Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18P/50/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti I. U., nar. XX.X.XXXX, N. Q. U., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, deti rodičov matky Ing. Z. U. U., nar. XX.X.XXXX, bytom C. Z. X, Y., zastúpená JUDr. Anna Lacová, advokátka so sídlom Pražská 4, Košice a otca N. U., nar. X.X.XXXX, bytom Y. K., Š. B., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností takto

rozhodol:

I. Maloleté deti I. U., nar. XX.X.XXXX a N. Q. U., nar. XX.X.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude z a s t u p o v a ť a s p r a v o v a ť majetok.

II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. I. sumou 150,- EUR mesačne a mal. N. Q. sumou 130,- EUR mesačne od 15.4.2016 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

III. D l ž n é v ý ž i v n é na mal. I. za obdobie od 15.4.2016 do 30.4.2021, vo výške 8.675,- EUR je otec p o v i n n ý zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. D l ž n é v ý ž i v n é na mal. N. Q. za obdobie od 15.4.2016 do 30.4.2021 vo výške 7.864,95 EUR je otec povinný zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 15.4.2016 sa domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktoré navrhla zveriť do jej osobnej starostlivosti. Navrhla, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. I. sumou 180 EUR mesačne a N. Q. sumou 150 EUR mesačne od podania návrhu do budúcna. Styk navrhla neupraviť.

2. Otec sa k podanému návrhu v stanovenej lehote písomne nevyjadril.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí navrhol tieto zveriť do osobnej starostlivosti matky, nakoľko je to v ich najlepšom záujme, styk otca s deťmi neupravovať, výšku výživného ponechal na rozhodnutie súdu s prihliadnutím na majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov ako i potrieb maloletých detí.

4. Z výpovede matky súd zistil, že rodičia uzavreli manželstvo dňa 1.8.2008 v Y., K., Š. B. a je zapísané v knihe manželstiev MVSR osobitná matrika vo zväzku OM/XX, ročník XXXX, strana XX, pod

poradovým číslom XXX. Po uzavretí manželstva v auguste 2009 si osvojili dcéru I., nar. XX.X.XXXX a v auguste 2013 syna N. Q., nar. XX.X.XXXX. Matka po vzájomnej dohode s otcom sa spolu s I. Z. N. Q. dňa 20.7.2014 presťahovali na územie Slovenskej republiky. Rodičia maloletých detí sa dohodli, že najneskôr do dovŕšenia trinásteho veku dcéry I. sa celá rodina presťahujú na Slovensko, ktoré sa stane trvalým bydliskom. Pre presťahovanie sa na územie Slovenska matka v roku 2014 pri osobnej návšteve Slovenska zakúpila formou úveru 2-izbový byt na C. Z. X, Y..

5. Otec však svoj názor časom zmenil a na územie Slovenska sa spolu s rodinou nepresťahoval. Od roku 2012 otec často opúšťal spoločnú domácnosť, niekedy aj na dlhšiu dobu, postupne aj na obdobie pol roka. Do spoločnej domácnosti sa vracal podľa svojho rozhodnutia, napríklad na obdobie dvoch týždňov a opätovne odišiel. Matka žila s deťmi sama bez pomoci a veľmi ťažko prežívala tieto obdobia zvlášť ak sa k tomu pridružili choroby. Napríklad maloletý syn N. Q. nemal ešte ani rok a už mal štyrikrát maláriu, matka ju mala päťkrát počas jedného roka. Antibiotiká museli užívať takmer na mesačnej báze.

6. V čase podania návrhu matka bola na materskej dovolenke s maloletým synom N. Q. a jej príjem predstavoval rodičovský príspevok vo výške 200 EUR.

7. Medzi základné mesačné výdavky matky boli platby SIPO vo výške 202,32 EUR mesačne, splátka úveru za kúpu bytu vo výške 349,89 EUR mesačne, povinné poistenie úveru vo výške 9,67 EUR mesačne, daň z nehnuteľnosti vo výške 21,91 EUR ročne, poistenie domácnosti vo výške 18,36 EUR ročne, životné poistenie matky Live vo výške 26,92 EUR mesačne, variabilné životné poistenie vo výške 56,46 EUR mesačne, investičné životné poistenie vo výške 35,50 EUR mesačne. Všetky svoje výdavky pokrývala z finančnej pomoci svojich rodičov a z úspor.

8. V čase podania návrhu maloletá I. navštevovala 5. ročník základnej školy. Medzi základné mesačné výdavky na dcéru patrili platba za obed v škole vo výške 20 EUR mesačne podľa počtu dní v mesiaci, školské pomôcky vo výške 40 EUR mesačne, jazyková škola angličtiny vo výške 220 EUR ročne, krúžok mladého zdravotníka vo výške 44 EUR za polrok, životná poistka vo výške 50,71 EUR mesačne. Zúčastňovala sa školy v prírode, za ktoré matka uhradila poplatok vo výške 200 EUR, za oblečenie a obuv 50 EUR mesačne, hygienické potreby 20 EUR mesačne, desiata v škole 70 EUR mesačne.

9. V priebehu konania matka upresnila výdavky na maloletú I. : strava 180 EUR mesačne, drogéria, hygiena 30 EUR mesačne, oblečenie, spodné prádlo, obuv 55 EUR mesačne, náklady na duševnú činnosť, školné 12 EUR mesačne, potreby do školy 30 EUR mesačne, ostatné výdavky 20 EUR mesačne, krúžok kreslenia 38 EUR mesačne, plávanie 20 EUR mesačne, zdravotníctvo, bedrový kĺb, vitamíny, vložky do topánok 30 EUR mesačne, kultúrne vyžitie divadlo 10 EUR mesačne, cestovné 30 EUR mesačne, životné poistenie 30 EUR mesačne. Spolu výdavky 485 EUR.

10. Maloletý N. Q. navštevoval v čase podania návrhu detské jasle, za ktoré matka hradila poplatok vo výške 200 EUR, pranie prádla 6 EUR, strava 2,30 EUR. Detské jasle navštevoval z dôvodu adaptácie na prostredie a rýchlejšie porozumenie slovenského jazyka a rozprávaniu po slovensky a vzniku sociálnych väzieb. Medzi ďalšie mesačné výdavky na syna patrili výdavky za plienky 50 EUR, vitamíny 15 EUR, mlieko a ostatná strava 60 EUR, oblečenie, obuv 70 EUR. Životná poistka s mesačnou platbou 50,70 EUR mesačne. Následne matka v priebehu konania upresnila výdavky : strava 180 EUR, drogéria, hygiena 15 EUR, oblečenie, spodné prádlo, obuv 55 EUR, náklady na duševnú činnosť, družina 11 EUR, potreby do školy 20 EUR, ostatné výdavky 10 EUR, základná umelecká škola hudobná 22 EUR, základná umelecká škola tanečná 20 EUR, krúžok, kreslenie 38 EUR, plávanie 45 EUR, zdravotníctvo Hit obezita, vitamíny, vložky do topánok 30 EUR, kultúrne vyžitie divadlo 10 EUR, cestovné 10 EUR, životné poistenie 30 EUR.

11. Fixné mesačné náklady matka : nájom a energie 200 EUR, hypotéka 144 EUR, poistenie úveru 22 EUR, životné poistenie 75 EUR, telekom, internet, mobil, TV 85 EUR, spolu 526 EUR mesačne.

12. Otec na Š. B. pracuje ak majster odborného výcviku na škole pre mládež Don Bosca RTC Petere a jeho príjem v prepočte činí 400 EUR mesačne. Pracovné zaradenie otca je uvedené v porovnateľnom pracovnom zaradení ako je známe na území Slovenska, nakoľko systém zamestnanosti na Š. B. je odlišný a neporovnateľný s prepracovanosťou právneho systému na území Slovenska a v Európe. Z tohto príjmu nemá otec takmer žiadne výdavky, nakoľko jeho domov nemá žiadne náklady na energie,

na vodu, neplatí nájomné, dopravné. Strava je zabezpečovaná svojpomocne a nie je obvyklé ju kupovať. Teda z príjmu nemá takmer žiadne výdavky.

13. Z pripojeného oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka nie je v súčasnej dobe vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bola vedená v období od 1.10.2005 do 23.11.2005. Vyradená bola z dôvodu nástupu do pracovného pomeru. Menovaná nepoberala dávky v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok ani náhradné výživné. Poberá prídavok na dieťa od 1.7.2014 do doby trvania podmienok. Prídavok je vyplácaný na deti I. U. Z. N. Q. U. naposledy vo výške 51 EUR mesačne.

14. Z pripojeného potvrdenia zamestnávateľa matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 9/2016 do 12/2016 bol vo výške 1.015 EUR netto za obdobie od 1/2017 do 12/2017 vo výške 1.057 EUR netto od 1/2018 do 12/2018 vo výške 1.159 EUR netto, od 1/2019 do 12/2019 vo výške 1.201 EUR netto, od 1/2020 do 12/2020 vo výške 1.289 EUR netto a od 1/2021 do 2/2021 vo výške 1.252 EUR netto.

15. Podľa ust. , Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane. Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie sa použije primerane.

16. Podľa ust. § 24, ods. 1,3,4,5 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

17. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

20. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

21. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

22. Podľa ust. Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

23. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo maloletých detí na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o maloleté deti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky majú vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive detí. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre deti. Z uvedeného dôvodu zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok (otec býva v zahraničí, o maloleté deti nejaví záujem).

24. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na

plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

25. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

26. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 150,- Eur mesačne na maloletú I. a 130,- EUR mesačne na maloletého N. Q. od 15.4.2016 do budúcna je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky, a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje výlučne matka, matka má výdavky spojené s ich výchovou, výživou, ošatením, obe deti sú školopovinné. Ďalej súd zohľadnil skutočnosť, že matka je zamestnaná s príjmom vo výške 1.252,- EUR mesačne a príjem otca je vo výške 400,- EUR mesačne. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých detí, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletých detí nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa.

27. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad, dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 150,- EUR mesačne na maloletú I. a 130,- EUR mesačne na maloletého N. Q. je primerané.

28. Podľa ust. , , ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

29. Vzhľadom na určenie vyživovacej povinnosti otca od 15.4.2016 vzniklo dlžné výživné, ktoré bolo vypočítané do 30.4.2021.

30. Dlžné výživné na mal. I. bolo vypočítané nasledovne: alikvotná časť za mesiac apríl 2016 150 EUR : 30 dní = 5 EUR x 15 dní, spolu 75 EUR, od 5/2016 do 12/2016 150 EUR x 8 mesiacov = 1.200 EUR, od 1/2017 do 12/2017 150 EUR x 12 mesiacov = 1.800 EUR, od 1/2018 do 12/2018 150 EUR x 12 mesiacov = 1.800 EUR, od 1/2019 do 12/2019 150 EUR x 12 mesiacov = 1.800 EUR, od 1/2020 do 12/2020 150 EUR x 12 mesiacov = 1.800 EUR, od 1/2021 do 4/2021 150 EUR x 4 mesiace = 200 EUR, spolu dlžné výživné 8.675 EUR.

31. Dlžné výživné na maloletého N. Q. za obdobie od 15.4.2016 do 30.4.2021 vypočítané nasledovne: alikvotná časť za mesiac apríl 2016 130 EUR : 30 dní = 4,33 EUR x 15 dní, spolu 64,95 EUR, od 5/2016 do 12/2016 130 EUR x 8 mesiacov = spolu 1.040 EUR, od 1/2017 do 12/2017 1.560 EUR, od 1/2018 do 12/2018 1.560 EUR, od 1/2019 do 12/2019 1.560 EUR, od 1/2020 do 12/2020 1.560 EUR, od 1/2021 do 4/2021 130 EUR x 4 mesiace = 520 EUR, dlžné výživné takto predstavuje 7.864,95 EUR.

32. Dlžné výživné súd uložil zaplatiť otcovi do 60 dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s ust. .

33. Styk otca s maloletými deťmi upravený nebol ( ).

34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach ( , z. č. , ďalej iba ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v :

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( , z. č., ďalej iba ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.