Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/114/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. H. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti rodičov E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.É.P. XX, P., o návrhu matky Ľ.N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, P., právne zastúpenej JUDr. Ľubomírom Hudákom, advokátom, Mierová 87, Humenné, na zvýšenie výživného takto

rozhodol:

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. -152 zo dňa 02.10.2018 vo výroku o výživnom tak, že z v y š u j e výživné na mal. H. V., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 90,-- eur mesačne na sumu 140,-- eur mesačne, ktoré bude poukazovať matke vždy do 10. dňa v mesiaci od 08.06.2020.

II. Dlžné výživné za obdobie od 08.06.2020 do 10.04.2021 vo výške 330,-- eur otcovi povoľuje zaplatiť do 31.12.2021.

odôvodnenie:

1. Súdu bol doručený návrh matky podaný prostredníctvom jej právneho zástupcu, ktorým žiadala zvýšiť výživné pre maloleté dieťa s uvedením, že naposledy bolo rozhodované rozsudkom tohto súdu zo dňa 02.10.2018 sp. zn. , v ktorom bola schválená rodičovská dohoda , ktorou sa rodičia dohodli na tom, že maloletý H. bude zverený do osobnej starostlivosti matky a rodičia si dohodli aj vyživovaciu povinnosť v rozsahu po 90,- eur mesačne a dohodli si aj splácanie dlžného výživného, ktoré predstavovalo 410,- eur. Návrh bol odôvodnený tak, že od tejto úpravy vyživovacej povinnosti prešla doba dvoch rokov a výživné upravované nebolo, pričom došlo k zásadným zmenám pomerov na strane maloletého dieťaťa, preto výška výživného stanovená nie je dostatočná a opodstatnená k okolnostiam a pomerom mal dieťaťa. Matkin príjem je 205,- eur, čo predstavuje vdovský dôchodok a rodičovský príspevok vo výške 23,80 eur. Iný príjem matka nemá, lebo donedávna zabezpečovala osobnú starostlivosť o svojho otca. Matka žije s dieťaťom v rodinnom dome, za ktorý platí platby spojené s užívaním (plyn, el., voda, odvoz smetia) a má aj ďalšie iné náklady. V rodinnom dome býva spolu s matkou a dospelým synom, ktorí taktiež prispievajú na platby na dom a to mesačne. Pravidelné výdavky matky na dieťa sú približne okolo 410,- eur mesačne a má aj ďalšie nepravidelné výdavky na školu, školské výlety, vo výške okolo sumy 130,- eur. Ďalej má aj výdavky na prázdniny a náhle potreby dieťaťa. Všetky výdavky zdokumentujú a súdu predložia pred pojednávaním spolu s popisom jednotlivých výdavkov na dieťa jednotlivo. Ďalej návrh bol odôvodnený tak, že otec maloletých detí pracoval v zahraničí a dnes matka má vedomosť, že otec je zamestnaný, ale nevie, kde je zamestnaný a nepozná ani otcov príjem. Otec okrem H. nemá iné dieťa, teda nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Žije spolu so svojou matkou v rodinnom dome. Keďže otec nemá žiadne iné nevyhnutné výdavky, preto je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť na výživu viac. Otec sa so synom stretol v auguste 2018, kedy mu kúpil na jeho naliehanie a prosby tenisovú raketu, keďže hrá tenis a starú polámal a vtedy bol u otca aj na návšteve a zároveň na naliehanie matky v novembri 2019 bol na vystúpení syna, ktoré sa

konalo v škole. Dňa 13.12.2019 odviezol syna do školy, znova na požiadanie matky, lebo táto jeho odvoz nemohla zabezpečiť. (Výpočet stretnutí syna s otcom - záujem otca len na matkine a synovo naliehania a žiadosti.) Otec nad rámec výživného ničím neprispieva a so synom sa nestretáva a preto navrhli, aby súd zvýšil výživné zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 250,- eur od podania návrhu na súd.

2. Súd doplnil dokazovanie na pojednávaní konanom dňa 20.04.2021, na ktorom otec uviedol, že prispieva na výživu syna sumou po 110,- eur mesačne a jeho príjem je 513,- eur. K majetkovým pomerom uviedol, že žije s matkou v rodinnom dome, ktorej platí 100,- eur mesačne, stále spláca pôžičku, ktorú uvádzal a v ostatnom konaní a má výdavky na telefón, ktoré sú 20,- eur mesačne. Na otázku súdu, či otec má nejaké zdravotné obmedzenia, otec uviedol, že zdravotné obmedzenia nemá. Na otázku sudkyne, či je otec fajčiar, uviedol, že áno a denne vyfajčí jednu až dve krabičky cigariet. K námietke matky, že otec predal motorové vozidlo, tento predaj auta potvrdil s uvedením, že auto predal minulý rok za sumu 900,- eur. Otec uviedol, že v jeho schopnostiach bude platiť najviac 120,- eur mesačne. Matka na pojednávaní uviedla, že poberá vdovský dôchodok a opatrovateľský príspevok na opatrovanie matky, ktorý je vo výške 390,- eur.

3. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na dieťa a sumu otcom doteraz platenú v rozsahu 110,- eur označil za sumu východiskovú.

4. Podľa § 62 odsek 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

5. Podľa § 62 odsek 4 a 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

6. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

7. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

9. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

10. V danom prípade naposledy bolo rozhodované v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom sa rodičia dohodli na úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu a dohodli si výšku vyživovacej povinnosti v rozsahu 90,- eur mesačne (rozhodnutie zo dňa 02.10.2018). V tom čase matka bola bez pracovného pomeru, nepoberala ani dávku v hmotnej núdzi, bola poberateľkou vdovského dôchodku vo výške 194,- eur a poberala rodičovský príspevok a matke mali pomáhať rodičia, ktorí sami pomoc potrebovali (vyplýva z návrhu matky). Otec vo svojom písomnom podaní uvádzal, že je živnostníkom s príjmom v rozsahu od 200-300,- eur mesačne a uvádzal, že spláca úver po 122,- eur mesačne poskytnutého Prima Bankou Slovensko a.s. a ďalší úver poskytnutý Slovenskou požičovňou v rozsahu 157,- eur mesačne, s pozn. súdu, že skutočný stav zisťovaný nebol, lebo sa rodičia na pojednávaní dohodli na výške vyživovacej povinnosti a súd dohodu rodičov schválil. V čase naposledy rodičmi dohadovanej vyživovacej povinnosti maloletý navštevoval druhý ročník základnej školy, výdavky na neho matka uvádzala 20,- eur obedy, poplatok za družinu 9,- eur, výdavky na stravu 200,- eur, hygienické potreby 30,- eur, náklady na oblečenie matka kvantifikovala sumou 60,- eur, náklady na zdravotnú

starostlivosť uvádzala v rozsahu 40,- eur mesačne. Ďalej triedny fond 10,- eur, pracovný zošit 6,- eur, pracovný zošit 1,60 eur, pracovný zošit 6,50 eur, ZRPŠ 10,- eur, fotografovanie 15,- eur, školský klub 45,- eur, zimný tábor 20,- eur a matka uvádzala aj náklady na plavecký krúžok, ktoré kvantifikovala sumou 100,- eur. Aj v konaní, ktoré tomuto konaniu predchádzalo, matka zabezpečovala osobnú starostlivosť o dieťa. Matka v tomto konaní je poberateľkou vdovského dôchodku vo výške 211,20 eur (č.l. 20) a vo výške 471,43 eur (zistené zo správy kolízneho opatrovníka č.l. 45) a poberá rodinné prídavky na dieťa, teda na strane matky, ktorá v ostatnom konaní poberala iba vdovský dôchodok došlo k zmene tak, že má príjem aj z opatrovania svojej matky, za opatrovanie ktorej poberá sumu 471,43 eur, pričom na pojednávaní uvádzala, že jej príjem za opatrovanie predstavuje sumu 390,- eur. Na strane otca došlo k zmene v tom, že v ostatnom konaní uvádzal svoj príjem z podnikania ním uvádzaných v rozsahu 200 až 300,- eur na mesiac, pričom dnes jeho príjem je príjem z pracovného pomeru, ktorý je 513,- eur. V pracovnej zmluve má otec dohodnutú mzdu vo výške 580,- eur mesačne, pričom ide o sumu, ktorá je nižšia než zákonom stanovená minimálna mzda, ktorá je od 01.01.2021 v rozsahu 623,- eur mesačne. Aj napriek skutočnosti, že otec je zamestnaný v pracovnom pomere, v ktorom nedosahuje ani zákonom stanovenú minimálnu mzdu, je jeho príjem oproti konaniu, ktoré tomuto konaniu predchádzalo vyšší o 200-300,- eur. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá a je bez vážnych zdravotných obmedzení, preto si má a musí nájsť prácu, ktorá pomôže matke zabezpečovať výživu dieťaťa. K výdavkom otca súd uvádza, že úvery, ktoré otec spláca, splácal aj v ostatnom konaní, s konštatovaním súdu, že výdavok otca, ktorý je fajčiarom a vyfajčí 1 až 2 krabičky cigariet denne, ktoré nestoja menej ako 3,- eurá, čo v prepočte je výdavok od 90-180,- eur. Tento výdavok otca súd považoval nie za nevyhnutný, preto finančné prostriedky má otec použiť na výživu syna nie na výdavok, ktorý súd za nevyhnutný nepovažoval. Na strane maloletého došlo k zmene v tom, že oproti ostatnej úprave vyživovacej povinnosti má o dva roky viac, pričom výdavky, ktoré matka uvádzala, súd považoval za výdavky bežné nie mimoriadne, preto súd priznal výživné v rozsahu o 50,- eur viac, čo súd považoval za primerané potrebám dieťaťa a možnostiam a schopnostiam povinného rodiča. Od podania návrhu na súd do rozhodnutia súdu uplynul čas, za ktorý otcovi vznikol dlh na priznanom výživnom, lebo otec prispieva v rozsahu 110,- eur mesačne, preto dlh na výživnom za obdobie od júna 2020 do apríla 2021 (30,- eur mesačne krát 11 mesiacov) predstavuje sumu 330,- eur, súd otcovi povolil zaplatiť do 31.12.2021.

11. Podľa ods.1, konanie sa začína na návrh. Podľa ods. 2, ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.

12. Podľa súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, v súlade s ktorou je súd viazaný žalobou. Táto zásada sa uplatní aj v konaniach mimosporových, avšak výhradne len v tých prípadoch, keď konanie možno začať aj bez návrhu. V intenciách je prelomená dispozičná zásada v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Zároveň je uvedené prejavom vyšetrovacieho princípu, keď súd musí z úradnej povinnosti vyšetrovať skutočný stav veci. Týmto vstupuje do popredia aj princíp zakotvený v čl. 1, s ktorým prejednávanie a rozhodovanie o niektorých veciach nie je len v rukách a v záujme účastníkov, ale naopak, je tu prítomný verejný záujem štátu. V konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný návrhom účastníkov uvedených v návrhu na začatie konania. Súd tak nie je viazaný navrhovanou výškou výživného vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pričom pre aplikáciu tejto zásady nie je rozhodujúce, či sa konanie začalo na návrh účastníka konania, alebo sa začalo vydaním uznesenia o začatí konania podľa CMP. Postačuje, že konanie sa môže začať aj bez návrhu. Výrok rozhodnutia preto neobsahuje súčasne aj zamietavý výrok, lebo z výroku samotného rozhodnutia je zrejmé, ako súd rozhodol inak, od petitu uvedeného v návrhu na začatie konania a sumu, ktorú súd určil, považoval za primeranú potrebám maloletého aj schopnostiam a možnostiam povinného otca.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa .