Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45Pc-18-2020.pdf
PDF · 76.71 KB
Case nature
Area
Subarea
45Pc/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou v právnej veci navrhovateľa: P. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. Č. X, W., proti manželke: P. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. F. M. XXXX/XXX-X, T. A. Q., S. Č. W. O. XX, W., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov G.. P. Š., A.. XX.XX.XXXX a P. Š., H.. Č., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu W. - H., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza. II. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľ podaným návrhom doručeným súdu dňa 01.10.2020 domáhal sa rozvodu manželstva dôvodiac tým, že postupne začali vznikať v manželstve nezhody, manželka odmietala manžela a začala prejavovať záujem o iných mužov, nakoniec sa v marci 2020 odsťahovala zo spoločnej domácnosti a od tejto doby každý z manželov žije svojim spôsobom života. Manželstvo neplní svoju spoločenskú funkciu a nie je možné ani obnovenie manželského spolužitia, preto žiadal súd, aby manželstvo účastníkov konania rozviedol.
2. Na preukázanie skutkových tvrdení navrhovateľ predložil listinné dôkazy: sobášny list.
3. Manželka súhlasila s návrhom na rozvod manželstva, v písomnom vyjadrení uviedla, že v manželstve vznikali nedorozumenia, navštevovali aj párovú terapiu, ich problém sa však nevyriešil. V júli 2019 nadviazala známosť s iným mužom, s manželom bývali v spoločnej domácnosti asi pol roka, počas tohto obdobia si aj manžel našiel inú partnerku a v marci 2020 sa manželka odťahovala zo spoločnej domácnosti a od tejto neobnovili manželské spolužitie.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, navrhovateľ a manželka súhlasili s pojednávaním vo veci v ich neprítomnosti, v zmysle vyhlášky MS SR č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, v znení neskorších predpisov, žiadali súd, aby manželstvo účastníkov rozviedol. Súd vo veci pojednával v neprítomnosti účastníkov podľa § 180 CSP, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci.
5. Zo sobášneho listu vedeného v knihe manželstiev matričného úradu W. - H. súd zistil, že G.. P. Š. a P. Č. uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX.
6. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
7. Podľa § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
8. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
9. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
10. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
11. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení uzatvorením manželstva vznikajú manželom rovnaké osobné práva a povinnosti, ktoré sú mravnými a etickými postulátmi charakterizujúcimi vzťah manželov a ich spolužitie. Rovnosť manželov v manželstve vyplýva z čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti a právach. Povinnosť žiť spolu vyplýva z účelu manželstva vyjadreného v ustanovení § 1 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného a harmonického spolužitia. Vernosť je ďalšou morálnou povinnosťou manželov, ktorá vyplýva z podstaty manželstva, ako aj z jeho účelu. Dodržiavanie povinnosti vzájomne rešpektovať dôstojnosť má viesť manželov k rešpektovaniu svojich osobností, najmä svojich schopností, možností a k vyrovnanému spolužitiu. Ide teda o otázku vzájomného správania, ako aj komunikácie medzi manželmi a kultúry prejavov. Povinnosť vzájomného rešpektovania dôstojnosti vyplýva z povinnosti vytvárať zdravé rodinné prostredie a zároveň je jej predpokladom. Vzájomná pomoc manželov vychádzajúca z povinnosti vzájomnej pomoci všetkých členov rodiny je vyjadrená v čl. 4 Základných zásad Zákona o rodine, jej porušenie môže spôsobiť vážne narušenie vzťahov medzi manželmi. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou povinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva vyjadreného v § 1 ako aj v čl. 1 Základných zásad Zákona o rodine. Rodina je základnou jednotkou spoločnosti a je prirodzeným prostredím pre rast a blaho všetkých svojich členov. Rodinné prostredie by preto malo byť zdravé, to znamená, že by v ňom mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky.
12. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Účastníci spolu nežijú, spoločne nehospodária, v marci 2020 sa manželka odťahovala zo spoločnej domácnosti, každý z manželov žije svojim spôsobom života. Manželstvo teda neplní svoj spoločenský účel v zmysle Zákona o rodine, je len formálnym zväzkom. V súčasnom období od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ide o neodstrániteľný a nenapraviteľný vzťah daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania, manželstvo nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo účastníkov.
13. Plnenie povinností v zmysle § 18 Zákona o rodine nie je súdne vymáhateľné ani sankcionované, ide skôr o morálne požiadavky, avšak ich porušenie spôsobilo vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi bez perspektívy ďalšieho obnovenia manželského spolužitia. Súd pri posudzovaní miery rozvratu manželov prihliadol na porušenie povinností manželov, ktoré predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. V danom prípade ide o objektívny rozvrat vzťahov medzi manželmi nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva. Za príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi súd ustálil rozdielne povahové vlastnosti a názory účastníkov na spoločný život, manželskú neveru zo strany manželky, v dôsledku čoho sa ako manželia úplne odcudzili.
14. Podľa názoru súdu v manželstve nebolo vytvorené také zdravé rodinné prostredie, aby manželia vzájomne rešpektovali svoje práva a povinnosti, aby mali porozumenie pre vzájomné potreby a osobné záujmy, aby rozpory, ktoré vznikli v priebehu spolužitia preklenuli vzájomnou dohodou. Od manželov už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ide o vážny a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi, nezhody manželov sa týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, sú narušené citové vzťahy medzi manželmi, a preto súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení manželstvo účastníkov rozviedol.
15. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).