Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/228/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD. vo veci starostlivosti o maloletého A. B., nar. XX. X. XXXX a maloletého C. B., nar. XX. X. XXXX, obidve maloleté deti trvalé bydlisko D. E. XXX, občanov Slovenskej republiky, zastúpených kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracoviskom Kysucké Nové Mesto, deti matky F. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko obec Ochodnica, adresa na doručovanie písomností G. E. XXX, okr. Žilina, občianky Slovenskej republiky a otca C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko Ochodnica E. 154, občana Slovenskej republiky, o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom, na Okresnom súde Žilina dňa 17. 4. 2024, takto

rozhodol:

I. Súd maloletého A. B., nar. XX. X. XXXX a maloletého C. B., nar. XX. X. XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti a otca C. B., nar. XX. XX. XXXX.

II. Obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. H. F. B., nar. XX. X. XXXX, je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého A. B. sumou 100 EUR mesačne, od 1. 5. 2024 mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám otca maloletého dieťaťa.

IV. H. F. B., nar. XX. X. XXXX, je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého C. B. sumou 100 EUR mesačne, od 1. 5. 2024 mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám otca maloletého dieťaťa.

V. Súd n e u p r a v u j e styk matky F. B. s maloletým A. B. a maloletým C. B..

VI. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu zo dňa 21. 10. 2019. sp. zn. , v časti:

- zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,

- zastupovania maloletých detí a správe ich majetku,

- neurčeného výživného rodičov pre maloleté deti,

- rozhodnutia súdu o trvalom bydlisku maloletých detí, určenia poberateľky prídavku na maloleté deti a uplatňovateľa daňového bonusu.

VII. Žiadny z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 25. 10. 2023, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 27. 10. 2023, sa otec maloletých detí domáhal, aby súd zmenil úpravu práv a povinností k maloletým deťom tak, že budú zverené do jeho osobnej starostlivosti (výchovy) s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Navrhol matku zaviazať prispievať na výživu maloletého A. B. sumou 100 EUR mesačne a maloletého C. B. sumou 100 EUR mesačne. Nenavrhol upraviť styk matky s maloletými deťmi.

2. Otec súčasne navrhol nariadiť vo veci neodkladné opatrenie, ktorým žiadal zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti.

3. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 23. 11. 2023, sp. zn. , bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.

4. Matka sa k návrhu otca v lehote určenej súdom nevyjadrila.

5. Matka maloletých detí sa na pojednávanie určené na deň 17. 4. 204 nedostavila, napriek tomu, že bola riadne a včas predvolaná. Neúčasť neospravedlnila včas (písomné ospravedlnenie matky bolo doručené súdu dňa 16. 4. 2024) a neuviedla ani dôležité dôvody – nekonkretizovala neodkladné pracovné dôvody v Rakúsku (ani ich nepreukázala). Požiadal o odročenie pojednávania.

Sudca priamo na pojednávaní (v prítomnosti otca a kolíznej opatrovníčky) sa telefonicky skontaktoval s matkou, ktorá následne súhlasila s návrhom otca a s tým, aby sa pojednávanie vykonalo v jej neprítomnosti.

Účastníci konania navrhli vykonať pojednávanie v neprítomnosti matky.

6. Podľa , po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

Účasť matky na pojednávaní súd síce považoval za dôležitú (najmä k jej osobným pomerom), avšak so zreteľom na záujem maloletých detí rozhodol, že sa pojednávanie bude konať v jej neprítomnosti. Naviac, matka následne navrhla, aby sa pojednávanie vykonalo v jej neprítomnosti a s návrhom otca súhlasila.

7. Súd preto rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti matky a pojednávanie otvoril.

8. Otec maloletých detí na pojednávaní zmenil návrh tak, že navrhol maloleté deti navrhol zveriť do jeho osobnej starostlivosti s tým, že obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Navrhol určiť výživné 100 EUR pre každé maloleté dieťa, od 1. 5. 2024.

Súd zmenu návrhu otca pripustil.

9. Otec maloletých detí vo výpovedi na pojednávaní uviedol, maloleté deti boli rozsudkom Okresného súdu zo dňa 21. 10. 2019. sp. zn. , okrem iného zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a výživné rodičov pre maloleté deti určené nebolo.

Od septembra 2023 sa stará o maloleté deti výlučne od sám, v rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve. Vlastní ešte motorové vozidlo, pozemky a lesy. Maloleté deti sa vyjadrujú tak, že chcú byť zverené do jeho osobnej starostlivosti a s matkou sa chcú stretávať podľa dohody.

K pomerom matky uviedol, že nevie o tom, že by mala majetok a inú vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ mu je známe, jej zdravotný stav je dobrý. Nevie, kde sa v súčasnosti presne nachádza, rodina mu povedala, že pracuje ako opatrovateľka v zahraničí. Má vyštudovanú strednú školu. Aký dosahuje príjem, uviesť nevedel. K ďalším pomerom matky, sa otec detí vyjadriť nevedel.

Je zamestnaný v pracovnom pomere, v roku 2023 a 2024 dosahuje čistý mesačný príjem asi 1 400 až 1 500 EUR. Výdavky na bývanie za seba a dve maloleté deti má mesačne asi 300 EUR. Jeho osobné výdavky, okrem výdavkov na bývanie, pre deti a splátka úveru, sú mesačne asi 600 EUR. Spláca hypotekárny úver v celkovej výške 70 000 EUR a mesačná splátka je 400 EUR. Iné úvery nemá.

K výdavkom spojených s výchovou a výživou maloletých detí uviedol, že sú v zásade u obidvoch rovnaké a sú nasledovné:

Maloletý A. nastúpil v septembri 2023 do 6. ročníka základnej školy a maloletý C. do 8. ročníka základnej školy. Cestovné do školy nemajú. Stravujú sa v škole, stravné sa v škole neplatí. Výdavky na stravu doma má na každé maloleté dieťa 150 EUR, oblečenie 50 EUR, hygienické a iné základné potreby 30 EUR, mobilný telefón 20 EUR, lieky na bežné ochorenia 10 EUR, voľnočasové aktivity 20 EUR. Maloletý A. sa venuje džudu, čo mesačne stojí 20 EUR. Iné výdavky s maloletými deťmi nemá. Priemerné mesačné výdavky na každé maloleté dieťa má mesačne 300 EUR.

Zdravotný stav maloletých detí je v zásade dobrý.

Poberá daňový bonus na dve deti a od decembra 2023 mu matka matky maloletých detí zasiela sumu 120 EUR – pravdepodobne prídavky na deti.

Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Jeho zdravotný stav je dobrý.

Styk matky s maloletými deťmi nenavrhol upraviť. Nebráni synom, aby sa s matkou stretávali. Synovia majú k matke dobrý vzťah. Matka komunikuje pravidelne s deťmi telefonicky.

10. Kolízna opatrovníčka vo výpovedi na hlavnom pojednávaní navrhla maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti otca s tým, že obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Navrhla určiť výživné 100 EUR mesačne pre každé maloleté dieťa od 1. 5. 2024, ako navrhoval otec. Styk matky s maloletým dieťaťom nenavrhla upraviť. V starostlivosti o maloleté deti neboli zistené nedostatky.

Bol zisťovaný aj názor maloletých detí, ktoré vyjadrili želanie byť zverené do osobnej starostlivosti otcovi a s matkou sa stretávať podľa vzájomnej dohody.

11. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:

Z rozsudku Okresného súdu zo dňa 21. 10. 2019. sp. zn. mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené a maloleté deti boli zverené na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Výživné rodičov pre maloleté deti určené nebolo.

Z lustrácie SOCIÁLNEJ POISŤOVNE mal súd preukázané, že matka bola zamestnaná v obchodnej spoločnosti LEVINO, s.r.o., od 11. 11. 2021 do 30. 11. 2022.

Z lustrácie SOCIÁLNEJ POISŤOVNE mal súd preukázané, že otec je zamestnaný v obchodnej spoločnosti KLF – ENERGETIKA, a.s., od 8. 12. 2014.

Zo správy od zamestnávateľa otca mal súd preukázané, že v období od októbra 2022 do septembra 2022 bol jeho čistý mesačný príjem 1 368,58 EUR.

Z daňového priznania matky (ako fyzickej osoby) za rok 2022 mal súd preukázané, že úhrn príjmov mala 5 647,20 EUR a základ dane 4 893,45 EUR. Za rok 2023 ešte matka daňové priznanie nepodala – požiadala o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania.

12. Súd rozhodoval podľa nasledovných ustanovení právnych prepisov:

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa (ďalej len ), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Podľa – (ďalej len ), súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa , súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Podľa , dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa , vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa je súd povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

Podľa , súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.

Podľa ustanovenia , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práva povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 13. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom otca, kolíznej opatrovníčky a oboznámením obsahu listinných dôkazov.

14. Súd zisťoval názor maloletých detí nepriamo, prostredníctvom kolíznej opatrovníčky.

15. Predmetom konania bolo rozhodnúť o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom, osobitne o tom, komu budú zverené do osobnej starostlivosti, ich zastupovanie a správa ich majetku, výška výživného povinného otca a styk rodiča s maloletými deťmi, ktorému nebudú zverené do osobnej starostlivosti.

16. Rodičia maloletých detí sú rozvedení, nebývajú v spoločnej domácnosti. Bol preto naplnený zákonný dôvod na rozhodovanie o návrhu otca.

17. V prvom rade rodičia zodpovedajú za riadny výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a za jeho výchovu. V predmetnej veci majú obidvaja rodičia rovnaké práva a povinnosti.

Východiskovou myšlienkou multidisciplinárneho prístupu je, že rozhodovanie o právach a povinnostiach k maloletým deťom patrí predovšetkým do rúk rodičov.

Autoritatívne rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností k dieťaťu, je až druhoradým riešením. Pokiaľ nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, rozhodne o nich súd, vždy však s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa.

Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča.

18. Súd pri rozhodovaní o návrhu otca , bral v prvom rade do úvahy najlepší záujem maloletých detí.

19. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že po rozvode manželstva boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a výživné rodičov pre maloleté deti nebolo určené.

Od septembra 2023 došlo k závažnej a dlhodobej zmene pomerov tom, že maloleté deti sú v osobnej starostlivosti otca. Deti sa vyjadrujú, že chcú zostať aj naďalej v starostlivosti otca. S matkou sú v telefonickom kontakte, chcú sa s ňou pravidelne stretávať. Otec sa jednoznačne vyjadril, že styku maloletých detí s matkou nebude brániť. Matka s navrhovanou úpravou práv a povinností k maloletým deťom pri šetrení pomerov súhlasila (súhlasila aj s navrhovanou výškou výživného a neupravením styku s maloletými deťmi).

Keďže došlo k uvedenej zásadnej zmene pomerov, potom súd rozhodol aj o zastupovaní maloletých detí, správe ich majetku, výške výživného a styku s rodičom, ktorému maloleté deti nebudú zverené do osobnej starostlivosti.

20. Základnými kritériami, od ktorých sa odvíja výška výživného pre maloleté dieťa, sú predovšetkým:

- schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča,

- odôvodnené potreby maloletého dieťaťa,

- maloletému dieťaťu je priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Po pojmom „schopnosti a možnosti“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča (mzda a ostatné príjmy za rozhodné obdobie), ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča.

Vyživovacia povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu sa plní predovšetkým finančným plnením (výživným), vecným plnením a aj osobnou starostlivosťou.

Osobná starostlivosť o maloleté dieťa tvorí materiálne hodnoty, zodpovedajúce príspevku druhého rodiča, ktorý ich poskytuje v peniazoch, a uspokojovanie potrieb dieťaťa touto formou vyvažuje platby druhého rodiča.

Výživné má spotrebný charakter, slúži na uspokojovanie základných potrieb, akými sú strava, ošatenie, bývanie, kultúrne, vzdelávacie, športové a rekreačné potreby – zabezpečovanie všetkých životných potrieb nevyhnutných pre všeobecný telesný a duševný rozvoj, pre prípravu na uplatnenie sa v živote.

Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú rôzne, podľa okolností každého jednotlivého prípadu, pričom sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie sa v v spoločenskom živote, rozvoj záujmov.

21. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z príjmu otca zo závislej činnosti cca 1 400 až 1 500 EUR mesačne. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Jeho zdravotný stav je dobrý. Prihliadol u neho na vlastníctvo majetku, ktorý popísal vo výpovedi.

Súd zobral do úvahy skutočnosť, že otec si plní vyživovaciu povinnosť aj osobnou starostlivosťou a o maloleté deti. Matka aktuálne otcovi zásadnejšie s výchovou maloletých detí nepomáha. Pravidelne je však v telefonickom kontakte s maloletými deťmi a o maloleté deti prejavuje záujem.

Otec si aktuálne uplatňuje daňový bonus na obidve maloleté deti. Prídavky na maloleté deti sú mu zasielané matkou matky detí (starou matkou zo strany matky) a následne ich bude poberať sám.

Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len, môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018, sp. zn. ).

Rovnaký náhľad mal súd aj na uplatňovaní daňový bonus.

Súd na tieto skutočnosti pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti prihliadol.

22. U matky sa jej pomery nepodarilo preukázať, pretože sa na pojednávanie nedostavila a nepredložila súdu listiny, ktoré by preukazovali jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

Nebolo preukázané, že by mala inú vyživovaciu povinnosť ani vlastníctvo majetku. Taktiež nebolo zistené, že by mala zníženú pracovnú schopnosť alebo invaliditu. Podniká ako živnostníčka.

Súd u matky vychádzal pri určovaní výšky výživného pre maloleté deti. z potencionálneho príjmu, ktorý je v jej možnosti dosahovať - a to minimálnu mzdu v sume 750 EUR mesačne. Jej príjem z podnikateľskej činnosti (vyplývajúci z daňového priznania) je minimálny, a preto z neho pri určovaní výživného nevychádzal). Matka sa musí usilovať zadovážiť si taký príjem, aby v prvom rade uspokojila odôvodnené potreby maloletých detí – teda vyšší príjem, ktorý zodpovedá najmä jej schopnostiam a možnostiam. Súd nezistil u matky zníženú pracovnú schopnosť, ani invaliditu. Je v produktívnom veku, inú vyživovaciu povinnosť súd taktiež nezistil.

Tento príjem matky považoval súd ako príjem minimálny a potencionálny.

Podľa záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31. 3. 2021 platí, že „Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný) príjem, ktorý je následne základom pre určenie výživného“.

Na strane povinného (v konkrétnom prípade matky) súd prihliada na jej schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobila, s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu (má strednú vyštudovanú strednú školu), odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce (prax v podnikaní). Zohľadňuje aj jeho majetkové pomery a to, či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo strate zárobku, či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli (R 27/1970).

Súd, vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine, pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti, nemôže prihliadať len na skutočné, respektíve deklarované príjmy povinného otca v čase vyhlásenia rozhodnutia, ale musí prihliadnuť na potencionálny príjem (nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj na to, čo je objektívne možné, aby zarobil), pri existencii objektívnych skutočností (vek – matka je v produktívnom veku, neinvalidná, bez zníženia pracovnej schopnosti, s praxou a stredoškolským vzdelaním). Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, vyplýva z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného (dieťaťa) tým, že umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojim konaním znižoval jeho rozsah. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať, teda nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Princíp potencionality má totiž prednosť pred princípom fakticity. 23. Odôvodnené potreby maloletých detí súd ustálil z výpovedi otca a vykonaných listinných dôkazov, ktoré preukazujú niektoré výdavky (nie všetky výdavky čo do druhu aj výšky sa dajú exaktne preukázať, po ich korekcii s porovnaním bežných výdavkov maloletých detí v tomto veku, známych súdu z rozhodovacej činnosti v iných obdobných prípadoch a z praktických a životných skúseností.

24. U maloletého A. B. súd ustálil nasledovné odôvodnené potreby (výdavky): výdavky na stravu doma 150 EUR, výdavky v škole (spojené so školskou dochádzkou) 15 EUR, oblečenie 40 EUR, hygienické a iné základné potreby 25 EUR, mobilný telefón 15 EUR, lieky na bežné ochorenia 10 EUR, výdavky s džudom 20 EUR, iné voľnočasové aktivity 20 EUR, spolu cca 290 EUR.

25. U maloletého C. B. súd ustálil nasledovné odôvodnené potreby (výdavky): výdavky na stravu doma 150 EUR, výdavky v škole (spojené so školskou dochádzkou) 15 EUR, oblečenie 40 EUR, hygienické a iné základné potreby 25 EUR, mobilný telefón 15 EUR, lieky na bežné ochorenia 10 EUR, voľnočasové aktivity 30 EUR, spolu cca 285 EUR.

26. Súd prihliadol pri určovaní výživného povinného rodiča (matky) na skutočnosť, že obidve deti navštevujú druhý stupeň základnej školy a majú v zásade rovnaké odôvodnené potreby (výdavky). Zdravotný stav maloletých detí je dobrý, majú bežné výdavky detí daného veku a vyspelosti (fyzickej aj psychickej).

27. Súd na základe zisteného skutkového stavu veci potom určil výživné matky 100 EUR mesačne pre každé maloleté dieťa od 1. 5. 2024. Takéto výživné navrhol otec a súhlasila s ním aj kolízna opatrovníčka. S takouto výškou výživného súhlasila aj matka pri zisťovaní jej pomerov.

28. Keďže súd určil výživné pre maloleté deti od 1. 5. 2024 (ako navrhoval otec, s čím kolízna opatrovníčka súhlasila), matke dlh na výživnom nevznikol.

29. V starostlivosti o maloleté deti neboli zistené nedostatky. Otec sa o ne dlhodobo osobne stará. Preto súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, v zhode s ich zisteným názorom. Takúto úpravu navrhla aj kolízna opatrovníčka. Týmto rozhodnutím bude zabezpečená stabilita a kontinuita výchovného prostredia maloletých detí. Taktiež matka pri zisťovaní jej pomerov so zverením maloletých detí otcovi súhlasila. Súd zohľadnil aj zistený názor maloletých detí, ktoré prejavili želanie byť zverené do osobnej starostlivosti matke.

30. Súd neupravil styk matky s maloletými deťmi. Otec, matka ani kolízna opatrovníčka takúto úpravu nežiadali. Nebolo preukázané, že by otec bránil matke v styku s maloletými deťmi. Napokon, maloleté deti, so zreteľom na vek, rozumovú a vôľovú vyspelosť, aj sami vyjadria svoj názor na styk s matkou, jeho frekvenciu a obsah.

Súd umožnil rodičom sa na styku otca s maloletými deťmi dohodnúť, čo je najprirodzenejšia forma realizácie rodičovských práv. Otec, ktorému maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti, je povinný na maloleté deti v vplývať ako zodpovedný rodič, aby sa s matkou (ktorá má nezastupiteľné postavenie vo vývoji detí) stretávali v čo najširšom rozsahu, a to v najlepšom záujme maloletých detí.

31. Keďže obidvaja rodičia majú k maloletým deťom rovnaké práva a povinnosti, súd rozhodol, že obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Preto nerozhodol, že takéto právo má výlučne otec.

32. Keďže došlo k podstatnej zmene pomerov, najmä u maloletých detí, ktoré sú špecifikované v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku, súd zmenil rozsudok Okresného súdu zo dňa 21. 10. 2019. sp. zn. , v časti zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, zastupovania maloletých detí a správe ich majetku, neurčeného výživného rodičov pre maloleté deti, rozhodnutia súdu o trvalom bydlisku maloletých detí, určenia poberateľky prídavku na maloleté deti a uplatňovateľa daňového bonusu.

33. Podľa , účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak neustanovuje inak – generálne ustanovenie .

Toto ustanovenie zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to zákon výslovne pripúšťa.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu strán v konaní.

V konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie na náhradu trov konania – uplatnenie moderačného práva súdu pri náhrade trov konania.

Účastníci konania ani neuplatnili nárok na náhradu trov konania.

Preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, v súlade s ustanovením .

34. Rozsudok o výživnom je predbežne vykonateľný ( ).

Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí (vrátane nedoplatku na výživnom) podľa tohto rozhodnutia, aj keď by proti nemu prípadne podal odvolanie (prípadne iný účastník konania).

35. Podľa lehota na plnenie výživného plynie od doručenia tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa , odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Poučenie o spôsoboch výkonu tohto rozhodnutia ( ):

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie (povinnosť zaplatiť peňažnú sumu – výživné, nedoplatok na výživnom), môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Exekučného poriadku, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu; právo zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť tým nie je dotknuté. Za drobnú exekúciu sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 3 Exekučného poriadku, exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.

Podľa ustanovenia § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.

V prípade rozhodnutia súdu (alebo výroku rozhodnutia), ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa (najmä zverenie, styk, zastupovanie, správa majetku) alebo iná, ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, môže osoba oprávnená z tohto rozhodnutia domáhať sa výkonu práv

a povinností upravených vo vykonateľnom rozhodnutí súdu, a to návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa a nasl. .