Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/65/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu ŠKODY s.r.o., so sídlom Baltická 7, Košice, IČO: 46 756 507 zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Ľubomírom Niedelským, so sídlom Hviezdoslavova 7, Košice proti žalovanému DALTON, spol. s r.o., so sídlom Napájadlá 1/A, Košice, IČO: 31 674 453, zastúpeného advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s.r.o., so sídlom Kupeckého 4, Košice IČO 36 863 947 v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 20. októbra 2020 č.k. -23

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom I., II., výroku o nariadení neodkladného opatrenia a v súvisiacom III. výroku o uložení povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej.

Z r u š u j e uznesenie v IV. výroku o náhrade trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením uvedeným v záhlaví nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia odstrániť z parcely registra „C“ č. 305/35, druh pozemku ostatná plocha o výmere 967 m2, k.ú. X., R.: S.H. - K. X., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXXX oplotenie z pletiva a vlnitého plechu brániace vjazdu automobilov a vstupu chodcov do stolárskej dielne súp. č. 2745, postavenej na parcelách č. 305/231 a 305/269, k.ú. X., R.: S. - K. X., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXXX a brániace jej riadnemu užívaniu (I.výrok), ďalej povinnosť strpieť prejazd motorových vozidiel žalobcu, jeho dodávateľov a odberateľov a peší prechod konateľov žalobcu, jeho zamestnancov a zákazníkov k stolárskej dielni súp. č. 2745, postavenej na parcelách 305/231 a 305/269, k.ú. X., R.: S.

- K. X. cez priľahlé parcely registra „C“ č. 305/35, druh pozemku : ostatná plocha o výmere 967 m2, č. 305/2019 (správne par.č.305/219 pozn.odvolacieho súdu), druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 545 m2, č. 305/418, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 65 m2, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. X., R.: S. - K. X. a to až do právoplatného skončenia súdneho konania prebiehajúceho na základe žaloby žalobcu o zriadení vecného bremena práva cesty k stavbe - stolárskej dielni súp. č. 2745 cez priľahlé pozemky vo vlastníctve žalovaného (II.výrok), žalobcovi uložil povinnosť do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovanému žalobu o zriadenie vecného bremena - práva cesty k stavbe - stolárskej dielni súp. č. 2745 cez priľahlé pozemky vo vlastníctve žalovaného (III.výrok), a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (IV.výrok).

2. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal ochrany práv na prístup k nehnuteľnosti-stavbe v jeho vlastníctve, prechodom cez pozemky vo vlastníctve žalovaného uvádzajúc, že tieto v požadovanom rozsahu užíval od času nadobudnutia stavieb v roku 2013, pričom rokovania so žalovaným o trvalej úprave pomerov odkúpením dotknutých

pozemkov žalovaného, či ich časti, boli ukončené zo strany žalovaného bez dohody a zabránením resp. zásadným obmedzením prístupu žalobcu k jeho nehnuteľnostiam.

3. Výpismi z listov vlastníctva, písomnou korešpondenciou sporových strán, fotodokumentáciou, mal súd preukázané skutkové tvrdenia žalobcu, že k stolárskej dielni súp. č. 2745, postavenej na parcelách č. 305/231 a č. 305/269, zapísaných na LV č. XXXXX kat. úz. X., ktorá je jeho vlastníctvom od roku 2013 je jediný možný prístup cez priľahlé pozemky vo vlastníctve žalovaného parc. č. 305/35, č. 305/219 a č. 305/418, zapísaných na LV č. XXXXX, k.ú.: X., keď na pozemku žalovaného parc. č. 305/35 sa nachádza aj betónová nájazdová plošina žalobcu spojená so stolárskou dielňou žalobcu, tvoriaca jej príslušenstvo a slúžiaca ako vstup do stolárskej dielne. Rokovania medzi žalobcom a žalovaným o užívaní pozemkov vedené v rokoch 2018-2019 vyústili do dohody spočívajúcej v predaji pozemku pod nájazdovou betónovou plošinou žalobcovi, spolu s prepájacím pozemkom umožňujúcim prístup žalobcu od stolárskej dielne k pozemnej komunikácii. Žalovaný od predaja pozemkov odstúpil a žiadal od žalobcu sumu 40.000 eur predstavujúcu kompenzáciu za prechod a prejazd cez priľahlé pozemky ku stolárskej dielni žalobcu za minulé obdobia a za nájom pozemku par. č. 305/221 až do r. 2030, ktorý však nie je priľahlý k stolárskej dielni, na ktorý spôsob vysporiadania vzájomných vzťahov žalobca nepristúpil, a upovedomil žalovaného, že svoje práva uplatní žalobou na zriadenie vecného bremena práva cesty. Následne žalovaný oznámil žalobcovi, že zakazuje všetkým osobám a vozidlám, teda aj žalobcovi, pohyb po priľahlých pozemkoch, postavil na pozemku vedúcom k stolárskej dielni parc. č. 305/35 a na pozemku parc. č. 305/221, k. ú. X. v jeho vlastníctve plot z pozinkovaného pletiva a vlnitého plechu tak, že úplne znemožnil vjazd áut na nájazdovou betónovú plošinu slúžiacu ako vstup do dielne, prechod pre peších do stolárskej dielne umožnil, len cez vedľajšiu parcelu č. 305/221 zavalenú stavebnou suťou, pričom priechod v šírke cca 4 metre umiestnil rovno pod zrúcaninou vedľajšej budovy pri stolárskej dielni, z ktorej vypadávajú tehly, murivo a iný stavebný odpad vážne ohrozujúci život a zdravie tam prechádzajúcich ľudí. V dôsledku zamedzenia priameho prístupu na nájazdovú plošinu je žalobca nútený vyskladňovať a nakladať tovar ručne, niekoľko metrov od vstupu do skladu, čím mu vznikajú ekonomické škody spojené s časovými prestojmi spojenými s prenosom materiálu, rozdeľovaním dodaného tovaru na menšie objemy, tak aby sa dali preniesť, vzniká zbytočné riziko úrazu i poškodenia tovaru, keďže nemožno použiť vysokozdvižný vozík, a tovar sa musí ručne nosiť cez priechod vytvorený žalovaným po nerovnom teréne. Úkonmi žalovaného došlo tiež k zablokovaniu firemného vozidla žalobcu zn. Suzuki Swift na oplotenej nájazdovej plošine, vzniklo riziko, že v prípade vzniku požiaru v stolárskej dielni, s charakterom výroby ktorej sa spája aj práca s vyskohorľavým materiálom, nebudú môcť efektívne zasiahnuť požiarne zložky, a zatarasenie oficiálneho vstupu do stolárskej dielne vyvoláva negatívne reakcie u zákazníkov a dodávateľov žalobcu.

4. Súd prvej inštancie po citácii ustanovení upravujúcich predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia podľa , , , , , , , , poukázal na všeobecné východiská, za existencie ktorých súd môže nariadiť neodkladné opatrenie. Skúmal, či je osvedčená existencia právneho vzťahu, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy právnych pomerov (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), a či navrhovaným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Zdôraznil, že dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia, pričom pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, z ktorého dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej.

5. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, že žalovaný postavil oplotenie na pozemku na parc. č. 305/35 kat. úz.: X., R.: S. - K. X., Okres: S.H. H., predstavujúcom jediný možný prístup k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu (stolárska dielňa) z najbližšej pozemnej komunikácie, čím znemožnil žalobcovi prístup na betónovú plošinu slúžiacu ako vstup do stolárskej dielne, ktorá je vo vlastníctve žalobcu a slúži na jeho podnikanie, považoval za osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy právnych pomerov. Poukázal na to, že postupom žalovaného boli neprimerane sťažené podmienky výkonu podnikania žalobcu, znemožnený výjazd vozidla žalobcu odstaveného na nájazdovej plošine, sťažený prístup záchranných zložiek, čo zvýšilo riziko vzniku škody pre prípad požiaru v dielni, čím bola odôvodená aj naliehavá potreba riešenia situácie odstránením oplotenia a uložením povinnosti

žalovanému dočasne strpieť prejazd motorových vozidiel žalobcu, jeho dodávateľov a odberateľov a peší prechod konateľov žalobcu, jeho zamestnancov a zákazníkov k stolárskej dielni do právoplatného skončenia súdneho o zriadení vecného bremena cez priľahlé pozemky. S prihliadnutím na okolnosti prípadu považoval tento zásah do vlastníckych práv žalovaného za primeraný, zdôrazňujúc dočasnosť neodkladnej úpravy právnych pomerov vo väzbe na konanie o žalobe o zriadenie práva vecného bremena podľa , na podanie ktorej zaviazal žalobcu v súlade s v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil zásadou procesného úspechu v konaní podľa , keď plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia v rozsahu 100%.

6. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa , a , žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a opätovné rozhodnutie alebo ho zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania.

7. Podľa názoru odvolateľa súd vychádzal z neúplného skutkového stavu opísaného žalobcom a existujú prostriedky procesného útoku a obrany, ktoré nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Uviedol, že stolársku dielňu nadobudol žalobca v čase, kedy nemal k tejto nehnuteľnosti prístupovú cestu, ani zabezpečenú dodávku vody, či kanalizáciu. Žalovaný je vlastníkom priľahlých pozemkov, a za svoje vlastníctvo považuje aj príjazdovú rampu k budove dielne, ktorú žalobca využíva, a ktorá bola vybudovaná ešte predtým ako žalobca nadobudol vlastnícke právo k stolárskej dielni. Ďalej tvrdil, že prístupovú cestu, vodovodnú a kanalizačnú prípojku, žalobca bezplatne užíva, bez ochoty tento prospech kompenzovať. Potvrdil záujem žalobcu o odkúpenie sporných pozemkov žalovaného, o čom viedli mimosúdne rokovania, no následne sa ukázalo, že pre žalovaného je problematické zabezpečiť prístup pre žalobcu v zmysle jeho požiadaviek, keď pozemky parc. č. 305/35 a parc. č. 305/219 kat. úz. X. sú zaťažené záložným právom v prospech OTP banka Slovensko a.s. a Pôdohospodárskej platobnej agentúry, pričom výmaz záložného práva Poľnohospodárskej platobnej agentúry sa nepodarilo zabezpečiť. Žalovaný preto ponúkol žalobcovi na predaj pozemok parc. č. 305/221, ktorý susedí s pozemkom žalobcu parc.č. 305/354, a pozemok parc. č. 305/35 mienil žalovaný prenajať žalobcovi v rozsahu vypracovaného geometrického plánu s podmienkou úhrady nákladov a to aj za obdobie minulé, žalobca však trval iba na odkúpení nehnuteľností. Žalovaný zastával názor, že v rozhodnom čase nebolo možné zabezpečiť prístup k nehnuteľnostiam žalobcu podľa pôvodnej dohody, bez súhlasu záložných veriteľov, a aj keď nepopiera oprávnenie žalobcu zabezpečiť si prístup k nehnuteľnosti, toto právo nie je bezhraničné a nemôže zasahovať neprimerane do vlastníckeho práva žalovaného. Odvolateľ uviedol, že aj v zmysle , právo na zriadenie vecného bremena prístupu k budove má žalobca len v prípade, ak nemožno zabezpečiť prístup vlastníka k stavbe inak. Žalovaný uviedol, že prístup žalobcu k stavbe bolo možné zabezpečiť aj inak, ak by bol žalobca ochotný dohodnúť sa na výške odplaty. Za nedôvodné považoval argumenty žalobcu o strachu z eventuálne hroziacej škody odpadnutím časti budovy na pozemku parc.č. 305/221, keď budova bývalého bitúnku susedí so žalovaným - so stolárskou dielňou žalobcu po celej jej dĺžke, ktorý stav nehnuteľnosti sa od času kúpy stolárskej dielne žalobcom vôbec nezmenil. S odkazom na uvedenú argumentáciu, žalovaný tvrdil, že nebola preukázaná existencia naliehavosti neodkladnej úpravy právnych pomerov, ani primeranosť zásahu do práv žalovaného vyplývajúca z nariadeného neodkladného opatrenia, a zo strany žalobcu ide o šikanózny výkon práva, keď na úkor žalovaného sa snaží dosiahnuť usporiadanie vzťahov, aké mu vyhovuje. Považoval za preukázané, že mal reálny záujem dohodnúť sa na usporiadaní vzťahov so žalobcom, čo však žalobca odmietol, a bez primeraného dôvodu neakceptoval dôvod nemožnosti predaja, resp. zriadenia vecného bremena pre nesúhlas záložného veriteľa. Aj pre prípad, ak by obaja záložní veritelia boli ochotní dohodnúť sa na zmene zálohu alebo inej formy zabezpečenia, a teda pozemok parc.č. 305/35 by mohol byť predaný žalobcovi, išlo by o neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaného, keďže by musel nájsť iné vhodné spôsoby zabezpečenia záložných veriteľov. Uviedol, že pokiaľ žalobca nie je ochotný akceptovať možný spôsob usporiadania vzťahov, má povinnosť strpieť ochranu vlastníctva žalovaným. Napriek obmedzeniam žalovaného má žalobca umožnený prístup k svojej nehnuteľnosti prechodom peši, prejazdom autom a to až k budove stolárskej dielne poza príjazdovú rampu. Žalobca si vzniknutý stav privodil vlastným správaním, nerešpektujúc primeranosť obmedzení vlastníctva žalovaného.

8. Na preukázanie svojich tvrdení predložil zmluvu zo dňa 22.5.2013 o nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcu k stolárskej dielne a pozemkom ňou zastavaných, návrh zmluvy o budúcej kúpnej zmluve,

predmetom ktorej mal byť prevod novovytvorenej parcely č. 305/348 o výmere 307 m2 odčlenenej geometrickým plánom č. 78/2019 z parcely č. 305/35 o výmere 967 m2. Vzdanie sa záložného práva a súhlas s výmazom záložného práva medzi veriteľom OTP banka Slovensko a.s. a žalovaným k parcele č. 305/221, písomnú a e-mailovú komunikáciu medzi sporovými stranami týkajúce sa riešenia prístup k nehnuteľnostiam žalovaného z mesiacov máj až august 2020.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že to je práve žalovaný, ktorý sa rozhodol uplatniť proti žalobcovi šikanózny výkon svojho vlastníckeho práva, keďže urobenými opatreniami mu znemožňuje riadne užívať nehnuteľnosť. Žalovaný nedokázal žalobcu dotlačiť k netransparentným nič neriešiacim dohodám, preto bol žalobca nútený sa brániť aj formou návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, keď konanie žalovaného spôsobuje žalobcovi značné škody. Pokiaľ žalovaný zastáva názor, že má voči žalobcovi nejaké nároky, mal si ich uplatniť súdnou cestou, nie sa ich domáhať spôsobom odporujúcim právu. Poukázal nato, že vo svojom návrhu náležite osvedčil existenciu svojho nároku i nebezpečenstvo hroziacej ujmy, keď cieľom napadnutého neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov medzi žalobcom a žalovaným a argumentácia žalovaného smeruje k skutkovým okolnostiam, ktoré sa týkajú až konania vo veci samej, a ktoré bude iniciované na základe žaloby, ktorú súd prvej inštancie uložil podať žalobcovi.

10. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojom stanovisku, že žalobca uplatňuje šikanózny výkon práva, že sa nejedná o naliehavý a nečakaný zásah do práva žalobcu, ale stav vyplývajúci z dlhodobého sporu strán, v ktorom žalobca uplatnil voči žalovanému také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré je neprimerané. Podmienku naliehavosti na neodkladnej úprave právnych pomerov považoval za nesplnenú z dôvodu, že žalovaný nevykonal také opatrenie, ktoré by absolútne znemožnili prístup žalobcu k svojej nehnuteľnosti, či už pešo alebo motorovými vozidlami. Zopakoval, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez prístupu k nej, zneužíva vlastníctvo a ústretovosť žalovaného, tvrdohlavo si presadzujúc vlastné riešenia, pričom pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je povinný súd zohľadniť, že poskytuje súdnu ochranu nielen strane, ktorá je navrhovateľom, ale aj strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje.

11. Žalobca v odvolacej duplike potvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným prebiehali rokovania o spôsobe riešenia prístupu k nehnuteľnostiam žalobcu, ktoré však žalovaný ukončil vytvorením fyzických prekážok, ktoré konanie je formou nátlaku, nemajúceho oporu v zákone a v rozpore s ustanovením .

12. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z , a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospejúc k záveru, že rozhodnutie súdu je vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia a súvisiacom výroku o povinnosti žalobcu na podanie žaloby vecné správne, preto ho v súlade s potvrdil.

14. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a .

15. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak účastník oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky v zhode s (novoty v odvolacom konaní), z ktorých vyplynie skutkový

stav, ktorý je v rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriacim základ napadnutého rozhodnutia a ktoré podľa a majú preukázať, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

16. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

17. Žiadny z odvolacích dôvodov nie je naplnený. Odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie obsahuje zrozumiteľné vysvetlenie dôvodov, na ktorých je založené jeho rozhodnutie. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné, neúplné zistenie skutkového stavu, lebo v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd dokazovanie nevykonával, a vychádzal z obsahu návrhu a pripojených listín, z ktorých skutkové zistenia vyplývajúce, podradil pod správne zákonné ustanovenia a tieto aj správne vyložil, a nedopustil sa tak v napadnutých výrokoch o nariadení neodkladného opatrenia ani nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Pokiaľ ide tzv. novoty v odvolacom konaní, tieto sú ponímané ako reštriktívna výnimka z pravidla, že v konaní pred súdom druhej inštancie nie sú prípustné prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom na tzv. zrýchlený charakter konania o neodkladnom opatrení sú tieto ďalej zužujúco modifikované priamo ustanoveniami , podľa ktorého platí, že pre neodkladné opatrenie je vždy rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. To znamená, že akékoľvek ďalšie resp. nové skutočnosti, ktoré majú vplyv na zmenu skutkového stavu i následné právne posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a ktoré neexistovali v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, nemajú vplyv ani na posúdenie veci odvolacím súdu. Žalovaný v odvolaní neuviedol vo väzbe na uplatnený odvolací dôvod žiadne „novoty“, ktoré by preukazovali, že v konaní na súde prvej inštancie bol nesprávne zistený skutkový stav, alebo že došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

19. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

20. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

21. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

22. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

23. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

24. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Podľa ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

26. Podľa , , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

27. Tak ako vo svojom rozhodnutí konštatoval už súd prvej inštancie, predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania v zmysle , je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov vyplývajúce z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že bez poskytnutia ochrany neodkladným opatrením by bolo právo strany sporu bezprostredne ohrozené. Nariadeným neodkladným opatrením pritom nemožno vytvoriť právny stav, ktorý by bol nenapraviteľný alebo vytvárajúci vzťah neprimeranosti, keď by zásah do práv dotknutej strany sporu bol neadekvátny miere, v akej navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil tvrdené porušenie práv a právom chránených záujmov.

28. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zohľadnil všetky zákonné podmienky pre konanie o neodkladnom opatrení a odvolací súd posudzujúc ich z hľadísk rozhodných v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ) sa stotožnil s jeho záverom o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia ako vyplýva z výroku rozhodnutia prvoinštančného súdu. Nariadeným neodkladným opatrením nebola porušená ani zásada proporcionality, keď rozsah výhod získavaných stranou z neodkladného opatrenia oprávnenou je adekvátna povinnostiam obmedzujúcim stranu z rozhodnutia povinnú. Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia a súvisiacom výroku o povinnosti na podanie žaloby vo veci samej vecne správne, z ktorých dôvodov ho odvolací súd podľa ako vecne správne potvrdil.

29. Predmetné konanie sa dotýka kolízii práv žalobcu a žalovaného ako vlastníkov susediacich nehnuteľností. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu majúc za to, že postupom žalovaného došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, ktorý tak nemá vstup na nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve, správne prihliadajúc na to, že pri úprave stretu vlastníckych práv oprávneného a povinného z neodkladného opatrenia, musí vyvažovať princípy opodstatnenosti nariadenia neodkladného oprávnenia a princíp proporcionality.

30. Vlastnícke právo každého je chránené v rovnakej miere, má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa článku 20 ods. 3 SR vlastnícke právo zaväzuje, nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom, výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov tiež nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných ani byť v rozpore s dobrými mravmi ( ). V danom spore sú do kolízie postavené vlastnícke práva majúci rovnaký zákonný obsah, požívajúce rovnaký rozsah ochrany, keď žalobca tvrdí, že užívanie jeho nehnuteľností jej založené na odôvodnenom obmedzení vlastníckeho práva žalovaného. Na účely nariadenie neodkladného opatrenia bolo preto nevyhnutné, aby osvedčil existenciu takéhoto práva a preukázal opodstatnenosť zásahu do práv žalovaného neodkladným opatrením tiež osvedčením skutočností preukazujúcich naliehavosť na požadovanej úprave právnych pomerov strán.

31. V konaní je nesporné, že žalobca od času nadobudnutia stavby-stolárskej dielne v roku 2013 využíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného ako prístupové komunikácie k stavbe, vstup na ktoré mu žalovaný obmedzil potom, čo nedošlo k dohode o trvalom usporiadaní vzájomných vzťahov o prístupe k stavbe. Niet tak sporu, že žalovaný obmedzením vstupu žalobcu na pozemky, zasiahol do dlhodobého spôsobu užívania nehnuteľnosti, čím sa dopustil zrejmého zásahu do pokojného stavu, čo zakladá právo žalobcu na súdnu ochranu ( ) i primeranú svojpomoc ( ). Vychádzajúc z predložených

listinných dôkazov a fotodokumentácie o možnostiach prístupu žalobcu na jeho nehnuteľnosť, žalobca nemá aktuálne bezpečný a efektívny prístup k nehnuteľnosti než cez sporné nehnuteľnosti žalovaného. Na účely nariadenia neodkladného opatrenia možno preto považovať za osvedčené právo žalobcu domáhať sa zriadenia vecného bremena práva cesty podľa , v zmysle ktorého, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

32. Je nepochybné, že žalovanému ako rovnocennému vlastníkovi patrí právo na náhradu za obmedzenie jeho vlastníckych práv, rovnako tak je na jeho posúdení, či požiadavky žalobcu na riešenie prístupu k jeho nehnuteľnosti, sú pre neho ekonomicky, či inak výhodné. Nie je však už na výlučnom rozhodnutí žalovaného, akým spôsobom sa bude ochrany svojich vlastníckych práv, či ekonomických záujmov domáhať, keďže jeho konanie je limitované zákonom i požiadavkou etiky, slušnosti i zaužívaných dobrých zvyklostí v obchodných i medziľudských vzťahoch v úhrne zastrešených zásadou dobrých mravov ( ) i zásadou poctivého obchodného styku ( Obch. zák.). Obrana žalovaného, že žalobca mu za užívanie nehnuteľnosti neposkytoval žiadnu protihodnotu je irelevantná, keď tohto nároku sa mohol a mal domáhať súdnou cestou, nie „zatarasením“ cesty žalobcovi, pričom z písomnej korešpondencie strán sporu pred začatím konania vyplýva, že odplatu, a to aj za minulé obdobie mu bol žalobca ochotný poskytnúť. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že pôvodné riešenie prístupu žalobcu na pozemky odkúpením nehnuteľnosti žalovaného, sa dodatočne ukázalo pre žalovaného ako neprijateľné, a na inú ponuku žalobca nereflektoval, z odmietnutia ponuky žalobcom, nemôže žalovaný odvodzovať svoje právo na obmedzenie prístupu žalobcu k jeho nehnuteľnosti, a už vôbec nie spôsobom, ktorý má povahu nátlaku až vydierania, teda hrubého zneužitia výkonu práv vlastníka. Nemožno pritom nechať bez povšimnutia, že podľa vyjadrení žalovaného v korešpondencii so žalobcom, záložné práva na pozemkoch, o ktoré mal záujem žalobca mali zaniknúť ku koncu roka 2020, teda aj bez súhlasu záložného veriteľa, náhradné riešenie ponúkané žalobcovi zo strany žalovaného zahrňuje dlhodobý nájom pozemku v rozsahu, v ktorom ho žalobca neužíva ani užívať nemieni, čo nevzbudzuje dojem korektného riešenia sporných otázok zo strany žalovaného.

33. Z povahy podnikateľskej činnosti žalobcu plynie, že nakladá s tovarom (veľkorozmerné drevotriesky, nábytok rôzneho druhu), u ktorého si predchádzanie vzniku škôd na majetku i zdraví zamestnancov vyžaduje pri prenášaní tovaru (pri uskladňovaní, naskladnení k zákazníkovi), čo najefektívnejšie manipuláciu. V dôsledku obmedzenia prístupu k stolárskej dielni, žalobca bol nútený zmeniť postup naskladnenia a vyskladnenia tovaru, čo znamená nielen časové a ekonomické straty, ale aj nadbytočnú fyzickú záťaž pre zamestnancov s rizikom úrazu, či poškodenia tovaru, keď s ním musia nakladať aj bez použitia pomocnej techniky a prenášať ručne na väčšiu vzdialenosť. Prechod pre peších, ktorých tvoria aj klienti žalobcu, žalovaný ponechal na ploche v blízkosti rozvalín budovy, čo nepochybne zvyšuje riziko náhodnej škodovej udalosti. Rovnako nezanedbateľný je fakt, že v prípade vzniku požiaru v prevádzke žalobcu, by reálny zásah mohol byť sťažený, či doba zásahu oddialená práve pre obmedzujúce opatrenia žalovaného. Zohľadňujúc všetky okolnosti, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o potrebe neodkladnej úpravy právnych pomerov žalobcu a žalovaného a v tomto smere nie je možné prvoinštančnému súdu vytknúť žiadne pochybenia, ktoré by zakladali opodstatnenosť niektorého z uplatnených odvolacích dôvodov. Neodkladné opatrenie bude trvať najdlhšie do času právoplatného skončenia konania začatého na základe žaloby, podanie ktorej žalobcovi uložil súd v súlade s . Nariadené neodkladné opatrenia obnovuje pôvodne existujúci, dlhodobo rešpektovaný stav užívania nehnuteľností, nepredstavuje nový, iný zásah do práv žalovaného, neprimerane ho neobmedzuje vo výkone vlastníckych práv, keďže dotknuté nehnuteľnosti plnili a plnia účel prístupovej komunikácie. Akékoľvek finančné nároky žalovaného voči žalobcovi môžu byť uspokojované len v súlade s dohodou strán alebo na základe rozhodnutia súdu.

34. Odvolanie žalovaného je dôvodné vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania, kde sa súd prvej inštancie dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa pred začatím konania vo veci samej, keď súčasne podľa uložil žalobcovi povinnosť na podanie žaloby vo veci samej. Podľa súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu, ktorá situácia sa týka prípadov neodkladného opatrenia podaných po skončení konania, ďalej podaných pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba, prípadne ak súd musel vec skončiť procesne bez toho, aby vec prejednal (viď napr. Najvyšší súd SR sp.zn. ). Takáto procesná situácia v uvedenom prípade nenastala, z ktorých dôvodov o trovách konania neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí o veci samej (tj v konaní o žalobe podanej žalobcom podľa , alebo v uznesení o zrušení nariadeného neodkladného opatrenia podľa ), v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade s a .

36. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).