Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Pc-4-2020.pdf
PDF · 89.17 KB
Case nature
Area
Subarea
19Pc/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v právnej veci navrhovateľa: V. W., narodený X. X. XXXX, trvale pobytom XXX XX W., adresa na doručovanie: Q. XXXXX/XX, (XXXC), XXX XX A., a jeho manželky: N. N. N., rodená N., narodená X. X. XXXX, trvale pobytom Na S. XXX/X, XXX XX W., adresa na doručovanie: J. T. B., B.. T.. Y.., M. XXX/B, XXX XX A., o návrhu na rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania V. W., narodeného X. X. XXXX a N. N. N., rodenej N., narodenej X. X. XXXX, uzavreté dňa X. X. XXXX v W., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu W. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX pod poradovým číslom X, r o z v á d z a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 13. 1. 2020 a postúpeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 26. 2. 2020, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd manželstvo účastníkov konania, uzatvorené dňa X. X. XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu W., zväzok X, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom X, rozviedol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
2. Navrhovateľ podanie návrhu odôvodnil tým, že jeho manželka je štátnou občiankou Keni a on je štátnym občanom Slovenskej republiky a ich spoločné bydlisko bolo na adrese C. XX/C, A., ktorú nebolo možné registrovať spoločne na príslušnej Ohlasovni pobytu, pretože registrácia manželky bola vykonaná v rámci schválenia trvalého pobytu cudzinca Oddelením cudzineckej polície OOPZ Banská Bystrica. Účastníci sa zoznámili v roku 2010 v Mníchove, padli si do oka, začali sa stretávať a v decembri, keď boli v Ponikách na Slovensku, ju navrhovateľ požiadal o ruku. Následne jej skončila práca v Nemecku a odišla za rodinou do Keni. V septembri 2011 navrhovateľ prišiel na návštevu do Keni, kde sa účastníci rozhodli, že chcú žiť v spoločnej domácnosti na Slovensku. V marci 2012 manželka navrhovateľa pricestovala do Bratislavy, kde spoločne žili. Navrhovateľ pracoval, ona sa starala o domácnosť. Neskôr navrhovateľ musel odcestovať, domov chodil po mesiaci alebo každý druhý víkend, a tým začalo mať ich manželstvo problémy, pretože každý z nich bol sám. Navrhovateľ mal vždy väčšie libido a jeho manželka mala obavu, že ju podvedie, keď bude na pracovnej ceste. Niekedy v jej prítomnosti komentoval inú ženu, väčšina pripomienok nebola vhodná, ale ona ich ignorovala a navrhovateľ si neuvedomoval, že tým jej ubližuje. Po čase manželka navrhovateľa odcestovala a začala komunikovať s chlapom z Keni. Hovorila s ním, aby sa cítila lepšie. Navrhovateľ našiel ich správy, že ho miluje a s navrhovateľom je len z praktických dôvodov. Účastníci sa o tom rozprávali a manželka sa navrhovateľovi ospravedlnila. Navrhovateľa rovnako konfrontovala jeho manželka s „on-line ženami“, obaja súhlasili, že prestanú robiť veci, ktoré by prelomili ich manželstvo. Veci sa zlepšovali a naďalej spolu žili. Snažili sa dostať z
týchto problémov, avšak najbližšie tri roky sa ukázalo, že nie sú schopní zabudnúť na chyby, ktorými si navzájom ubližovali. V roku 2016 sa pokúsili opäť vybudovať dôveru, ale v júli 2017 mu manželka oznámila, že nie je šťastná, neexistovala žiadna vášeň ani čokoľvek, aby manželstvo fungovalo. Rok sa pokúšali pracovať na vzťahu, no situácia sa nezlepšila. Manželka sa rozhodla, že by sa mali oddeliť a v auguste 2017 odišla z bytu, v ktorom spolu žili. Po odlúčení sa pokúsili o rozhovory, no skoro každý skončil hádkou a slovnými urážkami. Zhodli sa na tom, že manželstvo nebude fungovať a mali by sa rozviesť. Manželstvo ostalo bezdetné a každý z účastníkov v súčasnosti žije svoj vlastný život, pričom navrhovateľ ako aj jeho manželka nevidia šancu na obnovu manželského spolužitia. Podľa vyjadrenia navrhovateľa sú vzťahy medzi účastníkmi úplne, vážne a trvalo rozvrátené, preto manželstvo neplní svoj spoločenský účel.
3. K návrhu na rozvod manželstva sa vyjadrila manželka, a to podaním zo dňa 16. 11. 2020, v ktorom uviedla, že výzva na vyjadrenie sa k návrhu na rozvod manželstva jej bola doručená dňa 13. 11. 2020, s návrhom na rozvod manželstva ako aj s tvrdeniami manžela súhlasí. Uviedla, že už skoro štyri roky žije sama, k manželovi nepociťuje žiadne romantické city a neplánuje sa k nemu vrátiť, preto zhodne navrhla, aby súd ich manželstvo rozviedol.
4. Tunajší súd v zmysle § 33 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré predvolal navrhovateľa aj jeho manželku. Súd výzvou zo dňa 30. 3. 2021 poučil účastníkov konania podľa § 1 ods. 1 písm. p) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z. z. z 22. januára 2021 o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, účinnej od 25. 3. 2021, podľa ktorej v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu sa vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia v týchto veciach: konanie v civilnom sporovom konaní a v civilnom mimosporovom konaní, ak strany sporu alebo účastníci konania súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti a vyzval ich, aby súdu oznámili, či súhlasia s pojednávaním v ich neprítomnosti. Navrhovateľ súdu dňa 6. 4. 2021 oznámil, že s pojednávaním v jeho neprítomnosti súhlasí a rovnako aj manželka navrhovateľa súdu dňa 6. 4. 2021 oznámila, že s pojednávaním v jej neprítomnosti súhlasí.
5. S poukazom na aktuálnu pandemickú situáciu spôsobenú koronavírusom a so súhlasom oboch účastníkov, ktorí súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti, rozhodol súd o návrhu na rozvod manželstva na pojednávaní dňa 19. 4. 2021, bez prítomnosti oboch manželov, a to na základe návrhu na rozvod manželstva a predložených listinných dôkazov. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením druhého manžela, sobášnym listom, pričom zistil tento skutočný a právny stav:
6. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa X. X. XXXX M. W.. Manželstvo bolo bezdetné. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci na adrese C. XX/C, A., túto však nebolo možné registrovať spoločne na príslušnej Ohlasovni pobytu, pretože registrácia manželky bola vykonaná v rámci schválenia trvalého pobytu cudzinca Oddelením cudzineckej polície OOPZ Banská Bystrica. Uznesením, č. k. 16NcC/5/2020
- 20 zo dňa 30. 4. 2020, Krajský súd v Bratislave rozhodol, že na prejednanie veci je miestne príslušný Okresný súd Bratislava III, keďže manželka sa zdržiava v jeho obvode s úmyslom trvale sa tu zdržiavať, čomu nasvedčovala okolnosť, že si preberala úradné zásielky na adrese M. XXX/B, A.. Navrhovateľ je občanom Slovenskej republiky, manželka navrhovateľa je občiankou Kenskej republiky. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti a nehospodária spolu od augusta 2017.
7. Manželka navrhovateľa vo svojom vyjadrení uviedla, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva a voči manželovi už nepociťuje žiadne city.
8. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
9. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
10. Keďže navrhovateľ je slovenským štátnom občanom a manželka navrhovateľa je kenskou štátnou občiankou, je v zmysle citovaných ustanovení daná právomoc slovenských súdov a zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje slovenským právnym poriadkom.
11. Podľa § 18 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
12. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
13. Podľa § 19 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
14. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
15. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
16. Spoločenský účel manželstva podľa citovaných zákonných ustanovení spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. Preto k narušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon sa neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, v ktorom sa manželia alebo jeden z nich neriadi pravidlami ustanovenými Zákonom o rodine, o stav, v dôsledku ktorého si manželstvo už nemôže plniť účel na ktorý bolo určené. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.
17. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa -manžela na rozvod manželstva bol podaný dôvodne. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zistil, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2017, kedy manželka navrhovateľa opustila spoločnú domácnosť. Kvalifikáciu rozvratu manželstva súd posudzoval tiež podľa toho, ako sa tento rozvrat prejavuje na plnení spoločenského účelu manželstva. Pri posudzovaní tejto otázky hodnotil predovšetkým funkcie, ktoré manželstvo a ním založená rodina plní, prihliadol pritom na § 1 ods. 1, 2 v spojení s § 18 Zákona o rodine, podľa ktorého je manželstvo zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo, pričom manželstvo je harmonické a trvalé spoločenstvo, v ktorom sú manželia povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov netvorí harmonické a trvalé spoločenstvo približne od augusta 2017, ale naopak, došlo k úplnému citovému odcudzeniu manželov, keďže manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu a
každý z nich vedie vlastný život. Vykonaným dokazovaním, a to návrhom, vyjadrením manželky, mal súd preukázanú existenciu kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej intenzity, že ich manželstvo neplní svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, hospodárskej, manželia spolu nežijú, ani spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú, vzájomne si nepomáhajú a zároveň nie je reálne očakávať, že manželstvo si bude do budúcna plniť svoje poslanie. Súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom a ako také nemôže plniť v budúcnosti žiadnu zo svojich funkcií. Z týchto dôvodov súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a účastníkov konania rozviedol.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto rozsudku je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 1 CSP)
Proti druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie. (§ 357 písm. m/ CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 362 ods. 1 CSP) Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. (§ 362 ods. 2 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).