Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Ek/176/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., o vymoženie 139,04 EUR, vedenú súdnym exekútorom: JUDr. Ján Debnár, so sídlom exekútorského úradu B. XX, XXX XX F., IČO: 37 820 478, pod sp. zn. 199EX 138/21, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 72 EUR a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 19.01.2021 domáhal od povinného vymoženia 139,04 EUR na podklade exekučného titulu – výkazu nedoplatkov č. 1110037353, ktorý dňa 12.09.2011 vydala Union zdravotná poisťovňa, a.s. (ďalej len „exekučný titul“). Exekučný titul sa sal právoplatným a vykonateľným dňa 30.11.2011.

2. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu poveril vykonaním exekúcie dňa 11.02.2021 súdneho exekútora: JUDr. Ján Debnár, so sídlom exekútorského úradu Krné 84, 962 12 Detva, IČO: 37 820 478, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 199EX 138/21.

3. Dňa 05.03.2024 postúpil súdny exekútor súdu podanie oprávneného zo dňa 27.02.2024 označené ako „Oznámenie o zrušení exekučného titulu“, z ktorého vyplýva nasledovné. Exekučným titulom, na základe ktorého je vedená exekúcia súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom, je Výkaz nedoplatkov č. 1110037353, vydaný zdravotnou poisťovňou dňa 12.09.2011 v zmysle o zdravotnom poistení. Výkazom nedoplatkov si zdravotná poisťovňa uplatnila neuhradené preddavky na poistné za obdobie 05-07/2011 spolu s úrokom z omeškania a poplatkom za vydanie výkazu nedoplatkov, spolu v celkovej výške 139,04€. Po márnom uplynutí lehoty na podanie námietok výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa exekučným titulom, na základe ktorého si oprávnený uplatnil svoje právo návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 19.01.2021. Exekučné konanie bolo začaté doručením návrhu exekučnému súdu. V zmysle uvedeného došlo k ukončeniu poistného vzťahu, nakoľko k zániku verejného zdravotného poistenia povinného na území Slovenskej republiky došlo dňa 06.10.2008 Podľa zákona o zdravotnom poistení je poistenec povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia ( a ). Povinný si oznamovaciu povinnosť v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nesplnil a skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia boli overené a preukázané až zdravotnou poisťovňou, a to dňa 20.02.2024, t.j. po začatí exekučného konania. Na základe novozistených skutočností oprávnený postupom podľa zákona o zdravotnom poistení (v tzv. mimonámietkovom konaní) výkaz nedoplatkov č.

1110037353 zo dňa 12.09.2011 (exekučný titul), dňa 28.02.2024 zrušil. V tomto prípade k zrušeniu exekučného titulu došlo z dôvodu nesplnenia si oznamovacej povinnosti poistenca podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, teda zavinením povinného. Oprávnený považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že zrušenie exekučného titulu sám nezavinil, nakoľko v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemal žiadnu vedomosť, že na strane povinného existujú skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, keďže povinný si zákonnú oznamovaciu povinnosť nesplnil a relevantné skutočnosti boli oprávnenému oznámené a preukázané až po začatí exekúcie. V tejto súvislosti oprávnený žiada, aby v prípade, že exekučný súd bude rozhodovať o zastavení exekúcie, zaviazal na úhradu trov exekúcie povinného a to v zmysle ustanovenia § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a nejde o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, exekúcia nebola zastavená ani z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, čo sú jediné prípady, kedy možno zaviazať k úhrade nevyhnutných trov exekúcie oprávneného. V zmysle § 199c ods. 4 Exekučného poriadku v ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho exekúcii. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený žiada, aby exekučný súd rozhodol o zastavení exekúcie a zaviazal na úhradu trov povinného. Súdny exekútor zaujal k podaniu oprávneného nasledovné stanovisko. Súdny exekútor vykonal všetky právne úkony vyplývajúce z Exekučného poriadku, aby riadne vymohol právny nárok oprávneného, ktorý si uplatňoval oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora. Súdny exekútor bezodkladne po doručení poverenia začal vykonávať exekučné konanie v súlade s Exekučným poriadkom tak, aby došlo k úspešnému vymoženiu pohľadávky oprávneného. Súdny exekútor nezapríčinil dôvod zastavenia exekúcie, len si riadne vykonal svoju prácu, za ktorú mu patria riadne uhradené trovy exekúcie. Nestotožňujem sa s navrhovaným postupom oprávneného, nakoľko sa jedná o rozhodnutie v prospech oprávneného. Ak aby Okresný súd pri zastavení exekúcie vydal obdobné rozhodnutie , tak by sa jednalo o rozhodnutie zvýhodnené pre oprávneného. Oprávnený by mal ukončený prípad a súdny exekútor by sa stal VERITEľOM voči rizikovému - nemajetnému povinnému, ktorý si neplnil svoje záväzky voči oprávnenému riadne a včas. oprávnený, ak podával návrh na vykonanie exekúcie, mal by predvídať, že môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania dôjsť k rôznym situáciám čo sa týka priebehu exekučného konania. Rovnako musí predpokladať aj to, že v priebehu exekúcie môže byť zistené, že povinný je nemajetný a aj s týmto rizikom podáva návrh na vykonanie exekúcie. Toto riziko, ktoré nesie oprávnený, nie je možné prenášať na súdneho exekútora, nakoľko oprávnený má možnosť voľby, či návrh na vykonanie exekúcie podá alebo nie. Súdny exekútor však nemá možnosť voľby, či konkrétne exekučné konanie príjme alebo nie a či konkrétnu exekúciu vykonávať bude alebo nie. Súdny exekútor zistil v exekučnom konaní, že povinný je nemajetný. Z uvedeného dôvodu by bolo nesprávne a nespravodlivé zaviazať k úhrade trov exekúcie povinného platiť trovy súdnemu exekútorovi. Nakoľko by súdny exekútor nikdy nemal zaplatené trovy exekúcie. Súd je vždy povinný v rámci rozhodovacej činnosti postupovať tak, aby boli chránené práva garantované SR. Výkon funkcie súdneho exekútora nie je komerčnou činnosťou, preto exekútor nie je oprávnený odmietnuť vykonanie exekúcie, z čoho jasne vyplýva, že v prípade, ak trovy exekúcie nie je možné od povinného vymôcť, musí ich znášať oprávnený , pretože exekútor konal v jeho prospech. S prihliadnutím na vymedzenie postavenia súdneho exekútora v exekučnom konaní mám dôvodne za to, že je vylúčené, aby sa súdny exekútor v danom prípade ocitol v postavení osoby, ktorá má znášať trovy exekúcie, vedenej pre oprávneného. Trovy exekúcie, ktoré v zastavenom exekučnom konaní vznikli a ktoré nie je možné od povinného vymôcť, musí uhradiť oprávnený. Podľa princípu zachovania spravodlivej rovnováhy, nie je možné požadovať od súdneho exekútora, aby trovy exekúcie, ktoré vznikli plnením funkcie štátu, ktorá bola na exekútora prenesená, znášal exekútor a plnenie funkcie štátu financoval zo svojho majetku, nakoľko exekútor nie je napojený na štátny rozpočet. Štát mu na výkon jeho funkcie neprispieva žiadnym spôsobom, preto nie je možné požadovať od exekútora, aby bol zaťažený nákladmi za výkon svojej zákonnej povinnosti v prospech iného iba preto, že má oprávnenie na výkon funkcie súdneho exekútora. Súdny exekútor je nevyhnutným článkom vymožiteľnosti práva v právnom štáte a zaslúži si, aby štát vytváral kvalitné podmienky pre výkon jeho činnosti, jeho práca bola rešpektovaná a adekvátne honorovaná. Právne postavenie súdneho exekútora bolo relevantným spôsobom odôvodnené v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR v náleze sp. zn. , ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov. Z citovaného nálezu je možné prijať záver, že exekútor nie je podnikateľom a nevykonáva ani slobodné povolanie, pretože v zmysle ust. , nevykonáva svoju činnosť na základe živnostenského oprávnenia, resp. na základe iného než živnostenského oprávnenia – licencie. Na základe uvedeného sa javí ako správne a spravodlivé, aby trovy súdneho exekútora, ktorý vykonával činnosť na základe splnomocnenia štátu,

boli uhradené účastníkom konania - oprávneným. Súdny exekútor nesúhlasí, aby Okresný súd zaviazal povinného k úhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi. S dôvodu, že súdny exekútor sa dostane do pozícii VERITEĽA, kde nemajetný povinný by bol povinný uhradiť trovy exekúcie vo výške 72,00 EUR súdnemu exekútorovi, ktorý nezapríčinil tento stav. Súdny exekútor za to že koná v mene štátu by bol sankcionovaný tým, že sa stane veriteľom bez svojej vôľe ( vo vzťahu nemajetný povinný a súdny exekútor – čo nemá logiku) V konečnom dôsledku by súdny exekútor bol stratový na pôvodných trovách exekúcie 72,00 EUR a ďalších trovách exekúcie s uplatnením vymáhania trov exekúcie v novom konaní a to poplatok 16,50 EUR a prípadné neúspešné zastavenie exekúcie 120,00EUR SPOLU ŠKODA PRE ÚRAD …….208,50 EUR Podľa právneho názoru súdneho exekútora BY BOLO NESPRAVODLIVÉ a NESPRÁVNE, ABY SA SÚDNY EXEKÚTOR ROZHODNUTÍM SÚDU STAL VERITEĽOM voči nemajetnému povinnému, LEN ZA TO , ŽE SI RIADNE A SLUŠNE VYKONÁVA SVOJU PRÁCU V SÚLADE S EXEKUČNÝM PORIADKOM. A nakoniec by za svoju prácu bol v mínuse 208,50 EUR. Exekútorský úrad nie je napojený na štátny rozpočet. Exekútorský úrad súdny exekútor financuje len z jediného príjmu a to z trov exekúcie. Doporučujem aj týmto smerom uvažovať pri rozhodovaní, či je správne rozhodovať len aby bola zvýhodnená jedna strana konania a to oprávnený, ktorý keď dáva návrh na vykonanie exekúcie tak už môže mať vedomosť o možnom riziku že exekúcia, môže byť neúspešná. Exekútor by mal vždy dostať zaplatené za exekučné konanie, lebo celé exekučné konanie zálohuje z vymožených trov exekúcie. Exekučné spisy nie sú preddavkované veriteľmi. Náklady na vedenie exekučných konaní pri súčasných cenách sú veľmi nákladné. Ako súdny exekútor počas svojej praxe som sa stretla s rozhodnutiami, že niektorí pracovníci súdu radi píšu vo svojich rozhodnutiach, že výkon exekúcie je podnikateľské riziko. Podľa môjho názoru nie je to v súlade s dobrými mravmi. Na základe riadneho racionálneho uváženia by bola možnosť vydať spravodlivejšie rozhodnutie voči všetkým účastníkom exekučného konania, č o sa týka rozhodnutia o trovách exekúcie: Oprávnený je povinný nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi do 3 – dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia . Povinný je povinný nahradiť trovy exekúcie oprávnenému do 3 – dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Exekútor nemôže byť sankcionovaný za to , že konal a do budúcna si trovy exekúcie na chod úradu možno nikdy nevymôže.

4. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

5. Podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia.

6. Z podania oprávneného zo dňa 27.02.2024 mal exekučný súd za preukázané, že exekučný titul, na podklade ktorého sa voči povinnému vedie exekúcia na sumu 139,04 EUR bol zrušený.

7. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazným prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu záveru, že bol preukázaný dôvod zastavenia exekúcie uvedený v ods. písm. b) , a preto súd exekúciu zastavil, tak ako je uvedené vo I. výroku tohto uznesenia.

8. Keďže súd exekúciu zastavil, je potrebné, aby rozhodol o náhrade trov exekúcie vrátane výšky ich určenia.

9. Podľa , „trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

10. Podľa , trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa , za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

12. Podľa , ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

13. Podľa , ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s , a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

14. Podľa , v ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho exekúcii.

15. Podľa Vyhlášky č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27.marca 2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. decembra 2023, (ďalej len „“), „exekútorovi patrí odmena za a)výkon exekučnej činnosti 1.pri exekúcii na peňažné plnenie, 2.pri exekúcii na nepeňažné plnenie, b)ďalšiu činnosť exekútora podľa zákona za 1spisovanie návrhov na vykonanie exekúcie do zápisnice na požiadanie oprávneného, 2.prijímanie peňazí, listín a iných hnuteľných vecí do úschovy v súvislosti s výkonom exekúcie, 3.doručovanie súdnych písomností a mimosúdnych písomností, ak tak ustanoví osobitný predpis, 4.vykonávanie inej činnosti na základe poverenia súdu alebo, ak tak ustanoví osobitný predpis.

16. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 v znení účinnom do 31. decembra 2023, „exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

17. Podľa § 21 ods.2 Vyhlášky č. 68/2017 v znení účinnom do 31. decembra 2023, „náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. Náhrada paušálnych výdavkov zahŕňa najmä a)náklady na vedenie spisu, b)náklady na cestovné, poštovné a za služby elektronických komunikácií, c)náklady na šetrenie majetkových pomerov povinného v informačných systémoch, d)náklady spojené s podávaním správ exekútora o zisťovaní majetku povinného zaslaných elektronickými prostriedkami, e) iné administratívne náklady.

18. Podľa §21 ods.3 Vyhlášky č. 68/2017 v znení účinnom do 31. decembra 2023, „nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky pri exekúcii predajom hnuteľných vecí, predajom nehnuteľností, predajom podniku a pri exekúcii na nepeňažné plnenie, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.

19. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 v znení účinnom do 31. decembra 2023, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 Eur.

20. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 v znení účinnom do 31. decembra 2023, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

21. Podľa § 30b Vyhlášky č. 68/2017, V exekučnom konaní začatom od 1. apríla 2017 do 31. decembra 2023, ktoré sa právoplatne neskončilo do 31. decembra 2023, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov podľa predpisov účinných do 31. decembra 2023.

22. Vo vzťahu k trovám exekúcie súdneho exekútora súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Zo strany povinného však nedošlo k splneniu povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia § 23 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení. Až priebehu v exekučného konania t.j. dňa 20.02.2024 si totiž oprávnený overil skutočnosti preukazujúce stratu trvalého pobytu na území SR dňa 07.10.2008. V tejto súvislosti exekučný súd uvádza, že lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie uplynula povinnému dňa 30.06.2021.

23. Trovy exekúcie, ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi pozostávajú z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 60,00 Eur podľa ust. §22 ods.1 Vyhlášky č. 68/2017 v spojení s 20% DPH vo výške 12,00Eur (t.j. z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 60,00 Eur podľa §22 ods.1 Vyhlášky č. 68/2017),celkovo spolu trovy exekúcie vo výške 72,00 Eur.

24. Pretože v danom prípade je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty súd mu v zmysle priznal aj sumu vo výške 12, Eur (t.j. 20% DPH zo sumy 60,Eur) tak, ako je to vyššie uvedené.

25. Celkovo súd priznáva súdnemu exekútorovi podľa v spojení s Vyhlášky č. 68/2017, trovy exekúcie vo výške 72, Eur.

26. V danom prípade má súd za preukázané, že exekučné konanie bolo začaté dôvodne. Až priebehu v exekučného konania t.j. dňa 20.02.2024 si totiž oprávnený overil skutočnosti preukazujúce stratu trvalého pobytu na území SR dňa 07.10.2008. V tejto súvislosti súd konštatuje, že zo strany povinného došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia § 23 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, pričom dôvod zastavenia exekúcie nastal až po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Na základe tejto skutočnosti oprávnený zrušil exekučný titul a podal návrh na zastavenie exekúcie, a preto súd podľa v spojení zaviazal na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 72, EUR povinného tak, ako to uvedené v II. výroku tohto uznesenia

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.