Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/31/2021

Uznesenie

Okresný súd Košice I v spore žalobcu: Farkema Plus s.r.o., Hollého 3, 080 01 Prešov, IČO: 44 150 750, zastúp. spoločnosťou verita, s.r.o., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 940 875, proti žalovaným: 1. Košický samosprávny kraj, Námestie Maratónu mieru 1, 045 66 Košice, IČO: 35 541 016, 2. Správa majetku Košického samosprávneho kraja, Tatranská 25, 040 01 Košice, IČO: 42 093 937 v konaní o návrhu o určenie trvania nájomného vzťahu a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žalobcu z a v ä z u j e zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33 EUR na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 31.03.2021 (zo dňa 30.03.2021) žalobca žiadal, aby súd určil, že nájomný vzťah založený Zmluvou o nájme nebytového priestoru č. 174/2009 v znení jej dodatkov medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade naďalej trvá. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.V žalobe žalobca uviedol, že medzi ním a spoločnosťou Správa majetku Košického samosprávneho kraja, spol. s r.o., so sídlom: Poštová 15, 040 01 Košice, IČO: 36 797 723, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Košice l, oddiel: Sro, vložka č.: 20017/V, došlo dňa 16.07.2009 k uzatvoreniu zmluvy o nájme nebytového priestoru 174/2009 (ďalej aj ako „Zmluva o nájme č. 174/2009“) k predmetu nájmu nachádzajúcemu sa v budove zdravotníckeho zariadenia so súp. č. 74, nachádzajúcej sa na ulici Komenského č. 37/A, Košice, postavenej na pozemku parc. č. 3041, zapísanej na LV č.: XXXX vystavenom pre k. ú. I. K., V. J. -I., okres J. X., ktorej vlastníkom je Košický samosprávny kraj, a to konkrétne k nebytovým priestorom na prízemí o výmere 118,85 m2. Následne uzavrel žalobca so žalovaným v 1. rade Košickým samosprávnym krajom, so sídlom: Námestie maratónu mieru 1, 042 66 Košice, IČO: 35 541 016, v zastúpení žalovaného v 2. rade Správa majetku Košického samosprávneho kraja, so sídlom: Tatranská 25, 040 01 Košice, IČO: 42 093 937, Dodatok č. 1/2014 zo dňa 29.05.2014, ktorým si dohodli predlženie trvania nájmu a niektoré podmienky nájmu, Dodatok č. 2/2019 zo dňa 30.07.2019, ktorým si dohodli rozsiahle úpravy nájomného vzťahu a trvanie nájmu na dobu neurčitú. Predmetné nebytové priestory žalobca užíva v súlade s účelom nájmu na prevádzku verejnej lekárne za účelom poskytovania lekárenskej zdravotnej starostlivosti. 2A.Zo strany žalovaného v 2. rade bola dňa 14.12.2020 doručená žalobcovi písomnosť, označená ako „Výpoveď zmluvy o nájme nebytového priestoru“ zo dňa 10.12.2020 (ďalej len „Výpoveď zmluvy“). Žalobca podal túto žalobu o určenie trvania nájomného vzťahu na príslušný súd z dôvodu, nakoľko má za to, že nájomný vzťah založený Zmluvou o nájme č. 174/2009 stále trvá, pretože žalobca považuje Výpoveď zmluvy za neplatnú.

2B.Žalobca poukázal na ust. , a Z z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov, ust. a Z z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov, ust. , , , ust. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. 2C.

Žalobca poukázal na postup žalovaného v 1. rade Košického samosprávneho kraja (ďalej aj ako „KSK“), ktorý na základe investičného zámeru spoločnosti HealthCare Group, a. s. a v súvislosti so zámerom odboru správy majetku Úradu Košického samosprávneho kraja č. 4361/2020/0SM-13880 zo dňa 09.04.2020, svojvoľne inicioval návrh ukončenia nájomných vzťahov prevádzkovateľov lekární v zdravotníckych zariadeniach vo vlastníctve KSK, bez prihliadnutia na negatívne následky, ktoré v prípade skončenia predmetných nájomných vzťahov postihnú obyvateľov okolia predmetných zdravotníckych zariadení, ako aj samotných poskytovateľov lekárenskej zdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že prijatiu uznesenia zo strany žalovaného v 1. rade o ukončení nájmu k časti nebytových priestorov v zdravotníckych zariadeniach v Košiciach, ktoré sa dotýka žalobcu a ďalších poskytovateľov lekárenskej zdravotnej starostlivosti, predchádzali zasadnutia Komisie k hospodáreniu s majetkom KSK a Finančnej komisie KSK. Žalobca sa spolu s ostatnými dotknutými poskytovateľmi lekárenskej zdravotnej starostlivosti v postavení nájomcov snažil argumentovať žalovanému v 1. rade ako aj na uvedených orgánoch negatívny dopad takéhoto rozhodnutia na zabezpečenie lekárenskej starostlivosti v daných oblastiach a diskriminačný charakter vzhľadom k ostatným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorých sa rozhodovanie o ukončení nájomných vzťahov v zdravotníckych zariadeniach netýkalo. Súčasne sa žalobca s ostatnými dotknutými poskytovateľmi lekárenskej zdravotnej starostlivosti snažili dohodnúť so žalovaným v 1. rade na úprave podmienok nájomných vzťahov, aby sa predišlo ich ukončeniu. Na zasadnutí Komisie k hospodáreniu s majetkom KSK, ktoré sa konalo dňa 08.06.2020, ako ani na zasadnutí Finančnej komisie KSK, ktoré sa konalo dňa 12.06.2020 návrh ukončenia nájmu prevádzkovateľov verejných lekárni ako nájomcov v predmetných zdravotníckych zariadeniach nebol schválený. 2D.Napriek zjavnému protichodnému názoru poradných orgánov a snahe o úpravu nájomných vzťahov zo strany žalobcu a ostatných poskytovateľov lekárenskej zdravotnej starostlivosti však žalovaný v 1. rade Košický samosprávny kraj účelovo a bez zreteľu na návrhy dotknutých nájomcov prijal z 19. zasadnutia zastupiteľstva KSK zo dňa 29.06.2020, ktorým schválil ukončenie nájmu časti nebytových priestorov v predmetných zdravotníckych zariadeniach, čo sa podľa prílohy uznesenia priamo dotklo žalobcu. Žalobca má za to, že vyššie uvedený postup žalovaného v 1. rade sa prieči dobrým mravom a pôsobí diskriminačne voči nájomcom - prevádzkovateľom verejných lekární vo vzťahu k ostatným nájomcom (a to nielen poskytovateľom zdravotnej starostlivosti) v príslušných zdravotníckych zariadeniach a tiež je v rozpore s verejným záujmom a záujmom obyvateľov Košického samosprávneho kraja. Žalobca poukázal aj na spôsob prijatia uznesenia č. 395/2020 z 19. zasadnutia zastupiteľstva KSK zo dňa 29.06.2020 (ďalej len „Uznesenie o schválení ukončenia nájmu nebytových priestorov"), ktorým žalovaný v 1. rade schválil ukončenie nájmu časti nebytových priestorov v predmetných zdravotníckych zariadeniach. Žalobca je presvedčený, že Uznesenie o schválení ukončenia nájmu nebytových priestorov nebolo prijaté v súlade so zákonom, nakoľko hlasovanie o ukončení nájmu sa malo riadiť rovnakými pravidlami ako schvacovanie nájmu z dôvodu hodného osobitného zreteľa a to v súlade s ust. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov - teda predmetné uznesenie malo byť taktiež prijaté trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov Košického samosprávneho kraja. Pokiaľ je Uznesenie o schválení ukončenia nájmu nebytových priestorov prijaté zo strany žalovaného 1./ v rozpore so zákonom, rovnako Výpoveď zmluvy zo dňa 10.12.2020 doručená žalobcovi nemôže byť platným právnym úkonom. Do pozornosti súdu dal aj skutočnosť, že zo strany niektorých poslancov zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja bol podaný podnet na príslušnú prokuratúru, v ktorom poslanci poukazujú na pochybenia na zasadnutí zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja a žiadajú prokuratúru o prešetrenie zákonnosti postupu prijatia, ako aj z 19. zasadnutia zastupiteľstva KSK zo dňa 29.06.2020 o schválení ukončenia nájmu nebytových priestorov. 2E.S prihliadnutím na spôsob prijatia Uznesenia o schválení ukončenia nájmu nebytových priestorov, ako aj skutočnosť, že návrh ukončenia nájmu prevádzkovateľov verejných lekární ako nájomcov v zdravotníckych zariadeniach nebol schválený ani na zasadnutí Komisie k hospodáreniu s majetkom KSK, ani na zasadnutí Finančnej komisie KSK, by podľa názoru žalobcu právnemu úkonu - Výpovedi zmluvy, u ktorého sa dá vyvodiť, že jednak ním dochádza k obchádzaniu zákona a taktiež je v rozpore

s dobrými mravmi, nemala byť priznaná súdna ochrana a samotný právny úkon je aj z týchto dôvodov neplatný. 2F.Žalobca tvrdil, že základným východiskom pre oblasť záväzkových právnych vzťahov (pod ktoré patri aj Zmluva o nájme č. 174/2009) by malo byt dodržiavanie základných zásad v záväzkovom práve, no širšie aj v rámci občianskoprávnych vzťahov a v kontexte účelu uzavretej nájomnej zmluvy (ktorým je poskytovanie lekárenskej zdravotnej starostlivosti) aj nad rámec týchto vzťahov. Popri zásade rovnosti zmluvných strán a zásade dobrej viery nemožno opomenúť zásadu “pacta sunt servanda“, t,j. že všetky zmluvy sa majú dodržiavať oboma ich účastníkmi. 2G.V rámci dlhodobého trvania nájomného vzťahu založeného Zmluvou o nájme č. 174/2009 je nepochybné, že zo strany žalobcu dochádzalo k riadnemu plneniu si jeho zmluvných povinností a nebol z jeho strany daný žiaden dôvod pre úvahy smerujúce k ukončeniu zmluvného vzťahu jednostranným spôsobom zo strany prenajímateľa. Žalovaný v 1. rade ako prenajímateľ uzavrel so žalobcom Dodatok č. 2/2019 zo dňa 30.07.2019 k Zmluve o nájme č. 174/2009, v ktorom zmluvné strany predlžili trvanie tejto zmluvy na dobu neurčitú. Všeobecne sa predpokladá, že v prípade uzavretia dodatku, ktorým sa predlžuje trvanie zmluvy na dobu neurčitú, majú zmluvné strany záujem na trvaní dlhodobého zmluvného vzťahu, a to výhľadovo i viacročného. Preto je dôvodné domnievať sa, že žalovaný v 1. rade nekonal s dobrým úmyslom, ak už po približne jedenástich mesiacoch po uzavretí uvedeného dodatku začal vykonávať kroky k ukončeniu nájomného vzťahu so žalobcom. Takéto konanie žalovaného v 1. rade je možné považovať za konanie v príkrom rozpore s dobrými mravmi. 2H.Napriek vyššie uvedenému bola doručená žalobcovi od žalovaného v 2. rade písomnosť označená ako „Výpoveď zmluvy o nájme nebytového priestoru“ zo dňa 10.12.2020, ktorú však žalobca považuje za neplatnú okrem vyššie uvedeného aj z nasledujúcich dôvodov: Na základe Zmluvy o nájme nebytového priestoru č. 174/2009 zo dňa 16.07.2009 vznikol medzi jej zmluvnými stranami nájomný vzťah a akékoľvek právne úkony týchto zmluvných strán. ktorými má dôjsť k zmene, alebo k zániku zmluvného nájomného vzťahu musia byt vykonané niektorou zmluvnou stranou a musia spĺňať zákonné náležitosti právnych úkonov. v ust. definuje právny úkon ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. V ust. sa uvádza, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. V nadväznosti na uvedené zákonné ustanovenia žalobca poukázal na to, že Zmluvu o nájme nebytového priestoru 174/2009 uzatváral žalobca s obchodnou spoločnosťou: Správa majetku Košického samosprávneho kraja, spol. s r.o., so sídlom: Poštová 15, 040 01 Košice, IČO: 36 797 723, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Košice l, oddiel: Sro, vložka č.: 20017/V, pričom následne Dodatok č. 1/2014 a Dodatok č. 2/2019 tejto zmluvy uzatváral žalobca so žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom v zastúpení žalovaného v 2. rade ako rozpočtovou organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja, zriadenou Zriaďovacou listinou č. 4643/2012 - RU212/39697. Žalovaný v 2. rade podľa zriaďovacej listiny vo vzťahu k iným právnickým a fyzickým osobám vystupuje ako správca a užívateľ majetku vo vlastníctve žalovaného v 1. rade Košického samosprávneho kraja. Z uvedeného vyplýva, že Výpoveď nájmu nebola doručená žalobcovi zo strany prenajímateľa, ktorým je žalovaný v 1. rade ako vlastník predmetných nebytových priestorov. Prenajímateľ teda nikdy neprejavil vôľu vypovedať nájomný vzťah založený Zmluvu o nájme nebytového priestoru č. 174/2009.

2I.Zároveň poukázal na formálne nedostatky a neurčitosť Výpovede zmluvy v označení právneho úkonu, ktorého sa má Výpoveď zmluvy týkať, pričom aj tieto nedostatky samy osebe spôsobujú neplatnosť Výpovede zmluvy. Mal za to, že doručená Výpoveď zmluvy neobsahovala popri ďalších formálnych i obsahových náležitostiach ani všetky listiny v prílohách (ako súčasť výpovede z nájomného vzťahu založeného Zmluvou o nájme č. 174/2009), potrebné k jej platnosti. 2J.Taktiež poukázal na všetky dodatky k Zmluve o nájme nebytového priestoru č. 174/2009, ktoré uzatváral ako prenajímateľ žalovaný v 1. rade v zastúpení žalovaného v 2. rade, pričom však samotnú Zmluvu o nájme nebytového priestoru č. 174/2009 uzatvorila so žalobcom ako prenajímateľ spoločnosť: Správa majetku Košického samosprávneho kraja, spol. s r.o. v likvidácii, so sídlom: Poštová 15, 040 01 Košice, IČO: 36 797 723 (dobrovoľný výmaz - likvidácia spoločnosti). 2K.Žalobca v súlade s vyššie uvedeným má za to, že Zmluva o nájme nebytového priestoru č. 174/2009 nebola nikdy platne a účinne vypovedaná. Vo vzťahu k doručenej písomnosti od žalovaného v 2. rade označenej ako „Výpoveď zmluvy o nájme nebytového priestoru“ zo dňa 10.12.2020, uviedol, že túto písomnosť považuje za neurčitý právny úkon, v ktorom chýba prejav vôle prenajímateľa (žalovaného v 1. rade ako vlastníka nebytových priestorov). Nakoľko nebola vo Výpovedi zmluvy prejavená vôľa

prenajímateľa a samotný právny úkon sa prieči dobrým mravom, jedná sa o právny úkon neplatný od počiatku. Mal za to, že z uvedených dôvodov nedošlo k skončeniu platnosti Zmluvy o nájme nebytového priestoru č. 174/2009 v súlade s príslušnými zmluvnými a zákonnými ustanoveniami) pričom nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený Zmluvou o nájme nebytového priestoru č. 174/2009 zo dňa 16.07.2009 naďalej trvá. 2L.Žalobca ako podnikateľský subjekt poskytuje širokej verejnosti služby lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni s individuálnou prípravou liekov v nebytových priestoroch, ktoré užíva na základe Zmluvy o nájme nebytového priestoru č. 174/2009 po obdobie dlhšie než jedenásť rokov. Na základe Výpovede zmluvy, ktorú považuje žalobca za neplatnú, by malo dôjsť k ukončeniu nájomného vzťahu k priestorom lekárne, čím by došlo k poškodeniu dobrého mena žalobcu a strate zákazníkov v okotí prevádzky jeho verejnej lekárne. V prípade skončenia Zmluvy o nájme č. 174/2009 výpoveďou a straty práva žalobcu užívať priestory lekárne je rovnako ohrozená aj jeho ďalšia činnosť ako poskytovateľa lekárenskej starostlivosti. Ukončenie činnosti žalobcu by malo nepriaznivý vplyv aj na jeho zamestnancov a tiež na samotných obyvateľov danej oblasti ako zákazníkov lekárne.

Žalobca má naliehavý právny záujem na určení toho, že nájomný vzťah na základe Zmluvy o nájme č. 174/2009 z dôvodu neplatnosti výpovede trvá. Právne postavenie žalobcu je bez takéhoto určenia neisté, pretože v súčasnosti ohrozená činnosť žalobcu ako poskytovateľa lekárenskej starostlivosti prostredníctvom verejnej lekárne, ktorú vykonáva v nebytových priestoroch na základe nájomného vzťahu založeného Zmluvou o nájme nebytového priestoru č. 174/2009 Na základe uvedeného možno konštatovať, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovanými, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. V tomto prípade naliehavý právny záujem žalobcu je daný aj z toho dôvodu, že rozsudok príslušného súdu môže vytvoriť pevný rámec pre právne vzťahy medzi stranami sporu. Rozhodnutie súdu v tomto spore by zabránilo aj vzniku škody, ktorá by mohla vzniknúť žalobcovi pri prerušení, či skončení vykonávania jeho podnikateľskej činnosti ako poskytovateľa lekárenskej starostlivosti.

3.Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 31.03.2021 žiadal, aby súd uložil: a) žalovanému v 2. rade

v zmysle zdržať sa úkonov, ktorými môže dôjsť k prerušeniu zabezpečovania riadneho plnenia služieb, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním nebytového priestoru nachádzajúcemu sa v budove zdravotníckeho zariadenia so súp. č. 74, nachádzajúcej sa na ulici Komenského č. 37/A, Košice, postavenej na pozemku parc. č. 3041, zapísanej na LV č.: XXXX vystavenom pre k. ú. I. K., V. J.-I., V. J. X., ktorej vlastníkom je Košický samosprávny kraj, a to konkrétne k nebytovým priestorom na prízemí o výmere 118,85 m2, ktorý užíva žalobca na základe zmluvy o nájme nebytového priestoru č. 174/2009, a to až do právoplatného skončenia konania na základe podanej žaloby o určenie trvania nájomného vzťahu zo dňa 30.03.2021. b) žalovanému v 2. rade v zmysle povinnosť zabezpečiť dodávku médií (vody, tepla, elektrickej energie, TÚV), dezinsekcia, deratizácia k nebytovému priestoru nachádzajúcemu sa v budove zdravotníckeho zariadenia so súp. č. 74, nachádzajúcej sa na ulici Komenského č. 37/A, Košice, postavenej na pozemku parc. č. 3041, zapísanej na LV č.: XXXX vystavenom pre k. ú, I. K., V. J.-I., V. J. X., ktorej vlastníkom je Košický samosprávny kraj, a to konkrétne k nebytovým priestorom na prízemí o výmere 118,85 m2, ktorý užíva žalobca na základe zmluvy o nájme nebytového priestoru č. 174/2009, a to až do právoplatného skončenia konania na základe podanej žaloby o určenie trvania nájomného vzťahu zo dňa 30.03.2021. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal voči žalovanému v 2. rade náhradu trov konania.

4.Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že spolu s týmto návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia bola podaná na Okresný súd Košice I žaloba o určenie trvania nájomného vzťahu medzi žalovaným v 1. rade Košickým samosprávnym krajom, so sídlom: Námestie maratónu mieru 1, 042 66 Košice, IČO: 35 541 016, v zastúpení žalovaného v 2. rade Správa majetku Košického samosprávneho kraja, so sídlom: Tatranská 25, 040 01 Košice, IČO: 42 093 937 a žalobcom Farkema Plus s.r.o., ktorou sa žalobca domáha určenia trvania nájomného vzťahu na základe Zmluvy o nájme nebytového priestoru č. 174/2009 zo dňa 16.07.2009 k predmetu nájmu nachádzajúcemu sa v

budove zdravotníckeho zariadenia so súp. č. 74, nachádzajúcej sa na ulici Komenského č. 37/A, Košice, postavenej na pozemku parc. č. 3041, zapísanej na LV č.: XXXX vystavenom pre k. ú. I. K.. V. J.-I., V. J. X., ktorej vlastníkom je Košický samosprávny kraj, a to konkrétne k nebytovým priestorom na prízemí o výmere 118,85 m2, v znení Dodatku č. 1/2014 zo dňa 29.05.2014, ktorým si zmluvné strany dohodli predlženie trvania nájmu a niektoré podmienky nájmu a Dodatku č. 2/2019 zo dňa 30.07.2019, ktorým si zmluvné strany dohodli rozsiahle úpravy nájomného vzťahu a trvanie nájmu na dobu neurčitú. 4A.Zo Zmluvy o nájme nebytového priestoru č. 174/2009 zo dňa 16.07.2009, článku III, bod 2 v znení Dodatku č. 2/2019 zo dňa 10.06.2019 vyplýva: „Za služby súvisiace s užívaním predmetu nájmu sa považuje najmä: a) dodávka médií (vody, tepla, elektrickej energie, TŮV), dezinsekcia, deratizácia, ktoré uhrádza nájomca prenajímateľovi ako zálohové platby,

b) upratovanie spoločných priestorov, odvoz komunálneho odpadu, služby informátora a telefónna ústredňa, prevádzka a údržba spoločných priestorov, OBP, PO ostatných priestorov a energetika, ktoré uhrádza nájomca prenajímateľovi ako paušálne platby (ďalej len „služby")." Nájomca je povinný platiť úhrady za služby spojené s nájom v súlade s týmto bodom zmluvy a prílohou č. 2 a č. 3 tejto zmluvy v prospech prenajímateľa. Podľa ustanovenia o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov: „Ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené“ 4B.Žalobca má dôvodnú obavu, že v priebehu súdneho konania vedeného na základe podanej žaloby o určenie trvania nájomného vzťahu zo dňa 30.03.2021 vykoná žalovaný v 2. rade úkony k prerušeniu dodávky elektrickej energie, alebo iných služieb spojených s nájmom na základe Zmluvy o nájme nebytového priestoru č. 174/2009, čím žalobcovi vznikne neodvratná škoda. Žalobca v súvislosti s vyššie uvedeným poukázal na konanie žalovaného v 2. rade v obdobných veciach, o ktorých má vedomosť, konkrétne napríklad v priebehu súdneho konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , vo veci žalobcu: Lekáreň JAZERO, s.r.o., so sídlom: Spišské námestie 4, 040 12 Košice, Slovenská republika, IČO: 36 683 566, proti žalovaným: 1. Košický samosprávny kraj, so sídlom: Námestie maratónu mieru 1, 042 66 Košice, IČO: 35 541 016, 2. Správa majetku Košického samosprávneho kraja, so sídlom: Tatranská 25, 040 01 Košice, IČO: 42 093 937, ktoré je vedené v obdobnej veci na základe žaloby o určenie trvania nájomného vzťahu, kde pristúpil žalovaný v 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu k zaslaniu písomnosti: „Oznámenie o prerušení dodávky elektrickej energie Výzva na upustenie od protiprávneho konania" a následne pristúpil k realizácii prerušenia dodávky elektrickej energie k predmetu nájmu, čím vznikla žalobcovi: Lekáreň JAZERO, s.r.o. ako prevádzkovateľovi verejnej lekárne neodvratná škoda. V nadväznosti na vyššie uvedené si dovolil vyjadriť dôvodnú obavu, že žalovaný v 2. rade bude postupovať obdobným spôsobom v priebehu súdneho konania vedeného na základe žaloby o určenie trvania nájomného vzťahy zo 30.03.2021 a v súvislosti s tým z prevenčných dôvodov za trvania nájomného vzťahu na základe Zmluvy o nájme nebytového priestoru č. 174/2009 podáva tento návrh za účelom predchádzania vzniku neodvrátiteľnej škody žalobcovi. 4C.S prihliadnutím na postavenie účastníkov konania (v danom prípade na strane prenajímateľa Košický samosprávny kraj, resp. ním zriadená Správa majetku Košického samosprávneho kraja) a ďalšie úlohy, ktoré má samospráva plniť najmä v oblasti zabezpečenia zdravotnej starostlivosti a jej dostupnosti má výkon vlastníckeho práva a využívanie majetku samosprávneho kraja slúžiť predovšetkým k riadnemu zabezpečeniu verejnoprávnych úloh zverených príslušnému orgánu verejnej moci a v žiadnom prípade ho nemožno nadradiť nad bezpečnosť a zdravie obyvateľov, zvlášť v situácii, keď bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb z dôvodu momentálnej situácie týkajúcej sa pandémie ochorenia COVlD-19. Žalovaný v 2. rade (subjekt v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja) ako aj žalovaný v 1. rade počas núdzového stavu cielene a aktívne realizujú kroky zamerané na zrušenie poskytovania zdravotnej lekárenskej starostlivosti konkrétnych subjektov, ktoré túto starostlivosť zabezpečujú v daných lokalitách viac než 20 rokov, čo sa môže považovať za diskriminačné. 4D.Žalobca predovšetkým poukázal aj na skutočnosť, že poskytuje zdravotnú starostlivosť viac než 300 pacientom denne nad rámec prevádzkových hodín lekárne a prípadné prerušenie dodávky elektrickej energie, alebo iných služieb spojených s nájmom je možné považovať za ohrozenie zdravia a života, zvlášť v období pandémie a núdzového stavu, ktorý na území Slovenskej republiky pretrváva aj naďalej. Žalobca je presvedčený, že vzhľadom na okolnosti prípadu je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade v súlade s týmto návrhom na trvanie súdneho konania a v

súvislosti s podanou žalobou o určenie trvania nájomného vzťahu zo dňa 30.03.2021. Navrhol preto, aby súd nariadil v zmysle neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému v 2. rade uloží zdržať sa úkonov, ktorými dôjde k prerušeniu dodávky médií (vody, tepla, elektrickej energie, TÚV), dezinsekcia, deratizácia, a ostatných služieb na základe Zmluvy o nájme nebytového priestoru č. 174/2009, za ktoré uhrádza žalobca ako nájomca prenajímateľovi zálohové platby. 4E.Rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov sú opísané v podanej žalobe zo dňa 30.03.2021 ako aj v tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca považuje tento návrh z hľadiska rozsahu zásahu do právnej sféry žalovaného v 2. rade a vzhľadom na okolnosti prípadu. za legitímny a v súlade s princípom proporcionality. V kontexte vyššie prezentovaných právnych a skutkových okolnosti je žalobca presvedčený, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohla žalobcovi vzniknúť závažná a značná ujma, dokonca neodstrániteľná. Žalobca je presvedčený, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet nájmu s ohľadom na hroziaci zásah do majetkových práv žalobcu. Požadované neodkladné opatrenie obmedzuje žalovaného v 2. rade najmä v transakčnej dispozícii s nehnuteľnosťami v záujme zachovania súčasného právneho stavu. Je nepochybné, že v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia hrozí reálne sťaženie, respektíve znemožnenie ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej v súlade s podanou žalobou o určenie trvania nájomného vzťahu zo dňa 30.03.2021. 4F.Žalobca opiera svoj nárok o ustanovenia , , , . V rozhodnutí Ústavného súdu SR, sa uvádza: „Rozhodovanie a rozhodnutie o predbežnom opatrení v občianskom súdnom konaní je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa . Porušenie tohto základného práva v spojitosti s predbežnými opatreniami predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné procesnými prostriedkami obsiahnutými v . Týmto porušením však nemôže byť samo o sebe nariadenie predbežného opatrenia.“ V uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.12.2012, sp. zn. sa uvádza: „Neodkladné opatrenie je procesnoprávnym inštitútom, ktorý zabezpečí, aby sa v konaní pokračovalo bez ďalšieho ohrozenia alebo porušenia práva, ktorému sa má priznať súdna ochrana. Účelom neodkladného opatrenia (ako aj predbežného opatrenia podľa ) je poskytnutie rýchlej a efektívnej ochrany navrhovateľovi, a to bezodkladnou úpravou pomerov, ktorou nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, keďže ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam.“ „Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.“ (ŠTEVČEK M., FICOVÁ S., BARICOVÁ J., MESIARKINOVÁ S., BAJÁNKOVÁ J., TOMAŠOVIČ M. a kol.: , Komentár, C.H.BECK, Praha 2016, s. 1093).

5.Podľa ust. : (1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6.Podľa ust. : (1) Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. (3) Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

7.Podľa ust. : (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8.Podľa ust. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

9.Podľa ust. : (1) Ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (2) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (3) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

10.Podľa ust. : (1) Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (3) Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

11.Podľa ust. : (1) Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. (2) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

12.Podľa ust. : (1) Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. (2) Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. (3) Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.

13.Podľa ust. : (1) Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (2) Neodkladné opatrenie podľa je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

14.Podľa ust. neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

15.Podľa ust. súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

16.Podľa ust. : (1) Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. (2) Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej odvolací súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. To platí primerane aj na dovolacie konanie. (3) Súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej.

17.Podľa ust. : (1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. (3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. (4) Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie primerane.

18.Podľa ust. : (1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. (3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane.

19.Podľa ust. ak bolo neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej alebo ak skôr nariadené neodkladné opatrenie trvá aj po skončení konania vo veci samej, súd uznesenie o neodkladnom opatrení na návrh zruší, ak a) vzhľadom na stav exekučného konania už nie je potrebné alebo b) navrhovateľ mohol podať návrh na vykonanie exekúcie, ale tak v primeranom čase neurobil.

20.Podľa ust. o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.

21.Podľa ust. : (1) Ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli. (2) Odsek 1 sa nepoužije, ak bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa ; všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté.

22.Podľa ust. v platnom znení: (1) Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. Pritom najmä a) zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja, b) vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja, c) obstaráva, prerokúva a schvaľuje územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov, d) účelne využíva miestne ľudské, prírodné a iné zdroje, e) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov samosprávneho kraja a rozvoja samosprávneho kraja, f) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov, g) podieľa sa na tvorbe a ochrane životného prostredia, h) utvára predpoklady na optimálne usporiadanie vzájomných vzťahov sídelných útvarov a ostatných prvkov svojho územia, i) obstaráva a schvaľuje program rozvoja v oblasti poskytovania sociálnych služieb a spolupracuje s obcami a inými právnickými osobami a fyzickými osobami pri výstavbe zariadení a bytov určených na poskytovanie sociálnych služieb, j) utvára podmienky na rozvoj zdravotníctva, k) utvára podmienky na rozvoj výchovy a vzdelávania, najmä v stredných školách, a na rozvoj ďalšieho vzdelávania, l) utvára podmienky na tvorbu, prezentáciu a rozvoj kultúrnych hodnôt a kultúrnych aktivít a stará sa o ochranu pamiatkového fondu, m) utvára podmienky na rozvoj cestovného ruchu a koordinuje tento rozvoj, n) koordinuje rozvoj telesnej kultúry a športu a starostlivosť o deti a mládež, o) spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí, p) podieľa sa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja, q) rozvíja spoluprácu s územnými celkami a s orgánmi iných štátov, r) vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi. (2) Samosprávny kraj je povinný utvárať v rámci svojej pôsobnosti účinný systém kontroly, zriadiť funkciu hlavného kontrolóra samosprávneho kraja (ďalej len "hlavný kontrolór") a voliť hlavného kontrolóra. Samosprávny kraj je tiež povinný vytvárať vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne podmienky na nezávislý výkon kontroly.

23.Podľa ust. v platnom znení: (1) Samosprávny kraj pri výkone svojej pôsobnosti spolupracuje so štátnymi orgánmi, s inými samosprávnymi krajmi, obcami a s inými právnickými osobami. (2) Samosprávny kraj predkladá Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky návrh symbolov () na zápis do Heraldického registra Slovenskej republiky. (3) Štátne orgány poskytujú samosprávnemu kraju potrebné údaje z jednotlivých evidencií v rozsahu vymedzenom osobitnými zákonmi. 8) Samosprávny kraj poskytuje štátnym orgánom, obciam a iným právnickým osobám údaje potrebné na ich činnosť v rozsahu vymedzenom osobitnými zákonmi. (4) Štátne orgány podporujú spoluprácu samosprávneho kraja s územnými a správnymi celkami alebo s orgánmi, alebo s úradmi iných štátov vykonávajúcimi regionálne funkcie; dbajú na to, aby samosprávny kraj bol informovaný o možnostiach tejto spolupráce. (5) Štátne orgány a samosprávny kraj utvárajú podmienky na ďalšie vzdelávanie predsedov, poslancov zastupiteľstva a zamestnancov samosprávneho kraja. (6) Prednosta príslušného obvodného úradu v sídle kraja sa zúčastňuje na zasadnutí zastupiteľstva, ak program zasadnutia sa týka úloh miestnej štátnej správy. (7) Samosprávny kraj upozorňuje orgány miestnej štátnej správy a obce na nedostatky, ktoré zistí v ich činnosti pri plnení svojich úloh. (8) Obec poskytuje samosprávnemu kraju na plnenie jeho úloh údaje z evidencií, ktoré vedie. (9) Obec, ktorá je sídlom samosprávneho kraja, poskytuje súčinnosť pri zabezpečovaní umiestnenia jeho orgánov. (10) Štátne orgány vykonávajú dozor a kontrolu nad činnosťou samosprávneho kraja v rozsahu vymedzenom v zákone. 9)

24.Podľa ust. v platnom znení: (1) Majetok samosprávneho kraja slúži na plnenie úloh samosprávneho kraja. (2) Majetok samosprávneho kraja a nakladanie s ním ustanovuje osobitný zákon.

25.Podľa ust. v platnom znení: (1) Vyšší územný celok a správca sú povinní hospodáriť s majetkom vyššieho územného celku v prospech rozvoja vyššieho územného celku, jeho obyvateľov a ochrany a tvorby životného prostredia. (2) Vyšší územný celok a správca sú povinní majetok vyššieho územného celku zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať, najmä sú povinní tento majetok a) udržiavať a užívať, b) chrániť pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, používať všetky právne prostriedky na jeho ochranu vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi, c) viesť v účtovníctve podľa osobitného predpisu. 5) (3) Vyšší územný celok môže upustiť od vymáhania majetkových práv vyššieho územného celku len vtedy, ak dôvody pre trvalé alebo dočasné upustenie určí v zásadách hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku.

26.Podľa ust. v platnom znení: (1) Vyšší územný celok a správca sú povinní hospodáriť s majetkom vyššieho územného celku podľa tohto zákona a v súlade so zásadami hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku schválenými zastupiteľstvom. (2) Zásady hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku upravia najmä a) práva a povinnosti správcov, b) podmienky odňatia správy majetku vyššieho územného celku správcom, c) postup a podmienky prenechávania majetku vyššieho územného celku do užívania iným osobám, d) úkony správcov neuvedené v odseku 3, ktoré podliehajú schváleniu zastupiteľstvom, e) určenie hodnoty majetku, na ktorú sa pri nakladaní s takýmto majetkom vyžaduje schválenie zastupiteľstvom, f) spôsoby výkonu práv vyplývajúcich z vlastníctva cenných papierov a majetkových podielov na právnických osobách založených vyšším územným celkom alebo v ktorých má vyšší územný celok postavenie ovládajúcej osoby alebo rozhodujúci vplyv, 19aa) s dôrazom na transparentnosť a efektívnosť nakladania s majetkom. (3) Zastupiteľstvo schvaľuje a) spôsob prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku vyššieho územného celku; to neplatí, ak je vyšší územný celok povinný previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu, 1aa) b) podmienky obchodnej verejnej súťaže, ak sa má prevod vlastníctva nehnuteľného majetku vyššieho územného celku realizovať na základe obchodnej verejnej súťaže, c) prevody vlastníctva nehnuteľného majetku vyššieho územného celku, ak sa realizujú priamym predajom, d) prevody vlastníctva hnuteľného majetku vyššieho územného celku nad hodnotu určenú v zásadách podľa odseku 2, e) nakladanie s majetkovými právami vyššieho územného celku nad hodnotu určenú v zásadách podľa odseku 2, f) vklady majetku vyššieho územného celku do majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností, g) koncesné zmluvy na uskutočnenie stavebných prác alebo koncesné zmluvy na poskytnutie služby uzatvorené podľa osobitného predpisu 19ab) (ďalej len "koncesná zmluva"), a to trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, h) zámer realizovať zlepšenie energetickej efektívnosti budovy alebo zariadenia vo vlastníctve vyššieho územného celku prostredníctvom energetickej služby s garantovanou úsporou energie poskytovanej na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor.19ac)

27.Podľa ust. : Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

28.Podľa ust. : (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

29.Podľa ust. : Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30.Podľa ust. v platnom znení: (1) Ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. (2) Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve. (3) Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním. (4) Nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.

31.Podľa ust. v platnom znení: Ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.

32.Podľa ust. v platnom znení: Výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

33.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: Zmluvu o nájme nebytového priestoru č. 174/2009 zo dňa 16.07.2009, Dodatok č. 1/2014 k Zmluve o nájme nebytového priestoru č. 174/2009 zo dňa 16.07.2009, Dodatok č. 2/2019 k Zmluve o nájme nebytového priestoru č. 174/2009 zo dňa 16.07.2009 v znení dodatku č. 1/2014 zo dňa 29.05.2014, Výpoveď zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 10.12.2020, Zverejnený Zámer odboru správy majetku Úradu Košického samosprávneho kraja č. 4361/2020/OSM-13880 zo dňa 09.04.2020, Zápisnicu zo 16. rokovania Komisie Zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja k hospodáreniu s majetkom, konaného dňa 08.06.2020, Zápisnicu zo 17. rokovania Finančnej komisie Zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja, konaného dňa 12.06.2020, z 19. zasadnutia Zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja konaného dňa 29. júna 2020 v Košiciach, Výsledok hlasovania č. 8 - bod č. 5a - Ukončenie nájmu k časti nebytových priestorov v zdravotníckych zariadeniach v Košiciach, výpis z obchodného registra o registrácii žalobcu.

34.Žalobca žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery žalobcu a žalovaného v 2. rade s poukazom na to, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohla žalobcovi vzniknúť závažná a značná ujma, dokonca neodstrániteľná.

35.Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní, ktoré slúži na zabezpečenie ochrany porušovaných alebo ohrozovaných práv procesných strán (účastníkov konania). Jeho nariadenie prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.

36.Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že úlohou súdu je skúmať, či je osvedčený nárok, k ochrane ktorého neodkladné opatrenie smeruje, a či je neodkladné opatrenie nevyhnutné pre jeho ochranu, t.j. či je osvedčená aj naliehavosť potreby upraviť pomery procesných strán.

37.Zo zmluvy o nájme nebytového priestoru č. 174/2009 súd zistil, že Správa majetku Košického samosprávneho kraja, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Poštová 15, IČO: 36 797 723 ako správca majetku Košického samosprávneho kraja (t.j. ako správca majetku žalovaného v 1. rade), resp. ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca uzavreli dňa 16.07.2009 zmluvu, predmetom ktorej bol nájom

nebytových priestorov lekárne o výmere 118,85 m2 na prízemí vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti (bod č. 2 odôvodnenia tohto uznesenia), ktorej vlastníkom je žalovaný v 1. rade. Účelom dojednaného nájmu bolo užívanie nebytových priestorov na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni s individuálnou prípravou liekov. Doba nájmu bola dojednaná na dobu určitú, od 01.08.2009 do 31.07.2014. 37A.Z Dodatku č. 1/2014 k zmluve o nájme nebytového priestoru č. 174/2009 súd zistil, že žalovaný v 1. rade, zastúpený žalovaným v 2. rade ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca uzavreli dňa 29.05.2014 dodatok k zmluve o nájme, predmetom ktorého bola zmena doby nájmu tak, že nájom sa končí dňa 31.07.2019 a účastníci Zmluvy sa dohodli aj na iných zmenách. Z obsahu dodatku „ Preambula“ ďalej vyplýva, že s účinnosťou od 01.01.2013 žalovaný v 1. rade zveril predmetnú nehnuteľnosť v zmysle o majetku vyšších územných celkov do správy rozpočtovej organizácii

- žalovanému v 2. rade, ktorý je na základe uvedeného zákona, zriaďovacej listiny zo dňa 20.12.2012 a preberacieho protokolu zo dňa 15.01.2013 oprávnený v mene prenajímateľa (vlastníka) vykonávať správu nehnuteľnosti. 37B.Z Dodatku č. 2/2019 k zmluve o nájme nebytového priestoru č.174/2009 súd zistil, že žalovaný v 1. rade, zastúpený žalovaným v 2. rade ako prenajímateľ a žalobca uzavreli dňa 30.07.2019 dodatok k zmluve o nájme, predmetom ktorého bola rozsiahla zmena pôvodných ustanovení, článkov zmluvy, pričom z jej obsahu okrem iného vyplýva, že došlo k zmene doby nájmu z doby určitej na dobu neurčitú (čl. IV Zmluvy).

38.Z písomnej výpovede súd zistil, že žalovaný v 2. rade listom zo dňa 10.12.2020 vypovedal zmluvu o nájme nebytových priestorov v znení jej dodatkov, s poukazom na uznesenie Zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja č. 395/2020 zo dňa 29.06.2020 a upovedomil žalobcu, že výpovedná doba je trojmesačná a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená nájomcovi, spoločnosti Farkema Plus, s.r.o.. Z obsahu žaloby a priloženej doručenky súd zistil, že žalobcovi bola „Výpoveď zmluvy o nájme nebytových priestorov“ doručená dňa 14.12.2020.

39.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca a žalovaní uzatvorili Zmluvu o nájme nebytového priestoru č. 174/2009, predmetom ktorej bolo odplatné prenechanie užívacieho práva k nebytovému priestoru žalovaného v 1. rade ako prenajímateľa žalobcovi ako nájomcovi a tiež to, že v zmysle Dodatkov k zmluve došlo medzi účastníkmi zmluvy k dohode ohľadom doby nájmu a spôsobe ukončenia právneho vzťahu. Z obsahu spisu súd mal osvedčené skutočnosti týkajúce sa ukončenia právneho vzťahu - písomnou výpoveďou a uplynutím výpovednej doby a tiež to, prečo žalobca sa domáha v konaní vo veci samej určenia, že nájomný vzťah trvá. Súd považuje za nesporné aj skutočnosti, že predmetom nájmu bol nehnuteľný majetok, ktorého vlastníkom je Košický samosprávny kraj (žalovaný v 1. rade), že v danom prípade nedošlo k preskúmaniu zákonnosti uznesení zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja ( Zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja konaného dňa 29.06.2020 v Košiciach), a že došlo k zániku nájomného vzťahu v súlade so a tiež zmluvnými ustanoveniami Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 174/2009 v znení jej Dodatkov.

40.Podľa právneho názoru súdu, žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil základné zákonné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa je totiž kontradiktórnym konaním a nemožno prenášať procesnú aktivitu zo strany konania na súd. Žalobca v tomto štádiu konania neosvedčil existenciu nároku, ktorému žiadal navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochranu, teda nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mali viesť k záveru, aspoň pravdepodobnému, že nájomný vzťah žalobcu neskončil, keďže žalobcovi bola doručená výpoveď z nájmu dňa 14.12.2020 dohodnutému na dobu neurčitú a nájomný vzťah skončil dňa 31.03.2021 uplynutím dohodnutej výpovednej doby. Ako vyplýva zo zmluvy o nájme, tento spôsob ukončenia nájomného vzťahu bol medzi stranami sporu riadne dohodnutý ( ). Pre účely nariadenia neodkladného opatrenia tak nič nenasvedčuje tomu, že išlo o svojvoľné správanie sa žalovaného v 1. rade, resp. žalovaného v 2. rade, ktoré by nemalo oporu v zmluvných, resp. zákonných ustanoveniach. Iba samotná skutočnosť, že konanie o určenie nájomného vzťahu nie je právoplatne skončené ešte neodôvodňuje okamžitý zásah súdu spočívajúci v obmedzení práva žalovaného v 1. rade ako vlastníka majetku a žalovaného v 2. rade ako správcu majetku disponovať s predmetnými nebytovými priestormi vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Okolnosti, na ktoré poukázal žalobca v

žalobe (konanie vo veci samej) budú predmetom dokazovania vo veci samej. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca už v čase podania žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal vedomosť, že nemieni rešpektovať zmluvné ustanovenia týkajúce sa ukončenia nájomného vzťahu k nebytovým priestorom dňom 31.03.2021 (koniec výpovednej doby) a tiež mal vedomosť o tom, že vlastník nebytových priestorov, žalovaný v 1. rade, ktorých správu vykonáva správca, žalovaný v 2. rade, nemá za rovnakých dohodnutých podmienok záujem so žalobcom pokračovať v nájomnom vzťahu, preto súd v danom prípade má za to, že vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca by mal voči žalovaným neprimeranú výhodu spočívajúcu v možnosti ďalšieho užívania nebytového priestoru vo vlastníctve žalovaného v 1. rade aj bez právneho titulu a to až do času skončenia konania vo veci samej, čo nie je v súlade s princípom proporcionality - zaistenia vyváženého pomeru nevýhody a výhody u oboch strán sporu.

41.Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal tvrdenia uvedené v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Nepreukázal žiaden objektívny a nevyhnutný dôvod úpravy pomerov medzi stranami.

42.Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

43.Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44.Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

45.Nakoľko žalobca nemal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade úspech, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

46.O povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok rozhodol súd v zmysle ust. , , , , o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu (ďalej len „“) v platnom znení.

47.Súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je 33 EUR (položka 1c Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.