Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24P-25-2020.pdf
PDF · 83.15 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/25/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Jozefom Chovanom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. Ž., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa matky: O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. Q. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenej: AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, a otca: P. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. O. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Ľuboš Racko, PhD., advokát, so sídlom Štúrova 19, 031 01 Liptovský Mikuláš, o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
I. Schvaľuje sa nasledovná dohoda rodičov o úprave výkonu ich práv a povinností k maloletému dieťaťu: Maloletá T. Ž., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu a v nedeľu od 13:30 hod. do 15:30 hod. II. O výživnom súd rozhodol takto: Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 350,00 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, pričom sumu vo výške 250,00 € bude poukazovať k rukám matky a sumu vo výške 100,00 € mesačne na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi matka a ktorého číslo otcovi oznámi, a to s účinnosťou od 05.11.2020. Dlh na výživnom, ktoré je otec povinný poukazovať k rukám matky, vo výške 686,67 € je otec povinný zaplatiť splátkami vo výške 50,00 € mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky a dlh na výživnom na tvorbu úspor vo výške 686,67 € je otec povinný zaplatiť následne splátkami vo výške 50,00 € mesačne spolu s bežným výživným na osobitný účet maloletého dieťaťa. Ak otec nezaplatí čo i len jednu splátku dlhu na výživnom, stáva sa celý tento dlh splatným naraz. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa otec domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. 2. Otec svoj návrh na začatie konania odôvodnil tak, že matka mu v dostatočnom rozsahu neumožňuje stretávať sa s maloletým dieťaťom. 3. Matka sa k návrhu na začatie konania vyjadrila tak, že otec nerešpektuje záujmy a potreby jej a maloletého dieťaťa, že maloleté dieťa je príliš malé na to, aby sa stretávalo s otcom v ním navrhovanom rozsahu, a to aj vzhľadom na súčasné poveternostné a epidemiologické podmienky. 4. Procesný opatrovník sa k návrhu na začatie konania vyjadril tak, že navrhuje zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky. 5. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá, druhá a štvrtá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 6. Podľa § 24 ods. 1 veta prvá zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. 7. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 8. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 9. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 10. Rodičia navrhli, aby maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, a v priebehu konania dospeli aj k dohode o jeho zastupovaní, správe jeho majetku a styku otca s ním. Keďže súd dospel k záveru, že táto dohoda je v záujme maloletého dieťaťa a je v súlade s ust. § 24 ods. 4 zákona o rodine, schválil ju. 11. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 12. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. 13. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 14. Podľa § 63 ods. 3 zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. 15. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 16. Medzi rodičmi nedošlo k dohode o výživnom na maloleté dieťa. Otec vo svojom návrhu na začatie konania navrhol určiť toto výživné vo výške 150,00 € mesačne, v priebehu konania, v priebehu konania vo výške 200,00 € mesačne k rukám matky a vo výške 100,00 € mesačne na tvorbu úspor. Matka navrhla určiť toto výživné vo výške 200,00 € mesačne k rukám matky a vo výške 100,00 € mesačne a tvorbu úspor, v priebehu konania vo výške 300,00 € mesačne k rukám matky a vo výške 150,00 € mesačne a následne vo výške 50,00 € mesačne na tvorbu úspor. 17. Na prejednanie a rozhodnutie veci vo vzťahu k určeniu výživného na maloleté dieťa súd vykonal dokazovanie oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, výplatnými páskami a mzdovým listom otca za obdobie od septembra 2020 do februára 2021 a listinami na preukázanie majetku a výdavkov otca. 18. Súd zistil, že matka žije v spoločnej domácnosti so svojím partnerom, je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 272,00 € mesačne a prídavku na dieťa a iný príjem nemá a že výdavky na maloleté dieťa predstavujú len bežné výdavky. Ďalej zistil, že otec je vlastníkom bytu, v ktorom býva, jeho priemerný čistý príjem za obdobie, za ktoré svoj príjem preukázal, teda za obdobie od septembra 2020 do februára 2021, predstavuje sumu vo výške 1 847,49 € mesačne, pričom v decembri 2020 predstavovala jeho hrubý príjem aj odmena „za COVID-19“ vo výške 1 000,00 € a uplatňuje aj daňový bonus na dieťa vo výške 46,44 € mesačne. Ďalej zistil, že výdavky otca, ktoré na účely rozhodovania o výživnom možno považovať za nevyhnutné v zmysle ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine, predstavujú výdavky na bývanie vo výške 187,36 € mesačne, splátka hypotekárneho úveru vo výške 204,85 € mesačne, výdavky na
dochádzku do zamestnania a na styk s maloletým dieťaťom vo výške 150,00 € mesačne, výdavky na osobné motorové vozidlo vo výške 81,67 € mesačne. 19. Na základe zistených skutočností potom súd dospel k záveru, že odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca odôvodňujú určenie výživného vo výške 350,00 € mesačne. Takto určené výživné predstavuje menej ako pätinu nadpriemerného čistého príjmu otca, ktorý nemá žiadne nevyhnutné nie bežné zvýšené výdavky. Pri posudzovaní čistého príjmu otca súd na jednej strane prihliadal na skutočnosť, že tento neposudzoval za obdobie celého kalendárneho roka, preto odmena poskytnutá na konci roka ho mierne zvyšuje, na druhej strane aj na skutočnosť, že si uplatňuje daňový bonus na dieťa, ktorého účelom je podpora osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, ktorú však otec nevykonáva. Pri posudzovaní odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa súd vychádzal zo skutočností, že so starostlivosťou oň nie sú spojené nie bežné zvýšené výdavky, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a že žije v spoločnej domácnosti so svojím partnerom, ktorý sa na výdavkoch na túto domácnosť tiež podieľa (je povinný podieľať). Vzhľadom na vek maloletého dieťaťa potom súd dospel k záveru, že je plne odôvodnené, ale aj postačujúce určenie výživného, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky, vo výške 250,00 € mesačne. Vzhľadom na majetkové pomery otca však dospel tiež k záveru, že odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa je aj tvorba úspor, preto zvyšnú časť určeného výživného určil na ňu. 20. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 21. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o rodine Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. 22. Súd určil výživné odo dňa začatia súdneho konania. Dlh na výživnom za obdobie od novembra 2020 do mája 2021 súd umožnil otcovi zaplatiť v splátkach spôsobom, ý navrhli obaja rodičia, pričom pri určení jeho výšky prihliadal na to, že otec prispieval na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 150,00 € mesačne. Na tvorbu úspor pre maloleté dieťa zo strany otca neprihliadol ako na plnenie vyživovacej povinnosti, nakoľko tieto netvoril na osobitnom účte zriadenom v jeho prospech. 23. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C. m. p.), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Martin. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu ich práv a povinností k maloletému dieťaťu, títo nie sú oprávnení podať odvolanie. Ak nebude povinnosť platiť výživné stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Ak nebude dobrovoľne splnená iná povinnosť stanovená týmto rozhodnutím, možno podať návrh na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.