Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_63Ek-687-2020.pdf
PDF · 97.45 KB
Case nature
Subarea
63Ek/687/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: SKD TRADE, a.s., IČO: 15 269 507, so sídlom Kolbenova 917/5d, 190 00 Praha, v právnom zastúpení usadeným euroadvokátom - JUDr. David Štros, so sídlom advokátskej kancelárie Panenská 29, 811 03 Bratislava, proti povinnému: RUDOS RUŽOMEROK, s.r.o., IČO: 36 002 968, so sídlom Štiavnička 190, 034 01 Štiavnička, v právnom zastúpení HAVEL & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 856 584, so sídlom advokátskej kancelárie Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto a v právnom zastúpení Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom advokátskej kancelárie Radlinského 1727/49, 026 01 Dolný Kubín, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimír Zachar, PhD., IČO: 36 136 255, so sídlom Exekútorského úradu Ul. Poľná 31/23, 034 01 Ružomberok, pod sp. zn. 193EX 316/20, o vymoženie nepeňažného plnenia s príslušenstvom, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/687/2020 zo dňa 12. januára 2021, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/687/2020 zo dňa 12. januára 2021 z a m i e t a.
II. Oprávnený m á voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/687/2020 zo dňa 12. januára 2021, v celkovej výške 186,74 EUR.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 23.04.2020 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie nepeňažného nároku - „povinnosti dodať 102 kusov kompletných ojníc, číslo ID 2-4 V-8120-004,číslo katalógu 24 V 8120004, zabalených do debien, a to rátane atestov - inšpekčných certifikátov 3.1 podľa CSN N10204, atestov materiálu - chemického zloženia, atestov - ultrazvukovou skúškou a protokolu o meraní“, a to na základe exekučného titulu, ktorý je rozsudok Obvodního soudu pro Prahu 9, č. k. 52C 248/2014-373 zo dňa 25.06.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2019 a vykonateľnosť vo výroku I. dňa 31.12.2019 a vykonateľnosť vo výroku II. dňa 03.12.2019, v spojení s rozsudkom Městského soudu v Praze č.k. 39Co 329/2019-411 zo dňa 20.11.2019,ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2019 a vykonateľnosť vo výroku II. dňa 03.12.2019 (ďalej aj „exekučné tituly“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 63Ek/687/2020 dňa 06.07.2020 súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara, PhD., IČO: 36 136 255, so sídlom Exekútorského úradu Ul. Poľná 31/23, 034 01 Ružomberok, ktorý ju vedie pod sp. zn. 193EX 316/20. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 06.07.2020 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/687/2020 zo dňa 12.01.2021, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
4. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na to, že nakoľko uvedené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokmi. Vyšší súdny úradník tak návrh povinného na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný, nakoľko vytýkané nedostatky týkajúce sa základného konania sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení na margo namietanej nevykonateľnosti exekučného titulu ukladajúceho povinnému predmetnú povinnosť dospel k právnemu záveru, že s touto námietkou nemožno nesúhlasiť, nakoľko: „V danom exekučnom konaní exekučný titul zo dňa 25.06.2019 ako aj exekučný titul zo dňa 20.11.2019 bol podrobne podrobený súdnej kontrole v pôvodnom konaní sp.zn. 52C 248 /2014 ako aj v odvolacom konaní sp.zn. 39Co 329/2019. Povinný mal možnosť v pôvodnom konaní sp.zn. 52C 248 /2014 pred Obvodným súdom pre Prahu 9 ako aj v odvolacom konaní sp.zn. 52C 248/2014 pred Mestským súdom v Prahe vznieť všetky svoje námietky a sťažnosti voči žalobnému návrhu oprávneného, jeho neurčitosti prípadne materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu zo dňa 25.06.2019. Exekučný súd dáva do pozornosti skutočnosť, že Obvodný súd pre Prahu 9 vo veci č.k. 52C 248/2014-373 v bode 5 odôvodnenia rozsudku mal za nesporné preukázané, že medzi oprávneným (t.j. žalobcom v pôvodnom konaní) a povinným ( t.j. žalovaným v pôvodnom konaní) došlo k uzatvoreniu objednávky č. N0B111103 zo dňa 13. 10. 2011. V tejto súvislosti exekučný súd dáva do pozornosti skutočnosť, že povinný v pôvodnom konaní žiadnym spôsobom nespochybňoval obsah samotnej objednávky č. NOB111103 zo dňa 13.10.2011 teda jej nezrealizovateľnosť prípadne nevykonateľnosť. Súd poukazuje na špekulatívny a zavádzajúci návrh na zastavenie exekúcie zo strany povinného s cieľom oddialiť výkon samotnej exekúcie, pretože ku dňu 31.08.2020 ako sám povinný uvádza súdnemu exekútorovi, že predmet nepeňažného plnenia je v procese výroby a v samotnom návrhu na zastavenie exekúcie už spochybňuje materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu zo dňa 25.06.2019 s tým, že povinný nedokáže splniť to čo mu ukladá exekučný titul zo dňa 25.06.2019 v spojení s exekučným titulom zo dňa 20.11.2019 pre neurčitosť objednávky č. NOB111103 zo dňa 13.10.2011.“ Poukazom na uvedené dospel vyšší súdny úradník k právnemu záveru o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie. O trovách konania oprávneného vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení nerozhodoval, nakoľko mal za to, že všeobecná formulácia - uložiť povinnému povinnosť nahradiť trovy konania, bola zo strany vyššieho súdneho úradníka vyhodnotená ako nejasná a nezrozumiteľná.
5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. V podanej sťažnosti povinný rovnako ako aj v prípade návrhu na zastavenie exekúcie uviedol rovnaké dôvody, pre ktoré považuje exekučný titul za nevykonateľný pre neurčitý rozsah plnenia, o čom má svedčiť rozdiel medzi pôvodnou objednávkou, v ktorej je uvedené označenie ojníc 2-14-8120-004 a medzi samotným exekučným titulom, v ktorom sú predmetné ojnice označené 2-4 V-8120-004. Povinný zdôrazňuje, že nesprávna špecifikácia predmetu plnenia v zmysle exekučného titulu nezodpovedá žiadnemu existujúcemu typu ojníc, a teda nie je možné ich ani vyrobiť. Povinný taktiež uvádza, že ak aj v priebehu exekučného konania v rámci poskytnutia súčinnosti súdnemu exekútorovi uviedol, že predmet plnenia sa už vyrába, tak k takejto výrobe mohlo dôjsť až po tom, čo oprávnený špecifikoval výrobnú dokumentáciu, čo len má potvrdzovať, že ojnice v zmysle exekučného titulu sú v podstate nevyrobiteľné. Poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré uvádzal aj v samotnom návrhu na zastavenie exekúcie, má povinný za to, že súd pochybil, keď odmietol preskúmavať určitosť a vykonateľnosť exekučného titulu a taktiež pochybil, keď sa jeho námietkami ohľadne napádania vykonateľnosti exekučného titulu náležite nezaoberal. Povinný preto navrhujem, aby sťažnostný súd zmenil napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka tak, že exekúciu vedenú v neprospech povinného zastaví a zároveň prizná povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania.
6. Na výzvu súdu sa k sťažnosti povinného vyjadril oprávnený, ktorý vo vyjadrení poukazuje na skutočnosť, že povinný opätovne predkladá svoje argumenty o údajnej nevykonateľnosti exekučného titulu, avšak tvrdenia povinného oprávnený považuje za nepravdivé. Oprávnený zdôrazňuje, že v samotnej objednávke z 13.10.2011 je plnenie špecifikované totožne s výrokom rozsudku, a to ako „2-4V-8120-004 č. katalógu 24 V 8120004“, pričom je pravdou, že v objednávke je ďalej uvedené „ojnice kompletní 2-14-8120-004 (včetně zabalení do beden)“, avšak táto informácia je ale uvedená pod kolónkou „Název“, t.j. ide o obchodné označenie daného produktu. Smerodajné pre presnú a jednoznačnú špecifikáciu je podľa oprávneného ID a č. katalógu. Je preto podľa oprávneného zjavné, že medzi objednávkou a výrokom rozsudku žiaden rozpor nie je a rozpor v tom umelo konštruuje iba povinný. Oprávnený ďalej uvádza, že ani z emailovej komunikácie strán (najme z emailu povinného z 5.12.2019) nie je možné dovodiť, že by povinný nevedel, čo má oprávnenému dodať. Povinný
iba informuje, že dospel k názoru, že ojnice daného typu sa nevyrábajú. To ale podľa oprávneného neznamená, že by mal mať povinný akékoľvek pochybnosti o tom, čo má vlastne dodávať. Poukazom na uvedené tvrdenia má oprávnený za to, že exekučný titul jasne špecifikuje predmet plnenia a nie sú tu akékoľvek pochybnosti o tom, čo má povinný plniť. Oprávnený sťažnostnému súdu preto navrhuje, aby sťažnosť povinného zamietol a exekučné konanie nezastavoval, lebo nie sú dané zákonné podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k exekučného poriadku a uložil povinnému povinnosť náhrady trov konania.
7. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
12. Po preskúmaní veci sa súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré vyšší súdny úradník dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil a dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Na margo uvedeného teda súd považuje skutkový stav zistený v danej veci vyšší súdnym úradníkom, za zistený správne a v náležitom rozsahu, pričom právne posúdenie aplikované na daný skutkový stav je vecne správne a zákonné. Súd na tomto mieste ešte poznamenáva, že v podanej sťažnosti povinný uvádza rovnaké tvrdenia ako aj v návrhu na zastavenie exekúcie, a s týmito jednotlivými tvrdeniami sa vyšší súdny úradník riadne zaoberal a o ich relevantnosti prijal správny právny záver.
13. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 11. tohto odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného k argumentácii povinného v podanej sťažnosti uvádza, že ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
14. Pokiaľ povinný v súvislosti s vydaným exekučným titulom (rozsudok Obvodního soudu pro Prahu 9, č. k. 52C 248/2014-373 zo dňa 25.06.2019) namieta jeho nevykonateľnosť z dôvodu údajného neurčitého rozsahu plnenia, súd uvádza, že o vykonateľnosti exekučného predmetného exekučného titulu nemá žiadnu pochybnosť. Exekučným titulom bola povinnému totiž uložená povinnosť na dodanie 102 kusov kompletných ojníc, ktorých špecifikácia uvedená v exekučnom titule je úplne zhodná so špecifikáciou tohto tovaru, uvedeného v objednávke č. NOB111103 zo dňa 13.10.2011. Inými slovami povedané, v predmetnej objednávke je bez akýchkoľvek pochybností jasne uvedená nasledovná špecifikácia objednaného tovaru - ID 2-4V-8120-004, č. katalógu 24V81200004, a presne táto istá špecifikácia je uvedená aj v predloženom exekučnom titule. Súd preto tvrdenia povinného, že o neurčitosti predmetu plnenia má svedčiť práve aj údajný rozdiel medzi pôvodnou objednávkou a exekučným titulom, považuje za nepravdivé, pretože povinný z predmetnej objednávky len účelovo poukazuje na údaj (a to dokonca len na jeho časť zodpovedajúcu číselnému označeniu) uvedený pod tzv. kolónkou „Název“, kde je uvedené 2-14-8120-004, a tento údaj považuje za rozporný s údajmi ohľadne špecifikácie tovaru v zmysle exekučného titulu. Ako už súd uviedol, a týmto sa stotožňuje aj so záverom prijatým v napadnutom uznesení vyšším súdnym úradníkom, takéto tvrdenia o údajne nejednotnom a rozdielnom
označení tovaru, súd považuje za nielen tvrdenia povinného úmyselne vytrhnuté z celého kontextu, ale za tvrdenia výslovne špekulatívne. Súd na margo tvrdení povinného preto ešte zdôrazňuje, že zo žiadneho z konaní povinného, a to či už v čase prijatia predmetnej objednávky oprávneného, v čase základného súdneho konania, ako aj v čase nasledujúcom po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, a napokon ako aj v čase samotného exekučného konania, nič nenasvedčovalo tomu, že by povinný nevedel, čo konkrétne t.j. aký tovar mal oprávnenému dodať. Je úplne zrejmé, a to nielen z úvahy súdu, ale predovšetkým z predložených listinných dôkazov (napríklad zo samotnej emailovej korešpondencie zo dňa 09.12.2019, z odpovede povinného na vyžiadanú súčinnosť súdnemu exekútorovi zo dňa 31.08.2020), že povinný sám potvrdil, že vedel, aký tovar bol predmetom objednávky, ako aj predmetom plnenia v zmysle exekučného titulu. Súd si na tomto mieste nedovolí spochybniť náročnosť výroby predmetného tovaru, z pohľadu technických, konštrukčných a výkresových podkladov, avšak súd považuje za potrebné práve na tomto mieste zdôrazniť, že nie je objektívne možné požadovať, aby exekučný titul vo svojom výroku dával povinnému presný návod ako a na základe čoho má byť predmetný tovar vyrobený. Je predsa úplne logické, že v súdnom konaní, v ktorom sa oprávnený domáhal voči povinnému uloženia povinnosti dodať určitý tovar, na určitosť a zrozumiteľnosť súdneho výroku exekučného titulu postačuje presná špecifikácia tovaru, ktorý sa má dodať. Takáto špecifikácia tovaru je v exekučnom titule náležite uvedená, pričom vychádza výslovne z objednávky č. NOB111103 zo dňa 13.10.2011. Exekučný súd preto na účely výkonu predloženého exekučného titulu považuje povinnosť uloženú povinnému na dodanie konkrétneho špecifikovaného tovaru za povinnosť, ktorá v prípade jej dobrovoľného nesplnenia zo strany povinného, je povinnosťou, ktorej splnenie je možné dosiahnuť práve núteným výkonom prostredníctvom vedenej exekúcie voči povinnému.
15. K námietke povinného uvedenej v sťažnosti, týkajúcej sa údajne nenáležitého preskúmania vykonateľnosti predloženého exekučného titulu zo strany vyššieho súdneho úradníka, považuje súd, okrem už vyššie uvedeného, za potrebné zdôrazniť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať' vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania, (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Exekučný súd, ako už bolo uvedené, nie je ďalšou odvolacou inštanciou a nie je ani príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ochranu hmotnoprávnych vzťahov subjektov práva je potrebné rozlišovať a aj poskytovať v závislosti od procesnoprávneho štádia konania, v ktorom sa vzťah subjektov práva nachádza, t.j. či ide o tzv. základné konanie, v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo príslušnú procesnú ochranu, a to v podobe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, alebo ide o konanie vykonávacie - exekučné, ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré povinná strana nesplnila dobrovoľne, ktorú exekučný súd poskytuje zabezpečením efektívneho vymáhania uplatneného judikovaného nároku oprávnených a súčasne zabezpečením primeranej ochrany základných práv povinných. Ochrana práv a právom chránených záujmov vo vykonávacom konaní, však už nie je spojená s opätovným hmotnoprávnym skúmaním porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie už bolo predmetom ochrany práv subjektov v základnom súdnom konaní. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.
16. Možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie, t.j. skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a tento dôvod na zastavenie exekúcie súd preto považoval za nepreukázaný.
17. Nad rámec veci považuje súd ešte za potrebné dodať, že vyšší súdny úradník dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré povinný v návrhu na zastavenie exekúcie (ako aj opakovane v samotnej sťažnosti) nastolil. Vyšší súdny úradník neponechal bez povšimnutia žiadne argumenty sťažovateľa (povinného), ktoré majú pre vec podstatný význam, a sťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. V súvislosti s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
18. Vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
19. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich. Súd konštatuje, že oprávnený bol v exekučnom spore o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešný. Súd preto rozhodoval o trovách exekučného konania oprávneného.
20. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. V zmysle § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.
23. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekúcie, súd priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Súd konštatuje, že oprávnený má v tomto konaní o sťažnosti povinného, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 2 písm. c), § 16 ods. 3, vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, ktoré si uplatnil, a to za písomné vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie konania a za písomné vyjadrenie k sťažnosti povinného, ako aj za prípravu a prevzatie právneho zastúpenia. Súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - príprava a prevzatie právneho zastúpenia a vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške EUR 123,52 EUR t.j. 2 x (1/2 z 1/13 z 1062 EUR + režijný paušál vo výške 10,62 EUR + 10,29 EUR DPH) a
súd taktiež priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - vyjadrenie k sťažnosti vo výške 63,22 EUR t.j. (1/2 z 1/13 z 1087 EUR + režijný paušál vo výške 10,87 EUR + 10,54 EUR DPH), t.j. celkovo sumu vo výške 186,74 EUR.
24. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd postupovať v súlade s § 199d Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).