Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_7C-25-2020.pdf
PDF · 145.12 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/25/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo VÁH „v likvidácii“, 013 02 Nededza, IČO: 36 007 196, zastúpené JUDr. Vladimírom Herichom PhD., Dončova 13, 034 01 Ružomberok, likvidátorom ustanoveným v dodatočnej likvidácií, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX, právne zastúpený: JUDr. Róbert Mendel, s.r.o., so sídlom Sidónie Sakalovej 190, 014 01 Bytča, IČO: 47 256 591, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že žalobca je vlastníkom nehnuteľností vedených na Liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie D. C. , a to pozemku EKN parcela číslo 1346/2-trvalý trávnatý porast o výmere 129.501 m2, pozemku EKN parcela číslo 1347-trvalý trávnatý porast o výmere 59.917 m2 v podiele 2233200738 / 6415718400.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.3.2020, v zmysle jej doplnenia doručeného súdu dňa 4.5.2020, proti v žalobe označenému žalovanému domáhal súdneho výroku, ktorým by súd určil, že žalobca je spoluvlastníkom v podiele 2233200738 / 6415718400, nehnuteľností vedených na LV č. XXX pre katastrálne územie D. C. a to pozemku parcela 1346/2-trvalý trávnatý porast o celkovej výmere 129.501 m2 a pozemku parcela 1347-trvalý trávnatý porast o celkovej výmere 50.917 m2. 2. Žalobca skutkovo odôvodňoval žalobu tým, že na základe Uznesenia Okresného súdu v Žiline, č.k. 5Cbr/76/2013 z 31.3.2014 bola nariadená dodatočná likvidácia majetku bývalého Poľnohospodárskeho družstva VÁH, so sídlom 013 02 Nededza, IČO: 36/007 196, kde bol zároveň vymenovaný likvidátor. Dňa 10.2. 2020 obdržal od Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor list z 22.1.2020 č. Z 7172/2013, Z 8797/2016 označený ako Výzva na podanie žaloby o určenie práva k nehnuteľnosti. V uvedenom liste Okresný úrad Žilina uvádza, že mu bolo dňa 26.9.2013 doručené súdne rozhodnutie, Rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 7.5.2009, právoplatný 15.4.2010 vo veci vedenej pod spisovou značkou 12C/150/2002 o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu v prospech Poľnohospodárske družstvo VÁH. Ďalej s poukazom na ustanovenie § 36a ods. 3 Zák. č. 162/95 Z.z. uvádza, že nevykonal záznam na LV č. XXX pod B 130, avšak o tejto skutočnosti vyznačil poznámku na tomto liste, zároveň ho ako likvidátora vyzval na podanie žaloby o určenie práva k nehnuteľnosti a to najneskôr do 2 mesiacov, teda do 22.3.2020. Likvidátor žalobcu zároveň uviedol, že ako likvidátorovi mu nebol doručený Rozsudok Okresného súdu Žilina, spisová značka 12C/150/2002 zo dňa 7.5.2009, právoplatný 15.4.2010, čo je pochopiteľné vzhľadom na nariadenie dodatočnej likvidácie až 24.4.2014. Právne skutočnosti, ktoré svedčia o vlastníckom práve v prospech žalobcu sú dané na základe predmetného rozsudku. Likvidátor žalobcu poukazoval na to, že v predmetnom rozsudku súd určil, že Kúpna zmluva zo dňa 19.4.2000, zavkladovaná Správou katastra pod č. V 1749/2000 dňa 2.5.2000, ktorou predávajúci
Poľnohospodárske družstvo VÁH odpredal (tam žalovanému) E. F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX predmetné nehnuteľnosti je neplatná. Išlo o rozhodnutie vo veci žaloby spoluvlastníkov, v tom čase zapísaných na LV č. XXX, ktorí sa domáhali určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy pre dôvod porušenia ich zákonného predkupného práva. Momentálny právny stav je taký, že vlastníkom spoluvlastníckeho podielu je žalovaný A. B. a nie osoba, ktorá kúpila predmet kúpnej zmluvy, ktorou bol E. F. B., nar. XX.X.XXXX, je preto potrebné naplniť Rozsudok, spisová značka 12C/150/2002 v znení opravného uznesenia z 21.5.2014 a zapísať na LV vlastníctva č. 585 právny stav konštatovaný týmto rozhodnutím. 3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 7.7.2020, v ktorom uviedol, že má za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, nakoľko vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol v dobrej viere, na základe riadne uzatvorenej a platnej kúpnej zmluvy. O platnosti kúpnej zmluvy, ktorou nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam už rozhodol Okresný súd v Žiline Rozsudkom zo dňa 22.10.2013 pod spisovou značkou 6C/282/2011-151, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.1.2014. Okresný súd rozhodol, že návrh navrhovateľov, ktorí sa domáhali určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 11.5.2009, uzatvorenej medzi ním ako kupujúcim a F. B. ako predávajúcim zamietol, poukázal teda na skutočnosť, že vo veci platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou nadobudol vlastnícke právo už bolo súdom rozhodnuté, a teda nemožno ju v zmysle ust. § 230 CSP opätovne prejednávať a rozhodnúť (jedná sa o prekážku rozsúdenej veci tzv. res judicata). Ďalej uviedol, že žalobca podal žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe výzvy Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor zo dňa 22.1.2020, v ktorom sa okresný úrad odvolával na znenie ust. § 36a ods. 3 Zák. č. 162/1995 Z.z. a vyzval likvidátora žalobcu, aby v lehote 2 mesiacov odo dňa zápisu poznámky o doručení rozhodnutia súdu podal na príslušnom súde žalobu o určenie práva k nehnuteľnosti, žalobca podal žalobu na súd až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Ďalej poukazoval na to, že okresný súd nariadil Uznesením zo dňa 31.3.2014 dodatočnú likvidáciu majetku bývalého Poľnohospodárskeho družstva VÁH, nakoľko sa objavil nový majetok – peňažná suma 53.010,69 eur, vymožená exekútorom JUDr. Jozefom Kaduchom, dodatočná likvidácia mala v zmysle uvedeného uznesenia smerovať k likvidácii novoobjaveného majetku, t.j. exekútorom vymoženej finančnej čiastky a nie je teda úlohou likvidátora riešiť otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku. Poukazoval na to, že ako kupujúci pri uzatváraní kúpnej zmluvy konal v dobrej viere, a preto by mu mala byť súdom poskytnutá ochrana jeho vlastníckeho práva, pričom poukazoval na Nález ÚS ČR, spisová značka II ÚS 165/2011 z 11.5.2011. Vzhľadom na ním uvádzané dôvody navrhol, aby súd konanie v zmysle ust. § 161 ods. 2 CSP zastavil, resp. pokiaľ konanie nezastaví, aby žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. 4. K vyjadreniu žalovaného sa likvidátor žalobcu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 27.7.2020, v ktorom uviedol, že Rozsudok Okresného súdu Žilina, sp.zn. 12C/150/2002 zo dňa 7.5.2009, právoplatný 15.4.2010, o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu v prospech Poľnohospodárske družstvo VÁH, spolu s opravným uznesením zo dňa 21.5.2014, právoplatným 12.6.2014 považuje za konštitutívny právny akt, ktorý je vykonateľný a postačujúci na nápravu vlastníckych vzťahov v príslušnom katastri nehnuteľnosti. Rozsudok citovaný žalovaným nemá žiadnu relevantnosť vo veci. Žaloba zo strany žalobcu nebola podaná neskoro a to nielen vo vzťahu k úradnej výzve Okresného úradu, odbor katastrálny Žilina, ale hlavne k právnej skutočnosti, určenie vlastníckeho práva, nemá na sebe hrozbu premlčania. Námietku o právomoci likvidátora, ktorú namieta žalovaný a vymedzuje ju výlučne len k peňažnej pohľadávke žalobcu v úplne inej sporovej veci považuje za účelovú a nepodstatnú. Konanie žalovaného považuje za konanie, ktorým sa nepreukázal ako starostlivý vlastník, keďže vedel o Rozsudku Okresného súdu Žilina 12C/150/2002, právoplatného 15.4.2010 a napriek tomu nepodal prihlášku v Konkurze č. 1K/32/2011 na svoju pohľadávku ako veriteľa, resp. podmieneného veriteľa a taktiež nepodal prihlášku veriteľa po nariadení dodatočnej likvidácie žalobcu, obe z dôvodu jeho nároku na vrátenie kúpnej ceny, z uvedeného dôvodu trval na žalobe v celom rozsahu. 5. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 21.9.2020, v ktorom uviedol, že trvá na tom, že súd už v danej veci rozhodol a na základe rei judicata žiadal, aby súd konanie zastavil, prípadne pokiaľ konanie nezastaví, aby žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide o pripomienku žalobcu, že nekonal ako starostlivý vlastník, tak s takýmto tvrdením sa nestotožňuje, pokiaľ „má v rukách“ právoplatné rozhodnutie súdu, nevidí absolútne žiaden dôvod na to, aby si prihlasoval akúkoľvek pohľadávku do konkurzu alebo likvidácie žalobcu. 6. Na pojednávaní dňa 4.3.2024 zotrvali sporové strany na svojich písomných vyjadreniach. 7. Žalobca poukazoval na to, že naliehavý právny záujem spočíva v tom, že predmetný majetok by mal byť majetkom spoločnosti, teda žalobcu a ide o uspokojenie veriteľov. V tejto veci je relevantný Rozsudok v konaní 12C/150/2002, poukázal na to, že bola nariadená dodatočná likvidácia, v rámci ktorej právomoc
likvidátora nie je obmedzená len na istý okruh menovaných majetkových položiek a aj tie, ktoré vzniknú v priebehu likvidácie spadajú do okruhu právomoci likvidátora. 8. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu poukazoval na to, že vyhovením tejto žalobe by nastal stav nespravodlivý a to s poukázaním na to, že sa stal spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril so svojím právnym predchodcom, svojim otcom F. B., ktorá bola uzatvorená 11.5.2009 a to v čase, keď ešte nebol skončený súdny spor, na ktorý sa odvoláva likvidátor v súdnom konaní vedenom pod spisovou značkou 12C/150/2002, a teda žalovaný nehnuteľnosti nadobudol ako dobromyseľný vlastník. 9. Súd na základe listinných dôkazných prostriedkov predložených žalobcom a navrhnutých žalovaným zistil nasledovný skutkový stav: 10. Uznesením Okresného súdu v Žiline, č.k. 5Cbr/76/2013-27 z 31.3.2014 ( dôkaz na č.l. 2 spisu) súd nariadil dodatočnú likvidácia majetku bývalého Poľnohospodárskeho družstva VÁH, so sídlom 013 02 Nededza, IČO: 36/007 196, a vymenoval za likvidátora JUDr. Vladimíra Hericha so sídlo kancelárie Dončova 13, 034 01 Ružomberok, ktorý bude v mene spoločnosti konať samostatne tak, že k obchodnému menu bývalej spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis a funkciu. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že Poľnohospodárske družstvo Váh bolo dňa 8.1.2013 z obchodného registra vymazané a po jeho výmaze sa zistil ďalší majetok, ktorý je bližšie v odôvodnení uvedený, preto súd s poukazom na ust. § 75a v spojení s §71 ods.4 Obchodného zákonníka rozhodol o dodatočnej likvidácii a vymenovaní likvidátora. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.4.2014. 11. Okresný úrad Žilina katastrálny odbor listom zo dňa 22.1.2020 adresovaným likvidátorovi žalobcu ( dôkaz na č.l. 4 spisu ) vyzval na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva. V uvedenom liste OÚ, katastrálny odbor, uvádza, že dňa 26.9.2013 mu bolo doručené rozhodnutie - Rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 7.5.2009, právoplatný 15.4.2010 pod sp.zn.12C/150/2002 o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu v prospech Poľnohospodárske družstvo VÁH., so sídlom Nededza, IČO 36007196, ktoré je od 29.4.2014 v likvidácii. Ďalej v uvedenom liste uvádza, že nakoľko doručené súdne rozhodnutie v dôsledku ďalšej právnej zmeny na LV č. XXX pod B 130, k.ú. D. C. nie je záväzné pre osobu zapísanú v katastri nehnuteľnosti s poukazom na ust. § 36a ods. 3 Zák.č. 162/1995 Z.z. záznam nevykonal a na uvedenom LV dňa 22.1.2020 vyznačil o tejto skutočnosti poznámku. Zároveň vyzval na podanie žaloby o určenie práva k nehnuteľnosti a to najneskôr do 2 mesiacov odo dňa zápisu poznámky, inak bude poznámka po uplynutí zákonom stanovenej lehoty vymazaná bez vykonania záznamu. 12. Z LV č. XXX, pre k.ú. D. C. zo dňa 13.3.2020 ( dôkaz na č.l. 5 spis ) súd zistil, že sú na ňom evidované ako spoločné nehnuteľnosti parc. reg. E, a to parc.č. 1346/2, trvalý trávnatý porast o výmere 129 501 m2 a parc.č. 1347, trvalý trávnatý porast o výmere 50 917 m2. Pod por.č. 130 je ako spoluvlastník v podiele 2233200738/6415718400 vedený žalovaný. Ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva č. V 4055/09 zo dňa 9.6.2009. V časti poznámka je uvedené, že podľa § 36 ods. 3 katastrálneho zákona poznamenáva sa k parcele reg. EKN parc.č. 1346/2, ttp o vým. 129501m2 a parcele reg. EKN č. 1347, ttp o vým. 50917 doručenie rozhodnutia súdu, ktoré v dôsledku Ďalšej právnej zmeny nie je záväzné pre osobu zapísanú v katastri nehnuteľnosti / podiel 2233200738/6415718400 pôv.vl. Poľnohospodárske družstvo VÁH., so sídlom Nededza, IČO 36007196 / č.Z 7172/2013, Z 8797/2016-16/2020. 13. Tunajší súd rozsudkom č.k. 12C 150/2002-208 zo dňa 7.9.2009 ( dôkaz na č.l. 15-19 spisu ) v právnej veci v záhlaví rozsudku uvedených žalobcov v rade 1,2,3,4,5,6,7,8,9,10,11,12 proti žalovaným v rade 1/ Poľnohospodárske družstvo VÁH., so sídlom Nededza, IČO 36007196, 2/ E. F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu rozhodol tak, že určil, že kúpna zmluva zo dňa 19.4.2020 zavkladovaná Správou katastra Žilina po V 1794/2000, ktorou predávajúci žalovaný Poľnohospodárske družstvo VÁH., so sídlom Nededza odpredal žalovanému E. F. B., bytom C. XX nehnuteľnosti v k.ú. D. C., parc.č. 1346/2, trvalé trávnaté porasty o výmere 129.501m2 v podiele 2233200738/641518400 a parc.č. 1347 trvalý trávnatý porast 50.917m2 v podiele 2233200738/6415718400 za kúpnu cenu 915.000,- Sk je neplatná. Zároveň zaviazal odporcov v rade 1/,2/ k povinnosti spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom v rade 1/-12/ trovy konania vo výške 370,49 eur, a to do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. 14. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že označení žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy s poukazom na ust. §40a a § 140 OZ keď im žalovaný v rade 1/ neponúkol na odkúpenie jeho spoluvlastnícky podiel, čím došlo k porušeniu predkupného práva. V odôvodnení ďalej súd okrem iného uviedol ( na str. 7 ), že ako vyplynulo z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi žalobcovia sa listom zo dňa 29.1.2001 voči žalovaným v rade 1/ a 2/ účinne dovolali relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, preto sa už úspešne nemôžu domáhať, aby im nadobúdateľ vec ponúkol na predaj, pretože ju tento platne nenadobudol a rovnako nadobúdateľ sám nemôže už ponúkať na predaj svoj spoluvlastnícky podiel takto získaný aj keď za
rovnakých podmienok, za ktorých tento podiel kúpil. Napokon súd poukázal na to, že nakoľko je na vôli oprávneného spoluvlastníka z predkupného práva, ktorú z troch možností si zvolí pri porušení tohto práva, a to domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu alebo domáhať sa na nadobúdateľovi, aby mu ponechal podiel na odpredaj, prípadne ponechať si predkupné právo, súd v danom prípade nemal inú možnosť ako návrhu navrhovateľov vyhovieť a predmetnú zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu vysloviť za neplatnú, nakoľko sa tejto žalobcovia dovolali riadnym spôsobom v zmysle ust. § 40a OZ. 15. Na odvolanie žalovaného v rade 2/ Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.zn. 9Co273/2009 zo dňa 12.11.2009 vyššie uvedený rozsudok tunajšieho súdu potvrdil. 16. Vyššie uvedený rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť dňa 15.4.2010. 17. Súd uznesením č.k. 12C 150/2002-286 zo dňa 21.5.2014 vydal opravné uznesenie s poukazom na ust. § 164 O.s.p., v ktorom opravil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 12C 150/2002-208 zo dňa 7.5.2009 vo výrokovej časti, v ktorej došlo k zrejmej nesprávnosti keď boli uvedené nasledovné údaje : číslo pod ktorým bol povolený vklad kúpnej zmluvy ( nesprávny údaj V 1794/2000 namiesto správneho V 1749/2000) a nesprávny údaj o spoluvlastníckom podiele ( 2233200738/641518400 namiesto správneho 2233200738/6415718400). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.6.2014. 18. Z pripojeného spisu sp. zna. 6C 282/2011 zabezpečeného súdom na návrh žalovaného súd oboznámil žalobu a rozsudok č.k. 6C 282/2011-151 zo dňa 22.10.2013. 19. Žalobou doručenou tunajšiemu súd dňa 21.12.2011 v žalobe označení žalobcovia v rade 1/- 14/ proti v žalobe označeným žalovaným v rade 1/ Poľnohospodárske družstvo VÁH., so sídlom Nededza, IČO 36007196, 2/ E. F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, X/ A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX sa domáhali vydania rozhodnutia súdu, ktorým by bolo určené, že kúpna zmluva uzavretá dňa 11.05.2009 medzi odporcami II. a III., ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2233200738/6415718400 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. D. C., evidovaným na LV č. XXX ako parcela KN-E č. 1346/2 – trvalé trávne porasty o výmere 129.501 m2 a parcela KN-E č. 1347 – trvalé trávne porasty o výmere 50.917 m2 a na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva odporcu III. do katastra nehnuteľností rozhodnutím Správy katastra Žilina pod č. V 4055/09 zo dňa 09.06.2009 je neplatná a súčasne, že označený odporca I. je spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. D. C., evidovaných na LV č. XXX ako parcela KN-E č. 1346/2 – trvalé trávne porasty o výmere 129.501 m2 a parcela KN-E č. 1347 – trvalé trávne porasty o výmere 50.917 m2, a to v podiele 2233200738/6415718400. Súčasne sa voči označeným odporcom I. až III. domáhali náhrady trov konania. 20. Svoj návrh navrhovatelia 1. až 14. skutkovo odôvodnili tým, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je v tom, aby došlo k odstráneniu ich právnej neistoty spočívajúcej v rozpore skutočného vlastníckeho práva s formálnym zápisom vedenom na LV č. XXX, k. ú. D. C., pričom dosiahnutie tohto stavu v súčasnosti dobre nie je možné bez súdneho rozhodnutia. Ďalej navrhovatelia poukázali na to, že odporcovia I. a II. uzavreli kúpnu zmluvu zo dňa 19.04.2000 zavkladovanú Správou katastra Žilina pod č. V 1749/2000, na základe ktorej odpredal odporca I. odporcovi II. dotknuté nehnuteľnosti v spornom spoluvlastníckom podiele za kúpnu cenu 915.000,- Sk. Na základe žaloby o neplatnosť uvedenej kúpnej zmluvy podanej navrhovateľmi Okresný súd Žilina v súdnom konaní vyniesol rozsudok č. k. 12C/150/2002-208 zo dňa 07.05.2009, ktorým určil jej neplatnosť z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky predkupného práva ostatných spoluvlastníkov. Napriek tomuto súdnemu rozhodnutiu účelovo odporca II. na svojho syna odporcu III. previedol následne sporné spoluvlastnícke podiely k dotknutým nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09.06.2009 zavkladovanej na Správe katastra Žilina pod č. V4055/29-31/09. Ďalej navrhovatelia poukázali na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. V podaní zo dňa 03.02.2012 navrhovatelia uviedli, že ako podieloví spoluvlastníci dotknutých nehnuteľností boli nútení podať návrh v prejednávanej veci, pričom z opatrnosti namietajú tak absolútnu, ako aj relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcami II. a III. 21. Tunajší súd rozsudkom č.k. 6C 282/2011-151 zo dňa 22.10.2013 návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.05.2009 medzi odporcami II. a III., ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2233200738/6415718400 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území D. C., evidovaným na LV č. XXX ako parcela KN-E č. 1346/2 – trvalé trávne porasty o výmere 129.501 m2 a parcela KN-E č. 1347 – trvalé trávne porasty o výmere 50.917 m2 a na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva odporcu III. do katastra nehnuteľností rozhodnutím Správy katastra Žilina pod č. V 4055/09 zo dňa 09.06.2009 zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 22. Z odôvodnenia predmetného rozsudku okrem iného vyplýva, že v priebehu konania súd zistil, že po podaní návrhu došlo dňa 08.01.2013 k výmazu pôvodne označeného odporcu z Obchodného registra
Okresného súdu Žilina v zmysle ust. § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka po tom, ako na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 1K 32/2011-74 zo dňa 09.05.2012 bolo zastavené konkurzné konanie na majetok odporcu I. pre nedostatok majetku. Súd tak vzhľadom k zániku odporcu I. bez právneho nástupcu po začatí konania v zmysle ust. § 107 ods. 4 O.s.p. uznesením č. k. 6C/282/2011-98 zo dňa 22.02.2013 konanie voči odporcovi I. zastavil a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tejto časti konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.04.2013. Podaním zo dňa 27.05.2013 doručeným súdu dňa 29.05.2013 zobrali navrhovatelia návrh v časti o určenie, že pôvodne označený odporca I. je spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. D. C., evidovaných na LV č. XXX ako parcela KN-E č. 1346/2 – trvalé trávne porasty o výmere 129.501 m2 a parcela KN-E č. 1347 – trvalé trávne porasty o výmere 50.917 m2, a to v podiele 2233200738/6415718400, späť. Súd uznesením č. k. 6C/282/2011-113 zo dňa 10.07.2013 konanie v časti o určenie pôvodne označený odporca I. je spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. D. C., evidovaných na LV č. XXX ako parcela KN-E č. 1346/2 – trvalé trávne porasty o výmere 129.501 m2 a parcela KN-E č. 1347 – trvalé trávne porasty o výmere 50.917 m2, a to v podiele XXXXXXXXXX/ XXXXXXXXXX zastavil a súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tejto časti konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.08.2013. Ďalej z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že dňa 11.05.2009 uzavrel odporca II. ako predávajúci s odporcom III. ako kupujúcim vo forme notárskej zápisnice vyhotovenej JUDr. Annou Švachovou, notárom č. N 45/2009, NZ 15046/2009, NCRls 15232/2009 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2233200738/6415718400 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území D. C., evidovaným na LV č. XXX ako parcela KN-E č. 1346/2 – trvalé trávne porasty o výmere 129.501 m2 a parcela KN-E č. 1347 – trvalé trávne porasty o výmere 50.917 m2 za kúpnu cenu 40.000,- eur. Vklad vlastníckeho práva odporcu III. do katastra nehnuteľností na základe tejto zmluvy bol povolený rozhodnutím Správy katastra Žilina pod č. V 4055/09 zo dňa 09.06.2009. Pri právnom posúdení predmetnej žaloby súd uviedol, že posudzujúc navrhovateľmi vymedzený naliehavý právny záujem na požadovanom určení dospel k záveru, že navrhovatelia nepreukázali na základe nimi udávaných dôvodov naliehavý právny záujem na požadovanom určení absolútnej neplatnosti (keďže relatívna neplatnosť podľa ust. § 40a v spojení s ust. § 140 Občianskeho zákonníka v danom prípade nepripadá do úvahy, a to vzhľadom k nespornému príbuzenskému vzťahu odporcov II. a III. – otec a syn – ust. § 116 Občianskeho zákonníka, keďže pri prevode blízkej osobe podieloví spoluvlastníci podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka nemajú predkupné právo) napadnutej kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom II. ako predávajúcim a odporcom III. ako kupujúcim. Ak by aj súd v prejednávanej veci určil neplatnosť predmetnej zmluvy uzavretej medzi odporcami II. a III., nedošlo by k zmene v právnom postavení navrhovateľov, keďže by požadovaným určením jednak nedošlo k zmene v ich majetkovej sfére (prírastku, ani úbytku) a rovnako by ani nebolo možné z ich strany požadovaným určením docieliť opätovný zápis spoluvlastníctva pôvodného odporcu I. do katastra nehnuteľností na LV č. XXX, k. ú. D. C., a to vzhľadom k tomu, že po uzavretí napadnutej zmluvy medzi odporcami II. a III. došlo k ďalšej právnej skutočnosti, a to zániku pôvodne označeného odporcu I. bez právneho nástupcu výmazom z obchodného registra. Súčasne požadovaným určením nie je možné zo strany navrhovateľov zabrániť ďalšiemu prevodu dotknutého spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach, a to opätovne vzhľadom k tomu, že pôvodný spoluvlastník (pred uzavretím jednak spornej zmluvy, ako aj zmluvy medzi pôvodne označeným odporcom I. ako predávajúcim a odporcom II. ako kupujúcim) odporca I. zanikol výmazom z obchodného registra a súčasne vzhľadom k tomu, že ust. § 140 Občianskeho zákonníka neumožňuje jednému podielovému spoluvlastníkovi zabrániť v nakladaní so spoluvlastníckym podielom druhému podielovému spoluvlastníkovi, ale iba umožňuje jednému podielovému spoluvlastníkovi od druhého podielového spoluvlastníka požadovať, aby prednostne previedol svoj spoluvlastnícky podiel na neho za rovnakých podmienok, ako ho zamýšľa previesť na inú osobu. Vzhľadom ku konštatovanému nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na predmetnom určení súd návrh navrhovateľov I. až XIV. bez ďalšieho v plnom rozsahu zamietol. 23. Vyššie uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.1.2014. 24. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že jeho otec uskutočnil výkup týchto pozemkov za istým podnikateľským účelom. Chcel zriadiť na rieke Váh malú vodnú elektráreň. Počas toho ako tieto pozemky vykupoval sa mu zhoršil zdravotný stav, nakoľko aj súdne procesy a pernamentné jednanie s ľuďmi mu naštrbili jeho zdravie. Pri prvom rozhodnutí súdu nebolo celkom zrejmé, žeby malo dôjsť k úplnému zrušeniu zmluvy, preto sa domnievali, resp. otec, že s týmto pozemkom disponovať môže a nakoľko mu to otec ponúkol tak sa rozhodol, že to odkúpi. Otec mu povedal, že ak chce nech do toho vstúpi, že je v podstate oboznámený o všetkých veciach, ktoré na tomto pozemku chcel realizovať a ak by sa mu to podarilo v budúcnosti nejako presadiť, môže v tom pokračovať. Za tento
pozemok mu uhradil sumu 40.000,- euro, išlo to formou notárskej zápisnice. V dobrej viere to nadobudol s tým, že tento pozemok je pre nich kľúčový z dôvodu, že sa naň viažu aj ostatné investície, mali tam vyhotovenú projektovú dokumentáciu, eiu, to sú veci, ktoré boli nákladné a priamo sa k tomuto pozemku viažu, nehovoriac o tom, že keď došlo k rozhodnutiu súdu, ktorým z jeho pohľadu aj nepochopiteľne rozhodli tak ako rozhodli, tí ľudia čo namietali tou žalobou, že boli popreté ich predkupné práva si ich mohli nárokovať aj v rámci rozhodnutia súdu, ale v podstate každý z nich sa vyjadril, že oni de facto kupovať nechcú, oni chcú dokonca predávať. Vznikla tam nejaká občianska nevôľa v tom zmysle, že išlo skôr len o naťahovanie vecí, nie o uplatnenie si nároku na nejaké popretie predkupného práva a pod., pretože nikto si ho následne nemal záujem pred súdom uplatniť. No a z tohto dôvodu keď súd rozhodol o úplnej neplatnosti, otec aj kontaktoval predošlého predsedu družstva a sa ho pýtal, že akým spôsobom idú teda tieto svoje nároky voči sebe uplatniť a vtedy mu predseda povedal, že pozrite sa p. B., ja som vám tie pozemky predal, ak chcete, predám aj druhýkrát, ja som za ne peniaze dostal, vy máte pozemky zapísané, takže ako pre mňa je to ako vybavená vec. Aj z tohto dôvodu medzi sebou plnenia nežiadali, peniaze nikto nežiadal naspäť a rovnako ani pozemky. Dostáva sa teda do situácie, kedy má pocit, že družstvo bolo v podstate nedbalým vlastníkom, prečo sa neozvali skôr. Keď sa na to pozerá aj z pohľadu nejakej premlčacej doby a pod., tak kde sa má teraz ako vlastník domáhať nejakých svojich nárokov, keď otec je už nebohý a celé je to z jeho pohľadu dosť špekulatívne, peniaze mu už nikto nevráti, štatutár družstva bol pri plnom vedomí, bez nejakého nátlaku, tie pozemky predal, otec ich kúpil, pretože mal záujem ich kúpiť, každý kto chcel sa už ku tomu vyjadriť mohol. Pozemky kúpil v dobrej viere a za účelom naozaj ďalšieho podnikateľského plánu a v prípade ak o tie pozemky príde, tak de facto všetky finančné prostriedky, ktoré boli investované do tohto projektu sú zlikvidované. Pozemky boli napísané na neho, nikto to 14 rokov neriešil a bral to tak, že má na tie pozemky nárok a zaplatil za ne a bol by rád, keby mu aj zostali. Žalovaný nemal vedomosť o tom či po právoplatnosti rozhodnutia vedenom pod spis. zn. 12C/150/2002 a potom, čo bol zapísaný ako spoluvlastník predmetných nehnuteľností, predstavitelia poľnohospodárskeho družstva vedeli, že je zapísaný na liste vlastníctva ako spoluvlastník, pretože s družstvom väčšinou komunikoval jeho otec. Myslí si, že určite o tom vedeli, že otec im povedal, že to previedol na neho a v podstate oni mali to odkomunikované, ak by sa niekto z tej strany, či už zo strany otca, alebo strany družstva rozhodol, že si bude na prinavrátenie pozemkov alebo finančných prostriedkov nárokovať, tak určite by ho otec nenechal v tom, že tie pozemky sú jeho, ale by sa operatívne zaoberali tým ako si idú to plnenie vzájomne prinavrátiť. Ak by družstvo bolo sa ozvalo v normálnom čase, a teda aj bývalí štatutári by boli prihliadli na rozhodnutie súdu a dožadovali by sa vrátenia pozemkov, tak určite by im v tom žiadne prieťahy nerobili, pretože pokiaľ to bolo ešte v nejakom akceptovateľnom čase, tak by boli vo veci nápomocní, ale nakoľko otec s družstvom si to takto odkomunikovali a zaujali k tomu také stanovisko, že oni sú vysporiadaní, tak nemal najmenší dôvod si myslieť, že tam je niečo sporné, aj napriek tomu, že to rozhodnutie súdu tam bolo. Žalovaný potvrdil, že vedel, že prebieha konanie o neplatnosť zmluvy otec ho aj informoval, že súd nepotvrdil platnosť tejto zmluvy, potom už nejak nesledoval ten ďalší priebeh, mysleli si, že otec to nejako ustojí a potom to rozhodnutie následné bolo také, aké bolo, ale to už nadobudol. Vtedy sa venoval štúdiu, pozeral sa na kataster, zapísané to mal, nikto to ďalej neriešil, ani ho nikto nevyzýval, ani pod., až následne, čo bol ten ďalší spor, kde bol žalovaný a tam vychádzal z toho, že to prebehlo v jeho prospech a teda , že je vlastníkom.
25. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
26. Podľa § 70 ods. 1 Zák.č. 162/1995 Z.z., údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné ak sa nepreukáže opak.
27. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
28. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
29. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
30. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
31. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
32. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
33. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca bol dňom 8.1.2013 vymazaný z Obchodného registra, stratil teda právnu subjektivitu ako aj procesnú subjektivitu. Uznesením tunajšieho súdu uvedenom v bode 10. tohto odôvodnenia bola nariadená dodatočná likvidácia žalobcu z dôvodu zistenia majetku vymazaného žalobcu, v dôsledku ktorého rozhodnutia došlo k „obnoveniu právnej subjektivity“ žalobcu a s tým spojenej aj procesnej spôsobilosti byť stranou konania a to minimálne v rozsahu týkajúcom sa dodatočnej likvidácie žalobcu. V danom prípade na základe tvrdení žalobcu uplatnený nárok sa týka majetku žalobcu, ktorý by mal byť predmetom likvidácie.
34. Súd skúmal naliehavý právny záujem žalobcu v zmysle cit. ustanovenia § 137 písm. c/ CSP a dospel k záveru, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, z dôvodov tak ako ich uviedol na pojednávaní dňa 4.3.2024. Za toho právneho stavu, ktorý vyplýva z tvrdenia žalobcu, že je vlastníkom predmetných nehnuteľnosti v podiele 2233200738/6415718400, ktoré sú zapísané vo vlastníctve žalovaného , mal by byť žalobca vedený ako vlastník uvedeného podielu v predmetných nehnuteľnostiach. OÚ katastrálny odbor vyzval žalobcu na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva nakoľko doručené súdne rozhodnutie rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 7.5.2009, právoplatný 15.4.2010 pod sp.zn.12C/150/2002 v dôsledku ďalšej právnej zmeny na LV č. XXX pod B 130, k.ú. D. C. nie je záväzné pre osobu zapísanú v katastri nehnuteľnosti s poukazom na ust. § 36a ods. 3 Zák.č. 162/1995 Z.z., a preto záznam nevykonal. Domáhať sa zmeny údajov v katastri môžu žalobca teda iba listinou, ktorá bude právne relevantná pre iný zápis do katastra. 35. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný je zapísaný ako vlastník predmetného podielu v predmetných nehnuteľnostiach tak ako je uvedené v bode 12. tohto odôvodnenia a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.05.2009 uzatvorenej s jeho otcom E. F. B., nar. XX.X.XXXX ako predávajúcim, ktorej vklad bol povolený pod. č. G. XXXX/XX zo dňa 9.6.2009. V čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy však predávajúci E. F. B. nebol vlastníkom predmetného podielu v predmetných nehnuteľnostiach. E. F. B. nadobudol predmetný podiel v predmetných nehnuteľnostiach na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.2000, ktorej vklad bol povolený pod V 1749/2000 od žalobcu ako predávajúceho , nakoľko sa však ďalší podieloví spoluvlastníci zapísaní na príslušnom LV č. XXX, k.ú. D. C. účinne dovolali neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy listom zo dňa 29.1.2021 z dôvodu porušenia predkupného práva v zmysle § 40a a 140 OZ je predmetná kúpna zmluva neplatná od svojho začiatku. Určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy bolo predmetom konania vedeného pred tunajším súdom pod sp.zn. 12C 150/2002, v ktorom súd v rozsudku uvedenom v bode 13. určil neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodov, ktoré sú bližšie popísané v bode 14. tohto odôvodnenia, keď súd výslovne konštatoval, že žalobcovia ( podieloví spoluvlastníci ) sa listom zo dňa 29.1.2001 voči žalovaným v rade 1/ a 2/ účinne dovolali relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu. Predmetný rozsudok teda túto skutočnosť neplatnosti predmetnej zmluvy deklaroval a jeho rozhodnutie nemalo konštitutívne účinky v tom zmysle, žeby právny úkon bol platný až do právoplatného rozhodnutia súdu o tejto otázke. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je
dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo ( rozsudok NS SR z 31.8.2010 sp.zn. 5Cdo 211/2009). Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ otec žalovaného prevádzal žalovanému podiel v predmetných nehnuteľnostiach počas konania vedeného po sp.zn. 12C 150/2002, ktoré ešte v čase prevodu nebolo právoplatne skončené s tým, že je zapísaný na LV nič to nemení na závere o tom, že ho prevádzal ako nevlastník, pričom zápis na LV nezodpovedal skutočnosti. Pokiaľ teda otec žalovaného previedol na žalovaného predmetný podiel v predmetných nehnuteľnostiach, ktorý nikdy nenadobudol, tak ho ani nemohol platne previesť uvedenou kúpnou zmluvou na žalovaného. 36. Žalovaný v rámci svojej obrany poukazoval na to, že vlastnícke právo nadobudol v dobrej viere na základe riadne uzatvorenej a platnej kúpnej zmluvy, o platnosti ktorej rozhodol okresný súd v Žiline rozsudkom zo dňa 22.10.2013 č.k. 6C 282/2011-151 a teda ide o prekážku rozsúdenej veci s poukazom na ust. § 230 CSP. K uvedenej obrane súd uvádza, že z predmetného rozsudku, ktorého závery sú uvedené v bode 22. tohto odôvodnenia vyplýva, že žaloba o určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy bola zamietnutá z procesných dôvodov pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcov a súd sa meritom veci (ne) platnosti zmluvy, ktorá predstavuje predbežnú otázku v tomto konaní nezaoberal, preto sa nejedná ani o prekážku rozsúdenej veci. 37. Pokiaľ žalovaný v rámci svojej obrany poukazoval na svoju dobromyseľnosť, pričom by súd mal vychádzať z princípu všeobecnej spravodlivosti s poukazom na Nález ÚS SR I ÚS 549/2015 súd uvádza, že Veľký senát obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vydal dňa 27. apríla 2021 pod sp.zn. 1VObdo/2/2020 uznesenie, v ktorom sa vyjadril k otázke možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa a s tým spojeného prelomenia zásady nemo plus iuris, v ktorom sa rozsiahlo zaoberal aj uvedeným nálezom ÚS SR, jeho ďalšími rozhodnutiami ako aj rozhodovacou praxou NS SR zaoberajúcou sa touto otázkou, a to či je možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti od osoby, ktorá v skutočnosti nie je jej vlastníkom, ale o ktorej vlastníckom práve svedčí zápis v katastri nehnuteľností, a to len na základe dobrej viery nadobúdateľa tejto nehnuteľnosti a z ktorého súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, nakoľko jeho závery je možné aplikovať aj na danú vec. 38. Najvyšší súd dospel v predmetnom uznesení k nasledovným záverom: I. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. II. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. III. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. IV. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá výkladu, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník. Z vyššie uvedených záverov najvyššieho súdu vyplýva, že dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti v správnosť údaja zapísaného v katastri nehnuteľností o jej (predchádzajúcom) vlastníkovi nepostačuje pre záver súdu o tom, že mohol nadobudnúť vlastnícke právo (a pre poskytnutie ochrany tomuto právu), ak sa preukáže, že táto zapísaná osoba v skutočnosti v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti. K zmene vlastníka prevádzanej nehnuteľnosti de iure sa okrem povolenia vkladu vyžaduje aj existencia platnej zmluvy a existencia vlastníckeho práva prevodcu. Samotná faktická zmena zápisu v katastri nehnuteľností nie je sama o sebe dostatočným podkladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva. Dobrá viera nadobúdateľa vlastníckeho práva je významná len v zákonom výslovne uvedených prípadoch. V iných prípadoch je relevantná len pre nároky podľa § 126 ods. 2 a § 129 ods. 1 občianskeho zákonníka. Najvyšší súd pristupuje k prelomeniu zásady nemo plus iuris reštriktívne. Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka právna úprava umožňuje len v zákonom upravených prípadoch, predstavujúcich výnimku zo zásady, že vlastnícke právo možno nadobudnúť len od vlastníka, a len v týchto prípadoch zákon uprednostňuje ochranu dobromyseľného nadobúdateľa veci a umožňuje prelomenie zásady nemo plus iuris. Rozširovanie ochrany dobromyseľného nadobúdateľa nad konkrétne zákonné výnimky je
neprípustné Medzi výnimky patrí podľa najvyššieho súdu nasledovné: neoprávnený dedič (§ 486 občianskeho zákonníka); obchodnoprávne vzťahy (§ 446 obchodného zákonníka); konkurzné konanie (§ 93 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii); prevod cenných papierov (§ 19 ods. 3 zákona o cenných papieroch); exekúcia (upravené nepriamo v § 140 ods. 2 písm. l) v spojení s § 150 ods. 2 exekučného poriadku). 39. Základným dôvodom pre posudzovanie otázky prednosti zásady nemo plus iuris s ochranou dobromyseľného nadobúdateľa bola rozporuplnosť rozhodovacej praxe najvyššieho súdu ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“). V zásade sa rozhodovacia prax delí na dve skupiny: do prvej skupiny možno zaradiť rozhodnutia, ktoré zotrvávajú na zásade nemo plus iuris a teda nepripúšťajú nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka, do druhej skupiny patria rozhodnutia, ktoré umožňujú prelomenie predmetnej zásady, keď v nich okrem iného boli reflektované závery vyslovené v náleze ústavného súdu zo 16. marca 2016, sp. zn. I. ÚS 549/2015, resp. aj rozhodnutia, ktoré pripúšťajú nadobudnutie vlastníckeho práva (len) na základe dobrej viery nadobúdateľa nehnuteľnosti. Determinátorom v prípade druhej skupiny je však dobrá viera nadobúdateľa. Otázka posudzovania dobrej viery nie otázkou skutkovou, ale predstavuje právnu otázku. Subjektívna dobrá viera, ako psychický stav, či vnútorné presvedčenie subjektu samé osebe nemôže byť predmetom dokazovania (Cpj 51/84, R 45/1986), avšak predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobrej viere, že mu vec patrí. Či držiteľ veci je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne. Nestačí jeho subjektívne presvedčenie, že mu vec patrí. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľností, takéto právo nesvedčí. 40. Súd na základe vykonaného dokazovania nemohol konštatovať ani dobrú vieru žalovaného. Žalovaný sám vo svojom vyjadrení na pojednávaní uvedenom v bode 24. tohto odôvodnenia uviedol, že vedel, že prebieha konanie o neplatnosť zmluvy ( pozn. súdu konanie začaté 1.2.2001), ktorým otec nadobudol predmetný podiel na nehnuteľnostiach, že je spochybňované jeho vlastnícke právo v dôsledku porušenia predkupného práva, mysleli si, že otec to nejako ustojí. V priebehu konania krátko po rozhodnutí okresného súdu ( 7.5.2009) uzatvorili kúpnu zmluvu (11.5.2009 ), bez toho aby minimálne z opatrnosti vyčkali na rozhodnutie o odvolaní otca žalovaného odvolacím súdom , teda vo svojej podstate neakceptovali právny stav, ktorý bol potvrdený aj rozhodnutím súdu. Z uvedeného potom nemožno odvodiť dobromyseľnosť žalovaného pri uzatváraní kúpnej zmluvy a ani následne keď ho otec aj informoval, že súd v konečnom dôsledku nepotvrdil platnosť tejto zmluvy 41. Súd na základe vyššie uvedených dôvodov žalobe žalobcu ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel. 42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v celom rozsahu. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).