Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-94-2018.pdf
PDF · 146.21 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/94/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudcu spravodajcu) a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: Euro Data SK, a.s., so sídlom Kvačalova č. 5, Žilina, IČO: 44 271 875, právne zást.: Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie č. 2, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101700101/2018 zo dňa 03.09.2018, takto
rozhodol:
Rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101700101/2018 zo dňa 3.9.2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - Daňový úrad Žilina, pobočka Martin rozhodnutím č. 100333993/2018 zo dňa 9.2.2018 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 49 754 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2013. Správca dane znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2013 zo sumy 76 372,94 Eur na sumu 26 618,94 Eur. Nadmerný odpočet uplatnený v dodatočnom daňovom priznaní doručenom dňa 21.7.2014 - 76 372,94 Eur, nadmerný odpočet priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní 26 618,94 Eur, rozdiel v sume nadmerného odpočtu 49 754 Eur, nadmerný odpočet odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období 64 827,11 Eur, suma odpočítaného nadmerného odpočtu od vlastnej daňovej povinnosti 38 208,17 Eur s tým, že časť nadmerného odpočtu odpočítaná od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období september 2013 v sume 38 208,17 Eur je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet správcu dane. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správca dane neuznal žalobcovi deklarované oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu (Českej republiky) v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) na základe odberateľských faktúr 1) č. 501331524 vystavenej dňa 14.8.2013 na sumu 29 848,80 Eur pre odberateľa BAU-ARX, s.r.o. a 2) č. 501330283 vystavenej dňa 2.8.2013 na sumu 103 699,20 Eur a dňa 5.8.2013 na sumu 164 976 EUR pre odberateľa BRANSON, s.r.o., dôvodiac, že v priebehu výkonu daňovej kontroly zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2013 a rovnako ani vo vyrubovacom konaní nebolo v nadväznosti na ust. § 43 zákona o DPH potvrdené dodanie tovaru do iného členského štátu, nakoľko jeho nadobudnutie nebolo potvrdené a preukázané odberateľmi uvedenými na faktúrach a rovnako prepravcovia nevedeli jednoznačne potvrdiť prepravu takého druhu tovaru, ktorý mal byť obsahom
fakturácie. Na základe zistení správcu dane nebolo preukázané, v ktorej krajine bolo miesto spotreby fakturovaného tovaru a v ktorej krajine bola zaplatená daň z pridanej hodnoty, nakoľko spoločnosť BAU- ARX, s.r.o. nepotvrdila nákup tovaru zo spoločnosti žalobcu a nepredložila listinné dôkazy, z ktorých by bolo možné zistiť, či spoločnosť BAU-ARX, s.r.o. nadobudla preverovaný tovar zo spoločnosti žalobcu v zdaňovacom období august a či z neho priznala daň. K rovnakému záveru dospel správca dane aj vo vzťahu k spoločnosti BRANSON s.r.o. poukazujúc na to, že konateľ označenej spoločnosti nepotvrdil nákup tovaru od žalobcu a nepredložil listiny, z ktorých by bolo možné zistiť, či označená spoločnosť nadobudla v rozhodnom zdaňovacom období tovar od žalobcu.
2. O odvolaní žalobcu voči vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101700101/2018 zo dňa 3.9.2018, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil stotožňujúc sa pritom so skutkovými a právnymi závermi rozhodnutia správcu dane. Vo vzťahu k preverovaným obchodom so spoločnosťou BAU-ARX, s.r.o. žalovaný poukázal na zistenia správcu dane, ktoré podľa jeho mienky spochybnili deklarované obchody so spoločnosťou BAU-ARX, s.r.o., pretože vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, v ktorej krajine bolo miesto spotreby fakturovaného tovaru, a v ktorej krajine bola zaplatená daň z pridanej hodnoty. Spoločnosť BAU- ARX, s.r.o. tým, že je nekontaktná, nepotvrdila nákup tovaru od odvolávajúceho sa a nepredložila listinné dôkazy, ktorými by potvrdila nadobudnutie tovaru a priznanie dane v zdaňovacom období august 2013. Podľa správcu dane prepravca aj napriek potvrdeniu vykonania dopravy tovaru nemal vedomosť aký tovar prepravuje, nevykonával fyzickú kontrolu prepravovaného tovaru, len vizuálne skontroloval počet paliet, váhu tovaru, skontroloval, či nie je pretrhnutá logo páska a streach fólia, nebolo jeho povinnosťou kontrolovať prepravovaný tovar, nakoľko dôveroval žalobcovi. Prijatie tovaru nebolo potvrdené ani spoločnosťou BAU-ARX, s.r.o., vrátane jej bývalého konateľa E., ktorého správca dane preveroval celkom 4 krát, spol. BAU-ARX, s.r.o. so správcom dane nespolupracuje, správcovi dane nie je známe či vykonáva ekonomickú činnosť a bývalý konateľ - E. je na adrese jeho trvalého bydliska neznámy, nemá schránku a nebolo možné zistiť kde sa na území Českej republiky zdržiava. Rovnako správca dane na základe vykonaného dokazovania vo vyrubovacom konaní konštatoval, že neboli získané žiadne nové doklady a dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali, že tovar deklarovaný faktúrami č. 501330283 zo dňa 2.8.2013 na sumu celkom 103 699,20 EUR a č. 501330442 zo dňa 5.8.2013 na sumu celkom 164 976,00 EUR prijal odberateľ spoločnosť BRANSON s.r.o. uvedený na faktúrach, pretože výpoveď navrhnutého svedka nevyvrátila, ale ani priamo nepotvrdila prepravu tovaru. Svedok CMR nedodával a nevypisoval, tieto vypisoval vedúci skladu a v jeho zastúpení alebo neprítomnosti iný zamestnanec spoločnosti Euro Data SK, a.s., kontrolovaný bol iba počet paliet a váha tovaru len vizuálne, či nie je logo páska pretrhnutá, a či nie je pretrhnutá streach fólia. Správca dane vykonaným dokazovaním nespochybňuje reálnu existenciu fakturovaného tovaru, ani jeho prepravenie a uskladnenie v skladoch spoločnosti DB Schenker v Českej republike, ale spochybňuje jeho nadobudnutie odberateľom spoločnosťou BAU-ARX, s.r.o. ktorá je uvedená ako príjemca na faktúre č. 501331524 zo dňa 14.8.2013 v zmysle § 43 zákona o DPH. Zo strany spoločnosti DB Schenker ani spoločnosti BAU-ARX, s.r.o. nebol preukázaný zmluvný vzťah. Taktiež nebolo hodnoverne preukázané, že pán O. jediný konateľom spoločnosti BAU-ARX, s.r.o. do 22.11.2013 dal príkaz, aby si tovar prevzala iná spoločnosť. Komunikácia podľa vedúceho provozovny spoločnosti SCHENKER spol. s r.o. pána M. prebiehala len telefonicky. O uskladnení tovaru spoločnosť jednala len s pánom T. zo spoločnosti JV TRADE, s.r.o. ktorý objednal aj prekládku a následné doručenie tovaru od spoločnosti BAU-ARX, s.r.o. pre ďalšieho odberateľa. Podľa žalovaného sa nepreukázalo dodanie tovaru spoločnosti BAU-ARX, s.r.o. a taktiež nebolo preukázané, že spoločnosť SCHENKER spol. s r.o. bola oprávnená na prevzatie tovaru. Podľa vyjadrenia českej daňovej správy daňový subjekt BAU-ARX, s.r.o. so správcom dane nekomunikoval a nespolupracoval. Skutočnosť, či uvedená spoločnosť vykonávala ekonomickú činnosť nebola správcovi dane známa. Na adrese sídla podľa obchodného registra sa spoločnosť nenachádzala. U správcu dane nemala zaregistrovanú žiadnu prevádzku ani miesto na území Českej republiky, kde by daňový subjekt vykonával ekonomickú, alebo inú činnosť. Žalobca porušil § 19 ods. 1 zákona o DPH vo väzbe na § 69 ods. 1 zákona o DPH. Vo vzťahu k preverovaným obchodom žalobcu so spoločnosťou BRANSON s.r.o. žalovaný poukázal na zistenia správcu dane v rámci daňovej kontroly vo vyrubovacom konaní. Žalobca nepreukázal a ani šetrením správcu dane sa nepodarilo zistiť, že tovar uvedený na predmetnej faktúre bol skutočne dodaný deklarovanému nadobúdateľovi v Českej republike. Správca dane oprávnene prijal záver, že nadobudnutie tovaru nebolo preukázané aj na základe vzájomne si odporujúcich výpovedí konateľa spoločnosti BRANSON s.r.o. a splnomocnenej zástupkyne označenej spoločnosti. Konateľ spoločnosti
BRANSON s.r.o. V. J. C. sa vyjadril, že pozná spoločnosť Transforwarding a.s., ktorá bola legálnym (uzavretá zmluva) logistickým partnerom spoločnosti BRANSON s.r.o., a poskytovala skladovacie služby pre spoločnosť BRANSON s.r.o. ale v období roku 2013 nemala kontakt so žalobcom. Ďalej uviedol, že v roku 2013 nadobudla spoločnosť BRANSON s.r.o. tovar zo spol. Toner Express, Print Trade s.r.o., ASBIS SK s.r.o., WESTECH s.r.o., Writton s.r.o. a Cartridge Treding Kft, ktorý bol následne predaný alebo bol prepravený do spol. Transforwarding a.s., odkiaľ bol prepravený k zákazníkom odberateľom spoločnosti Silberstein LTD (CY), RAPPUSS Ltd (CY), ELKO Trading s.r.o.. Konateľ V. J. C. nepotvrdil nákup tovaru spoločnosťou BRANSON s.r.o. ani že by spoločnosť zastupovala iná osoba. Nepamätal si ani kto bol kontaktnou osobou v spoločnosti Transforwarding a.s. Žiadne doklady a písomnosti nepredložil ani, že dokumenty a účtovníctvo spoločnosti BRANSON s.r.o. odovzdal novému konateľovi spoločnosti. Pochybnosti o vykonaní obchodov potvrdilo aj zistenie, že obchodné transakcie prebiehali len na základe e- mailových objednávok. Ani v ďalšom preverovaní reťazca, v ktorom mal byť tovar ďalej fakturovaný cyperskej spoločnosti RAPPUSS Ltd., pričom fyzickým miestom vykládky tovaru bol odberateľ spoločnosť SK-EUROWORLD s.r.o. so sídlom v Bratislave, v ktorej bola vykonaná Daňovým úradom Bratislava daňová kontrola za zdaňovacie obdobia III. štvrťrok 2013 a október až december 2013, nebolo preukázané, že spoločnosti SK- EURO WORLD s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa § 20 zákona o DPH a zároveň právo odpočítať daň podľa § 49 ods.2, písm. c) zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1, písm. c) zákona o DPH. K námietke žalobcu, ktorý poukázal na vykonané dokazovanie a závery uvedené v Protokole č. 103814318/2016 zo dňa 31.08.2016 vydaného v rámci daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 správcom dane, žalovaný uviedol, že ide o dve rozdielne kontroly, ktorých výsledky nemôžu byť navzájom stotožňované. Podľa žalovaného ani námietka žalobcu, že potvrdením dopravy svedkom S. , ktoré je vytrhnuté z kontextu zápisnice nakoľko sa vyjadril, že CMR nedodával a nevypisoval, kontroloval len počet paliet, či nie je pretrhnutá streach fólia a logo páska a nebolo jeho povinnosťou kontrolovať či sa v zabalenej palete nachádza ten druh prepravovaného tovaru, ktorý je uvedený na faktúre jeho výpoveď nevyvrátila, ale ani nepotvrdila prepravu takého druhu tovaru, ktorý mal byť obsahom fakturácie pre odberateľa BRANSON s.r.o. Aj v tomto prípade žalobca porušil § 19 ods. 1 zákona o DPH vo väzbe na § 69 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný vyhodnotil zistenia správcu dane k preverovaným obchodom ako zlyhanie činnosti žalobcu preveriť si pri každom obchode svojho obchodného partnera a dodržanie zásady poctivého obchodného styku. Zistenia správcu dane, že žalobca nevykonal osobné stretnutia so svojimi obchodnými partnermi, že komunikácia prebiehala len e-mailom alebo telefonicky, neboli uzatvárané písomné zmluvy a tovar nebol fyzicky pri nákupe a následnom predaji dostatočne kontrolovaný podľa výrobného čísla a parametrov je podľa žalovaného dostatočný dôvod k spochybneniu deklarovaných obchodov. Žalobca nekonal v súlade so zásadou opatrnosti v obchodnom styku. Pri dodržaní zásad bežnej opatrnosti v obchodnom styku je prinajmenšom nezvyklé pri tak vysokých fakturáciách tovaru, že odvolávajúci sa tento fyzicky nekontroloval, nezaujímal sa o pôvod tovaru a nezadovážil si informácie o obchodných partneroch. Základným predpokladom pre riadne fungovanie firmy je, že podnikateľ musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorý obsahuje pojem podnikanie, ale aj o subjektoch, s ktorými obchoduje. Ak takéto vedomosti nemá, potom sú pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom v zmysle zásady v § 3 ods. 6 daňového poriadku oprávnené. Daňový subjekt musí v rámci svojej podnikateľskej činnosti prijať také opatrenia a zásady, ktoré by zabránili tomu, že sa ocitne v reťazci fiktívnych zdaniteľných plnení, ktoré zneužívajú právo poskytované zásadou neutrality DPH. Z uvedeného vyplýva, že správca dane, ktorý je pri vyrubovaní a vyberaní daní povinný dodržiavať zákonnú právnu úpravu, môže len ťažko prihliadať na to, či platiteľ dane pri realizácii obchodných prípadov konal v dobrej viere alebo nie. Nie je postačujúce, ak sa daňový subjekt pred uzavretím obchodného prípadu presvedčí len o registrácii obchodného partnera. Zákon o DPH ponechal na platiteľoch dane rozhodnutie o tom, akým spôsobom si zabezpečia preverenie totožnosti a dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov. Je na nich samotných, či ich identitu a dôveryhodnosť budú vôbec preverovať. Nedostatočné preverenie si všetkých rozhodných skutočností všetkými zákonom prípustnými prostriedkami môže v konečnom dôsledku viesť k finančným stratám, okrem iného aj v dôsledku negatívneho dosahu nesplnenia zákonných podmienok ustanovenia zákona o DPH. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že správca dane nebral do vážneho záujmu ani výpovede všetkých predvolaných svedkov, nakoľko svoje závery z kontroly oprel v rozhodujúcej miere o údajné rozporuplné skutočnosti v jeho neprospech, vo väčšine vytrhnuté z obsahového kontextu samotného vykonaného dôkazu. Správca dane aj na podnet žalobcu vykonal svedecké výpovede a poslal opätovné Žiadosti o MVI, z výsledku ktorých vyplynulo, že nebola zistená žiadna nová skutočnosť, ktorá by závery
správcu dane uvedené v protokole o dodaní tovaru do členského štátu EU zmenila, pretože nebolo v nadväznosti na znenie § 43 zákona o DPH potvrdené, že dodal tovar do iného členského štátu. Nadobudnutie tovaru nebolo preukázané odberateľom uvedeným na faktúrach, a rovnako prepravcovia nevedeli jednoznačne potvrdiť prepravu takého druhu tovaru ale len prepravu zabalených paliet. K námietke žalobcu, že správca dane nepostupoval v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ktorého predmetom sú skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia a vydané rozhodnutie obsahuje vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami odvolávajúceho sa a uvedenie úvah, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov v nadväznosti na použitie právnych predpisov, podľa ktorých správca dane rozhodoval.V odôvodnení rozhodnutia boli správcom dane uvedené všetky zistené skutočnosti a vykonané dôkazy (v prospech aj neprospech odvolávajúceho sa), a taktiež ich vyhodnotenie správcom dane. Odôvodnenie obsahuje konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správca dane vyvodzuje závery.
3. Voči rozhodnutiu žalovaného (bod 2. tohto rozsudku) podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca navrhujúc zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch žaloby uviedol, že nesúhlasí so závermi žalovaného o údajnom spochybnení nadobudnutia tovaru odberateľom BAU-ARX, s.r.o. v inom členskom štáte, nakoľko zo všetkých predložených dôkazov s vysokým stupňom vypovedacej hodnoty bolo jednoznačne preukázané a zdokladované, že tovar uvedený na faktúre č. 501331524 bol doručený do iného členského štátu, a to spoločnosti BAU-ARX, s.r.o., na adresu jej zmluvného partnera DB Schenker, CZ - Nový Jičín. Žalovaný opakovane v rámci odôvodnenia rozhodnutia uvádza, že ani počas výkonu daňovej kontroly, ani počas vyrubovacieho konania, nespochybňuje reálnu existenciu tovaru, ani jeho prepravu zo Slovenskej republiky do Českej republiky a jeho uskladnenie do logistického skladu DB Schenker, CZ - Nový Jičín. Žalobca poskytol správcovi dane doklady dokonca nad rámec zákonných požiadaviek uvedených v § 43 a nasl. zákona o DPH na preukázanie oprávnenosti oslobodenia dane /konkrétne ku faktúre č. 501331524 zo dňa 14.8.2013 predložil Objednávka + komunikácia + VIES k FA 201331524; Zálohová faktúra č. 80130586; CMR + Výdajka č. DZ13026728; Fotodokumentácia tovaru FA 201331524; Rozhodnutie o registrácii k DPH BAU-ARX, s.r.o.; Overený výpis z OR CR BAU-ARX, s.r.o.). Uvedené skutočnosti boli podrobne preverené a jednoznačne potvrdené aj v rámci šetrenia správcu dane prostredníctvom odpovede na MVI č. 9514401/5/1496197/2014/Maj, ktorá bola dňa 15.8.2014 zaevidovaná na Daňovom úrade Žilina pod číslom 5/3917477, kde oprávnený zástupca obchodnej spoločnosti D. pán M. L. v Protokole o místním šetrení zo dňa 24.6.2014 jednoznačne a objektívne verifikoval, že medzi spoločnosťou Schenker a spol. BAU-ARX, s.r.o. existoval obchodnozáväzkový vzťah a to ten, že spoločnosť BAU-ARX, s.r.o. mala u spoločnosti Schenker ako logistickej spoločnosti prenajaté skladové priestory, pričom pán L. ako štatutárny zástupca spoločnosti Schenker potvrdil, že dňa 14.08.2013 bol na adresu D. XXX, XXX XX L. I. doručený tovar pre spoločnosť BRANSON, s.r.o. zo strany žalovaného. Uvedená skutočnosť je zrejmá aj z doloženého CMR č. SK M 0367908 potvrdeného spoločnosťou Schenker. O následnom nakladaní s tovarom zo strany spoločnosti Schenker nemá žalobca akúkoľvek vedomosť čo je aj logické lebo je to predmetom obchodného tajomstva spoločnosti BAU - ARX, s.r.o. Žalobca preukázal aj predložením opečiatkovanej a podpísanej faktúry 501331524 a dodacieho list DZ13026728 konateľom spoločnosti p. E. O. - FA 501331524 a DL DZ13026728. Žalobca má za to, že už predložené opečiatkované a podpísané CMR č. SK M 0367908 s dodacím listom DZ13026728 logistickou firmou Schenker je dostatočným dôkazom o prijatí tovaru pre odberateľa BAU- ARX, s.r.o. Logistická firma DB Schenker skladovala a prepravovala tovar pre BAU-ARX, s.r.o. Nad rámec uvedeného závery žalovaného o nepreukázaní dodania tovaru do iného členského štátu, resp. neoprávnenom uplatnení oslobodenia dane zo strany žalobcu sú v rozpore aj s odpoveďou na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, kde sa Česká daňová správa vyjadrila, že spoločnosť BAU- ARX, s.r.o. v podanom daňovom priznaní na DPH za 3. štvrťrok uviedla nadobudnutie tovaru z iného členského štátu v sume 12.950.999,- CZK. Žalovaný svoje závery v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia opiera prioritne o nesúčinnosť spoločnosti BAU-ARX, s.r.o., resp. jej konateľa, čo však bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia nemôže byť na ťarchu žalobcu. Žalovaný okrem iného pochybil aj v tom, že neskúmal nekontaktnosť obchodných partnerov v čase, keď so žalobcom obchodovali, ale sústreďoval sa iba na obdobie ku ktorému sa viaže MVI. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, týkajúcim sa pochybností zapríčinených nemožnosťou v súčasnosti kontaktovať spoločnosť BAU-ARX, s.r.o., resp. jej nesúčinnosťou voči správcovi dane, zmenou spoločníka a konateľa, žalobca uviedol, že v rozhodnom období preverovaného zdaniteľného plnenia bola spoločnosť BAU-ARX, s.r.o. plne fungujúca a vykonávala podnikateľskú činnosť. Žalobca nemal, a ani nemá, žiadne právne prostriedky na zabezpečenie následnej súčinnosti obchodného partnera voči správcovi dane, resp. iné právne
prostriedky na donútenie obchodného partnera na súčinnosť a riadne plnenie si svojich povinností. Spoločnosť BAU-ARX, s.r.o. Žalobca preveril všetkými dostupnými prostriedkami. Podľa portálu českej finančnej správy aj podľa informácií odpovede z českej strany odoslanej 12.7.2016 spoločnosť bola platcom DPH od 19.11.2012 a registrácia jej bola zrušená až 14.10.2015, čiže mali platnú registráciu ešte ďalších 22 mesiacov. Taktiež na výpise z účtu je viditeľné, že platili z účtu, ktorého boli majiteľom a tento účet mali aj evidovaný u českej finančnej správy. Je obchodným štandardom, že tovary s vyššou hodnotou sú prevážané v nepriehľadných fóliách, aby sa tak zabezpečila ich ochrana pred zneužitím alebo krádežou. Rovnako je obchodným štandardom, že pri preprave tovaru s vyššou hodnotou, externé prepravné spoločnosti nemajú vždy podrobné informácie, o tom čo je predmetom zásielky. Žalovaný nemôže vnímať takúto štandardnú obchodnú prax za akési zastieranie alebo dokonca dôkaz, že k dodaniu tovaru nedošlo. Žalobca využíval v tej dobe všetky bežné nástroje, aby si overila dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov (ktorých bolo viac ako tisíc); napr. kontroloval výpisy z obchodného registra, platnosť IČ DPH (VAT), zoznamy neplatičov (DÚ, SP a ZP) a prípadne existenciu webovej stránky. Žalobca taktiež nesúhlasí so záverom žalovaného, že správcovi dane sa nepodarilo preveriť obchodné aktivity medzi spoločnosťou BRANSON, s.r.o. a žalobcom z dôvodu, že pri preverovaní spoločnosť BRANSON, s.r.o. (odberateľa) tento údajne nepotvrdil dodanie tovaru a správca dane nemôže preveriť dodanie tovaru u následných odberateľov spoločnosti BRANSON, s.r.o.. Zo strany správcu dane v Protokole, prvostupňovom rozhodnutí a ani v samotnom žalobou napadnutom rozhodnutí nebola zistená žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by záver o dodaní tovaru do iného členského štátu spochybňovala. V preverovanom období mala spoločnosť BRANSON platné všetky náležitosti podľa zákona (OR ČR, IČO, DIČ, IČ DPH, VIES) a mohla vykonávať obchodnú činnosť. V logistickom centre Transforwarding prevzali všetok tovar bez výhrad a táto spoločnosť bola ich zmluvným logistickým partnerom. Spoločnosti BRANSON s.r.o. žalobca dodával v roku 2013 tovar za obdobie január až október, pričom správca dane a žalovaný spochybňuje dodanie do iného členského štátu len v mesiaci júl, august a október. V ostatných mesiacoch pri predložení typovo rovnakých dôkazov. Kontrolórky Daňového úradu aj Finančná správa má predsa informácie aj z ostatných kontrol a rovnaké dôkazy vyhodnocujú rôzne. Takéto konanie je v rozpore so základnou zásadou Daňového poriadku na základe ktorej daňový úrad dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Nejde o „individuálne hodnotenie“ dôkazov, ale svojvoľné a nelogické vyhodnotenie predkladaných dôkazov. Na preukázanie oprávnenosti oslobodenia dane žalobca predložil k faktúram č. 501330283 zo dňa 2.8.2013 a č. 501330442 zo dňa 5.8.2013: Objednávka FA 501330283 + VIES + komunikácia; Objednávka FA 501330442 + VIES + komunikácia; BRANSON - Proforma faktúra č. 80130499; BRANSON - Proforma faktúra č. 80130500; BRANSON - CMR + výdajka DZ13025661; BRANSON - CMR + výdajka DZ13025794; Fotodokumentácia tovaru FA 501330283; Fotodokumentácia tovaru FA 501330442; OR CR + IC DPH + VIES; VIES ku dňu 30.8.2016. Žalobca poukázal na vykonané dokazovanie a závery uvedené v Protokole č. 103814318/2016 zo dňa 31.8.2016 vydaného v rámci daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 Daňovým úradom Žilina, pobočka Martin, kde správca dane vykonal podstatne širšie a dôkladnejšie preverovanie obchodných vzťahov s odberateľom BRANSON s.r.o., a záverom v Protokole konštatoval, že: „Na základe vykonaného šetrenia vykonaného u odberateľa BRANSON s.r.o., výsledkov odpovede na žiadosť o MVI v nadväznosti na zaslané listinné dôkazy neboli zistené také skutočnosti, ktoré by oprávňovali správcu dane u dodávateľa - daňového subjektu Euro Data SK, a.s. neuznať uplatnené oslobodenie od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. za zdaniteľné obdobie január 2013“. Závery žalovaného o nepreukázaní dodania tovaru do iného členského štátu, resp. neoprávnenom uplatnení oslobodenia dane zo strany žalobcu sú v rozpore aj s odpoveďou na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, kde Žiadosť o MVI č. 9514401/5/5064688/2013/Cab2 bola dňa 4.2.2016 doručená odpoveď zaevidovaná pod č. 118947/2016, podľa ktorej zástupkyňa spoločnosti BRANSON, s.r.o. jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností potvrdila prijatie faktúr od žalobcu, potvrdila dodanie tovaru do skladových priestorov spoločnosti Transforwarding, a.s. prostredníctvom prepravnej spoločnosti S.. Rovnako si dovoľuje žalobca poukázať na dokazovanie uskutočnené v daňovej kontrole na DPH za zdaniteľné obdobie január 2013 u daňového subjektu, kde správca dane v rámci šetrenia preveroval reálnosť zdaniteľného plnenia za obdobie marec 2013 až jún 2013 u zdaniteľnej osoby Transforwarding, a.s. V rámci uvedeného poukazuje aj na odpoveď na MVI č. 9514401/5/4178675/13, kde spoločnosť Transorwareding, a.s. potvrdila dodanie tovaru od žalobcu pre odberateľa BRANSON, s.r.o. Taktiež uviedol, že predložil doklady vyžadované zákonom na naplnenie hmotnoprávneho nároku na oslobodenie dane, následne počas daňovej kontroly pri spochybnení dodania, resp. prepravy tovaru do iného členského štátu doložil všetky ďalšie dôkazné prostriedky, ktoré je od neho možné
spravodlivo a objektívne požadovať vzhľadom na možnosť ich ovplyvnenia z jeho strany a bežnú obchodnú prax (ku každej faktúre doložil: dodací list, prehlásenie o dodaní tovaru zo SR do iného členského štátu, potvrdenie o prevzatí tovaru, e-mailovú komunikáciu, medzinárodný nákladný list), ktoré žalovaný stále pokladá za nedostačujúce s následným prihliadnutím na vyššie uvedené dokazovanie výsluchom svedkov, poprípade vyhodnotením iných listinných dôkazov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že obchodný partner so žalobcom obchodoval, v niektorých prípadoch priamo potvrdili uskutočnenie konkrétneho zdaniteľného plnenia, ktoré žalovaný vyhodnotil ako nepostačujúce len z dôvodu, ktorý žalobca ani pri vynaložení maximálne odbornej starostlivosti a bežnej obchodnej praxe nemohol ovplyvniť, a to skutočnosti, že obchodný partner v následnom období po uskutočnení zdaniteľného plnenia so správcom dane nespolupracuje, resp. je nesúčinný. Uvedený postup nie je možné považovať za postup v súlade s daňovým poriadkom, Ústavou Slovenskej republiky a ani s ustálenou súdnou praxou. V nadväznosti na závery žalovaného opakovane uvádza, že dôkazné bremeno, ktoré znáša žalobca je jasne limitované ustanovením § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré však v záujme zachovania ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu žalobcu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. A preto vo vzťahu k správcom dane tvrdeným pochybnostiach zapríčinených nemožnosťou kontaktovať v súčasnosti spoločnosť BRANSON, s.r.o., resp. jej nesúčinnosťou voči správcovi dane žalobca uvádza, že v rozhodnom období preverovaného dodania bola spoločnosť plne fungujúca, vykonávala podnikateľskú činnosť a žalobca nemal a ani nemá žiadne právne prostriedky na zabezpečenie následnej súčinnosti obchodného partnera voči správcovi dane. V žalobou napadnutom rozhodnutí absentuje zákonná náležitosť rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, a to náležité odôvodnenie v súvislosti s prijatým záverom o odmietnutí práva žalobcu na oslobodenie od DPH v nadväznosti na zastabilizovanú judikatúru súdov. Podľa jeho názoru žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia len popísal skutkové zistenia z daňovej kontroly u žalobcu bez toho, aby neskôr vyhodnotili, ktoré konkrétne dôkazy, zistenia alebo skutočnosti a z akého dôvodu preukazujú ich závery, že tovar nebol doručený odberateľovi do iného členského štátu, resp. že žalobca vedel, že sa svojou činnosťou podieľa na plnení, ktoré je súčasťou daňového podvodu. V odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí daňových orgánov absentuje úvaha, ktorou boli daňové orgány vedené pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonali. Žalovaný sa pri preverení skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, respektíve pre posúdenie správnosti prvostupňového rozhodnutia obmedzil len prevažne na skutkové zistenia z daňových kontrol vykonávaných u následných odberateľov v reťazci - a to u odberateľov dokonca nasledujúcich samotnému dodaniu tovaru odberateľovi žalobcu a naopak, sa vôbec nevysporiadal s argumentmi žalobcu, že vzhľadom na zistené skutkové okolnosti o týchto nasledujúcich dodaniach a ich účasti na podvode nemal a nemohol mať vedomosť. Žalobca pritom počas daňovej kontroly vedel vierohodne preukázať na materiálnej báze reálne dodanie tovaru do iného členského štátu odberateľom. Keďže mal správca dane počas výkonu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, rovnako tak aj žalovaný počas odvolacieho konania, všetky tieto informácie, dokumenty a záznamy k dispozícii, jeho argumentáciu je potrebné považovať za účelovú, zavádzajúcu a bez právneho opodstatnenia. Žalovaný v rámci odôvodnenia rozhodnutia spočívajúcom oslobodenie od DPH nevyhodnotil správne zistené skutkové okolnosti, nevysporiadal sa s argumentmi žalobcu, v konaní jednoznačne nepreukázal vedomosť žalobcu o podvode identifikovanom žalovaným v nasledujúcich stupňoch reťazca, objektívne žiadnym dôkazom nepreukázal zneužitie práva žalobcom, ako aj porušenie ustanovení zákona o DPH. Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: sp. zn. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15.3.2011 a 6Sžf 8/2010 ako i na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie: v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), C-439/04 Kittel, C-277/14.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.2.2019 v podstate uviedol totožné skutkové a právne závery, aké už obsiahol aj v žalobou napadnutom rozhodnutí.
5. V súdom stanovenej lehote žalobca repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal.
6. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v spojení s § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.4.2020, o čom bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou súdneho spisu.
7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutie žalovaného podľa ustanovenia § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) a vrátil vec žalovanému podľa ustanovenia § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom ku dňu 31.8.2013 (ďalej len „zákon o DPH“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, každá osoba, každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.
Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov). b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov (medzi ktoré patrí aj zákona o DPH) vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.
9. Keďže žalobca primárne namietal procesný nedostatok žalobou napadnutého rozhodnutia, a to absenciu zákonnej náležitosti rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, t.j. náležitého odôvodnenia, správnemu súdu prináležalo prioritne sa vysporiadať s námietkou nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, resp. správneho orgánu prvého stupňa, ktoré žalobca videl v absencii tej jeho časti, kde by sa správny orgán vysporiadal s listinnými dôkazmi, ktoré žalobca v administratívnom konaní správcovi dane predložil a ktoré podľa jeho názoru preukazovali zdaniteľné plnenie, resp. intrakomunitárne dodanie tovaru.
10. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (pri jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedna zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia orgánu verejnej správy nenapĺňa, resp. nenapĺňa v celom rozsahu, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.
11. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia správcu dane a žalovaného musí konštatovať nepreskúmateľnosť odôvodnenia pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle citovaného
ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku, keď z ich odôvodnenia nie je zrejmé, ako sa správne orgány vysporiadali so všetkými listinnými dôkazmi označenými a predloženými žalobcom v rámci daňovej kontroly. Odôvodnenie rozhodnutia správcu dane len čiastočne reaguje na listinné dôkazy predložené žalobcom v rámci daňovej kontroly vo vzťahu k preukázaniu obchodov deklarovaných žalobcom vo vzťahu k obidvom vyššie označeným spoločnostiam (BAU ARX s.r.o. a BRANSON s.r.o.), pričom uvedené vyhodnotenie reaguje len na časť žalobcom označených listinných dôkazov v súvislosti so žalobcom deklarovanými obchodnými transakciami, a to na faktúry a CMR. Ďalšie listinné dôkazy označené k uvedenému obchodnému prípadu (napr. objednávky, e-mailová komunikácia s vyššie označenými objednávateľmi tovaru, fotodokumentácia tovaru, výdajky) ostali bez vyhodnotenia.
12. Pokiaľ aj správne orgány žalobcom predložené listinné dôkazy jednotlivo vo vzťahu k jednotlivým obchodným prípadom po posúdení ich obsahu nepovažovali za dôkazy spôsobilé preukázať skutkové okolnosti rozhodné z hľadiska aplikácie právne relevantných noriem, bolo v záujme zachovania práva žalobcu na spravodlivý proces (ktorého imanentnou súčasťou je aj presvedčivé odôvodnenie správneho rozhodnutia), prinajmenšom potrebné v odôvodnení rozhodnutia ozrejmiť úvahy správcu dane v rámci hodnotenia týchto dôkazov.
13. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú súdnu prax v zmysle ktorej pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy, ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí, vychádzajúc z prístupov právneho štátu (článok 1 ods. 1 Ústavy SR) a právo na súdnu a inú právnu ochranu (článok 46 Ústavy SR). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie ESĽP vo veci Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993 (Séria A č. 254-B s. 49, § 30). Významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov správnym orgánom zohráva vnútorné presvedčenie správneho orgánu. Takéto presvedčenie by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo a v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov plynúca z citovaného ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku má svoje limity. Jej kontrola sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozhodnutia. Z formulácie ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku možno vyvodiť, že správca dane je povinný dôkazy navzájom si odporujúce hodnotiť a ďalej zdôvodniť, napríklad prečo niektoré z nich pokladá za nehodnoverné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať.
14. Tak žalovaný ako ani správca dane nepostupovali v intenciách vyššie označeného zákonného ustanovenia Daňového poriadku, nakoľko z ich rozhodnutí vôbec nie je zistiteľné, akým spôsobom sa vysporiadali s výpoveďami svedkov, ktoré boli vo vzájomnom rozpore. Žalovaný na str. 15 preskúmavaného rozhodnutia konštatuje existenciu vzájomne si odporujúcich výpovedí konateľa spoločnosti BRANSON s.r.o. (. a splnomocnenej zástupkyne označenej spoločnosti (W.. B. T.), z ktorého konštatovania bez ďalšieho vyvodzuje prekvapivý arbitrárny záver, že „nadobudnutie tovaru nebolo preukázané aj na základe vzájomne si odporujúcich výpovedí“ vyššie menovaných. Z rozhodnutia tak žalovaného ako ani správcu dane nie je zistiteľné ako v spojení s ďalšími dôkazmi vyhodnotil výpoveď splnomocnenej zástupkyne spoločnosti BRANSON s.r.o., ktorá okrem naskladnenia a vyskladnenia tovaru zamestnancami Transforwarding a.s. (od ktorej mala označená spoločnosť prenajaté priestory) potvrdila aj prijatie faktúr od žalobcu ako i to, že tieto boli zahrnuté do daňovej evidencie DPH za zdaňovacie obdobie august 2013. V kontexte uvedeného vôbec nie je zrejmé, z akého dôvodu považovali daňové orgány za vierohodnú výpoveď konateľa spoločnosti BRANSON s.r.o. V. J. C., ktorý sa u miestne príslušného správcu dane vyjadril v tom zmysle, že „pokiaľ vie“ (čo vyplýva z bodu 54 administratívneho spisu) spoločnosť BRANSON s.r.o. nemala v období roku 2013 kontakt so žalobcom, ktorá skutočnosť je však v rozpore s e-mailovou komunikáciou predloženou žalobcom, keďže podľa tejto komunikácie boli z e-mailovej adresy „V. C. (. dňa 25.6.2013 adresované zamestnancovi žalobcu objednávky tovaru s označením „CPU´s3770K“. Konateľ spoločnosti BRANSON s.r.o. V. J. C. pred miestne príslušným správcom dane prisľúbil, že pošle DPH analýzu spoločnosti, ktorú však nedoručil. Vzhľadom na uvedené je prinajmenšom prekvapivé, že neisté tvrdenie menovaného konateľa spoločnosti BRANSON s.r.o. formulované nejednoznačným vyjadrením „pokiaľ viem“ sa stalo základom pre finálny rezultát daňových úradov o nepreukázaní nadobudnutia tovaru označenou spoločnosťou, a to bez akýchkoľvek podporných dôkazov, ba dokonca v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi (napr. výpoveď splnomocnenej zástupkyne spoločnosti BRANSON s.r.o., výpismi z účtu označenej spoločnosti
- body 47 a 48 administratívneho spisu, e- mailová komunikácia), ktoré zostali v rámci (selektívneho i komplexného) hodnotenia úplne nepovšimnuté.
15. Na záver je potrebné vo vzťahu k žalobcom v rámci daňového konania predkladaným dôkazom ozrejmiť, že u označených listinných dôkazov nemožno konštatovať absenciu relevancie vo veci, teda dané listinné dôkazy s prejednávanou vecou súvisia, sú relevantné a mohli mať v spojitosti s inými vykonanými dôkazmi význam pre rozhodnutie. V tomto štádiu konania správny súd neposudzuje otázku ich „preukaznej sily“ pri absencii iných podporných dôkazov, resp. pri existencii dôkazov ich obsah spochybňujúcich. V tomto štádiu konania správny súd len konštatuje, že správny orgán v rámci odôvodnenia rozhodnutia musí dať účastníkovi konania jasnú a zreteľnú odpoveď, prečo práve ním označené vo veci relevantné listinné dôkazy neboli spôsobilé preukázať právne relevantné skutkové tvrdenia účastníka.
16. Správny súd sa meritórne nezaoberal prieskumom rozhodnutia správcu dane a žalovaného a nevyhodnocoval ďalšie žalobné námietky. Dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného je predovšetkým nedostatok dôvodov v tej konkrétnej časti, ktorá sa mala týkať vyhodnotenia dôkazov, a to tak predložených žalobcom ako i zaobstaraných v rámci daňovej kontroly samotným správcom dane. Pokiaľ v novom rozhodnutí budú tieto dôkazy vyhodnotené v intenciách citovaného ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku, v tom prípade bude rozhodnutie spĺňať všetky atribúty preskúmateľnosti a správny súd zaujme právny názor ohľadne merita veci. S ohľadom na mimoriadnu rozsiahlosť jednotlivých obchodných prípadov správny súd uvádza, že rozhodnutie správcu dane a žalovaného nemusí nevyhnutne zachádzať do všetkých detailov veci, je však potrebné aspoň stručne ale výstižne reagovať v odôvodnení na správnym súdom vytýkaný nedostatok.
17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo veci úspech.
Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.