Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-13-2021.pdf
PDF · 83.84 KB
Case nature
Subarea
13Co/13/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu G. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX X., právne zastúpený PETRÁN A PARTNERI ADVVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, proti žalovanej T. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. X, XXX XX X., o zaplatenie 30.000,- Eur s prísl. -o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. 16C/33/2019-65 zo dňa 22. októbra 2020, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že prvým výrokom zriadil v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 30.000,- Eur s prísl. záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej evidovaných H. Y. X., A., ktoré bližšie špecifikoval v tomto výroku a druhým výrokom rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 255, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa návrhom doručeným dňa XX.XX.XXXX domáhal zriadenia záložného práva v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach bližšie špecifikovaných v návrhu, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky voči žalovanej vo výške 30.000,- Eur s prísl.. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 16C/33/2019-38 zo dňa 18.02.2020 bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30.000,- Eur s prísl., čo považuje za splnenie jedného z predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku. Žalovaná je vlastníkom nehnuteľností uvedených v návrhu, pričom na niektorých nehnuteľnostiach viazne ťarcha, a to Zmluva o zriadení záložného práva v prospech spoločnosti aporia, s.r.o., a navyše aj na ďalších nehnuteľnostiach viaznu ťarchy, a to exekučné záložné práva. Z predložených listov vlastníctva vyplýva, že žalovaná má dlh voči spoločnosti aporia, s.r.o., ktorá začala svoju pohľadávku vymáhať, pričom existuje hrozba, že nehnuteľnosti so zriadeným záložným právom v prospech tejto spoločnosti budú vydražené. Z postupu ďalších veriteľov žalovanej je zrejmé, že na predmetné nehnuteľnosti bude možné vykonať exekúciu len ich predajom, čo bude znamenať také navýšenie pohľadávok, ktoré nebude stačiť na uspokojenie jeho pohľadávky. Ďalej uviedol, že žalovaná má dlh voči V. a Q. X.. Vzhľadom na uvedené, ako aj na správanie žalovanej, ktorá nemieni dobrovoľne uspokojiť jeho pohľadávku mal za
to, že sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Uviedol, že ďalší veritelia žalovanej si uplatnili svoje pohľadávky prostredníctvom súdneho exekútora a bezprostredne hrozí, že očakávaným zriadením exekučného záložného práva bude aj v prípade vymáhania pohľadávky v exekučnom konaní tretí v poradí, čo vzhľadom na existenciu ostatných pohľadávok a očakávaných trov exekúcie úplne znemožní uspokojenie jeho pohľadávky, pretože žalovaná nemá iný majetok, ktorý by stačil na uspokojenie jeho pohľadávky.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinami pripojenými k návrhu zistil, že žalobca žiada zriadiť záložné právo na spôsobilý predmet, ktorým sú nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej, kde jeho spôsobilosť sa vyvodzuje z jeho prevoditeľnosti. Predpoklad spôsobilosti uplatňovanej pohľadávky žalobcu je daný, nakoľko pohľadávka je peňažná. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa teda má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Žalobca osvedčil aj svoju obavu, že vymoženie pohľadávky bude zmarené, pričom táto obava vyplýva z predložených listín, konkrétne LV č. XXXX a LV č. XXXX, nakoľko na nehnuteľnostiach vedených na týchto listoch vlastníctva bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej v prospech spoločnosti aporia, s.r.o. a taktiež exekučné záložné právo. V posudzovanom prípade sú tak splnené všetky zákonné predpoklady, nakoľko žalobca podal návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, v ktorom označil spôsobilý predmet záložného práva, a to nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, pričom záložné právo zriadené prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia zabezpečuje peňažnú pohľadávku žalobcu. Zabezpečenie pohľadávky žalobcu preto považoval vzhľadom na výšku pohľadávky za primeranú, preto dospel k záveru, že návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam je dôvodný, a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.
5. O trovách konania rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania, patrí úspešnému žalobcovi, pričom vychádzal z toho, že žalobca bo v celom rozsahu úspešný a jeho návrhu bolo vyhovené. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
6. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, pričom uviedla, že toto odôvodní do 10 pracovných dní odo dňa uvedeného podania z dôvodu karantény COVID-19. Podaním zo dňa 10.12.2020 doplnila odôvodnenie odvolania tak, že v trestnom konaní, ktoré podal nevlastný syn žalobcu na svoju matku Q. O., kde sa riešila sprenevera a podvod v jednočinnom súbehu v trestnom konaní došlo k novej skutočnosti ktorá tvorí prekážku na strane plnenia, spočívajúcu vo svedectve a priznaní sa podozrivej Q. O., ktorá sa priznala k prevzatiu finančnej čiastky 42.000,- Eur, z čoho uhradila 10.000,- Eur, a tak predmetný rozdiel v čiastke 10.000,- Eur voči jej osobe uplatnil žalobca, a to z titulu postúpenia pohľadávky na jeho osobu. S poukazom na uvedenú skutočnosť požiadala právneho zástupcu o vypracovanie mimoriadneho opravného prostriedku, a po tom ako si vyžiada dokumenty z OR PZ PO, odvolaciemu súdu v lehote 15 dní zašle mimoriadny opravný prostriedok Návrh na vydanie opravného prostriedku. Ďalším podaním zo dňa 18.01.2021, doručeným odvolaciemu súdu dňa 20.01.2021 doplnila odvolanie tak, že opätovne poukázala na novú skutočnosť, ktorá tvorí prekážku plnenia na jej strane, a to svedectvo a priznanie Q. O., pričom s poukazom na uvedené navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu ako nedôvodné a predčasné.
7. Žalobca sa k podanému odvolaniu a jeho doplneniam nevyjadril.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
11. Podľa § 343 ods. 1 až 3 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
12. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
13. Podľa § 362 ods. 2 C.s.p., odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
14. Podľa § 364 C.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
15. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania. Uvedené znamená, že sa na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťujú relevantné skutočnosti, pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania. Osvedčenie teda znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný.
16. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z príslušných ustanovení upravujúcich a vzťahujúcich sa na inštitút zabezpečovacieho opatrenia možno vyvodiť, že predpokladmi na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: (i) návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, (ii) spôsobilý predmet záložného práva, (iii) zriadené záložné právo má sledovať zabezpečenie peňažnej pohľadávky a (iv) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Až po kumulatívnom splnení všetkých uvedených predpokladov môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie a posilniť tak postavenie veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka, ktoré bude slúžiť na zabezpečenie jeho pohľadávky voči veriteľovi, ktorá už bola alebo by mohla byť judikovaná. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania a rovnako ho môže nariadiť aj po skončení konania.
17. Súd prvej inštancie mal z podaného návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dostatočne osvedčené, že zriadenie záložného práva v predmetnej veci má sledovať zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu, nakoľko rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 16C/33/2019-38 zo dňa 18.02.2019 bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30.000,- Eur s prísl., pričom uvedený rozsudok sa stal právoplatným a vykonateľným. Žalobca navrhoval zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach, ktoré bližšie špecifikoval v podanom návrhu, pričom ide o nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú vo výlučnom alebo podielovom spoluvlastníctve žalovanej, a ktoré sú z hľadiska povahy spôsobilým predmetom záložného práva. Poslednou podmienkou, ktorú musel žalobca osvedčiť bola existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Aj v tomto prípade mal súd prvej inštancie osvedčené splnenie tohto predpokladu, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd. Z predložených listín, konkrétne listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX (okres X., obec X., k.ú. Q.) súd prvej inštancie zistil, že na uvedených nehnuteľnostiach bolo zriadené záložné právo, a to v prospech spoločnosti aporia, s.r.o. a rovnako bolo zriadené aj záložné exekučné právo. Žalobca rovnako poukázal aj na skutočnosť, že žalovaná má dlh na poistnom v Q. X. vo výške 931,21 Eur a dlh na poistnom voči V. I. vo výške 1.787,80 Eur. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že žalobca dostatočne osvedčil existenciu dôvodnej obavy zmarenia exekúcie,
pretože vzhľadom na už zriadené záložné práva v prospech spoločnosti aporia, s.r.o. a záložné exekučné práva má žalobca dôvodnú obavu, že vymoženie jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanej vo výške 30.000,- Eur s prísl. je za takýchto okolností ohrozená.
18. Z vyššie uvedeného tak možno dospieť k záveru, že žalobca osvedčil kumulatívne splnenie všetky predpokladov potrebných pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrhu žalobcu vyhovel a na nehnuteľnostiach špecifikovaných v návrhu žalobcu zriadil záložné právo v prospech žalobcu. Odvolací súd ku skutočnostiam, na ktoré poukázala odvolateľka v doplnení svojho odvolania ohľadom prebiehajúceho trestného konania pre spreneveru a podvod uvádza, že tieto skutočnosti pre posúdenie merita veci nie sú relevantné. Relevantnými skutočnosťami sú splnenie predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak, ako to správne posúdil súd prvej inštancie. V tomto štádiu konania preto na okolnosti, na ktoré poukázala odvolateľka nie je možné prihliadať.
19. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
20. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s stanovením § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnej žalovanej nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).