II/ Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, ktoré budú vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou, postúpenou z upomínacieho súdu dňa 19. 11. 2020 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú, aby mu zaplatila 108 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovanej došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle , , a zákona o povinnom zmluvnom poistení a v zmysle .

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

3. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon o PZP „ ) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP:

Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa voči žalovanej domáha zaplatenia 108 EUR na tom skutkovom základe, že z dôvodu škody na motorovom vozidle, ktorá bola spôsobená vozidlom, ktoré bolo v čase vzniku škody poistené u žalovanej, držiteľ poškodeného vozidla bol nútený prenajať si u žalobcu náhradné vozidlo. Poškodený si u žalovanej uplatnil z povinného zmluvného poistenia náhradu nájomného za vozidlo, prenajaté žalobcom, no žalovaná odmietla náhradu nájomného vo výške 108 EUR zaplatiť. Poškodený následne postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky právo na náhradu nájomného voči žalovanej na žalobcu.

5. Žalovaná sa proti žalobe bránila tým, že pokiaľ sa žalobca voči nej domáha náhrady nákladov na prenájom náhradného vozidla, tak takýto nárok žalobcovi nevyplýva ani zo zákona o PZP, ani z . Zároveň uviedla, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Doplnila, že zo skutkového stavu, uvádzaného žalobcom vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre č. 180564 zo dňa 11. 10. 2018. Podľa žalovanej z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Z toho podľa žalovanej vyplýva, že pokiaľ poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky a nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu ( nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla ), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Podľa žalovanej k úhrade faktúry logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu pohľadávok, realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky ( podľa žalovanej neexistujúcej ) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Žalovaná uviedla, že ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanej pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktoré následne žalobca mienil použiť na započítanie. Podľa žalovanej preto predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným bola neexistujúca pohľadávka a preto je zmluva o postúpení pohľadávky neplatný právny úkon.

6. Žalobca na túto obranu žalovanej reagoval tak, že ju označil za nedôvodnú. Skutočnosti, uvedené v žalobe upresnil tak, že dňa 28. 9. 2018 došlo v D. k škodovej udalosti na motorovom vozidle ev. č. C. XXXAC, spôsobenej poškodenému F. T.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla ev. č. W. XXX F., ktoré bolo poistené u žalovanej. V dôsledku poškodenia svojho vozidla bol poškodený nútený užívať na zabezpečenie svojich potrieb náhradné vozidlo ev. č. A. XXX Y., ktoré si prenajal u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru na sumu 264 EUR, z ktorej žalovaná uznala iba náklady vo výške 156 EUR. Podľa žalobcu náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní svojho vozidla. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na stanovisko, podľa ktorého škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať

za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/1992 ). Podľa žalobcu neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najrýchlejšiu opravovňu alebo najlacnejšiu požičovňu áut, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú, tak, aby čo najviac vyhovel poisťovni škodcu. V opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúci. Žalovaná teda krátila sadzby denného nájomného neoprávnene. Žalobca poskytuje služby náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak poisťovňami, ako aj súdmi. Žalovaná nijako nepreukázala, že by fakturovaná sadzba za jeden deň nájmu vo výške 52,80 EUR s DPH bola neprimeraná. Za nedôvodnú označil námietku žalovanej, že nadobudnutie a správa pohľadávok bolo z jeho strany neoprávneným podnikaním. Podľa žalobcu v danom prípade ide iba o štandardné postúpenie pohľadávky. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovanej o neexistencii pohľadávky, ktorá bola predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky, uzatvorenej medzi ním a poškodeným. Poukázal v tomto smere na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Martin sp.zn. zo dňa 3. 5. 2018, podľa ktorého žalobca v konaní preukázal, že škoda v uplatnenom rozsahu poškodenému reálne vznikla, a to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody, konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa čl. 4 zmluvy o postúpení pohľadávky ( t.j. odplata za postúpenie pohľadávky ) a pohľadávka žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného zo zmluvy o nájme. Poukázal aj na skutočnosť, že aj zo samotného oznámenia žalovanej o poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaná namieta nemôže byť sporná, keďže žalovaná vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytla žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Pokiaľ by mala žalovaná akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky, nepoukázala by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu.

7. Súd vyhodnotil obranu žalovanej proti žalobe ako nedôvodnú. Z vykonaného dokazovania súd skonštatoval, že medzi stranami neboli sporné žiadne skutkové tvrdenia - nebolo sporné, že v čase a na mieste, aké uviedol žalobca, došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené vozidlo poškodeného vozidlom, na ktoré bolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovanej. Nebolo tiež sporné, že poškodený si u žalobcu prenajal náhradné vozidlo a po skončení nájmu žalobca poškodenému vystavil faktúru, ktorú žalovaný v rámci likvidácie poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného aj čiastočne plnil. Čo sa týka jednotlivých námietok žalovanej proti žalobe, tá sa bránila tvrdením, že zákon , a to či už zákon o PZP alebo neumožňuje vyplatenie nákladov za prenájom náhradného vozidla poškodeným. Súd túto námietku neakceptuje. Ako bolo uvedené, žalovaná nespochybnila tvrdenie žalobcu, že vozidlom, ktoré bolo u nej poistené, bola spôsobená škoda na vozidle poškodeného a ten si v dôsledku poškodenia svojho vozidla prenajal náhradné vozidlo u žalobcu a žalobca mu za to vyúčtoval nájomné. Tým došlo k zmenšeniu majetku poškodeného o výšku nájomného a žalovaný je povinný túto škodu nahradiť v zmysle ust. zákona o PZP. Nájomné za prenájom náhradného vozidla je teda skutočnou škodou, ktorá vznikla v dôsledku poškodenia vozidla poškodeného pri dopravnej nehode, ktorú spôsobilo vozidlo škodcu, poistené u žalovanej. Keby nedošlo k dopravnej nehode a poškodeniu vozidla poškodeného, nebol by nútený prenajať si náhradné vozidlo, ale využíval by vlastné vozidlo. Táto škoda je preto krytá PZP. Nie je dôvodná ani výhrada žalovanej, že uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky bolo zo strany žalobcu neoprávneným podnikaním, pretože v jeho predmete činnosti nemožno nájsť také činnosti ako faktoring alebo forfaiting. Uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom nemá znaky podnikania, tak ako ich definuje ust. . Ak by aj ( hypoteticky ) uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k neoprávnenému podnikaniu, na platnosť zmluvy by to nemalo žiadny vplyv. Čo sa týka tvrdenia žalovanej o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným, žalobca správne poukázal na to, že toto tvrdenie žalovanej je v rozpore s jej dovtedajším postupom, keď na základe oznámenia poškodeného čiastočne poskytla poistné plnenie na účet žalobcu, teda fakticky akceptovala platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12. 10. 2018 súd zistil, že jej účastníci - žalobca a F. T., bytom C. C., V. XXXX/X v nej dohodli, že F. T. postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanej vo výške 264 EUR, ktorú má voči žalovanej z dôvodu škody, spôsobenej vozidlom ev. č. W. XXX F. z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa zákona o PZP; ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 28. 9. 2018 na vozidle ev. č. C. XXX P.. Za postúpenie tejto pohľadávky F. T. a žalobca dohodli, že žalobca zaplatí F. T. odplatu za postúpenie pohľadávky vo výške 264 EUR. F. T.. V tejto zmluve žalobca a F. T.Š. započítali vzájomné pohľadávky - pohľadávku

žalobcu voči F. T.Á. na zaplatenie nájomného za náhradné vozidlo s pohľadávkou F. T. voči žalobcovi na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky súd konštatuje, že jej predmetom je postúpenie existujúcej pohľadávky a tiež započítanie vzájomných pohľadávok, ktoré je súčasťou zmluvy, je v súlade so zákonom, keď vzájomné pohľadávky možno započítať dohodou a táto môže byť zahrnutá aj v zmluve o postúpení pohľadávky. Výhrada žalovanej, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, teda nie je dôvodná. Keďže námietky žalovanej proti žalobe súd vyhodnotil ako nedôvodné a žalovaná nemala voči žalobe ďalšie výhrady ( napr. voči výške nájomného ) , súd žalobcovi priznal právo na zaplatenie 108 EUR ako poistného plnenia z dôvodu škody, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla F. T. vozidlom, poisteným u žalovanej.

8. Keďže žalobca mal v konaní úspech, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% ( ).

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ().

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.