Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Ek-1193-2018.pdf
PDF · 135.94 KB
Case nature
Subarea
23Ek/1193/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 31 749 542, v konaní zastúpený: GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 951 125 proti povinnému: 1.) A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX K., X.) D. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O.. K. XXX/XX, XXX XX K., povinní v X-X. rade spoločne v konaní zastúpení: A.. P. K., advokát, so sídlom S. XX, XXX 01 Bardejov, X.) R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.. S. XXX/XX, XXX XX K., v konaní zastúpený: JUDr. Ivan Savčák, advokát, so sídlom Partiz ánska 45, 085 01 Bardejov a 4.) L. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX M., vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Svätoslavom Mruškovičom, so sídlom exekútorského úradu Kúpeľná 6, 080 01 Prešov, IČO: 37 787 691, pod č. 121EX 372/18, o vymoženie pohľadávky vo výške 18.136,68 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného v 3.) rade na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného v 3.) rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/1193/2018 zo dňa 30. mája 2019, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného v 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/1193/2018 zo dňa 30. mája 2019 z a m i e t a.
II. Oprávnený m á n á r o k voči povinnému na náhradu trov exekučného konania v súvislosti so sťažnosťou povinného v 3.) rade vo výške 203,96 Eur.
III. Súd povinnému v 3.) rade náhradu trov exekučného konania v súvislosti so sťažnosťou povinného v 3.) rade n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 30.05.2019 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 23Ek/1193/2018, ktorým vo výroku I. zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom, so sídlom Kúpeľná 6, 080 01 Prešov pod sp. zn. 121EX 372/18 v časti istiny vo výške 3.190,- Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.190,- Eur od 11.08.2018 do zaplatenia podľa § 61k ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), vo výroku II. priznal oprávnenému nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti s návrhom povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie vo výške 203,26 Eur, ktoré mali byť vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, vo výroku III. povinným v 1. a 2. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania, vo výroku IV. zamietol návrh povinného v 3. rade na zastavenie exekúcie podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku, vo výroku V. priznal oprávnenému nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti s návrhom povinného v 3. rade na zastavenie exekúcie vo výške 203,96 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie a vo výroku VI. povinnému v 3. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.08.2018 domáhal od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 18.136,68 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 7C/279/2012-62 zo dňa 05.09.2013 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 03.10.2018 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi, so sídlom exekútorského úradu Kúpeľná 6, 080 01 Prešov, IČO: 37 787 691, ktorý ju vedie pod spisovou značkou č. 121EX 372/18.
3. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinných v 1.) a 2.) rade na zastavenie exekúcie, spolu s vyjadrením oprávneného a súdneho exekútora. Súd kontrolou doručeniek potvrdil, že povinní v 1.) a 2.) rade podali návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. Súdu bol doručený návrh na zastavenie exekúcie aj od povinného v 3.) rade. Súd kontrolou doručeniek zistil, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému v 3.) rade doručené dňa 15.10.2018. Povinný v 3.) rade podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 05.02.2019, tzn. po uplynutí zákonnej 15- dňovej lehoty. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný v 4. rade nepodal návrh na zastavenie exekúcie. O návrhoch povinného v 1.), 2.) a 3.) rade na zastavenie exekúcie bolo rozhodnuté napadnutým uznesením (Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 23Ek/1193/2018 zo dňa 30.05.2019). Voči tomuto rozhodnutiu podali povinní v 1.), 2.) a 3.) rade sťažnosť prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
4. V priebehu konania došlo k oddlženiu povinného 1.) na základe uznesenia Okresného súdu Prešov, sp.zn. 5OdK/411/2020 zo dňa 18.11.2020, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka - povinného 1.). Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 226/2020 zo dňa 24.11.2020. Následne súdny exekútor vydal Upovedomenie o zastavení exekúcie v súlade s ustanovením § 61n ods.1, písm. g) Exekučného poriadku voči povinnému v 1.) rade. Voči Upovedomeniu o zastavení exekúcie zo dňa 25.11.2020 neboli podané námietky. Súdu bolo Upovedomenie o zastavení exekúcie zo dňa 25.11.2020 doručené 15.01.2021.
5. V priebehu konania došlo aj k oddlženiu povinného 2.) na základe uznesenia Okresného súdu Prešov, sp.zn. 3OdK/260/2020 zo dňa 09.11.2020, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka - povinného 2.). Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 220/2020 zo dňa 13.11.2020. Následne súdny exekútor vydal Upovedomenie o zastavení exekúcie v súlade s ustanovením § 61n ods.1, písm. g) Exekučného poriadku voči povinnému v 2.) rade. Voči Upovedomeniu o zastavení exekúcie zo dňa 18.11.2020 neboli podané námietky. Súdu bolo Upovedomenie o zastavení exekúcie zo dňa 18.11.2020 doručené 15.01.2021.
6. Vzhľadom na to, že exekúcia bola zastavená súdnym exekútorom z dôvodu oddlženia povinného v 1.) a 2.) rade, súd sa zaoberal sťažnosťou povinného v 3.) rade v rozsahu ním podaného návrhu na vykonanie exekúcie.
7. Povinný v 3. rade poukazoval v návrhu na zastavenie exekúcie na to, že voči oprávnenému vystupoval ako ručiteľ povinných v 1-2. rade a z dôvodu nesplnenia si svojich povinností bol podaný návrh na vykonanie exekúcie aj voči jeho osobe. Uviedol, že v čase pred podaním návrhu na začatie exekúcie realizoval úhrady zo svojich finančných prostriedkov v zmysle dohody o postupnom splácaní dlhu s mesačnými splátkami po 238,10 Eur. Ďalej uviedol, že pred podaním návrhu na začatie exekučného konania boli zrealizované viaceré čiastočné úhrady, pre ktoré mala byť exekúcia zastavená a tieto úhrady boli v konaní vznesené zo strany povinného v 1. a 2. rade. Ďalej uviedol, že počas exekučného konania došlo z jeho strany k čiastočnej úhrade sumy vo výške 4.800,- Eur o čom predložil aj doklad o úhrade zo dňa 22.01.2019. Uvádza, že aj napriek tomuto oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor zriadil exekučné záložné právo na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Nie je komfortný s tým, že exekučné záložné práva zaťažujú nehnuteľnosti, ktorých hodnota presahuje dlžnú sumu vymáhanú v rámci predmetného exekučného konania. Uvedený postup považuje za rozporný s hospodárnosťou a účelnosťou exekučného konania. V tejto súvislosti povinný v 3. rade navrhol súdnemu exekútorovi ako zábezpeku zaťaženie iba jednej z nehnuteľností, ktorej hodnota však taktiež ďaleko presahuje vymáhanú sumu. Uvedené však súdny exekútor odmietol, čím tak znemožnil povinnému v 3. rade riadnemu výkonu činnosti. Na záver povinný v 3. rade zdôraznil, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku v časti, pretože povinný po vzájomnej dohode s oprávneným dlh čiastočne splnil, pričom na základe toho navrhuje súdu, aby exekúciu zastavil v časti podľa § 61k ods.1 písm. a) Exekučného poriadku. Zároveň povinný v 3. rade žiadal súd o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v tejto veci v rozsahu 100 %. Súdny exekútor k návrhu uviedol, že k tvrdeniam
povinného v 3. rade v návrhu na zastavenie exekúcie sa nevie vyjadriť, nakoľko skutočnosti, ktorými svoj návrh na zastavenie exekúcie zdôvodnil mu nie sú známe, pričom rozhodnutie necháva na zvážení súdu. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k návrhu povinného v 3. rade na zastavenie exekúcie uviedol, že nesúhlasí so zastavením predmetnej exekúcie, pretože v návrhu na zastavenie exekúcie neboli uvedené žiadne skutočnosti brániace vykonaniu exekúcie, ani iné dôvody, ktoré by viedli k jej zastaveniu. Oprávnený tvrdí, že nárok oprávneného vymáhaný v predmetnej exekúcii, vznikol ako dôsledok nesplnenia si povinnosti zo strany povinných, ktorá im bola uložená právoplatným rozhodnutím súdu. Oprávnený vo svojom vyjadrení poukázal na to, že povinným v 3. rade uvádzaný dôvod - Dohoda o postupnom splatení, ktorá bola podpísaná pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie bola porušená zo strany povinných v 1-2. rade, pričom oprávnený takisto poukázal na započítanie všetkých čiastkových úhrad v návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý bol následne predmetom prieskumu Okresným súdom Banská Bystrica. Uviedol, že exekučný súd skúma len to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu, neskúma však vecnú správnosť exekučného titulu. Povinný v 3. rade sa v exekučnom konaní nemôže brániť tým, že k zániku práva došlo ešte pred vydaním exekučného titulu, keďže túto skutočnosť mohol (mal) namietať už v základnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Má sa za to, že orgán rozhodol v základnom konaní podľa stavu platného ku dňu vydania rozhodnutia a že právo v čase vydania rozhodnutia existovalo. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinným v 3. rade uvádzaná dohoda o postupnom splatení bola zo strany povinných v 1-2. rade porušená a tým pádom sa celá dohoda zrušila. Nakoľko sa jednalo o obchodnoprávny spor, čiastočné úhrady boli pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie započítané v súlade s § 330 Obchodného zákonníka. Nakoľko v predmetnom prípade nenastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, exekučný titul nebol zrušený, nejedná sa o výkon cudzieho exekučného titulu, ani neexistujú skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, Oprávnený trvá na vykonaní exekúcie v zmysle návrhu na exekúciu zo dňa 12.08.2018. Vzhľadom na skutočnosť, že Povinným v 3. rade uvádzané dôvody boli predmetom prieskumu Okresným súdom Banská Bystrica, oprávnený považuje tvrdenia o neprípustnosti exekúcie voči Povinnému v 3. rade za neopodstatnené. Vzhľadom na uvedené si oprávnený uplatňuje trovy právneho zastúpenia v sume 213,92 EUR s DPH za úkon právnej služby - vyjadrenie žalobcu.
8. Vyšší súdny úradník posúdil návrh povinného v 3. rade ako nedôvodný a jeho návrh zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že poukázal na účel exekučného konania. Uviedol, že exekúcia môže prebiehať len na základe exekučného titulu, ktorým je aj vykonateľné rozhodnutie súdu. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Ďalej zhrnul čo je a čo sa môže dosiahnuť prostredníctvom návrhu na zastavenie exekúcie. Medzi základné atribúty uviedol, že povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Dôkazné bremeno tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý daný návrh podal. Ďalej poukázal na to, že pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. V konaní posudzoval predložený exekučný titul. Z neho mu vyplynulo, že povinným v 1. až 4. rade bola uložená povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne oprávnenému (žalobcovi) istinu vo výške 18.591,08 Eur, zmluvné úroky vo výške 458,49 Eur, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 18.591,08 Eur od 25.04.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 1.904,95 Eur a náhradu trov konania vo výške 733,74 Eur. Predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 01.11.2013 a vykonateľnosť dňa 05.11.2013. V návrhu na vykonanie exekúcie si oprávnený od povinných uplatnil istinu vo výške 18.136,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 18.136,68 Eur od 11.08.2018 do zaplatenia a trovy právneho zastúpenia vo výške 426,43 Eur, pričom v návrhu vyhlásil, že Povinní vykonali čiastkové úhrady do podania návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 13.352,10 Eur, ktoré Oprávnený započítal v zmysle § 330 Obchodného zákonníka. Z obsahu spisu bolo preukázané, že v čase od vzniku exekučného titulu dňa 05.09.2013 do začatia exekúcie dňa 03.10.2018 bola uhradená suma v celkovej výške 16.542,10 Eur. Po podaní návrhu na
začatie exekúcie boli uhradené dve platby, a to dňa 12.10.2018 v sume 240,- Eur a dňa 17.10.2018 v sume 240,- Eur. Vzhľadom na uvedené, súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie povinní svoju pohľadávku nesplnili celkom v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. V danej veci súd zistil, že Oprávnený síce v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že Povinní vykonali čiastkové úhrady do podania návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 13.352,10 Eur, ktoré Oprávnený započítal v zmysle § 330 Obchodného zákonníka, lenže povinní preukázali zaplatenie sumy úhradami v celkovej hodnote 16.542,10 Eur. Nakoľko oprávnený nepostupoval správne pri započítaní pohľadávok a zohľadnení úhrad od povinných a povinní preukázali jednotlivé úhrady, ktoré mal súd za preukázané aj dokladmi - emailovou komunikáciou s oprávneným a históriou pohybov na účte povinných, dospel súd k záveru, že povinní čiastočne preukázali uhradenie istiny v sume 3.190,- Eur (16.542,10 - 13.352,10), ktoré uhradili ešte pred začatím exekúcie, pričom sa uhradenie tejto sumy zohľadní aj pri úrokoch z omeškania. Súd teda dospel k záveru, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré čiastočne spôsobili zánik vymáhaného nároku, preto v súlade s ustanovením § 61k ods. 1 písm. a) v spojení s § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, exekúciu v časti istiny vo výške 3.190,- Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.190,- Eur od 11.08.2018 do zaplatenia zastavil. Aby sa predišlo nezrovnalostiam, súd stanovil aj zostatok vymáhaného nároku, ktorý bude predmetom exekúcie, a to: v časti istiny bude exekúcia prebiehať v sume 14.946,68 Eur (18.136,68 - 3.190), v časti úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 14.946,68 Eur od 11.08.2018 do zaplatenia a v časti trov právneho zastúpenia v sume 426,43 Eur, pričom z tejto sumy je exekútor oprávnený vypočítať si odmenu a vymôcť si ju od povinných spôsobom ustanoveným v Exekučnom poriadku.
9. Vzhľadom na oneskorene podaný návrh na zastavenie exekúcie povinného v 3. rade, súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že tento návrh nemá odkladné účinky na exekúciu. Ďalej sa návrh môže vzťahovať len na skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, príp. tie ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie (ak takýto návrh bol podaný). Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady v konaniach o návrhu na zastavenie exekúcie. Prejavom zásady koncentrácie je aj povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinného. Povinný musí skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať relevantnými dôkazmi. Neskoršie návrhy povinného na zastavenie exekúcie už odkladný účinok nemajú, teda exekútor aj napriek podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie. Súd po preskúmaní návrhu povinného v 3. rade na zastavenie exekúcie, ako aj z vyjadrenia oprávneného dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinného v 3. rade na zastavenie exekúcie vyhovieť. Ku dňu začatia exekúcie povinný v 3. rade svoju pohľadávku nesplnil celkom v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. K úhrade sumy vo výške 4.800,- Eur dňa 22.01.2019 na účet súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča uviedol, že sa ňou nemohol zaoberať vo vzťahu k návrhu na zastavenie exekúcie, pretože je oprávnený skúmať skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, po začatí exekúcie však táto právomoc prináleží súdnemu exekútorovi a teda v tomto prípade, v časti úhrady povinného v 3. rade zaplatenej oprávnenému po začatí exekúcie túto zohľadňuje súdny exekútor. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že po vzniku exekučného titulu nenastali žiadne iné okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, preto súd návrh povinného v 3. rade na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby
- vyjadrenie žalobcu vo výške 203,96 Eur.
10. Vyšší súdny úradník napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 45, § 57 ods. 1, § 61f ods. 1, § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 61l ods. 3, ods. 4, § 199a ods. 1, § 199b, § 199d ods. 1, ods. 2, § 199e, § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a ustanoveniami § 255 ods. 1 § 256 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení, § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
11. Proti napadnutému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi povinného v 1.), 2.) a 3.) rade doručené dňa 31.05.2019, podali povinní v 1.), 2.) a 3.) rade prostredníctvom právneho zástupcu, dňa 14.06.2019, teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť.
12. V podanej sťažnosti povinní v 1.), 2.) a 3.) rade žiadali, aby súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že exekúciu v časti istiny vo výške 16.542,10 Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 16.542,10 Eur od 11.08.2018 do zaplatenia zastaví podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku a prizná im náhradu trov konania. V sťažnosti uviedli príklady, keby môže dôjsť k zániku vymáhaného nároku. Za jednu z možností uviedli aj zánik práva splnením. Pričom musí ísť o splnenie dlhu, ktoré nastalo po vydaní exekučného titulu a mimo rámca vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Povinní opätovne uviedli sumu, ktorá bola oprávneným zohľadnená pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Ďalej poukázali na celkovú sumu, ktorú preukázali, že oprávnenému do podania návrhu na vykonanie exekúcie zaplatili. Táto suma bola vyššia ako oprávneným zohľadnená suma. Rozdiel medzi nimi činil 3.190,- Eur. Sťažovatelia namietali v sťažnosti spôsob zápočtu týchto úhrad. Oprávnený si totižto platby započítaval spôsobom podľa princípov uvedených v § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka (Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.). S týmto však povinní nesúhlasia a preto namietajú jednak postup oprávneného ale aj postup súdu pri započítaní pohľadávok a zohľadnení úhrad od povinných. Dôvodom je totižto charakter zmluvy o úvere, ktorý povinní považujú v danom prípade za spotrebiteľský, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože oprávnený vystupuje v tomto vzťahu v pozícii dodávateľa, keďže pri plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a povinní vystupujú v pozícii spotrebiteľov, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti ani inej podnikateľskej činnosti. Povinní považovali svoje platby za plnenie splátok, oprávnený im v súvislosti s omeškaním priradil iný význam, a tieto započítal na úroky a sankcie. Preto aj po značnej úhrade dlhu zo strany povinných (16.542,10 Eur + ďalšie úhrady po začatí exekúcie vo výške cca 5.000,00 Eur) podal oprávnený návrh na výkon exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 18.136,68 Eur s príslušenstvom. Tak nastala situácia, že povinní považovali dlh za čiastočne splnený aspoň do výšky istiny 16.542,10 Eur. Povinní pritom žili v presvedčení, že dlh čiastočne splatil i už do výšky 16.542,10 Eur, a toho času aj oveľa viac (cca + 5.000,00 Eur). Použitie splátky na iný účel ako určili spotrebitelia - povinní, môže tak pre bežného spotrebiteľa mať za následok, že spotrebiteľ v dobrej viere plní svoj dlh, tento sa však reálne neznižuje, a to všetko bez toho, aby to spotrebiteľ mohol ovplyvniť, čo sa stalo aj v tomto prípade. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter uzatvorenej zmluvy medzi oprávneným a povinnými mali byť čiastočné úhrady priradené podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, tzn. oprávnený ich mal započítavať na istinu, t. j. na jednotlivé dohodnuté splátky, nakoľko povinní pri ich plnení neurčili inak a nemal povinnými celkovo uhradenú sumu použiť na úhradu zmluvných úrokov, úrokov z omeškania, zmluvnej pokuty a trov konania. Vzhľadom na to, mal súd exekúciu zastaviť v časti istiny vo výške 16.542,10 Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 16.542,10 Eur od 11.08.2018 do zaplatenia. Povinní len na okraj poznamenávajú, že celkovo už v prospech oprávneného zaplatili sumu: 16.542,10 Eur + 480,00 Eur + 4.800,00 Eur. Teda povinní v prospech oprávneného celkovo zaplatili peňažnú sumu vo výške 21.822,10 Eur. Bolo by teda v rozpore s právnym poriadkom, ak z dôvodu, že oprávnený konal pri započítavaní jednotlivých platieb v rozpore so zákonom, by povinní ešte mali zaplatiť v prospech oprávneného istinu vo výške 14.946,68 Eur s príslušenstvom.
13. Oprávnený sa k sťažnosti vyjadril a v danej veci nevidí dôvod na zastavenie exekúcie. Žiada vymôcť dlžnú sumu v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 10.08.2018 a priznať náhradu trov konania za vyjadrenie k sťažnosti. Oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie a plne sa stotožňuje s právnym posúdením uvedeným v napadnutom uznesení. Oprávnený stále tvrdí, že vzťahy medzi ním a povinnými vznikli z obchodnoprávneho vzťahu. Preto aj čiastočné úhrady boli pri podaní návrh na vykonanie exekúcie započítané v súlade s § 330 Obchodného zákonníka. V aplikačnej praxi súdov dochádza k rozdielnemu a nejednotnému výkladu, či Oprávnený ako osobitný subjekt zriadený zákonom poskytujúci podporu vo forme úveru v oblasti bytovej politiky má postavenie dodávateľa. Predmetnú diskrepanciu a nejednotnosť v rozhodovacej praxi súdov odstraňuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.04.2019, sp.zn.: 4Cdo/106/2018, ktoré jednoznačne uvádza, že činnosť Oprávneného nemá atribúty podnikania, ale práve naopak realizuje podporu štátu v oblasti bytovej politiky, a preto nemôže mať postavenie dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ a ním uzatvárané zmluvy nemajú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ (ďalej len „Uznesenie NS SR“). Oprávnený považuje uvedené Uznesenie NS SR za zásadný význam pre právne posúdenie sporu vedeného v tomto konaní, nakoľko predmetný skutkový stav má obdobný charakter ako ten, ktorý bol posudzovaný v rámci dovolacieho konania Najvyšším súdom SR. Podľa CSP platí, že ak súd vyššej inštancie (odvolací alebo dovolací súd) zruší rozhodnutie súdu nižšej inštancie, tak
právny názor, ktorý uvedie vo svojom zrušovacom rozhodnutí, je pre súdy nižšej inštancie záväzný. Uznesenie NS SR obsahuje presný, jednoznačný a určitý právny názor k postaveniu Oprávneného a nemožnosti aplikovať ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy na zmluvu o poskytovaní podpory vo forme úveru. Uvedené rozhodnutie má za cieľ zjednotiť rozdielnu judikatúru súdov aj cez optiku komunitárneho práva, keďže sa na Oprávneným uzatvárané zmluvy nemôže aplikovať smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko tieto sú zákonom regulované. Povinnosť súdu nižšej inštancie rešpektovať záväzný právny názor súdu vyššej inštancie znamená, že súd nižšej inštancie už nemá naďalej voľnú úvahu pri právnom posúdení skutkového stavu v danom spore a je povinný riadiť sa právnym posúdením súdu vyššej inštancie a na jeho základe spor rozhodnúť. Najvyšší súd SR sa detailným spôsobom zaoberal postavením Oprávneného v rámci právneho poriadku SR, ako aj posúdením spotrebiteľskej ochrany s dôrazom na právnu úpravu a judikatúru EÚ. Pričom uviedol, že oprávnený je osobitný subjekt zriadený zákonom, prostredníctvom ktorého štát realizuje svoju bytovú politiku zákonom upravenými nástrojmi. Jeho činnosť nemá atribúty podnikateľskej činnosti podľa ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, nevykonáva činnosť za účelom dosiahnutia zisku, ale realizuje podporu štátu v oblasti bytovej politiky. A preto tento vzťah nedefinoval ako vzťah spotrebiteľský. Oprávnený nemôže pri poskytovaní podpory bývania vo forme úveru uplatniť voľnú úvahu, ale je povinný dodržať zákonom stanovené pravidlá. Na takto zákonom regulované uzatvárané zmluvy o úvere sa uvedená smernica nevzťahuje a nemožno z nej vychádzať pri výklade pojmu dodávateľ vo vzťahu k oprávnenému. Na základe vyššie uvedených špecifík oprávnený nevykonáva podnikateľskú, ani obchodnú činnosť, tak ako to má na mysli právny poriadok. Ani v tomto prípade nemožno dospieť k záveru, že oprávnený spĺňa pojmové znaky dodávateľa podľa ustanovenia § 52 ods. 3 OZ. Možno tak konštatovať, že oprávnený je osobitný subjekt zriadený zákonom na realizáciu podpory štátu v oblasti bytovej politiky zákonom upravenými nástrojmi, pri ktorej nemá postavenie dodávateľa podľa ustanovenia § 52 ods. 3 OZ a ním uzatvárané zmluvy pri realizácii podpory štátu v oblasti bytovej politiky nemajú charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 52 od. 1 OZ. Najvyšší súd SR na podporu správnosti uvedeného záveru poukázal na to, že už samotný zákonodarca vylúčil, aby sa na oprávneného vzťahovala osobitná právna úprava spotrebiteľských úverov upravených osobitným zákonom. Rovnako je oprávnený vylúčený aj z právnej úpravy úverov na bývanie upravených zákonom č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 1 ods. 4 písm. i). Oprávnený je tak inštitútom sui generis, slúži ako ekonomický nástroj bytovej politiky štátu. Uvádza, že ochrana spotrebiteľa sa má primárne uplatniť proti nekalým praktikám dodávateľov, ktoré sa pri realizovaní podpory štátom vylučujú. Súdy doposiaľ vykladali toto ustanovenie extenzívne a to v prospech ochrany slabšej strany, t.j. spotrebiteľa resp. žalovanej strany. Najvyšší súd takýto výklad jednoznačne posúdil za výklad, ktorý je v rozpore so zákonom a ust. § 52 ods. 3 nemožno aplikovať na Oprávneného ako dodávateľa. Vzhľadom na uvedené, a to že spor nie je spotrebiteľskej povahy zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy a oprávnený nevystupuje v postavení dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ, nakoľko jeho činnosť nemá atribúty podnikateľskej činnosti považuje sťažnosť povinných za nedôvodnú.
14. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
15. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
16. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
17. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
18. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
19. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
20. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
21. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
22. V zmysle § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
23. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a dospel k záveru, že sťažnosť povinného v 3.) rade je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
24. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 18. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného k argumentácii povinného v 3.) rade v podanej sťažnosti uvádza, že tvrdenia nemôže v tomto štádiu akceptovať z dôvodu koncentračnej zásady v exekúcii vzhľadom na oneskorene podaný návrh povinného v 3.) rade na zastavenie exekúcie.
25. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou postavenia povinných v danom právnom vzťahu z hmotnoprávneho ako aj z procesnoprávneho hľadiska. Preštudovaním spisového materiálu dospel k záveru, že z hmotnoprávneho hľadiska medzi oprávneným a povinnými v 1.) a 2.) rade vznikol záväzkový vzťah z titulu zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 01.10.2002. Tento záväzok bol zabezpečený ručením v zmysle Občianskeho zákonníka povinnými v 3.) a 4.) rade, čo vyplýva aj z odôvodnenia predloženého exekučného titulu. Vzhľadom k uvedenému, keďže ručením nevzniká medzi dlžníkom a ručiteľom solidarita, tieto osoby nie sú povinné plniť spoločne a nerozdielne. A to aj napriek tomu, že výsledok platby jedných alebo druhých je totožný - dôjde k splneniu záväzku veriteľa. Čiže ani exekučný titul vo svojom výroku všetkých povinných nezaviazal na spoločné a nerozdielne plnenie povinnosti, ktorá vznikla z hlavného záväzku - zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 01.10.2002. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je možné posúdiť aj postavenie povinných z procesného hľadiska, keďže charakter procesného spoločenstva je determinované charakterom predmetu konania, a teda hmotnoprávnou úpravou. Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné procené spoločenstvo je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva; tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo. Posúdením skutkového stavu dospel súd k záveru, že v danom prípade sa na strane povinných jedná o samostatné procesné spoločenstvo, kde každý zo spoločníkov robí úkony sám za seba. Nezaväzuje teda svojím úkonom nikoho iného okrem seba, na rozdiel od spoločenstva nerozlučného. Dané platí aj pre solidárnych dlžníkov (povinného v 1.) a 2.) rade). Z uvedeného teda vyplýva, že súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne. Daná úvaha má vplyv na posúdenie postavenia a úkonov vykonaných povinnými v predmetnom konaní.
26. Ako už bolo uvedené vyššie v odôvodnení tohto uznesenia, povinní v 1.) a 2.) rade podali včas návrh na zastavenie exekúcie a aj sťažnosť voči napadnutému uzneseniu. V priebehu konania však boli oddlžení, čím nastal iný dôvod na zastavenie exekúcie. O zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu rozhodol súdny exekútor vydaním Upovedomenia o zastavení exekúcie zo dňa 18.11.2020 voči povinnému 2.) a Upovedomenia o zastavení exekúcie zo dňa 25.11.2020. Voči týmto Upovedomeniam o zastavení exekúcie neboli podané námietky. Z tohto dôvodu bola exekúcia voči povinnému v 1.) a 2.) rade zastavená. Dané má za následok to, že súd sa v predmetnom uznesení nezaoberal sťažnosťou povinného v 1.) a 2.) rade v rozsahu nimi podaného návrhu na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na
samostatné postavenie povinného v 4.) rade súd konštatuje, že povinný v 4.) rade nepodal návrh na zastavenie exekúcie. Vedenie exekúcie teda voči povinnému v 4.) rade pokračuje ďalej. Ohľadom povinného v 3.) rade súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní o návrhu povinného v 3.) rade bude rozhodovať o sťažnosti povinného v 3.) rade v rozsahu ním podaného návrhu na zastavenie exekúcie.
27. Povinný v 3.) rade v návrhu na zastavenie exekúcie namietal najmä skutočnosti, ktoré sa týkali splnenia záväzku. Uviedol, že po vydaní exekučného titulu do podania návrhu na vykonanie exekúcie boli ním uhrádzané platby a po podaní návrhu na vykonanie exekúcie on uhradil čiastku vo výške 4.800,- Eur. Ďalej namietal oprávnenosť súdneho exekútora na zriadenie exekučného záložného práva. V sťažnosti sa povinný v 3.) rade zameral na spôsob započítania platieb zo strany oprávneného, ktoré uhradil pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Namietal zápočet jednotlivých splátok podľa Obchodného zákonníka. Uvedené zdôvodňoval tým, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a z tohto dôvodu mali byť jednotlivé splátky započítané najprv na istinu a až potom na príslušenstvo pohľadávky. Čiže sa podľa jeho názoru malo postupovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
28. Posúdením dôvodov povinného v 3.) rade v návrhu na zastavenie exekúcie a podanej sťažnosti, súd musí konštatovať, že uvedené dôvody mali byť z jeho strany poskytnuté v zákonom stanovenej 15- dňovej lehote po doručení Upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň súd tieto argumenty posudzoval z pohľadu, či neexistuje liberačný dôvod pre ktorý by sa neuplatnila koncentračná zásada. Dospel však k záveru, že povinným tvrdené skutočnosti nemajú taký charakter, ktoré by bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr a rovnako že sa nejedná o taký nedostatok, vadu, pre ktorý by mal súd exekúciu ex offo zastaviť. V danom prípade bol vydaný riadne exekučný titul, ktorý spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Súd mal preukázané, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie dlh vyplývajúci z exekučného titulu nebol splatený riadne a včas. Na základe uvedeného vyplýva, že exekúcia sa začala dôvodne.
29. Cieľom exekučného konania je totižto uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Ale musí ich uplatniť včas.
30. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011). A k tomuto sa viaže aj v exekúcii spomínaná koncentračná zásada.
31. Uplatňovanie koncentračnej zásady v rozhodovaní o návrhoch na zastavenie exekúcie sa prejavuje v tom, že nové tvrdenia a dôkazy nemožno účinne podať. Vzhľadom na uvedené je potrebné vnímať aj sťažnostné konanie, ktoré je v zásade jediným opravným konaním v exekučnom konaní a preto nie je akýmsi predĺžením konania o určitom procesnom podaní účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom
má dotknutá strana vytýkať vady konania i rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka (§ 239 CSP v spojení s § 243 CSP). Inými slovami povedané sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nie je duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie s tou zmenou, že o nej rozhoduje sudca, ale je opravným prostriedkom, v ktorom sťažovateľ namieta vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, resp. vady konania, ktoré mu predchádzalo, t. j. skutkový a právny rámec vymedzený v návrhu na zastavenie exekúcie je rámcom i pre sťažnostné konanie a súd (sudca) v sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nemôže riešiť povinným novonastolené právne a skutkové otázky. Premietnutím uvedeného na predmetnú vec exekučný súd so zreteľom na § 61k Exekučného poriadku nemôže prihliadnuť na skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník exekúcie mohol a mal použiť pri včasnom podaní návrhu na zastavenie exekúcie, t. j. nemohol sa zaoberať namietanými platbami ako aj posúdením povahy záväzku či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah a k nemu naviazaný spôsob zápočtu jednotlivých splátok. Tieto povinným uvádzané dôkazy bolo možné v zmysle § 61 ods. 2 Exekučného poriadku uplatniť vo včas podanom návrhu na zastavenie exekúcie - tak ako to bolo uvádzané povinnými v 1.) a 2.) rade. Je neprípustné v exekučnom konaní vzhľadom na jeho podstatu a účel, aby si účastník ponechával v talóne nejaké tvrdenia a dôkazy za účelom predĺženia konania, resp. zvýšenia nákladov konania. Takéto kalkulačné konanie v nových procesných kódexoch zákonodarca odmietol pod ťarchou neprihliadnutia na takéto úkony a to aj so zreteľom na povinnosť každého správať sa zodpovedne a efektívne v súdnom konaní.
32. Vzhľadom na uvedené citované ustanovenie Exekučného poriadku, sudca konštatuje, že vyšší súdny úradník pri zamietnutí návrhu povinného v 3.) rade na zastavenie exekúcie, aplikoval správne ustanovenia zákona. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd ich vo vzťahu k povinnému 3.) považoval za dostatočné. Rovnako považoval za dostatočný aj náväzný výrok V. napadnutého uznesenie, ktorým bol povinný v 3.) rade zaviazaný na úhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti s návrhom povinného v 3.) rade na zastavenie exekúcie vo výške 203,96 Eur, ktoré budú vymáhané v prospech oprávneného na základe dodatku k povereniu. Rovnako súd považuje za správny aj výrok VI. napadnutého uznesenia, nakoľko povinný v 3.) rade nebol v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie voči oprávnenému úspešný.
33. Sudca ďalej zdôrazňuje, že exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania. Vzhľadom na uvedené sudca konštatuje, že na povinným tvrdené dôvody zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku neprihliadol z dôvodu ich oneskoreného uplatnenia zo strany povinného v 3.) rade. Keďže aj dôvody uvedené v sťažnosti sa týkali len skutočností, ktoré nastali pred uplynutím tejto lehoty, z tohto dôvodu sudca na skutočnosti uvádzané v sťažnosti z dôvodu aplikácie koncentračnej zásady neprihliadol a sťažnosť zamietol.
34. Keďže povinný v 3.) rade inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.
35. V zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
36. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
37. V zmysle § 13a ods. 2 písm. c) 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
38. Súd v zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému v 3.) rade nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k sťažnosti povinného v 3.) rade proti uzneseniu sp. zn. 23Ek/1193/2018 zo dňa 30.05.2019 spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby písomné podanie na súd - vyjadrenie k sťažnosti vo výške 160,17 Eur a k tomu prináležiaci režijný paušál vo výške 9,80 Eur + 20 % DPH, t. j. 203,96 Eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
39. Povinný v 3. rade si v návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil voči oprávnenému trovy právneho zastúpenia v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie v rozsahu 100%.
40. V zmysle § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
41. V zmysle ustanovenia § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, možno oprávnenému uložiť náhradu vynaložených trov v prípade ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného. Vzhľadom na to, že povinný v 3.) rade v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, súd povinnému v 3.) rade náhradu trov za podanie návrhu na zastavenie exekúcie nepriznal.
42. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).